Vatikán 8. decembra – Na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie si Svätý Otec František ako uctil Pannu Máriu na tradičnom mieste v centre Ríma. Tento rok však okrem zvyčajnej návštevy Baziliky Santa Maria Maggiore a modlitbovej pobožnosti pred mariánskym stĺpom na Španielskom námestí zavítal Svätý Otec aj do neďalekého Kostola sv. Andreja delle Fratte.

Tento chrám sa 20. januára 1842 stal dejiskom zázračného obrátenia francúzskeho Žida Alphonsa Ratisbonna z nevercu a zarytého nepriateľa Cirkvi na horlivého kresťana. Mystický zážitok videnia Panny Márie celkom zmenil jeho život, prijal krst v Katolíckej cirkvi a neskôr sa stal kňazom a misionárom. Spoločne s rodným bratom, tiež kňazom, založili kongregáciu Našej Panej zo Sionu, ktorej členky sa modlia za obrátenie židov a moslimov. Po desiatkach rokov pôsobenia vo Svätej zemi, kde založil viacero kláštorov, zomrel Alphonse Ratisbonne v roku 1884 v Ain Karim.   

Svätý Otec absolvoval svoje dnešné putovanie ulicami Ríma v tomto poradí: Po tretej hodine popoludní navštívil Baziliku Santa Maria Maggiore, v ktorej položil kyticu kvetov pred ikonou Salus Populi Romani. Potom sa autom presunul na Španielske námestie, kde už od roku 1958 v dnešný sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie prinášajú pápeži kyticu kvetov k stĺpu, na vrchole ktorého je umiestnená štvormetrová bronzová socha Panny Márie. Tento monument inauguroval Pius IX. 8. septembra 1857, tri roky po vyhlásení dogmy.

Počas dopoludnia prichádzali na námestie pod známymi Španielskymi schodmi vzdať úctu Nepoškvrnenej tradičné sprievody členov nábožných združení i zamestnaneckých organizácií. Popoludní už pápeža očakávala pri mariánskom stĺpe stovka chorých na vozíčkoch v sprievode dobrovoľníkov.

Svätý Otec prišiel na toto miesto už po piaty raz počas svojho pontifikátu. Na úvod pobožnosti predniesol osobitnú modlitbu k Panne Márii za mesto Rím a jeho obyvateľov. Na príhovor Nepoškvrnenej Matky vyprosoval Božie milosti ako protilátky proti viacerým škodlivým „vírusom“ ako ľahostajnosť, sebectvo, konformizmus, pokrytectvo, nezodpovednosť či zneužívanie. Svätý Otec sa v modlitbe vrátil aj k historickej udalosti obrátenia Alphonsa Ratisbonna, ktorú si Rím dodnes pamätá.

Po modlitbe Svätého Otca zazneli Loretánske litánie. Na záver pápež František udelil všetkým prítomným apoštolské požehnanie a jednotlivo požehnal prítomných chorých. Potom sa už pešo presunul do neďalekého Kostola sv. Andreja delle Fratte, nazývaného tiež rímskymi Lurdami.

Jedna z jeho kaplniek tohto kostola, zasvätená úcte k Panne Márii cez jej obraz Zázračnej medaily pripomína spomenutý zážitok Alphonsa Ratisbonna spred 175 rokov, keď sa mu pri návšteve tohto kostola, známeho dielami veľkých talianskych umelcov Berniniho a Borrominiho, zjavila Panna Mária a on potom po obrátení celý svoj život zasvätil evanjelizácii.

Svätý Otec na tomto mieste zotrval v krátkej tichej modlitbe a na oltár položil kyticu kvetov. Návšteva mala súkromný charakter, podobne ako pápežova zastávka na modlitbu v hlavnej mariánskej bazilike Santa Maria Maggiore. -ab, jb-.

Vatikán 8. decembra – V dnešný sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa pápež František pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána prihovoril veriacim týmito slovami:

Drahí bratia a sestry, požehnaný sviatočný deň!

V dnešný deň kontemplujeme krásu Nepoškvrnenej  Panny Márie. Evanjelium, ktoré rozpráva o udalosti Zvestovania, nám pomáha pochopiť podstatu toho, čo slávime, najmä prostredníctvom anjelovho pozdravu. Anjel sa prihovára Márii slovom, ktoré nie je ľahké preložiť, no znamená „zahrnutá milosťou“, „stvorená milosťou“, „milosti plná“ (Lk 1,28). Skôr ako ju anjel osloví menom Mária, nazýva ju „milosti plná“, čím zjavuje jej nové meno, ktoré jej dáva Boh a ktoré sa jej hodí viac než meno, ktoré jej dali jej rodičia. I my ju tak oslovujeme pri každej modlitbe Zdravas’ Mária.

Čo ale znamená oslovenie „milosti plná“? To, že Mária je plná Božej prítomnosti. A ak Boh plne prebýva v nej, nie je v nej miesto pre hriech. Je to mimoriadna skutočnosť, lebo vo svete je, žiaľ, všetko nakazené zlom. Každý z nás, keď sa pozrie do svojho vnútra, spozoruje určité temné stránky. I tí najväčší svätci boli hriešnikmi a všetky udalosti, dokonca i tie najkrajšie, sú poznačené zlom: všetky, okrem tej Máriinej. Ona je jedinou „vždy zelenajúcou sa oázou“ ľudstva; jediná neznečistená, stvorená nepoškvrnenou, aby svojím „áno“ naplno prijala Boha prichádzajúceho do sveta a započala tak nové dejiny.

Zakaždým, keď Máriu uznáme ako „milosti plnú“, robíme jej tej najväčší kompliment, rovnaký, aký jej urobil Boh. Krásnym komplimentom pre ženu je zdvorilým spôsobom jej povedať, že vyzerá mlado. Keď hovoríme Márii, že je „milosti plná“, v istom zmysle jej hovoríme aj toto, no na vyššom stupni. Vskutku, vnímame ju ako stále mladú, pretože nikdy nezostarla hriechom. Jediná vec totiž dáva zostarnúť, zostarnúť vnútorné: nie vek, ale hriech. Hriech robí starými, pretože spôsobuje skôrnatenie srdca. Zatvára ho, robí ho necitlivým, necháva ho ochabnúť. Avšak v tej, ktorá je „milosti plná“, niet miesta pre hriech. A tak je stále mladá, je „mladšia než hriech“, je „mladšia než celé ľudstvo“ (G. Bernanos, Denník vidieckeho farára, II, 1988, s. 175).

Cirkev dnes vzdáva poctu Márii tým, že ju nazýva celá krásna, tota pulchra. Tak ako jej mladosť nespočíva vo veku, tak ani jej krása nespočíva v zovňajšku. Mária, ako nám ukazuje dnešné evanjelium, navonok nevyniká: pochádza z jednoduchej rodiny, žije pokorne v Nazarete, v takmer neznámej dedinke. A nebola ani nijako slávna: keď ju navštívil anjel, nebolo nikoho, čo by sa o tom dozvedel, nebol tam vtedy nijaký reportér. Mária tiež nemala ani pohodlný život, ale poznačený starosťami a obavami: „Veľmi sa rozrušila“ (porov. v. 29), hovorí Evanjelium, a keď anjel „od nej odišiel“ (v. 38), problémov začalo pribúdať.

Napriek tomu však „Milosti plná“ prežila krásny život. Aké bolo jej tajomstvo? Prídeme na to, keď sa ešte raz pozrieme na scénu Zvestovania. Na mnohých obrazoch je Mária znázornená tak, že sedí pred anjelom a v rukách drží malú knižku. Tou knižkou je Sväté písmo. Mária bola teda navyknutá načúvať Bohu a tráviť s ním čas. Jej tajomstvom bolo Božie Slovo: najprv bolo blízke jej srdcu, potom sa stalo telom v jej lone. Zotrvávaním s Bohom, rozhovorom s ním v každej situácii urobila Mária svoj život krásnym. Nie vonkajší zjav, nie to, čo sa pomíňa, ale srdce upriamené na Boha robí život krásnym. S radosťou hľaďme dnes na Milostiplnú. Prosme ju o pomoc, aby sme zostali mladými, keď povieme „nie“ hriechu a aby sme žili krásny život, keď povieme „áno“ Bohu.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk, jb-

Vatikán/Azerbajdžan 8. decembra – Svätý Otec povýšil apoštolského prefekta v Azerbajdžane Vladimíra Feketeho SDB do hodnosti biskupa s titulárnym sídlom Municipa. Oficiálne o tom dnes informovala Svätá stolica.

62-ročný slovenský salezián pôsobí v azerbajdžanskom hlavnom meste Baku už od roku 2009 a v minulom roku prijal v mene miestnej cirkvi návštevu Svätého Otca Františka.

ThLic. Vladimír Fekete SDB, nar. 11. augusta 1955, pochádza z Chorvátskeho Grobu. Vyštudoval matematiku a geológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, no medzitým tajne vstúpil do noviciátu rehole Saleziánov dona Bosca a 15. februára 1975 zložil prvé rehoľné sľuby. Po tajných štúdiách teológie ho 30. januára 1983 v Berlíne vysvätil za kňaza kardinál Joachim Meisner.

Do roku 1989 pracoval ako geológ v Spišskej Novej Vsi a v tajnosti apoštolsky pracoval s mládežou. Po roku 1989 zastával úlohu direktora saleziánskej komunity študentov teológie v Levoči, od roku 1993 bol šesť rokov provinciálnym vikárom slovenských saleziánov. Licenciát z teológie dosiahol na Katolíckej univerzite v Lubline v roku 1999. V období 1999 – 2005 bol provinciálom saleziánov na Slovensku, následne v rokoch 2006 – 2009 pôsobil v úlohe magistra novicov.

Dňa 5. novembra 2009 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za predstaveného katolíckej misie v Azerbajdžane. Keď bola misia 4. augusta 2011 povýšená na Apoštolskú prefektúru Azerbajdžanu, Vladimír Fekete sa stal jej prvým apoštolským prefektom. V tejto úlohe privítal v októbri 2016 v Baku na apoštolskej návšteve Svätého Otca Františka.

 „Menovanie Vladimíra Feketeho za biskupa je pre katolícku komunitu v Azerbajdžane osobitne radostné, lebo prichádza práve na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorej je zasvätený jediný kostol v krajine,“ uviedla Slovenská provincia Saleziánov dona Bosca v tlačovej správe po dnešnom zverejnení rozhodnutia Svätého Otca.

Apoštolská prefektúra Azerbajdžan zahŕňa celé územie krajiny a tvorí ju jediná farnosť. Sídlom prefektúry je hlavné mesto Baku. Na čele prefektúry stojí apoštolský prefekt, ktorý podlieha priamo rímskemu pápežovi. Katolícku farnosť v Azerbajdžane tvoria prevažne veriaci prisťahovalci alebo zamestnanci zahraničných firiem. Farnosť je od roku 2000 zverená slovenským saleziánom, dnes tam pôsobí 6 saleziánov kňazov a 2 saleziáni laici. V Baku majú svoje komunity aj slovenské sestry saleziánky a tiež sestry Misionárky lásky. Po tom, ako v máji 2002 navštívil krajinu pápež sv. Ján Pavol II., bol v Baku postavený Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorý posvätili v roku 2007. Podľa pradávnej tradície ohlasoval kresťanstvo na území dnešného Azerbajdžanu apoštol sv. Bartolomej.

Don Vladimír Fekete v máji 2017 pri príležitosti návštevy Ríma poskytol pre Vatikánsky rozhlas rozhovor, v ktorom priblížil život katolíckej komunity v Azerbajdžane. -ab-

V dnešný sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie Svätý Otec prostredníctvom odkazu na sociálnej sieti upriamuje našu pozornosť na Nebeskú Matku:

„Panna Mária je vždy naším útočiskom, našou útechou a cestou, ktorá nás vedie ku Kristovi.“ (Tvít pápeža Františka 8. decembra 2017)

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: