Vatikán 11. novembra – Pápež František sa dnes prostredníctvom videoposolstva prihovoril účastníkom Tretieho medzinárodného sympózia o apoštolskej exhortácii Amoris laetitia. Sympózium, ktoré organizuje sekcia pre pastoráciu rodín pri Talianskej biskupskej konferencii na tému: „Evanjelium lásky medzi svedomím a normou“ (Il Vangelo dell´amore tra coscienza e norma), sa dnes začalo v Ríme.

Svätý Otec v 7-minútovom príhovore poukázal na dôležitosť rodiny ako dobra, od ktorého závisí budúcnosť sveta a Cirkvi. Tiež pripomenul, že v každodennom rodinnom živote sú ľudia postavení pred niekedy neľahké voľby, a preto potrebujú sprevádzanie a formovanie svedomia, aby sa rozhodovali podľa evanjelia.

V úvode svojho príhovoru pápež František všetkých srdečne pozdravil a vyzdvihol dôležitosť zvolenej témy, ktorá môže osvetliť cestu Cirkvi v Taliansku, ktorou sa snaží odpovedať na „túžbu po rodine, ktorá sa vynára v mladej generácii“ a na úsilie žiť každodenný rodinný život na princípoch Evanjelia.

„Láska medzi mužom a ženou patrí jednoznačne medzi najvšeobecnejšie ľudské skúsenosti, je kvasom kultúry stretnutia a prináša súčasnému svetu injekciu ‚sociálnosti‘: skutočne «dobro rodiny je rozhodujúce pre budúcnosť sveta a Cirkvi». Práve rodina založená na manželstve vytvára plodné zväzky, ktoré sú najúčinnejšou protilátkou na bezbrehý individualizmus. Avšak na ceste manželskej lásky a rodinného života sú situácie, ktoré si vyžadujú náročné rozhodnutia, ktoré musia byť správne vykonané. V domácej realite sa neraz vyskytnú konkrétne „uzly“, ku ktorým sa treba postaviť s múdrym svedomím zo strany každého. Je dôležité, aby manželia, rodičia, neboli ponechaní osamotení, ale aby boli sprevádzaní v snahe aplikovať Evanjelium v konkrétnosti života. Na druhej strane dobre vieme, že «sme povolaní formovať svedomie, nie snažiť sa ho nahradiť».“

Svätý Otec ďalej upozornil na potrebu správne chápať tzv. „primát svedomia“, ktorý si neslobodno zamieňať s výlučnou autonómiou jednotlivca:

„Súčasný svet je v riziku zamieňať si primát svedomia, ktorý treba vždy rešpektovať, s výlučnou autonómiou jednotlivca vzhľadom na vzťahy, v ktorých žije.“

Pápež František ďalej pripomenul svoj nedávny príhovor k členom Pápežskej akadémie pre život, v ktorom varovnými slovami hovoril o „egolatrii“, čiže o „skutočnom kulte vlastného ‚ja‘“, rozmáhajúcom sa v našej dobe:

„Táto perspektíva nie je neškodná: ona formuje subjekt, ktorý sa neustále obzerá v zrkadle, až sa stáva neschopným obrátiť zrak smerom k iným a k svetu. Šírenie sa tohto postoja má mimoriadne vážne dôsledky pre všetky city a vzťahy v živote. Toto je „kontaminácia“, ktorá nahlodáva duše a mätie mysle a srdcia vytváraním falošných ilúzií.“

Svätý Otec citoval aj známeho nemeckého filozofa a teológa Romana Guardiniho, ktorý pri téme svedomia hovoril o potrebe človeka mať bod, ktorý ho presahuje, aby sa dokázal oslobodiť od seba samého. Pápež uviedol aj definíciu svedomia, ktorá sa nachádza v Pastorálnej konštitúcii II. vatikánskeho koncilu Gaudium et spes: „Svedomie je najskrytejším jadrom a svätyňou človeka, kde je sám s Bohom, ktorého hlas sa ozýva v jeho vnútri“ (GS 16).

Ďalej pápež František pripomenul trvalý odkaz Ježišovho znamenia, ktoré vykonal na svadbe v Káne:

„Kresťan musí byť ostražitý, aby v tomto type svätostánku nechýbala Božia milosť, ktorá osvetľuje a posilňuje manželskú lásku a rodičovskú misiu. Milosť naplní ‚nádoby’ [dosl. ‚amfory‘, pozn.] ľudských sŕdc mimoriadnou schopnosťou daru, opakujúc tak pre dnešné rodiny zázrak zo svadby v Káne.“  

V závere svojho videoposolstva účastníkom Tretieho medzinárodného sympózia o apoštolskej exhortácií Amoris laetitia Svätý Otec pozval prítomných „osvojovať si a rozvíjať obsahy a štýl Amoris laetitia“: „Kiež prispeje k formácii animátorov rodinných skupín vo farnosti, v združeniach a v hnutiach. Kiež je oporou života mnohých rodín, pomáhajúc im žiť evanjeliovou radosťou a byť aktívnymi bunkami spoločenstva.“ -ab-

Vatikán/Oceánia 11. novembra 2017 – Dnes dopoludnia prijal Svätý Otec František vo Vatikáne vedúcich sekretariátu „Fóra tichomorských ostrovov“ z Austrálie, Cookových ostrovov, Mikronézskych federatívnych štátov, z Francúzskej Polynézie, Kiribati, Nauru, Nového Zélandu, Papuy - Novej Guiney, Republiky Marshallových ostrovov, zo Samoy a Vanuatu.

Vo svojom príhovore sa pápež František zameral na otázky ochrany životného prostredia s ktorými sú oceánske krajiny osobitne konfrontované. Menoval najmä ohrozenie niektorých ostrovov zvyšovaním morskej hladiny a upadanie ekosystému koralového pásma v dôsledku znečisťovania morí, ako napr. hromadiacimi sa plastovými a mikroplastovými odpadmi.

Členovia Fóra Tichomorských ostrovov absolvovali v Ríme na pôde FAO stretnutie pri okrúhlom stole k problematike potravinovej bezpečnosti a ďalej smerujú do Bonnu na svetovú konferenciu OSN o klíme COP 23. -jb-  

Vatikán 11. novembra – Svätý Otec dnes prijal na osobnej audiencii v Apoštolskom paláci najvyššieho predstaviteľa západoafrického štátu Sierra Leone. Prezident Ernest Bai Koroma  sa stretol aj so sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Paulom Richardom Gallagherom.

Tlačové oddelenie Svätej stolice informovalo, že v rámci spoločných rozhovorov obe strany vyzdvihli dobré vzájomné vzťahy a „dôležitý príspevok Cirkvi v materiálnej, ale aj morálnej obnove krajiny hlavne v oblasti vzdelávania, v sociálnej oblasti a v zdravotníctve. Berúc do úvahy náboženskú slobodu, mierové spolužitie a vzájomné rešpektovanie rôznych náboženských skupín, sústredili sa na dôležitosť podpory národnej súdržnosti, oceňujúc bohatstvo rôznych historických, náboženských a kultúrnych tradícií krajiny, rešpektovaním ľudských práv a práv menšín.“ -ab-

Vatikán 11. novembra – Vo Vatikáne dnes vrcholí Medzinárodné sympózium o odzbrojení s názvom „Perspektívy pre svet bez jadrových zbraní a pre integrálne odzbrojenie“. Pápež František pri stretnutí s 350 účastníkmi ocenil nedávno dosiahnutú dohodu 122 krajín na pôde OSN o zákaze použitia jadrových zbraní ako aj ich prechovávania, podobne ako tou už platí u chemických a biologických zbraní. K dohode pridala svoj podpis aj Svätá stolica.

Prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj kardinál Peter Turkson v piatok pri otvorení sympózia upozornil, že „žijeme v momente ľudských dejín, keď sa strach z potenciálnej globálnej katastrofy zintenzívnil do takej miery, akú sme zriedkavo zažívali od dní Kubánskej raketovej krízy.“

Pri stretnutí s novinármi kard. Turkson potvrdil úsilie vatikánskeho Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj vytvoriť kontakt so Severnou Kóreou:

„Pokiaľ ide o Severnú Kóreu, naším prostredníkom je vždy miestna cirkev v Južnej Kórei, s ktorou sme v kontakte. V rámci dikastéria už hovoríme s niektorými členmi Kórejskej biskupskej konferencie, aby sme videli, ako je možné nadviazať kontakt s režimom Severnej Kórey. Takže uvidíme, či sa nám to podarí! Teraz nevieme presne povedať, kedy sa nám podarí nadviazať tento kontakt, ale skúmame možnosti nadviazania priameho kontaktu.“ -jb-

Vatikán 11. novembra – Kongregácia pre evanjelizáciu národov, v ktorej čele je ako prefekt kardinál Fernando Filoni, dostala na základe pápežského menovania nového sekretára. Je ním 57-ročný arcibiskup Mons. Protase Rugambwa pôvodom z Tanzánie, doterajší prezident Pápežských misijných diel a výpomocný sekretár Kongregácie pre evanjelizáciu národov.

Svätý Otec zároveň vymenoval pre Kongregáciu pre evanjelizáciu národov aj prídavného sekretára a nového prezidenta Pápežských misijných diel, ktorým je Mons. Giovanni Pietro Dal Toso, niekdajší sekretár Pápežskej rady „Cor unum“. 53-ročného talianskeho preláta zároveň Svätý Otec povýšil na titulárneho arcibiskupa. 

Vatikánske Tlačové stredisko zverejnilo aj rozhodnutie Svätého Otca o menovaní prídavného sekretára Pápežskej rady pre legislatívne texty. Je ním 59-ročný taliansky karmelitán arcib. Mons. Filippo Iannone, doterajší člen Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry, ktorý pracoval na viacerých úsekoch Rímskej kúrie, Rímskej diecézy a Talianskej biskupskej konferencie. Pápežskú radu pre legislatívne texty vedie ako predseda kardinál Francesco Coccopalmerio. -jb- 

Pamätajme v modlitbe na všetkých, ktorí sa oddane a obetavo starajú o chorých. (Tvít pápeža Františka 11. novembra 2017) 

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 32. nedeľu cez rok A (Mt 25, 1-13): Byť pripravený 

My ľudia sme akosi od prirodzenosti prokrastinátormi. Toto moderné slovo označuje tých, ktorí odkladajú vážne veci na neskoršie a radšej sa zaoberajú vecami menej podstatnými. Je to, ako keď čakáme na autobus, ktorý ale mešká. Na svetelnej tabuli na stanici je vypísané, že koľko asi minút. A my sa rozhodneme namiesto čakania na nástupišti, využiť čas radšej inak, príjemnejšie; a odídeme. Keď sa potom vrátime, autobus je preč. Takto nejako to môže dopadnúť aj s naším životom ako celkom. Stále si myslíme, že máme ešte čas, veď „autobus“ tu ešte nie je. Koľkí však s prekvapením zistili, že keď autobus prišiel, oni tam neboli. Jeho dvere sa ale zatvorili a on odišiel bez nich.

Preto buďme radšej pripravení, aby nám nie autobus, ale Boh, keď raz príde – ako nám to hovorí dnešné evanjelium v podobenstve o desiatich pannách – nezatvoril pred nosom dvere a my – aj napriek tomu, že sme na tento moment čakali – ostaneme navždy vonku.

Čo to ale konkrétne znamená byť pripravený? Je iste veľa spôsobov ako byť pripravený, ja tu spomeniem iba dva. Prvým je žiť verne v rutine a maličkostiach každodenného života. V obyčajnosti každého dňa máme množstvo príležitostí na robenie dobra: láskavé slovo, dobrý skutok, nepatrná pomoc. Nič dobrého, čo urobíme, nám nebude nikdy zabudnuté. Naše dobré skutky okrem toho, že pomôžeme nimi iným, nám samým pomôžu spoznať lepšie Boha a tak sa pripraviť na stretnutie s ním.

Pred mnohými rokmi  (bolo to r. 1932) sa v kinách premietal film s názvom Človek, ktorý sa hral na Boha (The Man Who Playd God). Bol o istom bohatom a veľmi talentovanom hudobníkovi, ktorý však uprostred svojej kariéry začal strácať sluch. Bol z toho pochopiteľne frustrovaný a tak postupne zanevrel na život. Stal sa z neho zatrpknutý a cynický človek. Zanevrel na všetkých a na každého; nielen na ľudí, ale aj na Boha. Nasťahoval sa do podkrovia istého domu a tam chcel v trpkosti dožiť svoj život.

Postupne však objavil v sebe jednu záľubu. Keďže celé dni nemal čo robiť, hodiny pozoroval z okna svojho podkrovného bytu ľudí, ktorí prechádzali neďalekým parkom. Aby ich videl lepšie, dal si na oči ďalekohľad. Zvlášť sa zameriaval na ich pery a snažil sa z nich uhádnuť, čo títo ľudia hovoria.

Raz sa zameral na pery istého mladíka. Zistil, že sa modlí. Snažil sa z perí vyčítať, o čo presne Boha prosí. Keď to zistil, rýchlo poslal svojho sluhu, aby mladíkovi tú vec, o ktorú Boha prosil dal. Inokedy sa zameral zasa na dve ženy, ktoré spolu kráčali a kde jedna hovorila a druhá ju počúvala. Z perí jej vyčítal, že strašne túži po istej veci, ale že je to pre ňu vec nedosiahnuteľná. A znova, nakoľko on práve tú vec mal, žene ju poslal a tak jej túžbu splnil. Toto sa mu darilo čím ďalej tým lepšie a on sa na tom začal strašne zabávať. A nielen to; začal sa dokonca s pohŕdaním pozerať hore do nebies a vysmievať Bohu s tým, že nie Boh, ale on pomáha ľuďom v ich potrebách.

Postupne, ako čas utekal a on sa čím ďalej tým viac hral na Boha, sa však stalo čosi zvláštneho. Tento človek, ktorý si myslel, že neverí Boha zrazu Boha našiel. Našiel ho cez to, čo robil. Keďže sa snažil ľuďom nezištne pomáhať a plniť ich túžby, skutočný Boh, ten Boh, v ktorého on neveril sa cez tieto jeho skutky stal pre neho samého Bohom skutočným, pretože kde je láska a služba, tam je Boh. Tu vidíme, milí priatelia, ako sa človek môže pripraviť na stretnutie s Bohom dobrotou svojho srdca.

Druhý spôsob pripravenosti môže byť trocha dramatickejší. Popíšem ho príbehom. Bol raz jeden právnik, ktorý sa volal Krištof. Raz mu ponúkli jedno veľmi lukratívne miesto vo vzdialenom meste. Neodolal. Vidina kariéry, lepšieho platu a mnohých iných výhod ho mámila. Povedal to manželke a svojim trom deťom. Chcel, aby sa presťahovali. Neboli nadšení. Znamenalo by to zanechať miesto, kde im bolo dobre, priateľov a známych a ísť do neznáma. Krištof ich však presvedčil. Ich hlavne presvedčil poukazom na hrubú čiaru a možnosť nového začiatku. Bol totiž abstinujúci alkoholik. Pred tým pil strašne. Nebolo takmer dňa, kedy by nebol býval opitý. A na to sa samozrejme nabaľovali aj iné neduhy: nevery, klamstvá, podvody. Manželka ho uprosila a on sa konečne rozhodol s tým čosi urobiť. Teraz abstinuje a už je niekoľko mesiacov od vtedy, čo nevypil žiaden alkohol. Myšlienka nového začiatku na úplne inom mieste nakoniec zabrala aj u jeho manželky a u detí.

Na novom mieste sa im začínalo ťažko. Nielen jeho rodine, ale aj jemu samému. Zistil, že mal veľké oči. Je pravda, niečo bolo lepšie, ale nie všetko. A výhody, ktoré dostal neboli zadarmo. Bol viac v práci, než doma. Veci ho začali prerastať. A čo bolo najtrpkejšie bolo to, že zistil, že svoj najväčší problém – seba samého – si so sebou zobral aj na nové miesto. Po čase začal znova piť. A bolo to horšie, než predtým.

Na predchádzajúcom mieste mu veľmi pomáhalo stretávanie sa v skupine Anonymných Alkoholikov. Jeho nešťastná manželka mu jedného dňa – keď sa zdalo, že je triezvy – navrhla, že zavolá niekoho z miestnej skupiny Anonymných alkoholikov, aby prišiel k nim a aby sa s ním porozprával. Súhlasil. No keď ten muž prišiel, on si na nič nepamätal. Muža však nevyhodil. Rozprávali sa vyše dve hodiny. Zdalo sa, že sa znova rozhodne – tak, ako na ich predchádzajúcom mieste – že s alkoholom prestane a že sa podvolí terapii. Nestalo sa však. Bolo mu to  jedno.

Vtom sa však stala zvláštna vec. Jeho manželka ukladala vo vedľajšej izbe ich najmladšieho synčeka do postele a pri tom sa ho pýta: „Paľko, prečo sa už nechodíš hrávať von s chlapcami futbal?“ „Vieš, mama, hanbím sa za ocka. Keby tak prišiel opitý medzi nás, chlapci by sa mi vysmievali, že mám otca opilca,“ odpovedá chlapec.

To bol pre Krištofa šok. V tej chvíli vstal z kresla, na ktorom sedel a vykročil do nového života. Cesta to nebola ľahká. No bez toho prvého rozhodného kroku by nezačala. Dnes už nepije.

„Buď pripravený!“, hovorí mne i tebe, brat, sestra, Ježiš. Dvere nebudú pre teba otvorené stále. Jedného dňa sa zatvoria. Dnes sú však ešte otvorené. Vojdi teda. Napríklad tým, že budeš žiť svedomito tú všednosť každého jedného dňa. Alebo tým, že si naladíš uši pre hlas tých, ktorí ti chcú dobre. Niekedy môže byť ten hlas silný, tvrdý a prísny. Inokedy jemný, láskavý ba až vystrašený. Ako napríklad hlas dieťaťa z nášho príbehu.

Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu. 

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: