Mjanmarsko 29. novembra – Slávením svätej omše na otvorenom priestranstve 60-hektárového parku Kyaikkasan Ground v centre Rangúnu začal Svätý Otec tretí deň svojej apoštolskej návštevy Mjanmarska. Pri slávení, ktoré miestny arcibiskup kard. Charles Maung Bo SDB v záverečnom poďakovaní prirovnal k zážitku na hore Tábor, pápež František upriamil pozornosť všetkých na tajomstvo Kristovho kríža.

„Ježišovo posolstvo odpustenia a milosrdenstva stojí na logike, ktorú nie všetci budú chcieť pochopiť, a ktorá sa preto stretne s prekážkami. Ale jeho láska, zjavená na kríži, je skrátka neodolateľná. Je niečo ako ‚duchovné GPS‘,  ktoré nás spoľahlivo naviguje smerom k intímnemu životu s Bohom a k srdcu nášho blížneho,“ povedal v homílii Svätý Otec.

O mimoriadnom záujme miestnych veriacich svedčí 150-tisícová účasť, keďže v krajine celkový počet katolíkov predstavuje 659 tisíc, čo je 1,27% obyvateľstva. Veľká časť veriacich pricestovala do 4 a pol miliónovej mjanmarskej metropoly zo vzdialených hornatých oblastí a prenocovali pod holým nebom priamo na v areáli parku. Južná Ázia má v tomto čase najchladnejšie a najsuchšie ročné obdobie, keď sa denné teploty pohybujú okolo 30 stupňov.

Svätý Otec po príchode o 8. hodine ráno najprv pozdravil veriacich v celom priestore z otvoreného džípu. Po jeho boku bol neustále domáci arcibiskup Rangúnu kardinál Bo. Pápeža Františka počas ázijskej apoštolskej cesty sprevádzajú štátny sekretár kardinál Parolin, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu kardinál Filoni a desiatka vatikánskych prelátov v bielych reverendách, ako je zvykom v tropických krajinách.

Liturgickému priestoru dominoval jednoduchý drevený kríž. Svätú omšu s textami z bežného dňa slávil pápež František v zelenom rúchu, v angličtine a s latinskou eucharistickou modlitbou. Homíliu predniesol po taliansky za pomoci striedavých prekladov do barmčiny. Mnohoetnické zloženie katolíckeho spoločenstva vyjadrili spoločné modlitby, ktoré predniesli veriaci v jazykoch šan, čin, tamil, karen, kačin a kajan.

V liturgickom čítaní z 5. kapitoly proroka Daniela zaznel po anglicky príbeh o tajomnom nápise „mane tekel ufarsin“ počas hostiny kráľa Baltazára. Evanjeliový text z Lukáša (Lk 21,12-19) prednesený v barmskom jazyku hovoril o Božej ochrane veriacich pri ich prenasledovaní: „Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí.“ 

Plné znenie homílie Svätého Otca

Drahí bratia a sestry, Min gla ba [„Srdečne vás zdravím“ - v barmčine]! 

Ešte pred príchodom do tejto krajiny som dlho čakal na túto chvíľu. Mnohí z vás ste prišli z ďaleka a zo vzdialených horských oblastí, niektorí ste dokonca prišli pešo. Ja som prišiel ako pútnik, aby som vás mohol počúvať a učiť sa od vás, a aby som vám ponúkol pár slov nádeje a útechy.

Prvé liturgické čítanie z dnešného dňa, z Knihy proroka Daniela, nám dáva poznať ako limitovaná je múdrosť kráľa Baltazára a jeho veštcov. Tí vedeli ako oslavovať „bohov zo zlata, zo striebra, z bronzu, zo železa, z dreva a z kameňa“ (Dan 5,4), ale chýbala im múdrosť, ako chváliť Boha, v ktorého rukách je náš život a náš duch. Daniel mal však múdrosť Pána a bol schopný vykladať jeho veľké tajomstvá.

Konečným interpretom Božích tajomstiev je ale Ježiš. On je stelesnenou Božou múdrosťou (porov. 1 Kor 1,24). Ježiš nás nevyučoval svojej múdrosti dlhými prednáškami alebo významnými demonštráciami pozemskej politickej moci, ale tým, že vydal svoj život na kríži. Niekedy sa môže stať, že sa chytíme do pasce dôvery vo vlastnú múdrosť. Skutočnosť je ale taká, že my sami ľahko môžeme stratiť orientáciu. V takom prípade je nevyhnutné spomenúť si na to, že máme pred sebou spoľahlivý kompas, ktorým je Ukrižovaný Pán. Na kríži nachádzame múdrosť, ktorá povedie náš život vo svetle, ktoré pochádza od Boha.

Z kríža prichádza i uzdravenie. Práve tam Ježiš ponúkol Otcovi za nás svoje rany, a tie nás uzdravili (porov. 1 Pt 2,24). Nech nám nikdy nechýba múdrosť nachádzať v Kristových ranách zdroj každého uzdravenia! Viem, že mnohí v Mjanmarsku spôsobujú násilím rany, tak viditeľné, ako aj neviditeľné. Je pokušením odpovedať na takéto zranenia múdrosťou sveta, ktorá – podobne ako tá kráľova z prvého čítania – je ale hlboko chybná. Myslíme si, že uzdravenie môže prísť z hnevu a odvety. Ale cesta odplaty nie je Ježišovou cestou.

Ježišova cesta je radikálne odlišná. Keď ho nenávisť a odmietnutie viedli k utrpeniu a smrti, on im odpovedal odpustením a prejavom súcitu. V dnešnom evanjeliu nám Pán hovorí, že tak ako on, i my sa môžeme stretnúť s odmietnutím a prekážkami; no on nám dá múdrosť, ktorej nebude môcť nikto odolať (porov. Lk 21,15). Hovorí tu o Duchu Svätom, skrze ktorého je Božia láska rozliata v našich srdciach (porov. Rim 5,5). Darom Ducha Ježiš urobí každého z nás schopným stať sa znamením jeho múdrosti, ktorá víťazí nad múdrosťou tohto sveta, ako aj znamením jeho milosrdenstva, ktoré prináša úľavu aj tým najbolestivejším zraneniam.

V predvečer svojho utrpenia Ježiš ponúka sám seba svojim apoštolom pod spôsobom chleba a vína. V dare Eucharistie nielen že rozpoznávame očami viery dar jeho Tela a Krvi; tiež sa učíme, ako nájsť odpočinok v jeho ranách, a ako byť v nich očistení od všetkých našich hriechov a pokrivených ciest. Tým, že sa budete utiekať ku Kristovým ranám, môžete, drahí bratia a sestry, zakúsiť uzdravujúci balzam Otcovho milosrdenstva a nájsť silu na to, aby ste ho prinášali aj ostatným, aby ste ním mohli potrieť každú ranu i každú bolestivú spomienku. Takto sa stanete vernými svedkami zmierenia a pokoja, ktoré si Boh želá, aby zavládli v každom ľudskom srdci a v každom spoločenstve.

Viem, že mjanmarská Cirkev už teraz robí veľa pre to, aby tento uzdravujúci balzam Božieho milosrdenstva prinášala ostatným, zvlášť tým najnúdznejším. Sú tu jasné znaky toho, že aj s veľmi obmedzenými prostriedkami, mnohé komunity ohlasujú Evanjelium iným kmeňovým menšinám bez toho, že by niekoho nútili, vždy jednoducho len pozývajú ostatných a prijímajú ich. Uprostred veľkej biedy a ťažkostí mnohí z vás ponúkate konkrétnu pomoc a ste solidárni s chudobnými a trpiacimi.

Každodennou starostlivosťou zo strany svojich biskupov, kňazov, rehoľníkov a katechétov, a zvlášť chvályhodnou činnosťou organizácie Catholic Karuna Myanmar a veľkodušnou pomocou poskytovanou zo strany Pápežských misijných diel, Cirkev tejto krajiny dokáže pomáhať veľkému počtu mužov, žien a detí bez rozdielu náboženstva či etnického pôvodu. Môžem dosvedčiť, že tunajšia Cirkev je živá, že Kristus je živý a je tu s vami ako i s vašimi bratmi a sestrami z iných kresťanských spoločenstiev. Povzbudzujem vás, aby ste naďalej zdieľali s ostatnými tú nesmiernu múdrosť, ktorú ste dostali – Božiu lásku, ktorá vyviera z Ježišovho srdca.

Ježiš túži dávať túto múdrosť v hojnosti. Isto odmení vaše úsilie o zasievanie semienok uzdravenia a zmierenia do vašich rodín, spoločenstiev a širokej spoločnosti v tejto krajine. Či nám nepovedal, že jeho múdrosti sa nebude dať odolať (porov. Lk 21,15)? Jeho posolstvo odpustenia a milosrdenstva stojí na logike, ktorú nie všetci budú chcieť pochopiť, a ktorá sa preto stretne s prekážkami. Ale jeho láska, zjavená na kríži, je skrátka neodolateľná. Je niečo ako „duchovné GPS“, ktoré nás spoľahlivo naviguje smerom k intímnemu životu s Bohom a k srdcu nášho blížneho.

Panna Mária nasledovala svojho Syna až na temnú horu Kalvárie a rovnako sprevádza i nás na každom kroku nášho pozemského putovania. Kiež nám neustále vyprosuje milosť, aby sme boli ohlasovateľmi pravej múdrosti, aby sme boli hlboko milosrdní voči núdznym, a vlastnili radosť, pochádzajúcu zo spočinutia v ranách Krista, ktorý nás miloval až do posledného okamihu.

Nech vás všetkých žehná Boh! Nech žehná Cirkev v Mjanmarsku! Nech požehná túto zem svojím pokojom! Nech Boh žehná Mjanmarsko! Kyeizu tin ba de [„Ďakujem vám“ - v barmčine].

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb, mk-

Mjanmarsko 29. novembra – Svätý Otec sa dnes v rámci svojho programu stretol s najvyššou radou budhistických mníchov „Sangha“. Jej sídlo Kaba Aye Centre s charakteristickou pagodou je symbolom tzv. théravádského budhizmu. Štátna rada má 47 členov menovaných Ministerstvom pre náboženské záležitosti na päťročné obdobie.

Budhizmus sa dnes rozdeľuje na dva smery: théraváda a mahayana. Théraváda je konzervatívny smer a okrem Mjanmarska sa rozšíril napríklad v Thajsku, Kambodži, či na Srí Lanke. Ide o vetvu budhizmu, ktorá čerpá z najstarších duchovných budhistických textov, ale zahŕňa i tradície a praktiky, ktoré sa vyvinuli postupne počas interakcie s inými kultúrami a spoločenstvami.

V Mjanmarsku je théravádsky budhizmus „oficiálnym“ náboženstvom, ku ktorému  sa hlási až 89% obyvateľov. Žije tu viac než pol milióna theravádových budhistických mníchov a 75 tisíc mníšok. Budhizmus zohrali významnú úlohu v boji za nezávislosť niekdajšej Barmy spod britskej nadvlády. V období komunistickej vojenskej diktatúry po roku 1962 sa mnísi postavili proti snahe vlády podmaniť si ich svojím ideologickým systémom. Mnísi a študenti viedli významnú revoltu v roku 1988 a napokon v roku 2007 v tzv. Šafránovej revolúcii nenásilnými metódami donútili totalitný režim k demokratizácii.

Budhistickí mnísi a vatikánska delegácia pri stretnutí v sále pagody sedeli v dlhých radoch oproti sebe. Pápež František sa poďakoval predsedovi Najvyššej rady „Sangha“ za prijatie a tiež ocenil prítomnosť ministra pre náboženské a kultúrne záležitosti. Vyzdvihol význam stretnutia, ktoré podľa jeho slov „umožňuje obnoviť a posilniť priateľské vzťahy a rešpekt medzi budhistami a katolíkmi. Zároveň je príležitosťou potvrdiť naše úsilie o mier, úctu voči ľudskej osobe a spravodlivosť pre každého človeka.“

Svätý Otec poukázal na dôležitosť spoločného svedectva náboženských vodcov pre súčasný svet, ktorý silne pociťuje momenty „nespravodlivosti, nepokoja a nerovnosti medzi ľuďmi.“ Vyjadril presvedčenie, že v základoch jednotlivých duchovných tradícií existuje možnosť spoločnej cesty založenej na súcite a láske.

Pápež František ďalej vo svojom príhovore vyjadril svoje ocenenie veriacim budhistom a vyzdvihol prínos tohto náboženstva pre mjanmarský ľud:

„Vyjadrujem moju úctu voči všetkým, ktorí v Mjanmarsku žijú podľa budhistickej náboženskej tradície. Cez Budhovo učenie a horlivé svedectvo mnohých mníchov a mníšok, ľudia tejto zeme boli hodnotovo formovaní v trpezlivosti, tolerancii a úcte voči životu, ako tiež v spiritualite pozornej a hlboko ohľaduplnej voči nášmu životnému prostrediu.“

Svätý Otec poukázal na skutočnosť, že vyššie menované hodnoty sú zásadne dôležité pre „integrálny rozvoj spoločnosti“ počnúc od rodiny až po celé ľudstvo.  

Pápež František poukázal aj na veľkú výzvu súčasnej doby, ktorou je otvoriť sa pochopeniu seba samého v rámci vzťahov voči iným:

„Veľkou výzvou našich dní je pomôcť ľuďom otvoriť sa pre transcendentno. Byť schopnými vidieť do hĺbky vlastného vnútra a poznať seba samých tak, aby znovu objavili vzájomné vzťahy, ktoré ich spájajú s ostatnými. Pomôcť im uvedomiť si, že nemôžeme ostať izolovaní jedni od druhých. Ak sme povolaní k vytváraniu jednoty, čo je našim predsavzatím, musíme prekonať všetky formy neporozumenia, netolerancie, predsudkov a nenávisti. Ako to môžeme urobiť? Budhove slová ponúkajú každému z nás návod: «Poraz hnev mierumilovnosťou, prekonaj podlého dobrotou, poraz skúpeho štedrosťou, prekonaj klamára pravdou» (Dhammapada, XVII, 223). Rovnaké pocity vyjadruje modlitba sv. Františka Assiského: «Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja. Daj, aby som vnášal lásku, kde panuje nenávisť; odpustenie, kde sa množia urážky [...] svetlo tým, čo tápu vo tmách; radosť tým, čo smútia.»  

Svätý Otec  pripomenul spoluzodpovednosť všetkých za mier a spravodlivosť:

„Tieto snahy nie sú výsadnými úlohami len náboženských lídrov, ani nie iba vyhradenou kompetenciou štátu. Skôr je to celá spoločnosť, všetci členovia komunity musia priložiť ruku k dielu prekonávania konfliktov a nespravodlivosti.“

Okrem iného pápež ocenil aj snahu všetkých účastníkov tzv. Mierovej konferencie v Panglongu, v rámci ktorej zástupcovia etnických povstaleckých skupín a vlády vyvinuli snahu o dosiahnutie mierovej dohody.

Pápež František v závere svojho príhovoru k členom najvyššej rady budhistických mníchov „Sangha“ vyjadril pripravenosť Katolíckej cirkvi spolupodieľať sa na budovaní pokoja a spravodlivosti v Mjanmarsku. Pri tejto príležitosti pripomenul aj dve veľké stretnutia venované mieru, ktoré organizovali katolícki biskupi a zúčastnili sa na ňom predstavitelia rôznych náboženských komunít spolu s veľvyslancami a zástupcami mimovládnych organizácií.

Ako spomienku na toto stretnutie daroval Svätý Otec mjanmarským budhistickým mníchom sošku reprezentujúcu holubicu mieru -ab-

Mjanmarsko 29. novembra – Uzdravenie, sprevádzanie a prorokovanie. To sú tri kľúčové slová, na ktorých pápež František postavil svoj príhovor adresovaný 22 mjanmarským biskupom, ktorých prijal v priestoroch arcibiskupstva v Rangúne. Išlo o posledné verejné stretnutie tretieho dňa jeho 21. apoštolskej cesty, ešte pred neformálnym stretnutím s komunitou jezuitov.

Stretnutie s mjanmarskými biskupmi chcel pápež František využiť ako čas vzdávania vďaky za mnohé požehnania a čas reflexie nad radosťami a výzvami Katolíckej cirkvi v tejto ázijskej krajine. „Evanjelium, ktoré ohlasujeme,“ uviedol Petrov nástupca na úvod svojho príhovoru, „je predovšetkým posolstvom uzdravenia, zmierenia a pokoja“:

„Tu, v Mjanmarsku, má takého posolstvo špeciálny ohlas, keďže krajina sa snaží prekonať hlboko zakorenené rozdiely a vybudovať národnú jednotu. Vaše spoločenstvá veriacich nesú známky tohto konfliktu a dali zrod úctyhodným svedkom viery a starobylých tradícií; ohlasovanie Evanjelia preto pre vás nemôže byť len zdrojom útechy a upevnenia sa, ale tiež povolaním napomáhať jednotu, lásku a ozdravenie života národa.“

Služba uzdravovania má podľa pápežových slov svoje vyjadrenie aj v „úsilí o ekumenický dialóg a medzináboženskú spoluprácu“.

Ďalší dôraz položil pápež František na úlohu biskupov sprevádzať spoločenstvo Cirkvi, byť pastiermi, ktorí páchnu ovcami a „vychádzajú von“. „Ako biskupi,“ vysvetlil Svätý Otec, „ste vo vašom živote a službe povolaní osvojiť si ducha misionárskej zaangažovanosti, predovšetkým prostredníctvom pravidelných pastoračných návštev vo farnostiach a v komunitách, ktoré tvoria vaše miestne cirkvi“.

Zvláštnu pozornosť venoval pápež František pastorácii mládeže, pričom spomenul blížiacu sa biskupskú synodu o mladých. „Jedným z veľkých požehnaní Cirkvi v Mjanmarsku je jej mládež,“ spomenul Svätý Otec pričom poukázal na počet seminaristov a mladých, ktorí sa rozhodli pre zasvätený život. Biskupov povzbudil, aby ich „zapojili a podporili na ich ceste viery, lebo sú povolaní byť radostnými a presvedčivými evanjelizátormi svojich rovesníkov“. 

„Mojim tretím slovom pre vás je prorokovanie. Cirkev v Mjanmarsku denne vydáva svedectvo o Evanjeliu prostredníctvom svojich výchovných a charitatívnych diel, obhajovania ľudských práv a podpory demokratických zásad. Vytvorte podmienky pre katolícku komunitu, aby aj naďalej zohrávala konštruktívnu úlohu v živote spoločnosti tým, že váš hlas zaznie v záležitostiach národného záujmu, najmä s dôrazom na rešpektovanie dôstojnosti a práv všetkých, osobitným spôsobom najchudobnejších a najzraniteľnejších.“

Na záver stretnutia s biskupmi troch arcidiecéz a 13 diecéz Mjanmarska Svätý Otec požehnal základné kamene pre 16 nových kostolov.

V súčasnosti má Mjanmarsko 16 diecéz, približne 900 kňazov a 2400 osôb zasväteného života. V roku 2014 oslávila miestna Cirkev 500 rokov katolicizmu v krajine. Mjanmarskí biskupi vypracovali misijný plán, ktorý pozostáva z piatich hlavných bodov: výchova, ľudský rozvoj, pokrok žien, ochrana príchody a medzináboženské iniciatívy v prospech mieru.

Pripomeňme, že kresťanstvo prišlo do Mjanmarska v 17. storočí, keď do krajiny vďaka obchodným kontaktom v Indiou prichádzali prví misionári. Na počiatku bol život pre kresťanov veľmi ťažký, mnohí laici a kňazi prišli kvôli viere v Krista o život, iní utiekli do centrálnej časti krajiny. Pôvodná komunita naďalej prosperuje a je zdrojom mnohých povolaní. V 18. a 19. storočí sa katolícki misionári opäť vrátili do Mjanmarska. Tento raz sa vďaka dobrým vzťahom s kráľom a dialógu s budhizmom mohli voľne pohybovať po krajine.

Mjanmarská etnická skupina, ktorá sa hlási k budhizmu, neprijala evanjeliové posolstvo s nadšením, na druhej strane iné etnické skupiny kresťanstvo prijali a začali sa zaujímať o nasledovanie Ježiša Krista. Kresťanov tak možno nájsť medzi miestnymi etnickými skupinami kačin, kajan, čjin či karen, ale aj medzi obyvateľmi pôvodom z Číny či Indie. -ej-

Aktualizované: 29.11.2017, 16:22

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe: 

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: