Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

17/11/2017

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Ranná homília pápeža Františka: Pamätať na smrť nie je čosi negatívne

◊  

Vatikán 17. novembra – Meditovať nad koncom sveta a tiež nad koncom každého z nás, to je pozvanie Cirkvi pre každého, ktoré vychádza z dnešného evanjelia (Lk 17,26-37) a ktoré pápež František komentoval počas rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Evanjeliový úryvok opisuje normálny život mužov a žien pred potopou sveta i v dobe Lóta: jedli, pili, kupovali, predávali, ženili sa a vydávali... No potom prichádza deň, keď sa Pán zjavuje a veci sa menia.

Cirkev, ktorá je matkou, pokračoval Svätý Otec v homílii, chce aby každý z nás myslel na vlastnú smrť. Všetci sme zvyknutí na bežný život, plány, povinnosti, prácu, chvíle oddychu, a myslíme si, že to tak bude vždy. Ale príde deň, pokračoval pápež František, keď nás zavolá Ježiš a nám povie: „Poď!“ Pre niektorých toto zavolanie príde neočakávane, pre iných po dlhej chorobe, to nevieme. Ale, zopakoval Svätý Otec, „zavolanie príde!“ A bude prekvapením, ale potom bude ďalšie Pánovo prekvapenie: večný život. Preto „nám Cirkev v týchto dňoch hovorí: zastav sa na chvíľu, zastav sa a mysli na smrť.“

Pápež František poukázal na to, že aj účasť na pohrebných obradoch alebo návšteva cintorína neraz zostáva len spoločenskou udalosťou, kde sa človek pozhovára s inými ľuďmi, v niektorých prípadoch sa aj je a pije. Považuje sa to za stretnutie ako každé iné, aby človek nemusel premýšľať.

„A dnes Cirkev, dnes Pán so sebe vlastnou láskavosťou hovorí každému z nás: ‚Zastav sa, postoj, nie všetky dni budú takéto. Nezvykni si ako keby to malo trvať večne. Príde deň, keď budeš vzatý, iný ostane, ty budeš vzatý, ty budeš vzatá.‘ To znamená kráčať s Pánom, mysliac na to, že náš život bude mať koniec. A toto je prospešné.“ 

Toto je prospešné, vysvetlil Svätý Otec, napríklad na začiatku nového pracovného dňa, môžeme rozmýšľať: „Dnes je to možno môj posledný deň, neviem, ale urobím dobre svoju prácu“. A tak aj vo vzťahoch v rodine, alebo aj keď ideme k lekárovi.

„Myslieť na smrť nie je negatívna predstava, je to realita. Či je negatívna alebo nie, to závisí odo mňa, ako to ja myslím, ale to, že nastane, to raz bude. A bude tam stretnutie s Pánom.  To, čo bude na smrti pekné, to bude stretnutie s Pánom. On mi príde v ústrety, povie mi: „Poď, poď, požehnaný môjho Otca, poď so mnou.“

A vo chvíli Pánovho zavolania už nebude čas na usporadúvanie našich vecí. Pápež František porozprával to, s čím sa mu nedávno zdôveril jeden kňaz:

„Nedávno som sa stretol s približne 65-ročným kňazom, a mal nejaké ťažkosti, necítil sa dobre... Išiel k lekárovi a on mu po vyšetrení povedal: ‚Pozrite, máte toto, je to zlé, ale možno to ešte dokážeme zastaviť. Urobíme túto vec, ak to nezaberie, skúsime niečo iné, a ak ani to nezaberie, tak sa dáme na pochod a ja vás budem sprevádzať až do konca.‘ To je ozajstný lekár.“

Tak aj my, povzbudil Svätý Otec, sprevádzajme sa na tejto ceste, urobme všetko, ale s pohľadom upretým tam, na deň, v ktorý „Pán príde, aby ma zobral k sebe.“ -ab-

inizio pagina

Tvít pápeža Františka: Deliť sa s chudobnými patrí k životnému štýlu

◊  

Potrebujeme sa stretávať s chudobnými a naučiť sa s nimi deliť, aby sa to stalo naším životným štýlom. (Tvít pápeža Františka 17. novembra 2017)

inizio pagina

Pápež František píše o eutanázii členom Svetovej lekárskej asociácie

◊  

Vatikán 17. novembra – Svätý Otec zaslal osobitné posolstvo týkajúce sa otázok spojených s tzv. „záverom ľudského života“. Adresoval ho účastníkom Európskeho regionálneho stretnutia Svetovej lekárskej asociácie (World Medical Association), organizovaného na pôde Vatikánu v spolupráci s Pápežskou akadémiou pre život.

V liste adresovanom účastníkom konferencie prostredníctvom predsedu Pápežskej akadémie pre život Mons. Vincenza Pagliu pápež František reaguje na citlivé otázky spojené so súčasným rozvojom lekárskej vedy a technických prostriedkov, ktorými je možné udržiavať telo aj za hranice toho, čo predstavuje integrálne dobro osoby. Upozorňuje na potrebnú múdrosť vzhľadom na pokušenia číhajúce v tejto oblasti.

Vo svojom liste pápež František pripomína, že už Pius XII. vo svojom príhovore k anestéziológom a záchranárom v roku 1957 poukázal na skutočnosť, že „nie je povinnosťou použiť vždy všetky potenciálne dostupné terapeutické prostriedky“. Pomôckou pri rozhodovaní je dokument „Prehlásenie o eutanázii“, ktorý v roku 1980 vydala Kongregácia pre náuku viery, kde sa etické kritérium definuje ako „primeraná starostlivosť“. Ako ďalej píše pápež František, toto „umožňuje dospieť k rozhodnutiu, ktoré sa morálne kvalifikuje ako vzdanie sa tzv. ‚úpornej terapie’“. V Katechizme katolíckej cirkvi v bode 2278 je bližšie vysvetlený dôsledok takéhoto rozhodnutia: «Nechce sa tým spôsobiť smrť, iba sa prijme, že jej nemožno zabrániť».

Svätý Otec sa ďalej zamýšľal nad okolnosťami, ktoré vplývajú na správne rozhodnutie a tiež o potrebe prístupnosti zdravotnej starostlivosti pre všetkých:

„Je potrebné pozorné rozlišovanie, ktoré skúma morálny objekt, okolnosti a úmysly zainteresovaných strán. Osobný a vzťahový rozmer života - a samotného umierania, ktoré je stále extrémnym momentom života - musí mať v starostlivosti a sprevádzaní chorého primeraný priestor hodný dôstojnosti človeka. Na tejto ceste má hlavnú úlohu chorá osoba. To jasne hovorí aj Katechizmus katolíckej cirkvi: «Rozhodnutie má urobiť chorý, ak je na to oprávnený a je toho schopný». Je to predovšetkým on, prirodzene v dialógu s lekármi, komu prislúcha zvážiť liečebné opatrenia, ktoré sa mu ponúkajú a posúdiť ich skutočnú primeranosť v konkrétnej situácii, a je oprávnený ich odmietnuť, ak takáto primeranosť chýba. Je to neľahké zvažovanie v dnešnej medicínskej praxi, v ktorej sa terapeutický vzťah stáva stále viac útržkovým a lekársky úkon musí zahŕňať rozličné sprostredkovania spojené s technologickým a organizačným kontextom.

Treba tiež poznamenať, že tieto hodnotiace procesy sú podmienené rastúcou nerovnosťou príležitostí, ku ktorej prispieva zároveň kapacita technických vied, ako aj ekonomické záujmy. Postupne sofistikovanejšie a nákladnejšie spôsoby liečby sú prístupné čoraz užším a privilegovanejším skupinám osôb a populácií, čo kladie  vážne otázky o udržateľnosti zdravotníckych služieb. Ide tu o takpovediac systémovú tendenciu prehlbovania terapeutickej nerovnosti. Je jasne viditeľná na globálnej úrovni, najmä pri porovnaní rôznych kontinentov. Je však prítomná aj v rámci bohatších krajín, kde je riziko, že prístup k liečbe bude viac závisieť od ekonomických možností ľudí než od skutočnej potreby liečby.“

Ohľadom starostlivosti o chorých pápež František dal za príklad milosrdného Samaritána z Lukášovho evanjelia ako vzor „zodpovednej blízkosti“. Upozornil zároveň aj na morálny imperatív, ktorým je „nikdy neopustiť chorého“. Ako ďalej vysvetlil, k správnemu postoju je nevyhnutná láska:

„Každý nech preukazuje lásku spôsobom, aký mu prislúcha: ako otec či matka, syn či dcéra, brat alebo sestra, lekár alebo zdravotník. Ale nech ju preukazuje! I keď vieme, že pri chorobe nemôžeme vždy garantovať uzdravenie, o žijúcu osobu sa vždy môžeme a musíme postarať: bez toho, aby sme my sami skrátili jej život, ale tiež bez zbytočnej úpornosti v úsilí proti jej smrti. Týmto smerom sa uberá paliatívna medicína. Tá má veľký význam aj na kultúrnej rovine, bojujúc proti všetkému, čo robí umieranie bolestivejším a ťažším, či je to bolesť alebo osamelosť.“

Svätý Otec v závere svojho listu k účastníkom Európskeho regionálneho stretnutia Svetovej lekárskej asociácie o otázkach spojených so „záverom ľudského života“ poukazuje na potrebu veľkej starostlivosti pri tvorbe zákonov týkajúcich sa tejto oblasti, aby boli čo najviac spoločne akceptovateľné či už z hľadiska etického alebo náboženského. Pápež František pri tom zvlášť upozornil na povinnosť pamätať na najslabších, ktorí nie sú schopní obhajovať svoje vlastné záujmy. -ab, jb-

inizio pagina

Emeritný pápež Benedikt XVI. prijal troch nových laureátov Ratzingerovej ceny

◊  

Vatikán 17. novembra – Emeritný pápež Benedikt XVI. sa dnes doobeda stretol s laureátmi Ratzingerovej ceny za rok 2017, ktorými sú nemeckí teológovia Theodor Dieter a Karl-Heinz Menke a estónsky hudobný skladateľ Arvo Pärt. Pri osobitnej slávnosti zajtra na poludnie im cenu odovzdá pápež František.

Každý z tohtoročných laureátov Ratzingerovej ceny je členom inej kresťanskej cirkvi. Ďalšou zaujímavosťou je, že po prvý krát je medzi ocenenými aj umelec. Stalo sa tak na návrh Vedeckej rady Nadácie, korešpondujúci s úctou Benedikta XVI. k hudbe a každému umeniu, ktoré približuje človeka k Pravde a uľahčuje stretnutie s Bohom.

Prvý z trojice ocenených, nemecký luteránsky teológ Theodor Dieter, zohral významnú úlohu pri schválení „Spoločnej deklarácie o náuke o ospravodlivení“ v roku 1999. V roku 2012 prednášal o katolícko-luteránskom dialógu počas stretnutia v Castel Gandolfe za prítomnosti Benedikta XVI.

Druhým oceneným je nemecký katolícky kňaz a teológ Karl-Heinz Menke, známy ako znalec myšlienok Josepha Ratzingera, ktorému venoval viacero štúdií. V roku 2014 ho pápež František nominoval na päťročné obdobie za člena Medzinárodnej teologickej komisie.

Tretím nositeľom tohtoročnej Ratzingerovej ceny je hudobný skladateľ Arvo Pärt, ktorý sa ako pravoslávny kresťan venuje predovšetkým sakrálnej hudbe a získal si medzinárodné uznanie. Pápež Benedikt XVI. ho v roku 2011 nominoval za člena Pápežskej rady pre kultúru. -ab-

inizio pagina

Konferencia vo Vatikáne: Ako čeliť nerovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti

◊  

Vatikán 17. novembra – Otázkou ako čeliť nerovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti medzi bohatými a chudobnými sa v týchto dňoch vo Vatikáne zaoberajú odborníci z celého sveta. Názov 32. medzinárodnej konferencie, ktorú v dňoch 16. – 18. novembra zorganizovalo Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj v spolupráci s Medzinárodným výborom katolíckych zdravotníckych inštitúcií znie „Čeliť globálnym nerovnostiam v oblasti zdravotníctva“.

Pri otvorení podujatia v Novej synodálnej aule vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin okrem iného pripomenul slová pápeža Františka pri nedávnom stretnutí s talianskymi zdravotníkmi, že „ak existuje sektor, v ktorom kultúra skartovania dáva zjavne vidieť svoje škodlivé následky, je to práve ten zdravotnícky“. Svätý Otec František vtedy dodal, že „ak sa trhový podnikateľský model prijme v zdravotníckom prostredí plošne a bez uváženia, potom hrozí, že namiesto optimalizácie dostupných zdrojov bude produkovať skartovanie ľudí. Optimalizovať zdroje znamená používať ich etickým a solidárnym spôsobom a nie penalizovať tých najzraniteľnejších“. (Účastníkom stretnutia s Komisiou Konferencie biskupov Talianska, zameranou na charitatívnu a zdravotnícku službu, 10. feb. 2017)

Kardinál Parolin, ktorý je na čele Pápežskej komisie pre činnosť katolíckych zdravotníckych inštitúcií pri tejto príležitosti vysvetlil, že „cieľom tejto komisie je skúmať udržateľnosť zdravotných systémov a katolíckych zdravotných inštitúcií, navrhovať riešenia krízových situácií a vynachádzať nové operatívne modely v súčasných okolnostiach a v súlade s ich pôvodnou charizmou.“

Na konferencii je zastúpené aj Slovensko, zúčastňujú sa na nej manželia Andrej a Viera Hrádockí, ktorí sú obaja detskými lekármi a páter Ján Ďačok SJ, profesor bioetiky a morálnej teológie z Pápežskej Gregorovej univerzity. Pre Vatikánsky rozhlas sa podelili so svojimi dojmami a hlavnými odkazmi medzinárodnej konferencie.

P. Ján Ďačok SJ: 

MUDr. Viera Hrádocká:

 

MUDr. Andrej Hrádocký:

 

-jb-

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Rozhovor s poradcom COMECE o spoločnom úsilí biskupov Európy a Afriky

◊  

Európa/Afrika 17. novembra – Na africko-európskom samite  28. – 29. novembra v hlavnom meste Pobrežia Slonoviny Abidjane sa zídu lídri Európskej únie s reprezentantmi Africkej únie, medzinárodnej organizácie 55 afrických štátov, ktorá vznikla v roku 2002 v nadväznosti na Organizáciu africkej jednoty.

Pred blížiacim sa politickým samitom sa rozhodli katolícki biskupi oboch kontinentov vydať spoločné vyhlásenie. Komisia biskupských konferencií Európskeho spoločenstva (COMECE) a Sympózium biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru (SECAM) spoločne vyzvali účastníkov samitu, aby sa zasadili za budovanie obojstranne prospešného partnerstva cez rozvoj mladých ľudí, cez vytváranie príležitostí na uplatnenie sa a cez etickú zodpovednosť ekonomických aktivít európskych spoločností na území Afriky.

Postoj Komisie biskupských konferencií Európskeho spoločenstva v tejto súvislosti priblížil pre Vatikánsky rozhlas zahraničnopolitický poradca COMECE Marek Mišák:

AUDIO: 

-jb-

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie zo 17. novembra 2017

◊  

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina