Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

18/11/2017

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Rubrika

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Pápež František odovzdal Ratzingerovu cenu teológom aj hudobnému skladateľovi

◊  

Vatikán 18. novembra – Laureáti Ratzingerovej ceny za rok 2017, ktorými sú nemeckí teológovia Theodor Dieter a Karl-Heinz Menke a estónsky hudobný skladateľ Arvo Pärt, si dnes prevzali cenu z rúk pápeža Františka. Pri slávnostnej ceremónii v Klementínskej sále Apoštolského paláca za účasti dvoch stoviek hostí zaznelo aj hudobné dielo oceneného skladateľa Pater noster.

Traja laureáti v sprievode riaditeľa Nadácie Josepha Ratzingera pátra Federica Lombardiho včera navštívili aj emeritného pápeža Benedikta XVI. v jeho rezidencii. Luteránsky teológ Theodor Dieter zohral významnú úlohu pri schválení „Spoločnej deklarácie o náuke o ospravodlivení“ v roku 1999. Katolícky kňaz a teológ Karl-Heinz Menke je znalec myšlienok Josepha Ratzingera, ktorému venoval viacero štúdií a je členom Medzinárodnej teologickej komisie. Hudobný skladateľ Arvo Pärt sa ako pravoslávny kresťan venuje sakrálnej hudbe a od roku 2011 je členom Pápežskej rady pre kultúru.

Plné znenie príhovoru pápeža Františka pri odovzdávaní Ratzingerovej ceny

Drahí bratia a sestry,

Teším ma, že sa s vami stretávam na tejto každoročnej akcii udeľovania cien znamenitým osobnostiam, ktoré mi boli predstavené Vatikánskou nadáciou Josepha Ratzingera – Benedikta XVI. a jeho vedeckým výborom. Pozdravujem predovšetkým ocenených, členov a priateľov nadácie a ďakujem kardinálovi Kurtovi Kochovi a pátrovi Lombardimu, ktorí nám predstavili význam tohto vrcholného podujatia spomedzi vašich aktivít, zameraných na podporu teologického výskumu a kultúrnej angažovanosti oživenej vierou a impulzom duše smerom k Bohu.   

Chcel by som spolu s vami venovať láskavú a intenzívnu myšlienku emeritnému pápežovi Benediktovi. Jeho modlitba a jeho diskrétna a povzbudivá prítomnosť nás sprevádza na spoločnej ceste; jeho dielo a jeho magistérium sú aj naďalej živým a vzácnym dedičstvom pre Cirkev a pre našu službu. Práve preto pozývam vašu nadáciu pokračovať v úsilí, študujúc a prehlbujúc toto dedičstvo a zároveň hľadiac vpred, aby bola plodná tak ako vo výkladoch spisov Josepha Ratzingera, tak aj v pokračovaní – v jeho duchu – štúdia a teologického i kultúrneho výskumu, tiež vstupujúc do nových oblastí, kde súčasná kultúra vyzýva vieru k dialógu.

Ľudský duch naliehavo a životne potrebuje tento dialóg: potrebuje ho viera, ktorá zostane abstraktnou, ak sa nevtelí v čase; potrebuje ho rozum, ktorý sa odľudští, ak sa nepozdvihne k Transcendentnu. Vskutku, «viera a rozum – tvrdil sv. Ján Pavol II. – sú ako dve krídla, ktorými sa ľudský duch povznáša ku kontemplácii o pravde» (Encyklika Fides et ratio, Úvod).

Joseph Ratzinger je aj naďalej majstrom a priateľským partnerom v rozhovore pre všetkých, ktorí uplatňujú dar rozumu, aby odpovedali na ľudské povolanie hľadať pravdu. Keď ho blahoslavený Pavol VI. povolal prijať zodpovednosť arcibiskupa Mníchova a Freisingu, zvolil si ako motto „Cooperatores veritatis“ -„Spolupracovníci pravdy“, čerpajúc z Tretieho Jánovho listu (v. 8). Tieto slová dobre vyjadrujú vnútorný zmysel jeho diela a jeho kňazskej služby. Toto motto sa vyníma na diplomoch cien, ktoré som odovzdal, čo znamená, že aj ocenení zasvätili svoj život najvyššiemu poslaniu slúžiť pravde, diakonii pravdy

Som rád, že renomované osobnosti, ktoré boli dnes vyznamenané cenou, pochádzajú z troch kresťanských denominácií, medzi ktorými je aj luteránska, s ktorou sme tento rok prežili zvlášť dôležité okamihy stretnutia a spoločnej cesty. Kristova pravda nie je pre sólistov, ale je symfóniou: vyžaduje si učenlivú spoluprácu, harmonické zdieľanie. Hľadať ju, študovať ju, kontemplovať ju a vyjadriť ju v praxi spoločne, v láske, nás mocne približuje k plnej jednote medzi nami: pravda sa tak stáva živým zdrojom stále užších väzieb lásky.

S radosťou som privítal myšlienku rozšíriť záber tejto ceny, aby zahrnula aj umenia, popri teológii a vedách, ktoré sa s ňou prirodzene spájajú. Je to rozšírenie, ktoré výborne korešponduje s víziou pápeža Benedikta XVI., ktorý nám toľkokrát dojímavým spôsobom hovoril o kráse, ako o privilegovanej ceste otvorenia sa pre transcendentno a pre stretnutie s Bohom. Obzvlášť sme obdivovali jeho hudobnú vnímavosť a jeho osobné praktizovanie tohto umenia ako cesty upokojenia a pozdvihnutia ducha.

Blahoželám teda renomovaným oceneným: profesorovi Theodorovi Dieterovi, profesorovi Karl-Heinzovi Menkemu a majstrovi Arvovi Pärtovi; a moje povzbudenie patrí vašej nadácii a všetkým vašim priateľom, aby aj naďalej kráčali po nových a vždy širších cestách spolupráce vo výskume, v dialógu a v poznávaní pravdy. Pravdy, ktorá – ako nám pápež Benedikt neúnavne pripomínal – je v Bohu spoločne logos i agapé, múdrosť i láska, vtelené v osobe Ježiša.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ej, jb- 

inizio pagina

Tvít pápeža Františka: Petrov nástupca potrebuje modlitbovú podporu

◊  

Bez modlitbovej podpory veriacich Petrov nástupca nemôže napĺňať svoju misiu vo svete. Počítam aj s vami! (Tvít pápeža Františka 18. novembra 2017)

inizio pagina

Synoda o mladých už má vymenovaného generálneho relátora a dvoch sekretárov

◊  

Vatikán 18. novembra – Svätý Otec František vymenoval generálneho relátora a dvoch špeciálnych sekretárov pre 15. riadne generálne zhromaždenie Biskupskej synody, ktoré sa bude konať v Ríme v októbri budúceho roka na tému „Mladí, viera a rozlišovanie povolania“.

Generálnym relátorom bude arcibiskup brazílskeho hlavného mesta Brasilia kardinál Sergio Rocha, ktorý je zároveň predsedom Brazílskej konferencie biskupov. Za špeciálnych sekretárov boli menovaní jezuita Giacomo Costasalezián Rossano Sala. Obaja kňazi sú talianskej národnosti.

Menovanie bolo zverejnené po skončení zasadnutia Rady sekretariátu Biskupskej synody v dňoch 16. a 17. novembra. Ako sa uvádza v tlačovej správe, menovanie dvoch špeciálnych sekretárov je v súlade so štatútom Biskupskej synody (Ordo Synodi Episcoporum, čl. 14 §3, porov. CIC 348 §2). Sekretariát synody bližšie vysvetľuje, že táto funkcia môže byť zverená aj cirkevným osobám, ktoré nie sú biskupmi, ako tomu už bolo niekoľkokrát v minulosti pri rôznych synodálnych zhromaždeniach.

Už je známy aj presný termín budúcoročnej synody: 15. riadne generálne zhromaždenie Synody biskupov sa začne v stredu 3. októbra 2018 a skončí sa v nedeľu 28. októbra. -ab-

inizio pagina

Pred návštevou Mjanmarska Svätý Otec pozdravil ľudí cez televíziu

◊  

Vatikán/Mjanmarsko 18. novembra – Pápež František sa teší na stretnutie s občanmi Mjanmarska, ktoré navštívi od 27. do 30. novembra. Všetkým viac ako 51 miliónom obyvateľov tejto ázijskej krajiny adresoval slová priateľstva vo videoposolstve. Svätý Otec hovorí o svojom úmysle povzbudiť miestnych katolíkov, ktorých je v prevažne budhistickej krajine o čosi viac ako 600 tisíc:

„Moja návšteva chce upevniť katolícku komunitu v Mjanmarsku v jej viere v Boha a v jej svedectve Evanjeliu, ktoré nás učí o hodnote každého muža a ženy a požaduje otvorenie našich sŕdc iným, zvlášť chudobným a núdznym.“

S ocenením každej snahy o budovanie pokoja sa pápež František prihovoril všetkým obyvateľom bez rozdielu:

„Túžim navštíviť vašu krajinu v duchu úcty a povzbudenia pre každé úsilie smerujúce k harmónii a spolupráci v službe spoločného dobra. Žijeme v čase, kedy veriaci a ľudia dobrej vôle cítia stále viac potrebu rásť vo vzájomnom porozumení a rešpekte a podporovať sa navzájom ako členovia jednej ľudskej rodiny. Pretože všetci sme Božie deti.“

V závere svojho videoposolstva Svätý Otec vyjadril vďačnosť všetkým, ktorí sa v Mjanmarsku podieľajú na príprave jeho návštevy:

„Prosím každého z vás o modlitbu, aby dni, keď budem s vami boli zdrojom nádeje a povzbudenia pre všetkých. Na vás a vaše rodiny zvolávam Božie požehnanie radosti a pokoja.“

Po návšteve Mjanmarska bude pápež František pokračovať v apoštolskej ceste v susednom Bangladéši od 30. novembra do 2. decembra. -ab-

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Pápežské slovenské kolégium v Ríme oslávilo 20 rokov činnosti

◊  

Vatikán/Slovensko 18. novembra – Pápežské slovenské kolégium sv. Cyrila a Metoda v Ríme dnes oslávilo 20 rokov svojej činnosti. Za účasti Mons. Jozefa Haľka ako delegáta KBS a troch desiatok alumnov kolégia, ktorými sú kňazi slovenských diecéz študujúci na rímskych univerzitách, predsedal eucharistickej slávnosti kardinál Jozef Tomko.

Prítomní boli veľvyslanec SR v Taliansku Ján Šoth a zástupcovia sesterských pápežských kolégií v Ríme. Rektor Pápežského slovenského kolégia o. Pavol Zvara vyjadril vďaku všetkým podporovateľom kolégia zo Slovenska, z USA i ďalších krajín. -jb-

inizio pagina

Kňaz Peter Gombita aj tento rok úspešne dobehol z Košíc do Ríma

◊  

Vatikán/Slovensko 18. novembra – Do Ríma dnes krátko po 17. hodine úspešne dorazili účastníci charitatívneho štafetového behu z Košíc pod vedením duchovného otca Petra Gombitu, zakladateľa košického centra Oáza – nádej pre nový život.

Po desťdňovom bežeckom výkone spoločne s ďalšími dobrovoľníkmi dosiahli svoju métu pred Bazilikou sv. Petra. O. Peter Gombita, ktorý do Večného mesta prišiel v predvečer prvého Svetového dňa chudobných, pre Vatikánsky rozhlas prezradil:

„Aj tento beh chce byť výzvou. Veľa sme počuli na konferenciách, prostredníctvom pastierskych listov, ale málo skutočnej práce [sa urobilo pre chudobných]. Všetci by sme si mali vyhrnúť rukávy a ísť pracovať pre chudobných, na ich lepšom bývaní, na ich osobnom živote, na živote detí, na ich budúcnosti.

Ako Cirkev by sme mali ukázať, že nie len ekonomické prostriedky [vieme dávať], ale aj prostriedky Boha: sviatosti, milosti, Božia sila by sa mala prejaviť. Ako kňaz vnímam, že veľa o tom kážeme. Slovo však musí byť sprevádzané aj skutkami a životom. Ako veriaci by sme mali ukázať svetu i seba, ako Boh cez nás pôsobí.“ -ej-

AUDIO otec Peter Gombita  

inizio pagina

Rubrika



Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD: Dar, ktorý treba rozvíjať

◊  

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 33. nedeľu cez rok A (Mt 25, 14-30): Dar, ktorý treba rozvíjať

 

Možno ste, milí priatelia, niektorí videli film Amadeus od americko-českého režiséra Miloša Formana. Keď prišiel r. 1984 do kín hneď zaujal. Dôvod, bol zjavný: predstavoval dielo a osobnosť jedného z najväčších géniov hudby Wolfganga Amadea Mozarta. V skutočnosti však myšlienka, okolo ktorej sa príbeh filmu točí je hlboko teologická. Táto myšlienka je vyjadrená na jednom, dodnes nevyjasnenom vzťahu dvoch viedenských skladateľov Wolfganga Amadea Mozarta a Antonia Salieriho. Podľa niektorých ich vzťah bol veľmi korektný, ba priateľský. No podľa iných, medzi nimi napríklad aj ruského spisovateľa Alexandra Sergejeviča Puškina, ktorý o tom napísal hru a jeho rodáka Rímskeho-Korsakova, ktorý o tom zasa skomponoval operu, ich vzťah bol desný. Dokonca až tak desný, že vraj Salieri Mozarta vo veku 35 rokov otrávil.

Tejto verzie ich vzťahu sa ujíma aj Forman a rozvíja ju vo svojom filme. Film je vlastne spoveďou. Starý Antonio Salieri, ktorý svoj život dožíva v psychiatrickej liečebni je prenasledovaný výčitkami svedomia. Jeho dávna nenávisť voči Mozartovi sa mu znova a znova premieta v mysli. A hlavne Mozartova smrť, ktorej príčinou bol on. Aby všetko toto trápenie ukončil, dá si k sebe zavolať kňaza, aby sa mu vyspovedal.

Salieri v tejto svojej spovedi, okrem vyznania svojich hriechov, vyslovuje aj spomínanú teologickú otázku. Bola to otázku, ktorá ho mučila počas celého jeho života, a na ktorú si nedokázal odpovedať: „Ako je možné, že Mozart, tento, podľa neho primitívny a povrchný človek dokázal komponovať takú krásnu hudbu s takou neuveriteľnou ľahkosťou? Stačilo, keď si sadol za stôl nad notovú osnovu, zobral do ruky pero a ono to už z neho išlo samé. Kým on, Salieri, človek, ktorý bral život i Boha vážne, a ktorý žil takmer kláštorným životom, sa musel toľko nadrieť a natrápiť, aby čosi skomponoval. A pritom aj tak jeho hudba nebola ani zďaleka taká lahodná, ľúbezná a krásna, ako tá Mozartova.“

Ako by ste, milí priatelia, Salierimu odpovedali? Veľmi jednoducho: talent. Skrátka, máme medzi sebou ľudí, ktorí majú v niektorej oblasti nevšedný dar a ten spôsobuje, že to, čo v tejto oblasti robia, robia bez takmer námahy, plynie to z nich automaticky a oni tým, čo vytvoria udivujú svoje okolie. Odkiaľ má napríklad básnik svoje slová a slovné spojenia, odkiaľ má maliar svoje farby, architekt svoje tvary, sochár svoje postavy, lekár svoju liečiteľskú schopnosť, remeselník svoju zručnosť, počítačový programátor svoju tvorivosť, autor svoju inšpiráciu? Všetko je to je talent.

Lenže pozor, talent nie je vec automatická. Nie je to vec, ktorá ak ju máme, produkuje v nás výnimočné veci automaticky, sama od seba, bez nášho pričinenia. Ak by sme si toto mysleli, boli by sme v omyle.

Pozrime sa, ako nám talent predstavuje dnešné evanjelium. Bohatý človek, ktorý sa chystá na cestu, pred odchodom rozdelí celý svoj majetok svojím trom sluhom. Žiadnemu z nich nedá všetok svoj majetok, ani im ho nerozdelí rovnako. Jeho majetok bol vskutku veľký. Keďže vieme, že sluhom dal spolu 8 talentov a že im dal všetko, čo mal, hodnota jeho majetku podľa našej dnešnej meny bola 9.775.360,- EUR. Ako som na to prišiel? Jednoducho. Talent bola stará antická miera pre váhu. Jeden talent bol 35 kg. Talenty, ktoré rozdával pán v evanjeliu boli samozrejme zlaté. Osem talentov zlata je dohromady 280 kg. Ak si otvoríme kurzový lístok, zistíme, že pri dnešných cenách zlata (k 17. novembru 2017 to bolo 34,912 EUR za 1 gr. zlata) 280 kg zlata má hodnotu 9.775.360,- EUR.

Pán nedal svojím sluhom rovnaký počet talentov. Prvý sluha dostal päť talentov, čo je 6.124.475,- EUR, druhý dva talenty, čo je 2.449.790,- EUR, a tretí jeden talent, čo je 1.224.895,- EUR. Nedostali teda málo. Pán im svoj majetok ale nedaroval. Zveril im ho, aby s ním hospodárili a aby mu ho potom – keď sa z cesty vráti – odovzdali späť zväčšený.

Prví dvaja to, čo dostali zdvojnásobili. Samozrejme, nebolo to jednoduché. Vyžadovalo si to od nich, aby premýšľali, namáhali sa a zaiste aj riskovali; no výsledok stál za to. Pán im dal spolu sedem talentov, oni ma dali naspäť spolu štrnásť. Posledný sluha, na rozdiel od týchto dvoch, však neurobil zo svojím talentom vôbec nič. Neskúmal žiadne možnosti, nepremýšľal o ničom, nesnažil sa o nič a nič ani neriskoval. Jediná námaha, ktorú vynaložil bola, že vykopal jamu a svoj talent do nej zakopal.

Tu máme naznačené, ako talenty fungujú. Mať talent ešte nič neznamená. Talent je len začiatok. Potom musí prísť drina. Ak tá nepríde, náš talent nám jednoducho zakape. „Use it or lose it!“ hovorí jedno anglické príslovie. „Čo nepoužívaš, o to prichádzaš.“ Taká je zákonitosť s talentom. A my jej platnosť vidíme v našom živote na každom kroku, a to tak v negatívnom ako aj pozitívnom zmysle slova. Negatívny zmysel znamená, že o to, čo máš, prídeš, ak to nepoužívaš, presne tak, ako to hovorí spomínané anglické príslovie. V koľkých oblastiach nášho života sme presne takto dopadli a pri tom sme nemuseli? Z ľudí schopných, výkonných, ohybných, nadaných sa postupne stali obyčajné trosky. Zákonitosť, že čo sme nerozvíjali, o to sme prišli, sa na životoch mnohých z nás prejavila až príliš kruto.

V pozitívnom zmysle však toto znamená, že ten, kto svoj dar naopak užíval, kto ho rozvíjal, kto bol tvorivý a vynaliezavý, kto premýšľal, snažil sa a sa namáhal, kto sa nebál a riskoval, ten svoj talent rozvinul často až do neuveriteľnej podoby. Zoznam ľudí z histórie, ktorí tak urobili, nie je malý. No mohol byť ešte väčší, keby sa tí z nás, ktorí dostali rovnako, ba možno ešte viac ako oni, snažili ešte aspoň o trošičku viac.

Kde je príčina, že mnohí z nás, aj napriek svojím talentom, zostaneme zakrpatení? Evanjelium hovorí, že je to lenivosť. Počujme, čo pán povedal sluhovi, ktorý svoj talent zakopal: „Zlý a lenivý sluha!“ A toto je dôvod, prečo o mnohé svoje dary prichádzame aj my. Každý človek má nejaký dar. Ak ho nerozvinie, dôvodom je vždy lenivosť. 

Keď sa vrátime k nášmu filmu, škoda, že Salieri namiesto žiarlivosti na Mozarta Bohu radšej neďakoval: aj za Mozarta, aj za seba. Mozart bol možno nadanejší, no bez nadania – ako nám to hovorí história – nebol ani Salieri. Isté je, že bez snahy by sa úspech nedostavil ani u jedného z nich. Škoda, že toto Salieri nebol schopný uznať; ak by bol, bol by možno zomieral ľahšie. 

A čo my? Milí priatelia, každý z nás má nejaké talenty. Každý. Jeden väčšie, druhý menšie, no na tom nezáleží. Dôležité je, aby sme svoj talent objavili a potom ho rozvíjali. A to nielen preto, aby sa nám ľahšie zomieralo, ale aj preto, aby sa nám ľahšie žilo.

Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu. 

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 18. novembra 2017

◊  

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina