Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

14/11/2017

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Rím už žije prípravou na Prvý svetový deň chudobných

◊  

Vatikán 14. novembra –  V najbližšiu nedeľu 19. novembra sa slávi Prvý svetový deň chudobných. Tento deň je naplnením želania pápeža Františka, ktoré vyjadril na konci Jubilejného roka milosrdenstva, kedy celé kresťanské spoločenstvo pozval podať pomocnú ruku chudobným, slabým a tým, ktorých dôstojnosť je pošliapavaná.

Pápežská rada pre novú evanjelizáciu ako organizátor podujatia v tlačovej správe informuje, že viac ako 4000 núdznych z celého sveta spoločne  s dobrovoľníkmi, ktorí sa im venujú sa v tento deň zúčastní na svätej omši s pápežom Františkom v Bazilike sv. Petra o 10.00 hodine.

Po jej skončení je 1500 z nich pozvaných na slávnostný obed so Svätým Otcom, ostatní majú obed zabezpečený v rôznych jedálňach, seminároch a cirkevných kolégiách v Ríme. Pri obede s pápežom Františkom v priestoroch Auly Pavla VI. bude hostí obsluhovať 40 diakonov rímskej diecézy a približne 150 dobrovoľníkov z farností ďalších diecéz.

Známe je už aj menu s typickými sardínskymi haluškami „gnochetti“, teľacím mäsom s kukuričnou „polentou“ a brokolicou, a na záver ku káve aj „tiramisu“. Na spoluorganizovaní Svetového dňa chudobných sa podieľajú rôzne dobrovoľnícke organizácie, medzi inými aj rímska Charita, Komunita sv. Egídia, Maltézski rytieri, Komunita Jána XXIII. a Vincentínski dobrovoľníci.

Medzi prípravnými akciami, ktoré prebiehajú tento týždeň v Ríme stojí za zmienku solidárna zdravotná starostlivosť. Všetci núdzni môžu tento týždeň od pondelka do nedele blízko Vatikánskeho námestia absolvovať zadarmo lekársku prehliadku. V piatich mobilných ambulanciách s lekármi a dobrovoľnými zdravotnými sestrami Červeného kríža im v čase od 9.00 do 16.00 zabezpečia aj odbery a odborné vyšetrenia, zvlášť srdcové, kožné, infekčné a gynekologické.

V predvečer Svetového dňa chudobných, v sobotu večer o 20.00 bude v Bazilike sv. Vavrinca za hradbami modlitbová vigília za všetkých dobrovoľníkov, ktorí každodenne v tichosti a nenápadnosti prinášajú pomoc a radosť mnohým chudobným. 

Pri príležitosti 1. svetového dňa chudobných Pápežská rada pre novú evanjelizáciu pripravila aj pastoračnú brožúrku v šiestich jazykoch s názvom „Nemilujme slovami, ale činmi“. -ab-

inizio pagina

Tvít pápeža Františka: Kristovo svetlo v srdciach a na tvárach jeho priateľov

◊  

Nič a nikto nemôže zatieniť svetlo, ktoré Kristus dáva srdciam a tváram svojich priateľov.  (Tvít pápeža Františka 14. novembra 2017)

inizio pagina

Svätý Otec sa bude modliť za pokoj pre Južný Sudán a Kongo

◊  

Vatikán 14. novembra – Osobitná modlitbová liturgia za mier pre Južný Sudán a Konžskú demokratickú republiku sa v Ríme pripravuje na štvrtok 23. novembra. V Bazilike sv. Petra pri Oltári katedry jej o 17.30 bude predsedať osobne Svätý Otec František. Ako dnes oznámila Prefektúra Pápežského domu, na slávenie sú pozvaní všetci veriaci bez potreby registrácie resp. lístka.

Je všeobecne známe, že pápež František mal v úmysle v tomto roku osobne navštíviť Južný Sudán, z dôvodu miestnej situácie však musel cestu odložiť na neurčito. Malo ísť o cestu ekumenického rázu, za účasti predstaviteľov anglikánov a presbyteriánov. -jb-

inizio pagina

Odkaz vatikánskej konferencie o jadrovom odzbrojení - rozhovor s M. Mišákom

◊  

Vatikán 14. novembra – Na pôde Vatikánu sa v dňoch 10. – 11. novembra konala Medzinárodná konferencia o jadrovom odzbrojení s názvom „Perspektívy pre svet bez jadrových zbraní a pre integrálne odzbrojenie“. Jeden z jej účastníkov, zahraničnopolitický poradca Komisie biskupských konferencií krajín Európskej únie COMECE Marek Mišák v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas vysvetlil prínos podujatia vzhľadom na aktuálnu situáciu vo svete a načrtol otázky, ktoré zostávajú výzvou do budúcnosti.

Pán Mišák, myslíte si, že táto doba praje takejto konferencii, ktorá chce otvoriť novú budúcnosť ohľadom úplného zrušenia jadrových zbraní?

„Počuli sme od mnohých účastníkov tejto konferencie, že práve žijeme v časoch, ktoré neprajú mieru a neprajú nukleárnemu odzbrojeniu. Vidíme napätie medzi Spojenými štátmi americkými a Severnou Kóreou, vidíme nestabilitu vo viacerých častiach sveta. Ale na druhej strane treba podotknúť, že je tu aj pozitívny vývoj v tejto oblasti, či už je to nedávna Nobelova cena, ktorá bola udelená organizácii ICAN (International Campaign to Abolish Nuclear Weapons), ktorá sa zasadzuje práve o nukleárne odzbrojovanie vo svete, takisto je to prijatie medzinárodnej zmluvy, ktorá zakazuje jadrové zbrane a tým pádom vypĺňa právne vákuum, ktoré doteraz existovalo v tejto súvislosti a zakazuje jadrové zbrane, ako sú už zakázané aj zbrane chemické a biologické.

Pápež František nám dal jasný odkaz včera na audiencii, keď sa vyjadril, že mier a trvalá stabilita nemôžu byť zakotvené v logike strachu a v hrozbe vzájomného zničenia sa, ale logika mieru musí byť postavená na etike bratstva, na etike spravodlivosti, na ochrane stvorenstva, na rešpekte pre ľudské práva, a práve dnešná doba si tieto kroky vyžaduje.“

Svätá stolica podpísala dohodu o zákaze jadrových zbraní dosiahnutú v OSN a aj preto je organizátorom tohto podujatia. Myslíte si, že niečo zostane ako trvalá hodnota z tejto konferencie?

„Opäť by som rád citoval pápeža Františka, ktorý ako prvý pápež odsúdil nielen použitie jadrových zbraní, ale aj ich vlastnenie. Takže toto už je určite historickým krokom, keď Svätý Otec, pápež František, po prvý krát odsúdil aj samotné vlastnenie jadrových zbraní. Takisto sme potom počuli aj od viacerých, ktorí sú tu na tejto konferencii prítomní, či už z cirkevných kruhov, ale aj politických, armádnych, diplomatických, a takisto aj od členov občianskej spoločnosti, že treba hľadať hlavne cestu dialógu. Tu si myslím, že ďalšia otázka v tomto kontexte bude: Ako viesť dialóg? Ako nájsť spôsob komunikácie aj s tými aktérmi, ktorí sa nezdajú byť otvorení voči dialógu. Teda, ako vytvoriť podmienky pre dialóg. To je určite jedna z kľúčových otázok, myslím si, ktoré v budúcnosti bude treba riešiť.

Ďalšia otázka, ktorá sa črtá v tejto súvislosti je aj isté prehodnotenie konceptu jadrového zastrašenia. Lebo vieme, že viaceré štáty sveta aj viaceré organizácie si zakladajú svoju bezpečnosť práve na tomto koncepte jadrového zastrašenia. Aj na základe úvah z tejto konferencie sa treba zamerať aj na alternatívy: čo sú alternatívy pre jadrové odstrašenie. A podľa mnohých účastníkov tejto konferencie by takými alternatívami mali byť jednak zameranie sa na ľudskú bezpečnosť, lebo samozrejme, nedá sa tvrdiť, že jadrové zbrane a odstrašovanie napomáhajú ľudskej bezpečnosti.

A takisto sa treba zamerať aj na budovanie dôvery medzi národmi a rovnako i medzi ľuďmi. A tu sa mi naozaj veľmi páčila aj myšlienka ministerky obrany Stredoafrickej republiky, ktorá povedala, že prvým krokom k odzbrojeniu je odzbrojenie srdca. To znamená, že mier sa začína u každého z nás, čiže v prvom rade si musíme očistiť srdcia, v prvom rade musíme viesť dialóg jeden s druhým, a potom takto postupne z tej najnižšej roviny, roviny lokálnej, roviny farností, potom cez celú spoločnosť, cez štáty až po medzinárodné spoločenstvo môžeme ďalej pokračovať v šírení mieru a hlavne tejto dôvery.“

AUDIO: 

Viac o výsledkoch konferencie (v angličtine: 12 predbežných uzáverov, ktoré na záver prečítal kardinál Peter Turkson)

Rozhovor pripravil Jozef Bartkovjak SJ

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Konferencia biskupov USA oslávila 100 rokov za účasti kard. Pietra Parolina

◊  

Vatikán/USA 14. novembra – V týchto dňoch sa v americkom Baltimore stretli členovia Biskupskej konferencie USA na svojom každoročnom jesennom zasadnutí. Tento rok má však stretnutie mimoriadny ráz pri príležitosti stého výročia založenia americkej biskupskej konferencie.

Do Baltimoru pricestoval aj vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, ktorý v nedeľu 12. novembra predsedal pri hlavnej svätej omši a vystúpil s príhovorom na slávnostnej recepcii. Prítomným odovzdal pozdravy od pápeža Františka a pripomenul históriu tejto biskupskej konferencie, ktorá sa zrodila „ako múdra a Duchom Svätým inšpirovaná odpoveď na obrovské ľudské utrpenie a hromadné vysťahovalectvo spôsobené Prvou svetovou vojnou.“

Ako ďalej uviedol kardinál Parolin, keď v roku 1917 americkí biskupi vytvorili tzv. Národnú katolícku radu, odpovedali na prebiehajúcu vojnu, s cieľom pomôcť „pri presídľovaní mnohých rodín, ktoré museli kvôli vojne opustiť svoje domovy a prišli do Nového sveta hľadajúc istotu a lepší život.“ Štátny sekretár prirovnal minulú situáciu k tej dnešnej a podotkol, že i keď dnes sú iné okolnosti, „táto misia ostáva prorockou, kým sa Cirkev vo vašej krajine snaží nielen o materiálnu pomoc, ale aj o duchovný balzam uzdravenia, útechy a nádeje pre nové zástupy migrantov a utečencov, ktorí klopú na dvere Ameriky.“

Vatikánsky predstaviteľ vyzdvihol skutočnosť, že biskupská konferencia sa ukázala ako efektívny prostriedok koordinácie pastoračných aktivít a evanjeliového svedectva cirkvi v Amerike prostredníctvom „rozvinutej siete farností a výchovných, zdravotníckych a charitatívnych inštitúcií.“

Vo svojom príhovore kard. Parolin neobišiel ani prínos Biskupskej konferencie USA do diskusie o dôležitých sociálnych a politických témach, „hlavne pokiaľ ide o ochranu morálnych hodnôt a práva chudobných, starých, zraniteľných a všetkých bez hlasu.“ Zvlášť sa pristavil pri „výnimočnom svedectve“, ktoré Cirkev v USA vydala pri ochrane práva na život nenarodených, ale tiež v celkom nedávnom období pri ochrane rodiny a pri zachovaní dostupného zdravotného systému.

Navyše americkí biskupi takto konali „nielen v politických debatách vo vlastnej krajine, ale aj podporovaním procesov medzinárodného dialógu a úsilia o mier, a poskytujúc veľmi potrebnú humanitárnu pomoc ľuďom postihnutým vojnou a občianskymi konfliktami.“

Baltimore ležiaci v štáte Maryland na východnom pobreží USA nebol pre výročné stretnutie vybraný náhodne, je totiž sídlom najstaršej diecézy v USA, založenej už v roku 1789. -ab-

inizio pagina

Mjanmarský kardinál výzvou proti rétorike nenávisti oslovil aj budhistov

◊  

Mjanmarsko 14. novembra – Popredný predstaviteľ Katolíckej cirkvi v Mjanmarsku, rangúnsky arcibiskup kardinál Charles Bo pozval obyvateľstvo celého štátu k zmiereniu a k novému vybudovaniu krajiny.

„Demokratické sily potrebujú podporu a pochopenie,“ zdôraznil kardinál vo verejnom vyhlásení a vyjadril podporu úsiliu vlády realizovať odporúčania Kofiho Annana udeľovaním dokladov totožnosti obyvateľom štátu Rakhine. Utečenecká dráma moslimských Rohingov z tejto oblasti v uplynulých mesiacoch pritiahla pozornosť svetovej verejnosti.  

Arcibiskup hlavného mesta Rangún vyzval k zápasu s chronickou chudobou a k rozhodnému odmietnutiu nenávistnej rétoriky, tzv. „hate speech“. Vo svojom vyhlásení sa obrátil aj priamo na budhistov, ktorí tvoria 90% populácie.

„Nalieham na priemyselníkov, akademikov, politikov a iných odborníkov, aby vytvárali budúcnosť, ktorá prinesie pokoj a prosperitu našej mladej generácii. Trpeli sme šesťdesiat rokov. Už toho bolo dosť. Nenávisť musí prenechať cestu snívaniu. Nenávistná reč naháňa strach turistom, investorom a dokonca aj našim priateľom, ktorí nás podporovali v týchto rokoch. Potrebujeme ich na našej ceste. Vidím tu veľký záväzok pre náboženských predstaviteľov: žiadne náboženstvo nemôže podporovať nenávistnú rétoriku. Náboženskí vodcovia musia byť mimoriadne obozretní v tejto krajine.“ 

Kardinál Bo zároveň všetkých náboženských vodcov pozval, aby spolu hovorili o zmierení. Poukázal na budhistické princípy „láskavej dobroty“ (Metta) a „spolucítenia s druhými“ (Karuna): „Nech sú pre nás Metta a Karuna ako naše dve oči.“

Mjanmarsko na svojej pôde privíta pápeža Františka už o necelé dva týždne (27. – 30. novembra). Jeho apoštolská cesta bude potom pokračovať do susedného Bangladéša (30. novembra – 2. decembra). -jb- 

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie zo 14. novembra 2017

◊  

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina