Vatikán 23. novembra – Pozbavenie slobody, vytretie pamäte, indoktrinácia mladých - to sú tri indikátory kultúrnej a ideologickej kolonizácie všetkých čias. Pápež František sa dnes pri rannej omši v Dome sv. Marty v homílii opäť vrátil k tejto téme, na základe biblických čítaní tohto týždňa o prenasledovaní zo strany kráľa Antiocha Epifana proti Machabejcom a ľuďom verným Pánovmu zákonu.

To čo sa stalo Božiemu ľudu, komentoval Svätý Otec, „sa deje zakaždým, keď povstane na zemi nová kultúrna alebo ideologická diktatúra, ktorá predstavuje kolonizáciu.“ Pápež ďalej pripomenul minulosť bez bližšieho špecifikovania: „Pomyslite na to, čo spravili diktatúry minulého storočia v Európe“ a na „školy indoktrinácie“, ktoré si založili:

„Zoberie sa sloboda, prerobí sa história, pamäť národa, a zavedie sa vzdelávací systém pre mladých. Všetky [diktatúry] to tak robia, niekedy aj v bielych rukavičkách. Napríklad: nejaký štát, nejaká krajina žiada o pôžičku. - ‚Nuž, dám ti, ale ty musíš v školách učiť toto a toto’, a určia ti, z ktorých učebníc. Z kníh, ktoré rušia všetko čo Boh stvoril a ako to stvoril. Zmazávajú rozdiely, vymazávajú históriu: oddnes sa začína myslieť takto. Kto nerozmýšľa takto, zostane ponechaný bokom a aj prenasledovaný.“

To sa udialo aj v Európe, pripomína Svätý Otec, kde „tí, ktorí sa postavili genocídnym diktatúram, boli prenasledovaní“, vyhrážali sa im, boli zbavení slobody, čo napokon zodpovedá „inej forme mučenia“. A zároveň so slobodou oberajú kultúrne a ideologické kolonizácie aj o pamäť, zredukujúc ju na „rozprávky“, „výmysly“, „zastarané veci“. Pripomenúc postavu matky Machabejcov, ktorá povzbudzuje synov zostať pevnými v mučeníctve, pápež vyzdvihol jedinečnú úlohu ženy pri uchovávaní pamäte a historických koreňov:

„Udržiavať pamäť, pamäť udalostí spásy, pamäť Božieho ľudu, tú pamäť, ktorá dávala silu viere tohto ľudu prenasledovaného kultúrnou a ideologickou kolonizáciou. Pamäť je to, čo nám pomáha poraziť každý perverzný výchovný systém. Pamätať si: mať v pamäti hodnoty, mať v pamäti históriu, mať v pamäti veci, ktoré sme sa naučili. A potom, táto matka. Matka, ktorá prehovorila dvakrát – ako stojí v texte - ‚jazykom otcov’ – hovorila v nárečí. A niet takej kultúrnej kolonizácie, ktorá by dokázala zvíťaziť nad nárečím.“

„Ženská neha“ i „mužná odvaha“ matky Machabejcov, ktorá nachádza silu v historických koreňoch jazyka otcov pri obrane svojich synov a Božieho ľudu, núti premýšľať nad tým, poznamenáva Svätý Otec, že „len sila žien je schopná vzdorovať kultúrnej kolonizácii“. To ony, matky a ženy, strážkyne pamäti, nárečia, sú „schopné brániť dejiny národa“ a „odovzdávať vieru“, ktorú potom „teológovia budú vysvetľovať“:

„Boží ľud napredoval vďaka sile mnohých statočných žien, ktoré vedeli odovzdať vieru deťom. A len ony – mamy – vedia odovzdať vieru v nárečí. Nech nám Pán vždy dáva v Cirkvi milosť pamätať si, nezabudnúť nárečie otcov a mať odvážne ženy.“ -ab-

Vatikán 23. novembra – „Otvorte svoje srdcia a objímte malomocných dneška.“ Týmito slovami sa dnes ráno prihovoril pápež František 400 členom františkánskej rodiny prvého rádu a svetského (tretieho) rádu, ktorých prijal na audiencii v Klementínskej sále Apoštolského paláca. Rehoľníkom sa poďakoval za ich prácu predovšetkým „v prospech tých najchudobnejších a znevýhodnených“.

Hneď na úvod svojho príhovoru Svätý Otec vyzdvihol význam slova „menší“, ktorý charakterizuje františkánsku rehoľu na výslovnú žiadosť sv. Františka. Ten povzbudzoval svojich nasledovníkov, aby sa vzdali všetkých pozemských dobier a úplne sa darovali Bohu a bratom. Táto malosť „sa rodí z kontemplovania vtelenia Božieho Syna“, podčiarkol pápež František. Pre Svätého Otca je zároveň miestom stretnutia sa s Bohom, s bratmi, s ľuďmi celého sveta a so stvorením:

„Život Františka poznačilo stretnutie s chudobným Bohom, prítomným uprostred nás v Ježišovi z Nazareta: pokorná a skrytá prítomnosť, ktorú Chudáčik (Poverello) adoruje a kontempluje vo vtelení, na kríži a v Eucharistii. Na druhej strane vieme, že jedným z evanjeliových obrazov, ktoré najviac uchvátili Františka je ten o umývaní nôh učeníkom pri Poslednej večeri.“  

Podľa sv. Františka človek nevlastní nič okrem vlastného hriechu. Svätý Otec preto prítomných vystríhal pred hriechom „duchovnej pýchy, pýchy farizejskej“, ktorá je tým najhorším zosvetštením života. Na druhej strane pápež vyzdvihol františkánsku „spiritualitu návratu k Bohu“, ktorá charakterizuje rehoľu sv. Františka, a ktorá spočíva v navracaní Bohu toho, čo sme dostali, a to prostredníctvom chvál a rozdávania sa pre druhých.

Pre Svätého Otca je táto malosť typická pre františkánsku rehoľu tiež miestom stretnutia sa s bratmi, ktorých nám daroval Boh. „Ako? Vyhýbajúc sa akémukoľvek správaniu nadradenosti,“ vysvetlil pápež a poukázal na potrebu nesúdiť druhých, nehovoriť o druhých za ich chrbtom, ale oceňovať to, čo je v každom jednom z nás „pozitívne“. Ďalej nepoužívať autoritu na „podriadenie si“ druhých, ale naopak slúžiť im „s milosrdenstvom“, lebo „bez milosrdenstva niet ani bratov, ani menších“.

„Potreba vyjadriť vaše bratstvo v Kristovi spôsobuje, že vaše medziľudské vzťahy sa riadia dynamikou lásky, takže zatiaľ čo spravodlivosť vás privádza k právam každého jedného z vás, láska prekonáva tieto práva a pozýva vás do bratského spoločenstva; lebo to nie sú práva, ktoré milujete, ale bratia, ktorých musíte prijímať s rešpektom, pochopením a milosrdenstvom.“  

Okrem stretnutia s Bohom a s bratmi Svätý Otec František vo svojom príhovore poukázal na dôležitosť prejaviť túto „malosť“ charakteristickú pre menších bratov františkánov vo vzťahu s mužmi a ženami, ktorých stretávajú vo svete. Pápež prítomným pripomenul regulu sv. Františka, ktorá „dáva do vzťahu voľbu nič si neprivlastňovať a láskavé prijatie každého človeka, až po podelenie sa o svoj život s tými najopovrhnutejšími“. Tieto skutky však nemožno robiť „z piedestálu povýšenosti“, upozornil Svätý Otec a františkánov povzbudil týmito slovami:

„Otvorte svoje srdcia a objímte malomocných dneška, keď si uvedomujete milosrdenstvo, ktoré Pán prejavil vám, prejavujte milosrdenstvo voči nim, tak ako to robil váš otec sv. František; a tak ako on, naučte sa byť «chorými s chorými, trpiacimi s trpiacimi». Toto všetko, tak vzdialené od vágneho pocitu, poukazuje na vzťah medzi ľuďmi, ktorý je tak hlboký, že premení vaše srdce a privedie vás ku zdieľaniu ich osudu.“

Na záver dnešného príhovoru menším bratom františkánom Svätý Otec poukázal na potrebu stretnutia sa so stvorenstvom. „Dnes sa táto sestra a matka búri, lebo cíti, že sa s ňou zle zaobchádza“, a preto treba, pokračoval ďalej pápež František, vstúpiť s ňou do dialógu. To je možné dosiahnuť chválou, ale tiež prekročením ekonomických výpočtov či iracionálneho romantizmu. „Spolupracujte s viacerými iniciatívami,“ vysvetlil Petrov nástupca, „pripomínajúc vždy úzky vzťah, ktorý existuje medzi chudobnými a krehkosťou planéty, medzi ekonómiou, rozvojom, starostlivosťou o stvorenstvo a rozhodnutiami v prospech chudobných“. -ej-     

Vatikán 23. novembra - Osobitnej modlitbovej liturgii za mier pre Južný Sudán a Konžskú demokratickú republiku dnes večer predsedal v Bazilike sv. Petra Svätý Otec František. Pri Oltári katedry v zadnej časti baziliky sa modlitba začala v afrických rytmoch za spevu v swahilčine so zvolávaním Ducha Svätého. Postupne sa sústredila na päť úmyslov, pri ktorých sa s biblickými podnetmi a prednášanými prosbami striedali spevy a chvíľky ticha. Účastníci modlitbovej liturgie priniesli v procesii aj obraz sv. Jozefíny Bakhity.

Svätý Otec pri tejto príležitosti hovoril aj o svojom nenaplnenom prianí navštíviť Južný Sudán:

„Dnes večer chceme pomocou modlitby zasiať semienka pokoja v Južnom Sudáne a v Konžskej demokratickej republike, i v každej krajine zranenej vojnou. Bol som rozhodnutý navštíviť Južný Sudán, ale nebolo to možné. Vieme však, že modlitba je najdôležitejšia, pretože je najmocnejšia: modlitba účinkuje so silou Boha, ktorému nič nie je nemožné.“

Modlitbová liturgia sa najprv zamerala na vyprosenie osobného obrátenia, aby bolo možné prekonať rozdiely a rozdelenia. Druhá prosba bola za ženy, ktoré sú obeťami násilia vo vojnových oblastiach. V treťom úmysle sa zhromaždenie modlilo za obrátenie všetkých, ktorí vyvolávajú vojnu a za tých, ktorí majú zodpovednosť na medzinárodnej a lokálnej úrovni.

Štvrtým úmyslom bola modlitba za nevinné obete vojen a násilia a nakoniec to boli prosby za všetkých, ktorí sa veľkoryso namáhajú za mier v Južnom Sudáne i v nepokojných oblastiach Konžskej demokratickej republiky.

Pripomeňme, že medzi tých, ktorí obetovali svoje životy pri ohlasovaní evanjelia pokoja dobročinnou službou tým, čo trpia  vojnou a nepokojmi v Južnom Sudáne sa radí aj slovenská misionárka, sestra Veronika Terézia Rácková, členka Kongregácie misijných sestier Ducha Svätého.

Práve za sestru Veroniku a za naplnenie toho, čomu zasvätila svoj život organizujú jej spolusestry spolu s Komunitou sv. Egídia v najbližší pondelok modlitbu v rímskej Bazilike sv. Bartolomeja na Tiberskom ostrove, kde sa uchovávajú relikvie kresťanských mučeníkov dneška. -ab-

Vatikán/Slovensko 23. novembra – Dnes dopoludnia Svätý Otec František prijal na osobnej audiencii apoštolského nuncia v Slovenskej republike Mons. Giacoma Guida Ottonella, titulárneho arcibiskupa Sasabe.

Od svojho menovania do úradu dňa 1. apríla tohto roku Mons. Ottonello ako nový apoštolský nuncius na Slovensku absolvoval úvodné diplomatické stretnutia s predstaviteľmi Vlády Slovenskej republiky i s členmi Konferencie biskupov Slovenska a odovzdaním poverovacích listín prezidentovi Slovenskej republiky Andrejovi Kiskovi dňa 12. septembra oficiálne začal svoju misiu. -jb-

Na konci čias, keď nám Pán príde oproti, nastane obrovská radosť. Žime v očakávaní tohto stretnutia! (Tvít pápeža Františka 23. novembra 2017)

Vatikán/Malajzia  23. novembra - Za prítomnosti substitúta vatikánskeho Štátneho sekretariátu arcibiskupa Angela Becciu dnes v Kuala Lumpure otvorili novú Apoštolskú nunciatúru v Malajzii. Na slávnosti sa zúčastnili predstavitelia miestnej Cirkvi vrátane kardinála Anthonia Sotera Fernandeza a predsedu Konferencie biskupov Malajzie Mons. Sebastiana Francisa, ako aj zástupcovia štátu.

Mons. Becciu odovzdal všetkým srdečné pozdravy od Svätého Otca a vo svojom príhovore vyjadril radosť nad možnosťou inaugurovať novú nunciatúru, ktorá je „vyjadrením priateľských vzťahov“ medzi Svätou stolicou a Malajziou. Ďalej prirovnal inštitúciu nunciatúry k obojsmernému komunikačnému kanálu, umožňujúcemu vzájomný kontakt:

„Apoštolskú nunciatúru môžeme brať ako určitý typ kanálu. Umožňuje podeliť sa so snaženiami, obavami i potrebami komunít a miestnych cirkví so Svätým Otcom a z druhej strany umožňuje účinne sa prejaviť jeho pastoračnému záujmu o všetky časti sveta.“

Diplomatické vzťahy s Malajziou na úrovni apoštolskej nunciatúry nadviazala Svätá stolica v roku 2011. Prvým nunciom je arcibiskup Joseph Marino, pôvodom z USA.

Zaujímavosťou je, že stavba novej nunciatúry spĺňa kritériá malajzijského ekologického indexu tzv. „Zelenej stavby“. Aj táto skutočnosť je vyjadrením záujmu pápeža Františka konkrétne odpovedať na výzvy ochrany životného prostredia v duchu jeho encykliky Laudato si’. -ab-

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: