Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

22/11/2017

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Tretia katechéza cyklu o Eucharistii: Svätá omša znamená byť opäť na Kalvárii

◊  

Vatikán 22. novembra – „Svätá omša je pamiatkou Kristovho paschálneho tajomstva“ – tak znela téma dnešnej katechézy pápeža Františka pri generálnej audiencii. V treťom pokračovaní cyklu o eucharistii Svätý Otec vysvetlil, že pamiatka tu neznamená len spomínanie na udalosť z minulosti, ale opätovné sprítomnenie Kristovho diela spásy. Sláviť svätú omšu znamená prežívať Ježišovu obetu z lásky k nám, jeho utrpenie, smrť, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie. „Ísť na svätú omšu je ako ísť na Kalváriu,“ opakovane zdôraznil pápež František.

V súvislosti s dnešným sviatkom svätej panny a mučeníčky Cecílie Svätý Otec na záver audiencie povzbudil veriacich k rastu vo viere a láske podľa jej príkladu. Osobitne oslovil mládež, chorých a mladomanželov: „Prosme všetci sv. Cecíliu, nech nás naučí spievať celým srdcom, nech nás naučí plesať, že sme spasení.“    

Medzi pútnikmi z celého sveta boli Slováci, najmä skupina účastníkov charitatívneho štafetového behu z Košíc do Ríma pod vedením duchovného otca Petra Gombitu z košického charitatívneho centra Oáza - nádej pre nový život.

Ešte pred generálnou audienciou prijal pápež František na osobnej audiencii návštevu zo Saudskej Arábie, radcu ministra pre islamské záležitosti Saudskoarabského kráľovstva Abdullaha bin Fahad Allaidana.

Katechéza pápeža Františka o svätej omši – 3. časť

Úvodom ku dnešnej katechéze boli slová sv. Pavla z Listu Galaťanom:

«S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa. Nepohŕdam Božou milosťou» (Gal 2,19-21).

Svätá omša je pamiatka Kristovho paschálneho tajomstva

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Pri pokračovaní v katechézach o svätej omši si môžeme položiť otázku: čo je v podstate svätá omša? Svätá omša je pamiatkou Kristovho paschálneho tajomstva. Ona nás robí účastnými na jeho víťazstve nad hriechom a smrťou a dáva plný význam nášmu životu.

Aby sme pochopili hodnotu svätej omše, musíme predovšetkým chápať biblický význam  „pamiatky“. Táto «nie je len spomienkou» – pamiatka nie je čisto len spomienkou – «na minulé udalosti, ale pamiatka ich istým spôsobom  sprítomňuje a aktualizuje. Práve takto chápe Izrael svoje vyslobodenie z Egypta: vždy, keď sa slávi Veľká noc, udalosti exodu sa sprítomňujú pamäti veriacich, aby podľa nich stvárňovali svoj život» (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1363). Ježiš Kristus svojím utrpením, smrťou, zmŕtvychvstaním a nanebovstúpením doviedol Paschu k naplneniu. A svätá omša je pamiatkou tej jeho Paschy, jeho „exodu“, ktorý uskutočnil pre nás, aby nám dal vyjsť z otroctva a voviedol nás do zasľúbenej zeme večného života. Nie je iba spomienkou, nie, je niečím viac: je sprítomnením toho, čo sa stalo pred dvadsiatimi storočiami.

Eucharistia nás vždy privádza k vrcholu spásonosnej činnosti Boha: Pán Ježiš, stávajúc sa pre nás rozlámaným chlebom, vylieva na nás celé svoje milosrdenstvo a svoju lásku, ako to urobil na kríži, aby tak obnovil naše srdce, náš život a spôsob budovania vzťahu s ním a s bratmi. Druhý vatikánsky koncil hovorí: «Vždy, keď sa na oltári slávi obeta kríža, v ktorej bol obetovaný náš veľkonočný Baránok Kristus, uskutočňuje sa dielo nášho vykúpenia» (Lumen gentium, 3).

Každé eucharistické slávenie je lúčom toho nezapadajúceho slnka, ktorým je zmŕtvychvstalý Ježiš. Zúčastniť sa na svätej omši, osobitne na nedeľnej, znamená vstúpiť do víťazstva Zmŕtvychvstalého, byť ožiarení jeho svetlom, ohriati jeho teplom. Prostredníctvom eucharistického slávenia nás Duch Svätý robí účastnými na Božom živote, ktorý je schopný premeniť celú našu smrteľnú existenciu. A pri jeho prechode zo smrti do života, z času do večnosti, Pán Ježiš pri konaní Paschy berie so sebou aj nás. Pri svätej omši sa uskutočňuje Pascha. Pri svätej omši sme s Ježišom, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, a on nás posúva vpred, k večnému životu. V omši sa spájame s ním. Ba ešte viac, Kristus žije v nás a my žijeme v ňom: «S Kristom som pribitý na kríž» – hovorí svätý Pavol. «Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa» (Gal 2, 19-20). Takto zmýšľal Pavol.

Naozaj, jeho krv nás oslobodzuje od smrti a od strachu z nej. Oslobodzuje nás nielen z nadvlády fyzickej smrti, ale aj z duchovnej smrti, ktorou je zlo, hriech, a ktorá nás ovládne zakaždým, keď padáme za obeť hriechu, či už nášho, alebo iných. A tak sa náš život znečisťuje, prichádza o krásu, stráca význam, vädne.

Kristus nám naopak život prinavracia; Kristus je plnosťou života a keď sa konfrontoval so smrťou, navždy ju zničil: «Svojím zmŕtvychvstaním premohol smrť a obnovil život» (Štvrtá eucharistická modlitba). Kristova Pascha je definitívnym víťazstvom nad smrťou, lebo on premenil svoju smrť na najvyšší skutok lásky. Zomrel z lásky! A v Eucharistii nám chce komunikovať túto svoju veľkonočnú, víťaznú lásku. Ak ho prijímame s vierou, aj my môžeme skutočne milovať Boha a blížneho, môžeme milovať tak, ako on miloval nás, darujúc život. 

Ak je Kristova láska vo mne, môžem sa plne darovať druhému, vo vnútornej istote, že ak by ma ten druhý azda zranil, ja nezomriem; ináč by som sa musel brániť. Mučeníci darovali život práve v tejto istote o Kristovom víťazstve nad smrťou. Len ak zakúsime túto Kristovu moc, moc jeho lásky, sme skutočne slobodní darovať sa bez strachu. A toto je svätá omša: vstúpiť do tohto Ježišovho utrpenia, smrti, zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia. A keď ideme na svätú omšu, akoby sme išli na Kalváriu, je to to isté. Len si pomyslite: keby sme išli na Kalváriu – zapojme svoju predstavivosť – a sme v tej chvíli tam, vediac, že ten muž je Ježiš... No dovolili by sme si baviť sa medzi sebou, fotiť, robiť tak trochu divadlo? Nie! Pretože to je Ježiš! Určite by sme boli v tichu, v plači a aj v radosti, že sme zachránení. Keď vstupujeme do kostola, aby sme slávili svätú omšu, pomyslime na toto: vstupujem na Kalváriu, kde Ježiš dáva za mňa svoj život. A tak zmizne každé divadlo, zmizne vyrušovanie, púšťanie poznámok a všetky tieto veci, ktoré nás vzďaľujú od tejto tak krásnej skutočnosti, akou je svätá omša, Ježišov triumf.

Myslím, že teraz je jasnejšie ako sa Veľká noc sprítomňuje a uskutočňuje zakaždým, keď slávime svätú omšu, čiže zmysel pamiatky. Účasť na Eucharistii nám dáva vstúpiť do Kristovho paschálneho tajomstva, dáva nám prejsť spolu s ním zo smrti do života, čiže [sme tam] na Kalvárii. Svätá omša znamená zopakovať Kalváriu, nie je to nejaké divadlo. Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb- 

 

inizio pagina

Tvít pápeža Františka: Hrejeme sa len pri súkromnom krbe?

◊  

Keď sa stretávame s inými, prinášame im oheň lásky, alebo zostávame uzavretí do seba a hrejeme sa pri vlastnom krbe? (Tvít pápeža Františka 22. novembra 2017)

inizio pagina

Televízny rozhovor pápeža Františka o modlitbe Otče náš vychádza ako kniha

◊  

Vatikán 22. november – „Ako deti nás doma učili, že keď spadne chlieb, tak ho treba hneď zodvihnúť a pobozkať. Chlieb sa nikdy nevyhadzoval.“ Takto hovorí pápež František v novej knihe rozhovorov „Otče náš“, ktorá zajtra vychádza v rámci Talianska. Zároveň talianska katolícka televízia TV 2000 pripravila na dnešný večer už 5. časť rovnomenného cyklu, v ktorom sa mladý kaplán z padovskej väznice rozpráva so Svätým Otcom Františkom o modlitbe Pána a jej súvise s životom dnešného človeka.

V dnešnom dieli pápež spomína na úctu k chlebu, ktorej bol ako dieťa vychovávaný a prirovnáva Božie kráľovstvo k hostine:

„Božie kráľovstvo je hostinou, sme pri stole. Sila Božej prítomnosti dnes vo svete je skutočne pri stole, v eucharistii s Ježišom. Preto prosíme o nasýtenie pre nás všetkých. Dať jesť ten duchovný pokrm, ktorý nás posilňuje, pri eucharistickom stole. Ale tiež dať jesť všetkým v tomto svete, kde hlad panuje tak neľútostným spôsobom.“

Televízny rozhovor pápeža Františka s väzenským kaplánom Marcom Pozzom je jadrom knihy, ktorá prináša aj ďalšie myšlienky Svätého Otca o obsahu modlitby „Otče náš“. -ab-

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Jemen: Zneuctili hroby kresťanského cintorína v Adene

◊  

Jemen 22. novembra – Pred dvoma dňami došlo k zneucteniu kresťanského cintorína v jemenskom Adene, medzi inými aj hroby štyroch rehoľných sestier Matky Terezy zabitých v roku 2016. Ako pre agentúru AsiaNews upresnil apoštolský vikár v Južnej Arábii Mons. Paul Hinder, páchatelia, ktorých totožnosť ešte nie je známa, „poškodili kríže a násilím otvorili niektoré hroby.“

„Nie je to po prvýkrát čo sa niečo podobné deje, ale poškodenie cintorína ostáva závažným činom. Samozrejme tieto prejavy násilia nezasahujú len kresťanov, ale potvrdzujú zložitú situáciu a pretrvávajúce násilie“ povedal ďalej Mons. Hinder.

Apoštolský vikár ďalej upozornil na pretrvávajúcu humanitárnu krízu v Jemene a pripomenul aj tamojšiu stále trvajúcu epidémiu cholery, najhoršiu v súčasnom svete. -ab-

inizio pagina

Argentína dostáva novú blahoslavenú, rehoľnú sestru Katarínu od Márie

◊  

Vatikán 22. novembra – Prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Amato už túto sobotu 25. novembra blahorečí v argentínskej Córdobe rehoľníčku, ktorá sa pre zasvätený život rozhodla ako vdova. Sestra Katarína od Márie (Catalina de Maria), vlastným menom Josefina Saturnina Rodríguez de Zavalía, žila v 19. storočí (1823-1896). Od mladosti bola formovaná Duchovnými cvičeniami sv. Ignáca, ktoré mala príležitosť absolvovať u argentínskych jezuitov.

Za dramatických okolností sa Saturnina vydala za vdovca a stala sa matkou pre dve deti z jeho prvého manželstva. Spoločné dieťa im zomrelo hneď pri narodení. Po 13 rokoch manželského života Saturnina ovdovela. Pociťovala povolanie k zasvätenému životu a po niekoľkých rokoch založila kongregáciu Sestier služobníc Srdca Ježišovho (Hermanas Esclavas del Corazón de Jesús). Ako rehoľníčka prijala meno Katarína od Márie.

„Počas celého života všade šírila príjemnú vôňu svojich cností, so stálym postojom láskavosti, vľúdnosti a jemnosti,“ povedal o budúcej blahoslavenej kardinál Amato v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas.

Zo životného príbehu  sestry Kataríny od Márie vystupuje láska ako kľúčová cnosť. Láska je v skutočnosti základnou cnosťou každej svätosti, vysvetľuje prefekt Kongregácie pre kauzy svätých:

„Nie je možné byť dokonalým bez lásky, kráľovnej cností. Láska Matky Kataríny sa prejavovala v láske k blížnemu a v konaní skutkov duchovného a telesného milosrdenstva. Láska oživovala základnú charizmu inštitútu, zameraného na duchovnú a sociálnu záchranu dievčat, mladých a chudobných žien, ktoré si obnovili život pomocou duchovných cvičení.“

Kongregácia služobníc srdca Ježišovho dnes pôsobí v Argentíne, Čile, Španielsku a africkom Benine. -ab-

inizio pagina

Košický kňaz Peter Gombita: Chudobným pomôžeme skutkami, nie slovami

◊  

Vatikán/Slovensko 22. novembra – Chudobným nepomôžeme, keď budeme rozprávať o tom, ako im treba pomáhať, ale iba tak, že si vyhrnieme rukávy a konkrétnymi skutkami prispejeme k ich pomoci. S týmito myšlienkami tento rok dobehol do Ríma košický kňaz Peter Gombita, riaditeľ Centra oáza – nádej pre nový život, ktorý sa dlhodobo venuje pomoci tým najbiednejším.

Slovenský kňaz rozhodnutie pápeža Františka ustanoviť Svetový deň chudobných uvítal a verí, že táto iniciatíva prebudí Cirkev zvnútra. V tradícii charitatívneho behu na pomoc chudobným chce pokračovať aj naďalej, svoje plány však zveruje do Božej prozreteľnosti.

AUDIO 

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 22. novembra 2017

◊  

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina