Vatikán 5. decembra – Dnes ráno Svätý Otec opäť slávil v kaplnke Domu sv. Marty svätú omšu so skupinou veriacich, po týždňovej odmlke počas 21. apoštolskej cesty v Mjanmarsku a Bangladéši. Vo svojej homílii inšpirovanej prvým čítaním z knihy proroka Izaiáša (Iz 11,1-10)  sa zamýšľal nad dôležitosťou pokory pre každého, kto chce nasledovať Ježiša Krista. Pokora je pre život kresťana nezastupiteľným darom. Každý kresťan je ako „malý výhonok, na ktorom spočinie duch Pánov, duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bázne pred Pánom.“

„To sú dary Ducha Svätého. Od drobného výhonku po plnosť Ducha. Toto je prísľub, toto je kráľovstvo Božie“. Toto je „život kresťana“ pripomenul pápež:

„Byť si vedomí, že každý z nás je výhonkom toho koreňa, ktorý musí rásť, rásť silou Ducha Svätého až po jeho plnosť v nás. A aká je úloha kresťana? Jednoducho chrániť výhonok, ktorý v nás rastie, starať sa o rast, zachovávať Ducha.“

A aký je životný štýl kresťana? „Taký štýl ako ten Ježišov, pokorný“, odpovedal Svätý Otec a vysvetlil:

„Uveriť tomu, že tento výhonok, tento dar tak malý dôjde k plnosti darov Ducha Svätého si  vyžaduje vieru a pokoru. Je potrebná pokora k viere v to, že Otec, Pán neba i zeme, ako sa píše v dnešnom evanjeliu, skryl tieto veci pred  múdrymi a rozumnými a zjavil ich maličkým. Pokora znamená byť maličkým, ako výhonok, maličký, ktorý rastie každý deň, maličký, ktorý potrebuje Ducha Svätého, aby mohol ísť ďalej smerom k plnosti vlastného života.“

Pápež František ďalej poznamenal, že „niektorí sa nazdávajú, že byť pokorným znamená byť vychovaným, slušným, zatvárať oči počas modlitby... Nie, toto nie je pokora“. Teda „ako môžem vedieť či som pokorný?“, opýtal sa Svätý Otec:

„Je jeden znak, signál, jediný: prijať poníženie. Pokora bez poníženia nie je pokorou. Pokorný je ten muž, tá žena, ktorí sú schopní zniesť poníženie ako ho znášal Ježiš, ponižovaný, veľmi ponižovaný.“

Pápež František poukázal na príklady mnohých svätých, „ktorí nielen prijali ponižovanie, ale aj oň prosili“, aby sa tak stali podobní Kristovi. „Nech nám Pán“ – povedal na záver homílie Svätý Otec – „dá túto milosť chrániť  maličký výhonok až po plnosť Ducha, nezabudnúť na korene a prijať poníženie“. -ab-

Vatikán 5. decembra – Svätý Otec František dnes v ranných hodinách navštívil kaplnku generálneho domu Spoločnosti Ježišovej v Ríme, kde sa pomodlil nad rakvou svojho jezuitského spolubrata Salvadora Angela Muru SJ. Brat Mura, ktorý zomrel v sobotu 2. decembra vo veku 84 rokov v nemocnici v Ríme, bol sekretárom a šoférom Jorgeho Maria Bergoglia v čase, keď viedol jezuitov v Argentíne ako provinciál.

Svätý Otec sa zastavil na desať minút v tichosti v kaplnke jezuitov, kde boli telesné ostatky argentínskeho jezuitu vystavené ešte pred pohrebnými obradmi. Pred odchodom sa stiskom ruky poďakoval celému personálu zdravotníkov, ktorí v posledných rokoch opatrovali brata Muru v rehoľnom senioráte neďaleko Vatikánu.

Podobne ako pápež František, aj Salvador Mura mal talianske korene, jeho rodičia sa prisťahovali do Argentíny zo Sardínie. Do rehole vstúpil ako 30-ročný, v roku 1963. Páter Bergoglio si ho ako provinciál zvolil za „brata sócia“, čiže svoju pravú ruku, sekretára pre osobné záležitosti, počnúc dvíhaním telefonátov až po službu šoféra. Neskôr brat Mura pracoval v Ríme na generálnej kúrii jezuitov za čias pátrov Pedra Arrupeho a Paola Dezzu.

Mnohým pútnikom prichádzajúcim do Izieb sv. Ignáca pri kostole Chiesa del Gesù zostal brat Salvador v pamäti ako usmievavý a duchovne hlboký rehoľník so srdečným záujmom o každého človeka. V Ríme bol aj členom komunity Pápežského východného inštitútu.

Spoločnosť Ježišova sa so zosnulým bratom Salvadorom Murom rozlúčila dnes predpoludním pohrebnou svätou omšou v Kaplnke sv. Františka Borgiu v budove Generálnej kúrie, ktorej predsedal generálny predstavený P. Arturo Sosa. Telesné pozostatky uložili v jezuitskej hrobke na rímskom cintoríne Campo Verano. -jb-

Vatikán 5. decembra – Sedem pápežských akadémií dnes spoločne udelilo ceny dvom bádateľom z oblasti klasických grécko-latinských štúdií. Cenu si z rúk vatikánskeho štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina prevzali francúzsky odborník na patristiku a raný stredovek Pierre Chambert-Protat a taliansky bádateľ grécko-latinského staroveku Francesco Lubian.

Pri tohtoročnom  slávnostnom akte po prvý raz počas jeho 22-ročnej histórie predsedala Pápežská akadémia latinských štúdií, čo rozhodlo o tohtoročnom výbere vedeckej oblasti. Inštitúciu s úradným názvom Pontificia Academia Latinitatis, ktorej hlavnou úlohou je štúdium a šírenie latinského jazyka, založil v roku 2012 pápež Benedikt XVI.

Pápež František zablahoželal laureátom v posolstve adresovanom predsedovi Pápežskej rady pre kultúru kardinálovi Gianfrancovi Ravasimu, ktorý je zároveň predsedom Koordinačnej rady pápežských akadémií. Svätý Otec vyzdvihol ich „úsilie ponúknuť vážny a hodnotný príspevok ku kresťanskému humanizmu“.

„Želám si, aby táto príležitosť bola pre všetkých, avšak zvláštnym spôsobom pre víťazov ceny, povzbudením pri hľadaní a prehlbovaní základných tém kresťanskej humanistickej vízie,“ napísal v liste Petrov nástupca. Svätý Otec tiež vyzdvihol aktivity časopisu Latinitas, ktorý ponúka kvalifikovaný a kompetentný referenčný bod pre tých, čo študujú latinský jazyk a latinskú kultúru.  

Téma 22. zasadnutia pápežských akadémií znela „In interiore homine. Cesty hľadania v latinskej tradícii“. Podľa pápeža Františka nejde len o skúmanie na základe kresťanskej skúsenosti, ale tiež ľudskej ako takej. „Téma interiority, srdca, svedomia a uvedomovania si seba samého sa v skutočnosti nachádza v každej kultúre ako aj v rôznych náboženských tradíciách a s veľkou naliehavosťou sa ponúka aj v našej dobe, často charakterizovanej vonkajším výzorom, povrchnosťou, rozdelením medzi srdcom a mysľou, medzi vnútorným a vonkajškom svetom, medzi svedomím a postojmi,“ uviedol v posolstve Svätý Otec.

Spomedzi osobností, ktoré významným spôsobom reflektovali nad dynamikou ľudskej interiority vyzdvihol pápež František sv. Augustína, autora známych „Vyznaní“. Svätý Otec odporúčal akademickej obci, aby sa na tejto ceste vnútorného poznania seba samého snažila pomôcť najmä mladým, ktorí sa často nachádzajú v „labyrintoch povrchnosti a banality, vonkajšieho úspechu, ktorý skrýva prázdne vnútro, pokrytectva, ktoré zakrýva rozdelenie medzi vonkajším vzhľadom a srdcom“.  

„Drahí priatelia,“ dodal na záver posolstva pri príležitosti dnešného odovzdávania ceny pápežských akadémií Svätý Otec František, „chcel by som vyzvať vás, akademikov, účastníkov verejného zasadnutia, a predovšetkým tých, ktorí majú úlohu učiť, aby ste odovzdávali múdrosť otcov, ktorá je ukrytá v textoch latinskej kultúry: naučte sa hovoriť k srdcu mladých, naučte sa osvojovať si bohaté dedičstvo latinskej tradície, aby ste ich mohli učiť na ceste života a sprevádzali ich na cestách bohatých na nádej a dôveru, čerpajúc zo skúsenosti a múdrosti tých, ktorí mali tú radosť a odvahu „vstúpiť do seba“, aby tak nasledovali vlastnú identitu a ľudské povolanie“. -ej-

Všetci sme žobrákmi Božej lásky, ktorá dáva zmysel nášmu životu a ponúka nám život bez konca. (Tvít pápeža Františka 5. decembra 2017)

Slovensko/Libanon 5. decembra – Biskupi piatich krajín strednej Európy darovali 450 000 eur libanonskej Katolíckej charite na pomoc utečencom z Blízkeho východu. Predstavitelia maďarskej, slovenskej, českej, poľskej a chorvátskej biskupskej konferencie to spoločne oznámili na tlačovej konferencii v Budapešti, ktorá sa konala na záver ich zasadnutia v pondelok 4. decembra.

Ako informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, darovaciu zmluvu oficiálne prevzal riaditeľ libanonskej charity páter Paul Karam, ktorý sa v mene maronitského patriarchu kard. Bécharu Boutrosa Raïa poďakoval za solidaritu európskych kresťanov. Páter Karam vysvetlil, že viac ako polovicu libanonskej populácie v súčasnosti tvoria sýrski, irackí a palestínski utečenci a krajina tak čelí vážnym spoločenským a ekonomickým ťažkostiam. Libanonskú spoločnosť prirovnal k pestrofarebnej mozaike, v ktorej sa nemožno sústrediť len na jednu časť, a na druhú zabúdať.

Konferencia biskupov Slovenska prispela čiastkou 100 000 eur. Ako uviedol bratislavský arcibiskup metropolita a predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský, slovenskí katolíci sa utečencom a prenasledovaným kresťanom snažia pomáhať rozličnými spôsobmi. Na podporu blízkovýchodných kresťanov sa uskutočnilo viacero zbierok, ktorých výnos dohromady presiahol milión eur. Aj do budúcna chce slovenská katolícka cirkev pomôcť kresťanom, ktorí museli utiecť pred prenasledovaním, najmä preto, aby sa mohli vrátiť do svojich domovov. -ab-

Utorňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: