Vatikán 11. decembra – Nechať sa potešiť Pánom a neuchyľovať sa k lamentovaniu a zatrpknutosti. To je centrom pozvania pápeža Františka z jeho rannej homílie počas dnešnej svätej omše v Dome sv. Marty. Svätý Otec vychádzal z čítania z Knihy proroka Izaiáša (Iz 35,1-10) v ktorom Pán sľubuje útechu svojmu ľudu. „Pán nás prišiel potešiť“ zdôraznil pápež.

Svätý Otec pripomenul, ako sv. Ignác z Loyoly odporúčal „kontemplovať Kristov tešiteľský úrad“, prirovnávajúc ho k tomu, ako keď priatelia potešujú jeden druhého. Stačí pomyslieť na veľkonočné ráno v Evanjeliu podľa Lukáša, keď sa Ježiš zjavuje apoštolom a nastáva veľká radosť, až tomu nemôžu uveriť: „Koľkokrát sa nám Pánova útecha zdá byť ako zázrak“, dodal Svätý Otec.

„Ale nie je jednoduché nechať sa utešiť, je ľahšie potešovať iných, než nechať sa potešiť. Pretože mnohokrát lipnime na tom negatívnom, sme pripútaní k zraneniu hriechom v našom vnútri a mnohokrát uprednostňujeme ostať takto sami, alebo na nosidlách, ako ten človek z Evanjelia, izolovaný, a nezdvihnúť sa. ,Vstaň!‘ - toto je Ježišova výzva, zakaždým: Vstaň!“.

Problém je, že „v tom negatívnom sme pánmi“ – vysvetľuje pápež František –, pretože máme vnútorné zranenie od hriechu, zatiaľ čo „v tom pozitívnom sme žobrákmi“, a my neradi žobreme o útechu.

Na vysvetlenie uviedol Svätý Otec dva príklady: keď dávame prednosť „zlosteniu sa“ a „varíme si naše city“ vo vývare zášte, keď máme „zahorknuté srdce“, keď naším pokladom je naša zatrpknutosť. Pápež pripomenul ochrnutého pri rybníku v Siloe: 38 rokov so svojou zatrpknutosťou hovoril, že keď sa zvíria vody, nemá nikoho, kto by mu pomohol. „Týmto zatrpknutým srdciam sa zdá byť horkosť krajšia než sladkosť“, a veľa ľudí to uprednostňuje, poznamenal Svätý Otec. Tento „trpký koreň“ nás privádza v spomienkach k prvotnému hriechu. A toto je presne spôsob, ako sa nenechať potešiť.  

Potom existuje zatrpknutosť, ktorá „nás vždy privádza k lamentujúcim vyjadreniam“: ľudia, ktorí sa sťažujú pred Bohom namiesto toho, aby ho zvelebovali: lamentovanie ako sprievodná hudba života. Pápež František spomenul slová sv. Terézie, ktorá vravievala: «Beda rehoľnej sestre, ktorá hovorí: „Zachovali sa ku mne nespravodlivo, urobili mi to bezdôvodne“».

A to, ako sa správal prorok Jonáš, je hodné „Nobelovej ceny za lamentovanie“, uviedol ďalší príklad Svätý Otec: Utiekol pred Bohom, pretože lamentoval nad tým, čo by s ním Boh azda mohol vykonať, a  skončil potopený a  prehltnutý veľrybou, až sa napokon vrátil k svojmu poslaniu. A  miesto toho, aby sa tešil z obrátenia ľudí, lamentuje, že ich Boh zachránil.

„Aj v lamentovaní sú veci, ktoré si protirečia“ dodal pápež František a podelil sa, že poznal kňaza, ktorý sa stále na všetko sťažoval: „mal schopnosť nájsť vlas v polievke“:

„Bol dobrým kňazom, hovorili, že pri spovedi bol veľmi milosrdný; bol už starý a jeho kňazskí spolubratia si rozprávali, ako by to vyzeralo, keby zomrel a prišiel by do neba: «Prvá vec, ktorú povie sv. Petrovi miesto pozdravu, bude: Kde je peklo?» – vždy to negatívne. A sv. Peter mu ukáže peklo. Pozrie sa tam a povie: «Ale koľko je zatratených?» – «Len jeden.» – «Ach, aká pohroma je to vykúpenie...» – Toto sa stáva neustále. A zoči-voči trpkosti, zlosti, lamentovaniu, dnešné slovo Cirkvi znie: «Odvahu, odvahu!»“

Izaiáš skutočne pozýva k odvahe, keď pripomína, že Boh „príde, aby ťa spasil“, dodal pápež František a prešiel k dnešnému evanjeliovému čítaniu z Lukáša (Lk 5,17-26) o tom, ako niektorí pre veľký zástup vyšli na strechu a cez otvor spúšťajú ochrnutého, aby ho dostali pred Ježiša. Nemysleli na to, že tam budú zákonníci alebo iní, chceli len uzdravenie tohto muža.

Posolstvo dnešnej liturgie – uzavrel Svätý Otec – je „nechať sa potešovať Pánom“:

„A nie je to jednoduché, pretože aby sme sa nechali potešiť Pánom, potrebujeme vyzliecť sa z našich egoizmov, z tých vecí, ktoré sú naším pokladom, či už je to zatrpknutosť, alebo lamentovanie, môžu to byť mnohé veci. Bude dnes dobré pre každého z nás urobiť si spytovanie svedomia: Aké je moje srdce? Mám v ňom horkosť? Mám tam nejaký smútok? Aká je moja reč? Je na chválu Boha, o tom, čo je krásne, alebo je vždy plná sťažovania sa? A prosme si od Pána milosť odvahy, aby nás prišiel potešiť odvahou; a prosme Pána: «Pane príď nás potešiť»“. -ab-

Vatikán 11. decembra – Svätá stolica dnes publikovala Posolstvo pápeža Františka k Svetovému dňu chorých 2018, ktoré sa zameriava na Pannu Máriu ako Matku Cirkvi - Mater Ecclesiae. Svätý Otec sa pri voľbe témy inšpiroval Ježišovými slovami z kríža, určenými jeho Matke a sv. Jánovi. Celý titul posolstva znie: Mater Ecclesiae: «„Hľa tvoj syn ... Hľa tvoja matka“. A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe» (Jn 19,26-27). 

Meditujúc nad týmto úryvkom z Jánovho evanjelia Svätý Otec v posolstve poukazuje na materskú úlohu Panny Márie voči celému ľudstvu. Zároveň tiež vyzdvihuje poslanie Jána, ktorý nielenže na pokyn Pán spoznáva v Márii svoju Matku, ale aj vydáva svedectvo o mnohých chorých, ktorých Ježiš počas svojho života uzdravil a tak ich viedol ku stretnutiu s Otcom.

Pápež František ďalej vo svojom posolstve chorým píše o „materskom povolaní Cirkvi voči osobám v núdzi a chorým, ktoré sa konkretizovalo počas jej dvetisícročnej  histórie v množstve iniciatív v prospech chorých. ... Toto dedičstvo minulosti pomáha plánovať dobre budúcnosť. Napr. ochrániť katolícke nemocnie od rizika podnikateľstva, ktoré sa na celom svete snaží, aby do starostlivosti o zdravie vstúpil trh, čoho výsledkom je skartovanie chudobných. Organizačná inteligencia a dobročinná láska si však skôr vyžadujú, aby bola rešpektovaná dôstojnosť chorej osoby a aby bola v centre liečebného procesu.“

V závere svojho posolstva k Svetovému dňu chorých sa Svätý Otec obracia s prosbou na Pannu Máriu, aby „pomáhala chorým prežívať vlastné utrpenie v jednote s Pánom Ježišom a posilňovala tých, ktorí sa o nich starajú.“ 

Termín slávenia Svetového dňa chorých 11. február sa spája s liturgickou spomienkou Lurdskej Panny Márie, avšak na budúci rok pripadne na nedeľu. -ab-

Vatikán 11. decembra – Rada kardinálov C9 sa opäť zišla vo Vatikáne, kde pokračuje vo svojej práci na pomoc Svätému Otcovi pri reforme Rímskej kúrie a iných významných otázkach života Cirkvi. V poradí už 22. stretnutie deväťčlenného poradného orgánu Svätého Otca potrvá v Ríme až do stredy 13. decembra. Pápež František sa zúčastňuje na jednotlivých pracovných zasadnutiach. Členovia C9 s ním dnes ráno koncelebrovali pri omši v Dome sv. Marty. -jb-

Prosme si o milosť, aby sa naša viera stále viac prejavovala skutkami lásky. (Tvít pápeža Františka 11. decembra 2017)

Vatikán/Slovensko 11. decembra – Talianski televízni diváci majú možnosť na pokračovanie sledovať cyklus „Padre nostro“, venovaný modlitbe Otče náš, ktorého hosťom je pápež František a zachytáva aj svedectvá a rozhovory s ďalšími osobnosťami. Prepis televízneho rozhovoru so Svätým Otcom obohatený o ďalšie jeho príhovory na tému Modlitby Pána vyšiel už aj v knižnej podobe.

Talianska katolícka televízia TV 2000 odvysielala už siedme pokračovanie tohto programu, v premiére 6. decembra. Mladý väzenský kaplán z Padovy Marco Pozza sa v ňom obracia na pápeža Františka s otázkou o význame predposlednej prosby modlitby Otče náš, ktorá hovorí: «Neuveď nás do pokušenia».

Marco Pozza: „Neuveď nás do pokušenia. Máme tu priateľov, aj neveriacich, ale aj veriacich, ktorí sa ma neraz pýtajú: «Don Marco, nuž môže Boh uvádzať do pokušenia?» Páči sa mi čítať túto prosbu v tom zmysle, ako keby sme povedali: «Satan ma pokúša, pomôž mi nepadnúť do nástrah zvádzania». Nemôžem veriť, že by ma Boh pokúšal.“

Pápež František: „Toto je preklad, ktorý nie je dobrý. Aj Francúzi teraz zmenili preklad textu na «nenechaj ma upadnúť do pokušenia». Som to ja, kto padá. Ale nie je to on, ktorý by ma postrčil do pokušenia, aby potom videl, ako som padol. Jeden otec toto nerobí, otec pomáha hneď vstať. Nie toto sa vyjadruje slovom «uviesť». Ten, kto ťa vovádza do pokušenia, je Satan. To je Satanova práca. A  naša modlitba je vtedy táto: «Pane, prosím, podaj mi ruku. Daj mi ruku!» Pozri na ten obraz, Ježiš s topiacim sa Petrom: «Pane, podaj mi ruku, lebo sa topím. Topím sa, podaj mi ruku!»“

Marco Pozza: „Myslím si, napríklad, že v našej farnosti vo väznici tým najťažším pokušením, ktorým sa Satan pokúša zviesť ma v srdci, každé ráno, keď prichádzam, je to, keď mi nahovára: «Don Marco, vykašli sa na to, nič sa nezmení, je to stratený čas.» Čiže k strate nádeje, a to je pre mňa - opravte ma, ak sa mýlim - ako nemať viac pohľad upretý na Kristovu tvár.“

Pápež František:  „On je tá nádej, tá kotva, o ktorej sme hovorili, tá kotva tam hore.“

Marco Pozza: „Ale je tiež pravda, že keď som pokúšaný, uvedomujem si, koľko milostí mi Boh dal do srdca, ktoré by som si azda neuvedomil, keby som nebol pokúšaný. V mojej dedine zvyknú povedať, že nikto sa nemôže chváliť svojou cudnosťou, ak nebol nikdy pokúšaný.“

Pápež František: „Je to tak. Pekne povedané.“

Marco Pozza: „Čiže pšenica a kúkoľ sú pekne pospolu.“

Otázka priliehavosti prekladu modlitby Otče náš vyvolala po odvysielaní programu „Padre nostro“ v talianskej televízii záujem ľudí aj v iných krajinách. K dôvodom pre úpravy prekladu slov «Neuveď nás do pokušenia» v prekladoch Svätého písma či liturgických kníh vo francúzskom či talianskom jazyku sa vyjadrili aj predstavitelia Cirkvi. K otázke, či sa táto záležitosť týka aj slovenského jazyka, poskytol ešte 8. decembra vyjadrenie hovorca Konferencie biskupov Slovenska o. Martin Kramara. Na internetovej stránke KBS čítame:

„Je zrejmé, že otázka sa dotýka jazyka, teda slov, ktoré používame, a ich významov. Pre správne chápanie modlitby Otčenáš veriacich vždy pozývame k čítaniu Katechizmu Katolíckej cirkvi. Ten pripomína, že daná prosba (neuveď nás do pokušenia) je spojená s predchádzajúcou (odpusť nám naše viny) - lebo naše hriechy sú ovocím súhlasu s pokušením. Ako zdôrazňuje aj pápež v publikovanom rozhovore: sme to my, kto padá - ale nie Boh, kto nás „strká“, aby sme spadli, kto pád spôsobuje. On nie je príčinou nášho pádu.

Katechizmus v tomto súvise hovorí, že je ťažké preložiť jedným slovom grécky výraz, ktorý doslovne znamená „nedovoľ, aby sme prišli do pokušenia“, „nedopusť, aby sme podľahli pokušeniu“ (pôvodný grécky text modlitby kai mé eisenegkés hymas eis peirasmon; v aramejčine, pôvodnom Ježišovom jazyku, wě ’al ta‘•linnán‚’ lěnisjôn).

„Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša“, píše svätý apoštol Jakub. Práve naopak, Boh nás chce od pokušenia oslobodiť. Prosíme ho teda, aby nám nedovolil nastúpiť cestu, ktorá vedie k hriechu.

Keď vysvetľujeme modlitbu Otčenáš, zdôrazňujeme, že Boh nie je ten, kto spôsobuje náš pád. Boh skúša, ale nepokúša. Pokúša diabol: ten sa človeka snaží zlomiť na zlé. Skúška zo strany Boha je na uistenie, na posilnenie viery, ale nie na jej zrútenie. Ako keď skúšame mosty: nie preto, aby sme ich zrútili, ale pre uistenie sa o ich pevnosti. Cieľom diabla je, naopak, aby „most spadol“.

Problémom konkrétneho talianskeho slova „indurre“ (uviesť) však je to, že ako sami Taliani píšu, vývojom jazyka má dnes v bežnej reči skôr ten význam ako „costringere“ (nútiť). A tam skutočne vzniká problém, pretože nútenie do pokušenia nijako nemožno pripísať Bohu. Ak si teda v modlitbe Otčenáš slovo „uvedenie“ žiada vysvetlenie, slovo nútenie volá po zmene. Takto isto potrebu zmeny v talianskom texte vysvetľuje aj bývalý generálny sekretár talianskej biskupskej konferencie, súčasný arcibiskup Florencie, kardinál Giuseppe Betori.

Pre pochopenie kontextu: zmeny v textoch modlitieb v jednotlivých jazykoch sa robia iba v prípadoch, keď sa to javí skutočne nevyhnutné - kvôli adekvátnosti prekladu. Ak by slovo „uviesť“ vplyvom vývoja jazyka v slovenčine nadobudlo taký význam, že by vyjadrovalo nútenie z Božej strany, bolo by potrebné zmeniť ho aj u nás. V tejto chvíli sa to ale v slovenčine nejaví ako nevyhnutné. Potrebné je však vysvetľovať, aby sme správne rozumeli tomu, čo sa modlíme: Boh nie je príčinou pádu do pokušenia. Prosíme ho, nech nedopustí, aby sme pokušeniu podľahli.“

Vyjadrenie hovorcu KBS dopĺňajú podrobnejšie súvislosti o kontexte prekladania slov «neuveď nás do pokušenia » do rozličných jazykov:

1. Ako okolnosť ešte možno doplniť, že rodnou rečou pápeža Františka je španielčina. V nej je daná prosba preložená takto: „no nos dejes caer en tentación“ – „nenechaj nás padnúť do pokušenia“. Aj v tomto kontexte sa dá chápať, že Svätému Otcovi taliansky preklad (non ci indurre in tentazione) neznie dobre, a poukazuje na potrebu jeho úpravy - najmä kvôli významovému posunu talianskeho slova „indurre“ - od „uviesť“ smerom k „nútiť“. Modliť sa, aby nás Boh „nenútil do pokušenia“ - to nesedí.

2. Čo sa týka spomínanej zmeny vo francúzskom texte: ekumenický preklad zo šesťdesiatych rokov minulého storočia mal „ne nous soumets pas à la tentation“. Sloveso „soumettre“, ktoré možno chápať aj ako „podrobiť“, tu bolo kritizované z podobných dôvodov ako talianske „indurre“: Boh predsa nie je príčinou pokušenia. Nový francúzsky preklad je podobný španielskemu, hoci nie totožný vo výrazoch: „et ne nous laisse pas entrer en tentation“ – „nenechaj nás vojsť do pokušenia“. (Dalo by sa ešte poznamenať, že ani táto podoba Francúzov neuspokojila: ozývajú sa ďalšie hlasy, ktoré navrhujú nahradiť slovo „tentation“ – „pokušenie“ slovom „épreuve“ – „skúška“.)

3. Slovenčina sa radí k jazykom, ktoré si pri prekladaní gréckeho „eisenegkés“ zvolili slovo „uviesť“: anglicky – „lead us not into temptation“; nemecky – „führe uns nicht in Versuchung“; poľsky – „nie wódź nas na pokuszenie“; rusky – „не введи нас во искушение“.

-jb-

Pondeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: