Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

28/11/2017

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Aktuálne správy z Vatikánu



Náboženskí predstavitelia Mjanmarska prišli iniciatívne za pápežom Františkom

◊  

Vatikán/Mjanmarsko 28. novembra – Pápež František dnes prijal v Rangúne medzináboženskú a ekumenickú návštevu predstaviteľov hlavných náboženstiev Mjanmarska. Spontánne s nimi hovoril o význame jednoty v rozmanitosti, ktorá je základom budovania pokoja. 

Apoštolská cesta pápeža Františka v Mjanmarsku pokračuje druhým dňom, ktorého hlavným momentom je stretnutie s prezidentom a najvyššími predstaviteľmi Mjanmarskej zväzovej republiky v hlavnom meste Neipyijto.

Podobne ako včera pri návšteve veliteľov armády, ktorá prišla za pápežom na rangúnske arcibiskupstvo, kde je ubytovaný, aj dnes Svätý Otec absolvoval stretnutie, ktoré nebolo v jeho predbežnom programe.  Ešte pred odletom z Rangúnu a prv než slávil svätú omšu v súkromí kaplnky, prijal pápež František návštevu skupiny predstaviteľov hlavných náboženstiev prítomných v Mjanmarsku.

Medzi 17 účastníkmi, ktorých sprevádzal biskup diecézy Pathein Mons. John Hsane Hgyi, boli piati budhisti, traja moslimovia, dvaja hinduisti, predstaviteľ židovskej komunity a šesť kresťanov - katolík, anglikán, baptista a zástupcovia ekumenických organizácií.

Pápež František prijal medzináboženskú a ekumenickú návštevu v refektóriu arcibiskupstva. Po slovách jednotlivých hostí sa im spontánne prihovoril o význame jednoty v rozmanitosti, ktorá je základom budovania pokoja. V španielčine za pomoci prekladateľa Svätý Otec citoval modlitbu inšpirovanú slovami žalmu:

„Aké je krásne vidieť bratov jednotných. Jednotní neznamená rovnakí. Jednota nie je uniformita, ani v rámci toho istého vyznania. Každý má svoje hodnoty, svoje bohatstvo, a tiaž aj svoje nedostatky.

Všetci sme rozliční a každé vyznanie má svoje bohatstvá, svoje tradície, svoje bohatstvo na rozdávanie, na podelenie sa. A toto sa môže diať jedine ak sa nažíva v pokoji. A pokoj sa buduje v chóre rozdielov. Jednota sa vždy vytvára v rámci rozdielností.“

Svätý Otec reagoval aj na slovo „harmónia“, ktoré opakovane zaznelo v úvodných slovách hostí.

„Toto je mier: harmónia, súlad. V tejto dobe, ktorú žijeme, zakusujeme globálnu tendenciu k uniformite, urobiť všetko rovnakým. Toto je zabitím humanity. Toto je kultúrna kolonizácia. A my musíme porozumieť bohatstvu našich tradícií – etnických, náboženských, ľudových – a od týchto rozdielností sa odvíja dialóg.“

Na záver asi 40-minútového stretnutia Svätý Otec spolu s poďakovaním za návštevu vyjadril svoje žičenie slovami biblického áronovského požehnania:

„Dovolím si jednu modlitbu, ako brat k bratom. Jedno starobylé požehnanie, ktoré nás všetkých zahŕňa: Nech vás Pán požehnáva a ochraňuje, nech rozjasní svoju tvár nad vami a nech vám je milostivý. Nech vám odkryje svoju tvár a udelí vám pokoj.“ -jb-

inizio pagina

Pápež František vyzval mjanmarské autority rešpektovať menšiny

◊  

Mjanmarsko 28. novembra – Po zdvorilostnej návšteve u prezidenta Mjanmarska Tchin Ťjo v jeho sídle v hlavnom meste Neipyijto a po stretnutí so štátnou radkyňou a ministerkou zahraničných vecí Aun Schan Su Ťij sa Svätý Otec František stretol s autoritami, predstaviteľmi verejného života a s diplomatickým zborom. Mjanmarská štátna radkyňa sa na úvod pápežovi poďakovala za návštevu a jeho úsilie poukázať na potrebu „pokoja, národného zmierenia a sociálnej harmónie“ v ázijskej krajine.

Národná hymna Mjanmarska podľa slov Su Ťij správne poukaze na to, že „skutočná sloboda nemôže prežiť bez spravodlivosti“. „Cieľom našej vlády,“ vysvetlila nositeľka Nobelovej ceny za mier, „je odhaliť krásu našej rôznorodosti a urobiť z nej našu silu, chrániac práva, posilňujúc toleranciu, zabezpečujúc bezpečnosť pre všetkých“. Vo svojom prejave adresovanom Svätému Otcovi Františkovi sa opierala aj o Dohodu o celoštátnom prímerí, ktorú dosiahla ešte predchádzajúca vláda. Nevyhla sa ani diplomatickému komentovaniu situácie v mjanmarskom štáte Rakhine, kde moslimská menšina Rohingov čelí prenasledovaniu.  

„Spomedzi mnohých výziev, ktorým naša vláda čelí, pritiahla pozornosť sveta najviac situácia v Rakhine. Zatiaľ čo riešime dlhodobé sociálne, ekonomické a politické problémy, ktoré narušili dôveru a pochopenie, harmóniu a spoluprácu medzi rôznymi komunitami v Rakhine, podpora nášho ľudu a dobrých priateľov, ktorí si iba želajú vidieť nás uspieť v našom úsilí, je nedoceniteľná.“

Mjanmarská štátna radkyňa Su Ťij vo svojom príhovore citovala z posolstva Svätého Otca Františka k 50. svetovému dňu pokoja 2017 tieto slová:

„Sám Ježiš nám ponúka „manuál“ takejto stratégie budovania pokoja v tzv. reči na vrchu. Osem blahoslavenstiev (porov. Mt 5, 3 – 10) naznačuje profil osoby, ktorú môžeme označiť za blahoslavenú, dobrú a autentickú. Blahoslavení tichí – hovorí Ježiš – milosrdní, šíritelia pokoja, čistého srdca, tí, ktorí majú hlad a smäd po spravodlivosti.

To je tiež program a výzva pre politických a náboženských vodcov, pre zodpovedných z medzinárodných inštitúcií i riaditeľov podnikov a médií na celom svete: aby uplatňovali blahoslavenstvá v spôsobe, akým vykonávajú svoje povinnosti. Je to výzva, aby budovali spoločnosť, spoločenstvo alebo firmu, za ktorú sú zodpovední, štýlom šíriteľov pokoja; aby vydávali svedectvo o milosrdenstve tým, že odmietnu vyraďovanie osôb, ničenie prostredia a víťazstvo za každú cenu.“ 

Aun Schan Su Ťij tiež pripomenula, že Mjanmarsko a Svätá stolica nadviazali diplomatické vzťahy pred šiestimi mesiacmi a priznala sa, že katolícka viera jej nie je úplne vzdialená. „Učiť som sa začala v Kláštornej škole sv. Františka v Rangúne,“ uviedla mjanmarská politička. O apoštolské požehnanie argentínskeho pápeža sa chce podeliť so všetkými, aby boli „schopní šíriť dobrú vôľu a radosť naprieč celou krajinou“.

Miestna Cirkev v Mjanmarsku pápeža Františka ešte pred príchodom požiadala, aby sa vyhol spomínaniu prenasledovanej moslimskej menšiny Rohingov a zabránil tak novým násilnostiam v demokraticky stále krehkej krajine, v ktorej má naďalej veľký vplyv armáda. Svätý Otec prijal túto prosbu, vo svojom príhovore sa však jasne postavil na stranu utláčaných a vyzval krajinu k rešpektovaniu práv všetkých bez rozdielu.

Plné znenie príhovoru pápeža Františka autoritám, predstaviteľom verejného života a diplomatickému zboru 

Pani štátna radkyňa, vážení členovia vlády a verejné autority, pán kardinál, drahí bratia v biskupskej službe, vážení členovia diplomatického zboru, dámy a páni,

rád by som vyjadril hlbokú vďaku za láskavé pozvanie navštíviť Mjanmarsko a ďakujem pani štátnej radkyni za jej srdečné slová. Som nesmierne vďačný všetkým, ktorí neúnavne pracovali na zrealizovaní tejto návštevy. Prišiel som sa predovšetkým modliť s malou, ale horlivou miestnou katolíckou komunitou, aby som ju utvrdil vo viere a povzbudil v snahe prispieť k dobru krajiny.

Veľmi ma teší, že moja návšteva sa uskutoční po vytvorení formálnych diplomatických vzťahov medzi Mjanmarskom a Svätou stolicou. Rád by som v tomto rozhodnutí videl znak úsilia krajiny pokračovať v dialógu a v konštruktívnej spolupráci v rámci najväčšieho medzinárodného spoločenstva, ako aj obnoviť štruktúru občianskej spoločnosti.

Chcel by som tiež, aby moja návšteva mohla zahrnúť všetkých obyvateľov Mjanmarska a ponúkla slovo povzbudenia všetkým tým, ktorí pracujú na budovaní spravodlivého, zmierlivého a inkluzívneho sociálneho poriadku. Mjanmarsko bolo požehnané darom mimoriadnej krásy a početných prírodných zdrojov, jeho najväčším pokladom je však nepochybne jeho ľud, ktorý veľa trpel a ešte aj dnes trpí kvôli vnútorným konfliktom a nepriateľstvám, ktoré trvali príliš dlho a vytvorili hlboké rozdelenia.

Keďže krajina teraz odhodlane pracuje na obnove mieru, uzdravenie týchto rán je kľúčovou politickou i duchovnou prioritou. Môžem jedine vyjadriť vďačnosť za úsilie vlády čeliť tejto výzve, predovšetkým prostredníctvom Mierovej konferencie v Panglongu, ktorá združuje zástupcov viacerých skupín v snahe ukončiť násilie, budovať dôveru a garantovať rešpektovanie práv všetkých, ktorí považujú túto krajinu za svoj domov.

Skutočne, tento ťažký proces budovania mieru a národného zmierenia môže napredovať jedine cez úsilie o spravodlivosť a rešpektovanie ľudských práv. Múdrosť mudrcov definovala spravodlivosť ako vôľu priznať každému to, čo mu patrí, zatiaľ čo starovekí proroci ju považovali za základ pravého a trvalého pokoja.

Tieto poznatky, potvrdené tragickou skúsenosťou dvoch svetových vojen, viedli k vytvoreniu Organizácie spojených národov a k Všeobecnej deklarácii ľudských práv ako základu pre úsilie medzinárodného spoločenstva podporovať spravodlivosť, pokoj a ľudský rozvoj na celom svete a pre riešenie konfliktov prostredníctvom dialógu a nie použitím sily.

V tomto zmysle prítomnosť diplomatického zboru uprostred nás dosvedčuje nielen miesto, ktoré Mjanmarsko zastáva medzi národmi, ale tiež úsilie krajiny udržiavať a dodržiavať tieto základné princípy. Budúcnosť Mjanmarska musí byť mier, mier založený na rešpektovaní dôstojnosti a práv každého člena spoločnosti, na rešpektovaní každej etnickej skupiny a jej identity, na rešpektovaní právneho štátu a demokratického poriadku, ktorý umožní každému jednotlivcovi a každej skupine – nikoho nevynímajúc – legitímne prispieť k spoločnému dobru.

V obrovskej práci národného zmierenia a integrácie zohrávajú náboženské komunity Mjanmarska privilegovanú úlohu. Náboženské rozdiely nesmú byť zdrojom rozdelenia a nedôvery, ale skôr silou pre jednotu, odpustenie, toleranciu a múdre budovanie krajiny. Náboženstvá môžu zohrať významnú úlohu pri uzdravovaní emocionálnych, duchovných a psychologických rán tých, ktorí trpeli v rokoch konfliktu.

Čerpajúc z hodnôt hlboko zakorenených, môžu pomôcť vykoreniť príčiny konfliktu, budovať mosty dialógu, hľadať spravodlivosť a byť prorockým hlasom pre tých, ktorí trpia. Je to veľký znak nádeje, keď predstavitelia rôznych náboženských tradícií tejto krajiny sa usilujú spoločne v duchu harmónie a vzájomného rešpektu pracovať na mieri, na pomoci chudobným a na výchove k opravdivým náboženským a ľudským hodnotám.

V snahe vytvoriť kultúru stretnutia a solidarity, prispievajú k spoločnému dobru a kladú nevyhnutné morálne základy pre budúcnosť nádeje a prosperity pre budúce generácie. Taká budúcnosť je stále v rukách mladých tohto národa. Mladí ľudia sú darom, ktorý treba milovať a povzbudzovať, investíciou, ktorá prinesie bohatý výnos jedine vtedy, keď budú mať skutočné príležitosti pracovať a dobre sa vzdelávať.

Je to naliehavá požiadavka spravodlivosti medzi generáciami. Budúcnosť Mjanmarska, v rýchlo sa meniacom svete a prepojení, bude závisieť od formácie svojich mladých, nielen v technických sektoroch, ale predovšetkým v etických hodnotách poctivosti, integrity a ľudskej solidarity, ktoré môžu zabezpečiť konsolidáciu demokracie a rastu jednoty a mieru na všetkých úrovniach spoločnosti.

Medzinárodná spravodlivosť si tiež vyžaduje, aby budúce generácie mohli zdediť prostredie neznečistené ľudskou chamtivosťou a lúpením. Je nevyhnutné, aby naši mladí neboli okradnutí o nádej a možnosť využiť ich idealizmus a ich talenty pri navrhovaní budúcnosti ich krajiny, ba dokonca celej ľudskej rodiny.  

Pani štátna radkyňa, drahí priatelia,

v týchto dňoch by som rád povzbudil mojich katolíckych bratov a sestry, aby vytrvali vo svojej viere, a aby aj naďalej vyjadrovali svoje posolstvo zmierenia a bratstva prostredníctvom charitatívnym a humanitárnych diel, z ktorých môže mať prospech celá spoločnosť.

Mám nádej, že v úctivej spolupráci s prívržencami iných náboženstiev a so všetkými mužmi a ženami dobrej vôle prispejú k otvoreniu novej éry svornosti a pokroku pre národy tejto milovanej krajiny. Dlhý život Mjanmarsku! Ďakujem vám za vašu pozornosť a s najlepším žičením vašej službe spoločnému dobru zvolávam na vás Božie požehnanie múdrosti, sily a pokoja.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ej-

Aktualizované 28.11.2017, 17:24

inizio pagina

Pápež cez Twitter povzbudil Mjanmarsko budovať inkluzívnu spoločnosť

◊  

Verím, že moja návšteva objíme všetkých obyvateľov Mjanmarska a povzbudí k budovaniu inkluzívnej spoločnosti. (Tvít pápeža Františka 28. novembra 2017)

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Prečo Cirkev v Bangladéši tak veľmi očakáva pápeža - miestny kardinál vysvetľuje

◊  

Vatikán/Bangladéš 28. novembra – Pred druhou etapou súčasnej apoštolskej cesty Svätého Otca Františka, ktorej dejiskom bude Bangladéš, arcibiskup Dháky kardinál Patrick D´Rozario priblížil situáciu krajiny a miestnej katolíckej komunity prostredníctvom vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano. Bangladéšsky kardinál takto približuje kontext návštevy:

„Pápež František bude už tretím pápežom, ktorý sa dotkne našej pôdy, po Pavlovi VI., ktorý o polnoci 26. novembra 1970 pobudol jednu hodinu na letisku v Dháke, keď osobne vyjadril svoju blízkosť, modlil sa a priniesol charitatívnu pomoc obetiam silných záplav a cyklónu, ktoré pustošili dva týždne predtým. Potom to bol Ján Pavol II., ktorý prišiel 19. novembra 1986 v rámci apoštolskej cesty, ktorá mala hlavnú pastoračnú tému «spoločenstvo a bratstvo».

Aj na túto návštevu sa bude pozerať v perspektíve vybranej témy: «harmónia a pokoj». Ľudia v Bangladéši a miestna Cirkev považujú apoštolskú cestu pápeža Františka ako rozhodnutie v prospech chudobných tejto krajiny, ktorí sa naďalej snažia prežívať ľudské a duchovné hodnoty v kontexte zraniteľnosti. So Svätým Otcom príde „Cirkev chudobných a Cirkev pre chudobných“ upevniť vo viere a v kresťanskom svedectve „malé stádo“, ktoré je „soľou“ a „svetlom“ pre krajinu.

V roku 2018 budeme sláviť 500 rokov od príchodu prvých kresťanov, boli to portugalskí obchodníci, ktorí sa usadili v Chittagongu v roku 1518. Návšteva pápeža zaháji jubilejné slávenie 500-ročnej prítomnosti kresťanov v tejto časti subkontinentu. Toto územie Cirkvi bolo pripojené k diecéze Kočin v roku 1598, kedy tu pristáli prví dvaja misionári, pátri jezuiti Francesco Fernandes a Domingo D´Souza.“

Arcibiskup Dháky kardinál Patrick D´Rozario ďalej vysvetľuje, že v súčasnosti má Cirkev v Bangladéši osem diecéz a všetci biskupi sú domáceho pôvodu. Miestna cirkev začala kanonizačný proces prvého svojho biskupa, ktorým bol Boží služobník Theotonius Amal Ganguly z Kongregácie Svätého kríža, vysvätený za biskupa v roku 1960.

V Bangladéši sú prítomní aj protestanti, ktorí tvoria 30% všetkých kresťanov v krajine. V roku 1793 prišla do krajiny Misionárska baptistická spoločnosť, nasledovaná mnohými ďalšími organizáciami z Anglicka, Nového Zélandu a z Ameriky. Po vojne za nezávislosťv roku 1971 prišli Bangladéša ďalšie protestantské misionárske spoločnosti.

V Bangladéši žije približne 162 miliónov ľudí. Z toho kresťanov je len 0,4 percenta oproti moslimskej väčšine, ktorá tvorí 88 percent. Polovica katolíkov patrí etnicky k majoritnej skupine Bengálcov, ktorí tvoria 98% populácie Bangladéša. Druhú polovicu katolíkov tvorí 34 minoritných etnických skupín a kmeňov. Kmeňové obyvateľstvo nazývané adivashi predstavuje v Bangladéši okolo jedného milióna ľudí.

Biskupská konferencia bola v Bangladéši založená v roku 1971, hneď po osamostatnení sa krajiny od Pakistanu. „Aj keď Katolícka cirkev reprezentuje veľmi malú menšinu, Boh ju požehnal mnohými duchovnými povolaniami“, konštatuje bangladéšsky kardinál. V súčasnosti v krajine pôsobí 35 rehoľných kongregácií. Bangladéš bol blízky aj Matke Tereze z Kalkaty, ktorá sem často prichádzala, veľa cestovala a zakladala mnohé komunity svojich Misionárok lásky.

Osem diecéz je rozdelených do približne 100 farností a je tu spolu 75 nemocníc, kliník a zdravotných stredísk spravovaných Cirkvou. Pastoračný program funguje aj za pomoci rodín a malých základňových kresťanských spoločenstiev pomocou výchovných a zdravotníckych inštitúcií, sociálnych a pastoračných centier a cez organizácie, asociácie a hnutia v ktorých sú laici veľmi aktívni.

Katolícka charita je jednou z hlavných miestnych mimovládnych organizácií a existujú laické asociácie, ktoré konajú diela lásky a milosrdenstva medzi chudobnými. „Úverové združenia pre trvalo udržateľný rozvoj“ patria medzi najväčšie príspevky Cirkvi pre krajinu. Zakladali ich zahraniční misionári a dnes ich vedú laici. Sú prítomné skoro vo všetkých farnostiach a vo všetkých diecézach a vďaka nim kresťanská komunita dosiahla ekonomickú samostatnosť.

Cirkev má vplyv na spoločnosť hlavne pomocou vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, charitatívnych diel, aktivít zameraných na ľudský rozvoj, ale aj na medzináboženský dialóg a ekumenizmus. Fakticky v priemere, približne 60-70 percent spolupracovníkov Cirkvi v inštitúciách a vo výchovných, sociálnych, charitatívnych a rozvojových službách je iného vierovyznania.

Islam prišiel do bengálskeho regiónu ešte počas 7. storočia, vďaka arabským moslimským obchodníkom a súfijským misionárom. Dobytie Bengálska moslimami v 12. storočí viedlo k rozšíreniu tohto náboženstva v regióne.

Kardinál D´Rozario na záver naznačil náročnosť spoločenskej situácie, akú nájde pápež František pri návšteve krajiny, ako aj nádej, ktorú jeho príchod predstavuje:

„Aj keď rešpekt k iným náboženstvám, existencia identity, kultúrna súdržnosť a duchovné spoločenstvo sú podporované a požívajú úctu, neraz sú súlad a medzináboženské vzťahy ohrozované teroristami, fanatikmi a fundamentalistami, a tiež bojovnými a extrémistickými skupinami a ich podvratnými aktivitami. Tieto násilné akcie proti príslušníkom menšinových náboženstiev prinášajú novú situáciu do súčasnej kultúry.

Naďalej pokračujú nepretržite veľmi priateľské vzťahy medzi Svätou stolicou a vládou Bangladéša. Posledná návšteva Jána Pavla II. v roku 1986 a táto blížiaca sa pápeža Františka sú dva míľniky srdečných, ľudských a duchovných vzťahov.“ -ab-  

inizio pagina