Vatikán 24. novembra – Bdelosť, služba a nezištnosť. To sú tri slová, ktoré boli ústrednou témou dnešnej rannej homílie pápeža Františka, ktorý tradične začal deň slávením liturgie v Dome sv. Marty vo Vatikáne. Podnet pre svoju úvahu našiel Svätý Otec v prvom čítaní z Prvej knihy Machabejcov (1 Mach 4, 36-37.52-59) a v Evanjeliu podľa Lukáša (Lk 19, 45-48), ktorých spoločnou témou je očistenie chrámu.

Tak ako Júda a jeho bratia znovu posväcujú chrám zneuctený pohanmi, tak Ježiš vyháňa obchodníkov z Pánovho domu, premeneného na „lotrovský pelech“. Ako však možno očistiť Boží chrám, opýtal sa veriacich Svätý Otec a odpoveď našiel práve v troch kľúčových slovách, ktorými sú bdelosť, služba a nezištnosť. „Tým najdôležitejším Božím chrámom je naše srdce,“ dodal Petrov nástupca, lebo v našom vnútri prebýva Duch Svätý:

„Naučil som sa strážiť si svoje vnútro, aby chrám môjho srdca patril len Duchu Svätému? Očistiť chrám - vnútorný chrám - a bdieť. Buď na pozore: čo sa deje v tvojom srdci? Kto prichádza a kto odchádza... Aké sú tvoje pocity, tvoje myšlienky? Hovoríš s Duchom Svätým? Počúvaš ho? Bdejme. Buďme pozorní, čo sa deje v našom chráme, v našom vnútri.“

Ježiš, pokračoval ďalej v dnešnej kázni pápež František, je zvláštnym spôsobom „prítomný v chorých, v tých, ktorí trpia, v hladných, v uväznených“. Sám to povedal a nabádal ľudí, aby svojim blížnym prejavovali lásku konkrétnym spôsobom. Svätý Otec pokračoval otázkou:

„A ja sa pýtam: viem strážiť tento chrám? Starám sa o chrám svojou službou? Priblížim sa, aby som pomohol, aby som zaodel, aby som utešil tých, ktorí to potrebujú? Sv. Ján Zlatoústy karhal tých, ktorí dávali dary na výzdobu, skrášlenie chrámu, ale nestarali sa o ľudí v núdzi. Karhal! A hovorieval: ,Nie, takto to nejde. Najskôr služba, potom výzdoba’.“

Teda očistiť chrám, ktorým sú tí druhí, pokračoval ďalej Svätý Otec, lebo „keď sa priblížime, aby sme slúžili, pomáhali, podobáme sa Ježišovi, ktorý je tam vnútri“.

Tretí postoj, ktorý v dnešnej rannej homílii naznačil Petrov nástupca, je po bdelosti a po službe blížnym postoj nezištnosti:

„Koľkokrát so smútkom vstupujeme do chrámu; pomyslime na farnosť, biskupský úrad, atď. Len si spomeňme. Nevieme, či sme v Božom chráme alebo v supermarkete. Sú tam zákazky, dokonca aj s cenami za sviatosti. Chýba nezištnosť. Veď Boh nás spasil zdarma, nedal nám nič zaplatiť.“

Pápež František sa vyjadril aj k opodstatnenej potrebe mať peniaze na udržiavanie budov, životné zabezpečenie kňazov atď. No na druhej strane je však nevyhnutná nezištnosť: „Buď nezištný, a Boh urobí zvyšok. Boh dokončí to, čo chýba,“ vysvetlil Svätý Otec dodajúc: „Nech sú naše kostoly kostolmi služby, kostolmi nezištnosti“. -ej-

Vatikán 24. novembra – Ekumenické zbližovanie medzi katolíkmi a asýrskymi východnými kresťanmi má za sebou ďalšiu etapu. Podpisom spoločnej deklarácie dnes zavŕšila svoje pracovné stretnutie v Ríme tzv. Zmiešaná komisia Asýrskej východnej cirkvi a Katolíckej cirkvi. Pri tejto príležitosti prijal členov komisie Svätý Otec František na osobitnej audiencii, pri ktorej nechal bratsky pozdravovať asýrskeho katolikosa-patriarchu Mar Gewargisa III.

Vo svojom príhovore pápež František pripomenul predchádzajúce výsledky spoločných stretnutí, ktorými bolo podpísanie Spoločnej kristologickej deklarácie v roku 1994 v Ríme, ktorá potvrdila vyznávanie rovnakej viery v tajomstvo vtelenia. Ďalšie práce boli rozdelené do dvoch etáp: o teológii sviatostí a o zriadení Cirkvi.

Dnešný podpis Spoločnej deklarácie sa týkal práve spoločného chápania sviatostného života Cirkvi. Podľa slov Svätého Otca to dáva nádej do budúcnosti, že s Pánovou pomocou sa dospeje aj k „možnosti pri tom istom obetnom stole sláviť plnú jednotu v Kristovej Cirkvi“.

Pápež František v súvislosti s teológiou sviatostí poukázal na prvok, ktorý má v tradícii Asýrskej východnej cirkvi osobitnú hĺbku, a tým je prežehnanie, čiže znak kríža:

„Chcem zdôrazniť jeden aspekt tejto novej Spoločnej deklarácie. Poukazuje sa v nej na znak kríža ako na «výslovný symbol jednoty medzi všetkými sviatostnými sláveniami». Niektorí autori Asýrskej východnej cirkvi vložili znak kríža medzi sväté tajomstvá, v presvedčení, že každé sviatostné slávenie závisí priamo od Paschy Pánovej smrti a zmŕtvychvstania. Je to krásna intuícia, pretože Ukrižovaný a Zmŕtvychvstalý [Pán] je naša spása a samotný náš život: z jeho osláveného kríža pochádza naša nádej a pokoj, z neho pramení jednota medzi svätými tajomstvami, ktoré slávime, ale  aj medzi nami, ktorí sme boli pokrstení v tej istej smrti a zmŕtvychvstaní Pána (porov. Rim 6,4).“

Svätý Otec ďalej pripomenul, že Asýrske východné cirkvi majú svoje komunity v Iraku, v Iráne, v Sýrii, v Libanone a v Indii. V týchto krajinách je život veriacich často vystavovaný skúškam a utrpeniu a s tým spojenému vysťahovalectvu, čo opäť platí v dnešnej dobe. Pápež František vyjadril svoju nádej v Pána, ktorý nikdy neopustí svojich bratov. Poukázal pritom na znak prežehnania, ktorý je nielen znakom utrpenia, ale aj svetla:

„V tomto všetkom znamenie kríža môže opakovane pripomínať, že Pán milosrdenstva nikdy neopúšťa svojich bratov, ale naopak zahŕňa ich rany do svojich rán. Keď robíme znak kríža, pripomíname si Kristove rany, tie rany, ktoré zmŕtvychvstanie nevymazalo, ale ich naplnilo svetlom. Tak aj rany kresťanov, aj tie otvorené, keď sú preniknuté živou Ježišovou prítomnosťou a jeho láskou, stávajú sa žiariacimi, stávajú sa znakmi veľkonočného svetla vo svete zahalenom toľkými temnotami.“

Svätý Otec sa v závere svojho príhovoru členom Zmiešanej komisie Asýrskej východnej cirkvi a Katolíckej cirkvi obrátil s prosbou na ukrižovaného Krista, ktorý je v sýrskej tradícii znázorňovaný na kríži ako Dobrotivý lekár a Liek života, „aby úplne zahojil naše rany z minulosti a tiež uzdravil mnohé rany, ktoré sa v dnešnom svete rozjatrujú katastrofami násilností a vojen“. -ab-

Vatikán 24. novembra – „Ako základ ľudského rozkvetu, práca je kľúčom k duchovnému rozvoju“ uvádza pápež František v dnešnom posolstve zaslanom účastníkom Medzinárodnej konferencie o práci a odborovom hnutí, ktorú v Ríme v týchto dňoch organizuje Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj.

Svätý Otec vo svojom liste pripomenul slová blahoslaveného Pavla VI., ktorý v Encyklike Populorum progressio napísal, že „Rozvoj sa neobmedzuje len na jednoduchý hospodársky rast. Aby bol rozvoj ozajstný, musí byť úplný“, to znamená povznášať celého človeka a tiež všetkých ľudí a národy.

Svätý Ján Pavol II. o práci povedal, že nemôže byť vnímaná ako tovar, ani ako čisto len nástroj vo výrobnom reťazci produktov a služieb, ale ako základ pre rozvoj má prednosť pred akýmkoľvek iným výrobným faktorom, vrátane kapitálu.

Pápež František pokračoval opäť slovami bl. Pavla VI.: „Človek «nie je len práca», ale existujú aj ďalšie ľudské potreby, ktoré musíme rozvíjať, ako napr. rodina, priatelia a oddych.  Je preto potrebné pamätať, že akákoľvek práca má byť v službe človeku a nie človek v službe práci, čo znamená, že sa máme zamyslieť nad štruktúrami, ktoré škodia alebo zneužívajú ľudí, rodiny, spoločnosť a našu matku zem“.

Svätý Otec sa zamyslel aj nad vzájomným vzťahom medzi pôdou, bývaním a prácou: „Nechceme taký systém ekonomického rozvoja, ktorý zvýši počet ľudí bez práce, bez bývania a bez zeme.“

Okrem trojčlenu, ktorý má v španielčine označenie „tri T“ (tierra, techo, trabajo –pôda, prístrešie, práca), pápež dal prácu do súvisu aj s ekológiou:

„Vzájomný vzťah medzi prácou a životným prostredím nás zaväzuje znovu určiť druhy práce, ktoré chceme v budúcnosti podporiť a tie, ktoré je potrebné nahradiť alebo presmerovať, ako napríklad v priemysle znečisťujúcich  fosílnych palív.“

Pápež František poukázal aj na ďalšie „tri T“ (šp. trabajo, tiempo, tecnología), vyjadrujúce vzťah medzi prácou, časom a technológiou:

„Pokiaľ ide o čas, vieme, že «neustále zrýchľovanie zmien» a «zintenzívňovanie tempa života a práce», ktoré niektorí nazývajú «rapidación», neuprednostňujú trvalo udržateľný rozvoj ani jeho kvalitu.“

Svätý Otec vyzdvihol úsilie tých, ktorí sa vedia zasadiť za spravodlivé pracovné podmienky:

„Sú pracovníci, ktorí sa vo svojom boji za spravodlivý pracovný čas naučili postaviť proti utilitárnej mentalite, krátkodobému mysleniu a manipulácii. Tejto mentalite je jedno, či dochádza k sociálnej degradácii alebo k degradácii životného prostredia, je jej jedno, čo sa použije a čo sa vyhodí, je jej jedno, či sa využíva práca detí alebo či sa znečistí rieka v nejakom meste. Dôležitý je len okamžitý zisk. Všetko sa ospravedlňuje v záujme bôžika peňazí.“

Vzhľadom na súčasnú situáciu pápež František upozorňuje na „potrebu úprimného a hlbokého dialógu v záujme predefinovania ponímania práce a smerovania rozvoja.“ Ďalej píše:

„Sú potrební ľudia, ktorí by neúnavne pracovali na oživení procesov dialógu na všetkých úrovniach: na úrovni podniku, odborov, hnutí, na úrovni štvrte, na úrovni obecnej, regionálnej, národnej i globálnej. Všetky hlasy a pohľady sú v tomto dialógu o rozvoji potrebné, no zvlášť hlasy, ktorým sa menej načúva, tie z periférií. Poznám mnohých ľudí, ktorí sa namáhajú, aby zazneli tieto hlasy na miestach, kde sa rozhoduje o práci. A vás prosím, aby ste prijali tento ušľachtilý záväzok.“ 

V závere posolstva účastníkom Medzinárodného stretnutia o práci a odborovom hnutí, zaslaného prostredníctvom prefekta Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj kard. Turksona, Svätý Otec upozornil na tri pokušenia. Prvým je kolektívny individualizmus. Pod tým má pápež na mysli situáciu, ak odborári chránia len záujmy svojej skupiny, ignorujúc ostatných chudobných. Druhým je korupcia odborových predákov, ktorí sa dohodnú so zamestnávateľmi a nezaujímajú sa o zamestnancov. Posledným, tretím pokušením, ktoré menoval pápež František, je zanedbanie výchovy svedomia. -ab-

Vatikán 24. novembra – „Keď odpovieme Bohu, spustí sa proces: udeje sa niečo nevídané, čo nás privedie na miesto, o ktorom sme nikdy ani len nesnívali.“ Týmito slovami sa pápež František prihovoril vo videoposolstve účastníkom 7. ročníka Festivalu o sociálnej náuke Cirkvi, ktorý tento rok hostí talianske mesto Verona.

Téma festivalu znie „Vernosť je zmena“ a práve tento výraz podľa pápežových slov „zámerne vyvoláva isté logické ,prekvapenie’; vedie nás k záveru, že v skutočnosti byť vernými so sebou prináša schopnosť zmeny“. Pri tejto úvahe sa Svätý Otec František nechal inšpirovať skúsenosťou Abraháma:

„Božie slovo nám pomáha rozlíšiť dve ,tváre’ zmeny: prvou je vernosť, nádej, otvorenie sa pre niečo nové; druhou je ťažkosť zanechať istoty, aby sme vykročili smerom k neznámu. Vskutku sa cítime pohodlnejšie, keď môžeme ostať za naším plotom, keď môžeme zachovávať slová a tie isté gestá – to nám pomáha cítiť sa bezpečnejšími, než vyjsť von, odísť a spustiť nové procesy.“

Pápež František preto účastníkov Festivalu sociálnej náuky Cirkvi vo videoposolstve vyzval, aby si položili otázku, „čo sa stane, ak budeme aj naďalej verní Bohu a človeku“ a pozval ich, aby sa nechali inšpirovať Abrahámovým príbehom:

„V Abrahámovom príbehu sme videli účinok Pánovho povolania: zmenilo mu to radikálne život, umožnilo mu to vstúpiť do nového príbehu, otvorilo mu to nečakané obzory, s novým nebom a novými krajinami. Keď odpovieme Bohu, spustí sa proces: udeje sa niečo nevídané, čo nás privedie na miesto, o ktorom sme nikdy ani len nesnívali“.

Dynamické „procesy“ tak majú podľa slov Svätého Otca prednosť pred statickým udržiavaním „priestorov“:  

„Zdá sa to byť protirečením, ale vernosť predstavuje túto cestu, ktorá rozbieha procesy a nedovolí nám zostať nehybne v priestoroch, ktoré by nás chránili od každej kreativity, v priestoroch, ktoré napokon znamenajú to známe ‚vždy sa to robilo takto‘“. -ej-

Vatikán 24. novembra – „Migranti a utečenci: muži a ženy hľadajúci pokoj“. Tak znie názov dnes publikovaného posolstva Svätého Otca Františka na 51. svetový deň pokoja, ktorý bude Cirkev sláviť 1. januára 2018. Pápež František v ňom poukazuje na viac než 250 miliónov migrantov na svete, z ktorých 22 a pol milióna sú utečenci.

Svätý Otec v posolstve vyzýva k lepšiemu prijatiu ľudí, ktorí zo svojich krajín utekajú pred „vojnou a hladom, alebo ktorí sú nútení opustiť svoje domovy kvôli diskriminácii, prenasledovaniam, chudobe a zhoršeniu životného prostredia“. Podľa pápežových slov skutočná integrácia migrantov a utečencov predstavuje jednu z podmienok pre pokoj zajtrajška pre našu spoločnosť. 

V skutočnosti ide o stratégiu, ktorá sa dotýka štyroch konkrétnych činností: „prijatia, ochrany, podpory a integrovania migrantov a utečencov“. Prijať podľa pápežových slov znamená „rozšíriť možnosti legálneho vstupu“, to sa však nevylučuje s „cnosťou rozvážnosti“, lebo len tak budú vlády schopné lepšie prijať a integrovať tých najzraniteľnejších.

Svätý Otec zároveň varuje pred obavami, ktoré paralyzujú akcieschopnosť, odsudzujúc rétoriku, „ktorá v početných krajinách rozšírila zdôrazňujúc riziká pre národnú bezpečnosť alebo finančné bremeno pre prijatie toľkých prichádzajúcich“, rétorika, ktorá pohŕda ľudskou dôstojnosťou. „Tí, ktorí podnecujú strach z migrantov, niekedy pre politické ciele namiesto budovania pokoja, zasievajú násilie, rasovú diskrimináciu a xenofóbiu,“ zdôraznil jasne pápež František. 

V posolstve k Svetovému dňu pokoja 2018 Svätý Otec tiež vyzýva, aby sme zmenili svoj pohľad, a aby sme sa nepozerali na migrantov a utečencov ako na hrozbu, ale s dôverou, vidiac v nich príležitosť „vybudovať zajtrajšok pokoja“. Práve vďaka tomuto láskavému pohľadu môžeme objaviť, že títo ľudia nemajú prázdne ruky, ale prichádzajú so svojimi schopnosťami, energiou a úsilím. -ej-   

Vatikán/Konžská demokratická republika 24. novembra – Svätý Otec zašle materiálnu pomoc do oblasti Konžskej demokratickej republiky Veľký Kasai. Región v posledných rokoch sužuje ozbrojené násilie, ktorého výsledkom je doposiaľ zdokumentovaných minimálne 3400 obetí.

O rozhodnutí pápeža Františka informovalo Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj v nadväznosti na včerajšiu modlitbovú liturgiu za mier pre Južný Sudán a Kongo, ktorej predsedal Svätý Otec vo Vatikánskej bazilike.

Príspevok krízovej pomoci, ktorého výška nebola upresnená, rozdelia diecézam v najťažšie zasiahnutých častiach regiónu a využije sa na charitatívnu pomoc. Zdrojmi pomoci sú biskupské konferencie viacerých krajín a charitatívne organizácie, medzi nimi aj Medzinárodná katolícka charita. -jb-  

Rím 24. novembra – Pápež František nominoval dvoch nových pomocných biskupov pre Rímsku diecézu. Sú nimi jezuita páter Daniele Libanori, v súčasnosti rektor Kostola sv. Jozefa Robotníka v Ríme a diecézny kňaz Paolo Ricciardi, farár rímskej Farnosti San Carlo da Sezze.

Páter Libanori v minulosti pôsobil ako rektor hlavného jezuitského kostola v Ríme Chiesa del Gesù a bol členom Kancelárie stálej formácie kléru v Rímskej diecéze. Otec Ricciardi, pôvodom z Ríma, vyštudoval na Pápežskej univerzite Gregoriana a má za sebou dlhoročnú skúsenosť v rôznych farnostiach, ale aj v poradných orgánoch Rímskej diecézy. -ej-   

Je nádej aj pre toho, kto pochybil. Ježiš prišiel kvôli tomu: umožnil nám zmieriť sa s Bohom a začať nový život. (Tvít pápeža Františka 24. novembra 2017)

Piatkové vysielanie vo vzukovej podobe: