Vatikán 20. novembra – Pápež František dnes ráno, deň po Svetovom dni spomienky na obete cestných nehôd, prijal vo Vatikáne viac než 130 riaditeľov a zástupcov cestnej a železničnej polície v Taliansku. Okrem dôležitosti dohliadať na bezpečnosť na cestách, poukázal na potrebu ľudskosti, bezúhonnosti a „milosrdenstva“.   

Svätý Otec pripomenul, že polícia musí častokrát čeliť nízkej úrovni zodpovednosti zo strany mnohých vodičov, ktorí si niekedy neuvedomujú závažne dôsledky ich nepozornosti. Ako príklad uviedol používanie mobilných telefónov za volantom.

Dôvodom je častokrát „náhlivý životný štýl a konkurencia, čo sa prejavuje vnímaním druhých vodičov ako prekážok alebo protivníkov, ktorých treba prekonať, premieňajúc tak cesty na Formulu 1 a semafory na štart pretekov Grand Prix,“ uviedol pápež pričom upozornil, že v takej situácii nestačia na zvýšenie bezpečnosti ďalšie sankcie, ale lepšia výchova, ktorá by posilnila vedomie zodpovednosti vodičov.

Podľa slov Svätého Otca je pri kontrole a prevencii dôležité zabezpečiť, aby sa použitie sily nezvrhlo na násilie, najmä ak je policajt považovaný za nepriateľa namiesto toho, aby bol vnímaný ako „ochranca spoločného dobra“. Zástupcom cestnej i železničnej polície Petrov nástupca poradil, aby pri vykonávaní svojho povolania mali istý zmysel pre „milosrdenstvo“:

„Milosrdenstvo nie je synonymom slabosti, ani si nevyžaduje vzdať sa použitia sily; naopak, znamená to byť schopnými nestotožniť vinníka s prečinom, ktorý spáchal, čím by sa mu ublížilo a skrsla by v ňom pomstychtivosť; znamená to tiež usilovať sa pochopiť potreby a dôvody ľudí, s ktorými sa stretávate vo svojej práci.

To si od vás vyžaduje, aby ste vedeli používať milosrdenstvo aj v nespočetných situáciách slabosti a bolesti, ktorým denne čelíte, a to nielen v prípade nehôd rôzneho charakteru, ale tiež pri stretnutí s ľuďmi v núdzi alebo so znevýhodnenými.“     

Pápež František na záver dnešného stretnutia policajtom pripomenul ich patróna archanjela Michala, ktorého Cirkev často zobrazuje s mečom v ruke šliapuc po hlave draka. Tento obraz by im mal pomôcť uvedomiť si prítomnosť boja medzi dobrom a zlom:

„Bez ohľadu na optiku viery, je dôležité uznať realitu tohto zápasu medzi dobrom a zlom, ku ktorému dochádza v tomto svete a dokonca i v našom vnútri. Vedomí si tejto rozhodujúcej výzvy by bolo hlúpe podvoliť sa zlu, alebo čo i len predstierať neutralitu. Naopak, od každého sa žiada, aby prevzal svoju zodpovednosť, vložiac všetky sily, ktorými disponuje do zápasu proti egoizmu, nespravodlivosti, ľahostajnosti.“ -ej-

Vatikán/Maďarsko 20. novembra – Svätý Otec František dnes prijal členov Konferencie biskupov Maďarska, ktorí sú v týchto dňoch v Ríme na návšteve Ad limina apostolorum. Na audiencii sa zúčastnil budapeštiansko-ostrihomský arcibiskup kardinál Péter Erdő, sedemnásť biskupov a apoštolský administrátor nýiregyházskej eparchie páter Ábel Antal Sočka OSBM.

Ešte pred audienciou pápež požehnal misijný kríž nasledujúceho 52. eucharistického kongresu, ktorý bude v dňoch od 13. do 20. septembra 2020 hostiť Budapešť. Ako pre mikrofóny Vatikánskeho rozhlasu uviedol kardinál Erdő, hlavnými témami rozhovorov boli nielen Eucharistia, ale aj pomoc prenasledovaným kresťanom či identita kresťanov v Európe.

Ďalšou témou rozhovorov bola rómska problematika a pastoračná starostlivosť o Rómov. Maďarskí biskupi predstavili a darovali pápežovi Františkovi bibliu v rómskom jazyku lovari. Svätý Otec netajil radosť z tejto iniciatívy a predstaviteľov Cirkvi v Maďarsku povzbudil, aby vyvinuli rovnaké úsilie pri tvorbe misálu pre rómskych obyvateľov.

Maďarsko má približne 10 miliónov obyvateľov. Rómovia tvoria viac než 2% populácie. Ďalšími menšinami sú Nemci, Slováci, Chorváti, Rumuni či Ukrajinci. Viac než polovica Maďarov sa hlási ku katolíckej viere, s takmer 16% nasledujú kalvíni, po ktorých je v rebríčku podľa počtu skupina ľudí bez vyznania. Ďalšiu priečku zaujímajú luteráni a viac než 2,5 % tvoria gréckokatolíci. -ej-  

Vatikán 20. novembra – „Cirkev nachádza v stálom diakonáte vyjadrenie a zároveň aj životne dôležitý impulz k stávaniu sa viditeľným znakom diakonie Krista služobníka, v dejinách ľudí.“ Takto píše pápež František v predslove knihy „Diakonát v myšlienkach pápeža Františka. Cirkev chudobná a pre chudobných“.

Taliansky stály diakon Enzo Petrolino v knihe zozbieral verejné prejavy Jorgeho Maria Bergoglia k téme stáleho diakonátu, prednesené počnúc od jeho biskupskej služby v Buenos Aires až po súčasnosť. 208-stranovú publikáciu z vatikánskeho vydavateľstva LEV dnes predstavili v Marconiho sále v sídle redakcií Vatikánskeho rozhlasu.

Pápež František vo svojom predhovore vyzdvihol význam II. vatikánskeho koncilu a tiež svojich predchodcov, ktorí rozvíjali koncilové učenie, z ktorého pramení postavenie a úloha stálych diakonov:

„V tomto kontexte stály diakonát znovu našiel korene svojej prítomnosti v spoločenstve veriacich i v širších sociálnych štruktúrach, osvojac si jednak poznanie vlastnej úlohy v službe Kristovi a ľuďom, ako aj prijmúc nové impulzy z usmernení, ktoré Magistérium počas týchto mnohých rokov ponúklo spoločnej cirkevnej reflexii.“

Pápež František pripomína aj slová svätého Jána Pavla II., ktoré  adresoval v roku 1979 skupine nových diakonov pri obrade vysviacky:

„‚Prijmi Kristovo evanjelium, ktorého sa stávaš ohlasovateľom. Ver to, čo čítaš, vyučuj, čo veríš, ži to, čo učíš.’ - Takto ste boli pozvaní uchovať si v srdci slová zo Skutkov apoštolov. Ako diakoni ste boli pripojení k Petrovi a Jánovi a k všetkým apoštolom. Vy vykonávate apoštolskú službu a máte účasť na jej ohlasovaní. Tak ako apoštoli, rovnako aj vy máte cítiť naliehavosť ohlasovať slovom i skutkom zmŕtvychvstanie Pána Ježiša. Aj vy máte prinášať Božie slovo do života jeho svätého ľudu.“

Svätý Otec zdôraznil aj podiel diakonov na spojenom úsilí Cirkvi o skvalitnenie kazateľskej činnosti:  „Je dobré, keď sa kňazi, diakoni a laici pravidelne stretávajú, aby hľadali spôsoby, ktoré ich ohlasovanie robia príťažlivejším!“ (Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, č. 159).

Vo svojom predhovore pápež František spomenul niekoľko dôležitých skutočností, ktoré sú spojené so stálym diakonátom. Okrem už vyššie spomínaných pravidelných stretnutí, pripomenul aj potrebu modlitieb za povolania. Aj pri povolaní stáleho diakona je potrebné rozlišovanie a starostlivosť oň.  Svätý Otec pripomenul, že diakonát pramení z Eucharistie a je v službe chudobným :

„Všetok diakonát Cirkvi, - ktorého je služobný diakonát znakom a nástrojom - má svoje pulzujúce srdce v tajomstve Eucharistie a realizuje sa v prvom rade v službe chudobným, ktorí v sebe nosia tvár trpiaceho Krista.“

Toto konštatovanie Svätý Otec podložil známym príkladom zo života svätého diakona Vavrinca, ktorý na cisárovu žiadosť zhromaždiť poklady Cirkvi priviedol chudobných. Pápež František píše:

„Chudobní sú pokladmi Cirkvi. Ak máš svoju banku, ak si správcom nejakej banky, ale tvoje srdce je chudobné, nenaviazané na peniaze, toto je službou, vždy. Chudoba predstavuje tento odstup, aby sme slúžili chudobným, slúžili iným. Takže: Cirkev chudobná a pre chudobných.“

V závere svojho predslovu ku knihe Enza Petrolina „Diakonát v myšlienkach pápeža Františka. Cirkev chudobná a pre chudobných“ pápež František vyzdvihol dôležitosť stálych diakonov pripomenúc myšlienku svätého Jána Pavla II., že diakoni môžu byť oprávnene definovaní ako „priekopníci novej civilizácie lásky.“ -ab-

Vatikán/Taliansko 20. novembra – Vo veku 92 rokov zomrel v nedeľu 19. novembra taliansky kardinál Andrea Cordero Lanza di Montezemolo. Bol to „muž Cirkvi, ktorý svoj dlhý a plodný kňazský a biskupský úrad žil s vernosťou v službe evanjeliu a Svätej stolice,“ napísal v kondolenčnom liste pozostalej rodine pápež František.  

Poslednej rozlúčke bude zajtra 21. novembra o 11.30 hod. predsedať v Bazilike sv. Petra zástupca dekana kardinálskeho zboru kardinál Giovanni Battista Re za účasti mnohých kardinálov, arcibiskupov a biskupov. Záverečné obrady Ultima Commendatio a Valedictio bude viesť osobne Svätý Otec.    

„S vďačnosťou si spomínam na jeho nezištné dielo v pápežských zastúpeniach v rôznych krajinách,“ uviedol ďalej v kondolenčnom telegrame pápež František. Kardinál Cordero Lanza di Montezemolo pôsobil ako apoštolský nuncius v Papue-Novej Guinei, v Nikarague, Hondurase, Izraeli či v Taliansku.

Dlhé roky zastával aj úrad arcikňaza Baziliky sv. Pavla za hradbami, v ktorom podľa pápežových slov „vydal svedectvo obzvlášť intenzívneho a kompetentného úsilia tak z pastoračného, ako aj z organizačného a umelecko-kultúrneho hľadiska“, a to najmä svojim ekumenickým úsilím.

Svätý Otec František osobne navštívil kardinála vlani v októbri, keď sa po ceste z návštevy azylového zariadenia zastavil v dome starostlivosti „Villa Betania“, kde bol kardinál v dlhodobej liečbe. -ej-  

Vatikán 20. novembra - „Pracujme spoločne, aby deti mohli na nás hľadieť s úsmevom a uchovali si čistý pohľad, plný radosti a nádeje.“ Týmto odkazom cez sociálnu sieť Twitter upozornil pápež František na dnešný Svetový deň detí, vyhlásený z iniciatívy OSN a UNICEF-u. -jb-

Vatikán 20. novembra – V uplynulých dňoch v Ríme zasadala Pápežská rada pre kultúru na tému „Budúcnosť ľudstva, nové výzvy pre antropológiu“. Účastníci plenárneho stretnutia sa za účasti odborníkov zamýšľali nad aspektmi budúceho vývoja vedy a techniky. V sobotu 18. novembra všetkých prijal na osobitnej audiencii pápež František.

Svätý Otec vo svojom príhovore skonštatoval, že témy, ktorými sa zaoberali nielen privádzajú niektorých k myšlienke, že sa nachádzame „na začiatku novej éry a pri zrode nového ľudského bytia, nadradeného tomu, čo sme poznali doteraz“, ale tiež kladú „veľké a ťažké“ otázky.

Zopakujúc otázku o človeku z 8. žalmu: «Čo je človek, že naň pamätáš?», pápež František pripomenul antropologickú odpoveď, „ktorá sa objavuje už v knihe Genezis a prechádza celým Zjavením, rozvíjajúc sa okolo základných prvkov vzťahu a slobody.“

Vzťah – ako pokračuje pápež – má tri rozmery: smerom k hmote, k zemi a k prírode, smerom k božej transcendencii a po tretie voči iným ľuďom. Sloboda sa vyjadruje v autonómii – samozrejme relatívnej – a v morálnych rozhodnutiach.

Svätý Otec vyzdvihol vo svojom príhovore aj hodnotu vedy a techniky, ale upozornil na potrebu múdrosti zachovanú v náboženstve a v humanitných vedách:

„Veda a technológia nám pomohli prehĺbiť hranice poznania prírody, a zvlášť človeka. Ale oni samotné nedokážu odpovedať na všetky otázky. Dnes si stále viac uvedomujeme, že je potrebné čerpať z bohatstva múdrosti uchovanej v náboženských tradíciách, v múdrosti ľudu, v literatúre, v umení, ktoré sa dotýkajú najhlbšieho tajomstva ľudskej existencie, bez opomenutia, ba naopak so znovuobjavením náplne filozofie a teológie.“

Pápež František ďalej poukázal na potrebu prekonania tragického rozdelenia medzi «dvoma kultúrami»: humanisticko-literárno-teologickou na jednej strane a vedeckou na strane druhej. K obnoveniu tohto dialógu môže prispieť aj Cirkev ponúknutím veľkých princípov. Na prvom mieste je to centrálnosť ľudskej osoby, ktorá je cieľom a nie prostriedkom. A druhý princíp je všeobecné určenie dobier. Čo znamená, že vedecký a technologický pokrok má slúžiť celému ľudstvu.

V závere svojho príhovoru účastníkom Pápežskej rady pre kultúru Svätý Otec definoval princíp vzťahu medzi etikou a využívaním technických výdobytkov:

„Zostáva stále platný princíp, že nie všetko, čo je technicky možné alebo uskutočniteľné je samo osebe eticky prijateľné. Veda, ako akákoľvek iná ľudská aktivita vie, že má limity, ktoré musí rešpektovať pre dobro samotného ľudstva, a nevyhnutne potrebuje zmysel pre etickú zodpovednosť.“ -ab-

.

Pondelkové vysielanie vo zvukovej podobe: