12/12/2017
- Pápež František už po štvrtý raz predsedal slávnosti Guadalupskej Panny Márie
- Pápež František sa poďakoval na Twitteri pri 5. výročí účtu @Pontifex
- Nadácia Populorum progressio pre Latinskú Ameriku slávi 25 rokov činnosti
Pápež František už po štvrtý raz predsedal slávnosti Guadalupskej Panny Márie
Vatikán 12. decembra – V dnešný sviatok Guadalupskej Panny Márie zaplnili vo večerných hodinách Vatikánsku baziliku príslušníci rozličných národov Latinskej Ameriky, aby spoločne so Svätým Otcom slávili sviatok patrónky Amerického kontinentu.
Pápež František, ktorý tejto mariánskej slávnosti predsedal už po štvrtý raz počas svojho pontifikátu, zameral svoju homíliu na postavu Alžbety, ktorá víta Máriu slovami chválospevu. Alžbetine slová v Lukášovom evanjeliu nazval „chválospevom plodnosti“, ktorá sa vysoko vyníma v kontraste s predchádzajúcou Alžbetinou neplodnosťou. Svätý Otec poukázal na Božie konanie v prospech chudobných a ponížených paralelne aj na postave sv. Juana Diega, ktorému sa v r. 1531 v Mexiku na vŕšku Tepeyac zjavila Panna Mária.
Pápež František sa dotkol aj aktuálnej situácie latinskoamerického kontinentu, najmä jeho závažných sociálnych problémov a otázky kultúrnej identity. Osobitne zdôraznil potrebu chrániť kultúrnu pestrosť kontinentu pred homogenizačnými snahami o potretie rozdielnosti. Opäť pri tom použil výraz „ideologická kolonizácia“.
Homília Svätého Otca v plnom znení
Evanjelium, ktoré práve odznelo (Lk 1,39-48), je predslovom k dvom veľkým chválospevom: k Máriinmu chválospevu, známemu ako Magnificat a k Zachariášovmu chválospevu Benedictus, a ja ho rád nazývam „Alžbetiným chválospevom, alebo chválospevom plodnosti“. Tisíce kresťanov vo všetkých končinách sveta začínajú deň so spevom: „Nech je zvelebený Pán“ a končia svoj deň ohlasujúc Pánovu vznešenosť, „lebo dobrotivo zhliadol na poníženosť“ svojich služobníkov.
Touto formou sa veriaci z rozličných národov deň čo deň snažia spomínať; pamätať na to, že z pokolenia na pokolenie sa rozširuje Božie milosrdenstvo na všetok ľud, tak ako to prisľúbil našim otcom. A v tomto kontexte vďačnej spomienky sa rodí Alžbetin chválospev v podobe otázky: „Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ A Alžbetu, ženu poznamenanú znakom neplodnosti, nachádzame spievajúcu v znamení plodnosti a úžasu.
Chcel by som dať dôraz na tieto dva aspekty: Alžbeta, žena v znamení neplodnosti a v znamení plodnosti.
1. Alžbeta, žena neplodná, so všetkým tým, čo z toho vyplývalo pre náboženskú mentalitu jej doby, ktorá považovala neplodnosť ako boží trest v dôsledku vlastného alebo manželovho hriechu. Znamenie hanby, nesené na vlastnom tele, nútiace človeka buď cítiť sa vinným za hriech, ktorý nespáchal, alebo mať pocit menejcennosti, že nedosahuje úroveň, aká sa od neho očakávala. Predstavme si v tejto chvíli pohľady jej príbuzných, jej susedov, jej samej... Ide o neplodnosť, ktorá zasahuje do hĺbky a vedie až k ochromeniu celého života. Neplodnosť, ktorá môže mať mnoho mien a podôb zakaždým, keď nejaký človek cíti na svojom tele hanbu ako niekto so škvrnou alebo keď zakusuje menejcennosť.
Takto to môžeme badať u indiána Juana Diega, keď hovorí Márii: „ja pravdu povediac nič neznamenám, som ako taký remeň, krídlo, chvost či prívesok, podriadený ľuďom a na obtiaž druhým; nebývam a ani nechodievam tam, kam ma chcete vyslať“ (Nican Mopohua, 55).
Takisto – ako nám to dali jasne vidieť latinskoamerickí biskupi – môže byť tento pocit u našich „indiánskych a afroamerických komunít, s ktorými sa v mnohých situáciách nezaobchádza dôstojne a s rovnosťou príležitostí; alebo u mnohých žien, ktoré sú vylúčené z dôvodu pohlavia, rasy alebo sociálno-ekonomickej situácie; u mladých, ktorým sa dostáva nekvalitné vzdelanie a nemajú príležitosť pokračovať vo svojich štúdiách, ani vstúpiť na trh práce, aby sa vzchopili a založili si rodinu; u mnohých chudobných, nezamestnaných, migrantov, vysídlených, roľníkov bez pôdy, ktorí sa snažia prežiť cez šedú ekonomiku; u detí, chlapcov i dievčat nútených k detskej prostitúcii, previazanej mnohokrát so sexuálnou turistikou“ (porov. Dokument z Aparecidy, 65).
2. Popri Alžbete ako žene neplodnej, kontemplujeme aj Alžbetu ako ženu plodnú a žasnúcu. To ona ako prvá rozpoznáva Máriu a žehná jej. Je to ona, čo vo svojej starobe zakúsila na vlastnom živote, na vlastnej koži, ako sa napĺňa prísľub, daný Bohom. Tá, ktorá nemohla mať deti, nosí vo svojom lone predchodcu spásy. V nej chápeme, že Božím snom nie je a ani nebude neplodnosť jeho detí, ani to, aby boli poznačené škvrnou či naplnené hanbou, ale to, aby sa v nich rodil spev dobrorečenia.
Rovnakým spôsobom to vidíme u Juana Diega. Bol to práve on a nik iný, ktorý niesol na svojom plášti (tilme) obraz Panny Márie; Panny s tmavou pleťou a mestickými, miešaneckými črtami tváre, podopieranej anjelom s krídlami z pelikána a papagájov quetzal a guacamayo; matky, ktorá je schopná vziať na seba črty svojich detí, aby im dala cítiť, že majú účasť na jej požehnaní.
Zdá sa, akoby nám Boh znova a znova nástojčivo ukazoval, že ten kameň, ktorý stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným (porov. Ž 118,22).
Drahí bratia a sestry, uprostred tejto dialektiky plodnosti a neplodnosti hľaďme na kultúrne bohatstvo a rozmanitosť našich národov Latinskej Ameriky a Karibiku. Ona je znakom toho veľkého bohatstva, ktoré sme pozvaní nielen zušľachťovať, ale – a osobitne v našich časoch – aj odvážne brániť pred každým homogenizačným zámerom, ktorý vedie k nanucovaniu – pod rúškom príťažlivých sloganov – jediného spôsobu rozmýšľania, bytia, cítenia a žitia, čo siaha – osobitne u našich mladých – až k vsugerovaniu pocitu menejcennosti pre príslušnosť k tej či onej kultúre. V konečnom dôsledku, naša plodnosť si od nás vyžaduje brániť naše národy pred ideologickou kolonizáciou, ktorá potiera to, čo je v nich najbohatšie, či už sú to indiáni, afroameričania, mestici, vidiečania alebo obyvatelia predmestí.
Matka Božia je predobrazom Cirkvi (Lumen gentium, 63) a od nej sa chceme naučiť byť Cirkvou s miešaneckou tvárou, s tvárou indiánskou, afroamerickou, s tvárou roľníka, s tvárou ako ten „remeň, krídlo či chvost“. S tvárou chudobnou: nezamestnaného, malého chlapca, dievčaťa, starca i mladého človeka, aby sa nikto necítil neplodným ani neosožným, aby sa nikto necítil zahanbeným či menejcenným. Ale naopak, aby sa každý, rovnako ako Alžbeta a Juan Diego, mohol cítiť nositeľom prísľubu, nositeľom nádeje, a mohol z hĺbky srdca vysloviť: „Abba!“, čiže povedať „Otče!“ (Gal 4,6), vychádzajúc z tajomstva tohto synovstva, ktoré bez toho, aby zotieralo črty kohokoľvek, robí nás univerzálnou pospolitosťou a vytvára z nás ľud.
Bratia a sestry, v tejto atmosfére vďačného pripomenutia si, že sme latinskoameričania, spievajme v našom srdci Alžbetin chválospev, chválospev plodnosti, a vyslovme spoločne s našimi národmi, ktoré to neúnavne opakujú: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života, Ježiš.
(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-
Pápež František sa poďakoval na Twitteri pri 5. výročí účtu @Pontifex
Vatikán 12. decembra – „Ďakujem všetkým vám, ktorí sledujete na Twitteri účet @Pontifex, ktorý dnes dosiahol piaty rok svojho fungovania. Kiež sú sociálne siete priestorom bohatým na ľudskosť.“ Týmto internetovým odkazom si dnes Svätý Otec František pripomenul publikovanie historicky prvého tvítu z pápežovej oficiálnej adresy. Odoslal ho 12. decembra 2012 cez dotykový displej pápež Benedikt XVI.
Pri historickom spustení tohto novodobého evanjelizačného kanálu boli okrem Benedikta XVI. prítomní aj vtedajší predseda Pápežskej rady pre sociálnu komunikáciu Mons. Claudio Maria Celli a substitút vatikánskeho Štátneho sekretariátu arcibiskup Giovanni Angelo Becciu. Ten si pre Vatikánsky rozhlas v rozhovore s redaktorom Alessandrom Gisottim takto zaspomínal na moment publikovania prvého tvítu:
„Pamätám si, že sme boli u pápeža Benedikta XVI., bol trošku v rozpakoch, neistý pri používaní tabletu. Avšak zároveň som videl na ňom radosť, bol radostný z možnosti začať dialóg s „kybernautmi“, byť súčasťou novej vlny moderných komunikátorov. Mám na to peknú spomienku. A zdá sa mi, že výsledky dávajú za pravdu tomuto rozhodnutiu v pravý čas: 40 miliónov followerov na Twitteri a päť miliónov na Instagrame. Aký vynikajúci prostriedok na dosiahnutie mnohých ľudí a šírenie Božieho slova!“
Pápež František viac krát potvrdil, že sú mu vzdialené nové technológie, povedal to aj so sebairóniou. Predsa je však prítomný na sociálnych sieťach, to ste aj Vy pripomenuli: na Twitteri a už aj na Instagrame. V čom je podľa Vás ten hlbší zmysel, aký Svätý Otec pripisuje tejto svojej prítomnosti na tomto „digitálnom kontinente“, ako ho nazval Benedikt XVI.?
„Áno, pápež František sa tam „nehrá“, alebo inak povedané, nie je zbehlý v týchto nových technológiách, ale zaujíma sa o ne. Chce ich vidieť, chce mať nové informácie, ten prostriedok pozná. Aký význam to nadobúda? Myslím si, že Svätý Otec si je vedomý, že je evanjelizátorom, prvým misionárom vo svete. A preto sú mu vhod všetky prostriedky: tie, ktoré môžu šíriť jeho evanjelizačné slovo. Ako som povedal vyššie, toto je dnes takmer nevyhnutným prostriedkom, jedinečným: nemožno zostať bez neho. S radosťou vidím, že si číta tvíty, ktoré sú na publikovanie a odsúhlasuje ich s veľkým oduševnením.“
Vy sám máte konto na Twitteri. Akú radu by ste dali spolubratom kňazom vychádzajúc zo svedectva Svätého Otca v tejto oblasti, ktorá - ako sám hovorí - je priestorom evanjelizácie?
„Zdá sa mi, že samotný pápež František dal rady, ako používať tieto prostriedky. V prvom rade ich nezneužívať: pri svätej omši ich nepoužívajme! A povedal to aj nám kňazom, biskupom, keď pripomenul, že sa tieto prostriedky nemajú zneužívať. Ale na druhej strane máme mať odvahu a múdrosť pri ich používaní. Odvahu, pretože je to niečo nové a je potrebné mať odvahu pustiť sa do týchto nových vecí. A potom múdrosť: ako každý prostriedok, musí byť používaný so správnou mierou. Vidíme, že mnohí ho používajú „zhubne“, na urážky, ako priestor na často urážlivé diskusie. A naopak, pre nás to musí byť prostriedok, ktorý pomáha komunikovať s inými. A komunikácia musí pomáhať rásť na duchu, v kultúre, v postoji voči iným.“ -ab-
Nadácia Populorum progressio pre Latinskú Ameriku slávi 25 rokov činnosti
Vatikán 12. decembra – Dnes sa začala v Ríme pri príležitosti 25. výročia založenia Nadácie Populorum progressio pre Latinskú Ameriku konferencia pod názvom „25 rokov služby pre celkový rozvoj človeka hľadiac do budúcnosti.“ Nadácia Populorum progressio je dnes súčasťou Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj, na čele ktorého stojí prefekt kardinál Peter Turkson. Ten pri otvorení prítomným odovzdal písomné posolstvo od pápeža Františka.
Program trojdňovej konferencie je zameraný na súčasné problémy Latinskej Ameriky, medzi iným aj na problematiku Amazónie, ktorej bude venovaná biskupská synoda v roku 2019.
V posledný deň 14. decembra účastníkov konferencie príjme na osobitnej audiencii Svätý Otec. - ab-
Na Ninivskej planine v Iraku znovuposvätili prvý obnovený katolícky kostol
Vatikán/Irak 12. decembra - „Posolstvo nádeje a víťazstva. ISIS chcel vymazať prítomnosť kresťanov, a miesto toho džihádisti museli odísť, zatiaľ čo my sme sa vrátili.“ Tieto slová povedal chaldejsko-katolícky biskup Mons. Bashar Matti Warda pri znovuposvätení Kostola sv. Juraja v lokalite Tellskuf na Ninivskej planine v severnom Iraku. Chrám bol po ťažkom poškodení a znesvätení opäť zrekonštruovaný vďaka príspevku 100 tisíc eur od pápežskej nadácie Pomoc trpiacej Cirkvi (ACN).
Ako sa ďalej uvádza v komuniké ACN, rekonštrukcia kostola zapadá do plánov nadácie na obnovu kresťanských osád na Ninivskej planine, vďaka ktorým 33% kresťanskej populácie, čiže 6 330 rodín, sa mohlo doteraz vrátiť do vlastných domovov. Do Tellskufu, irackej dediny vzdialenej len 32 kilometrov od Mosulu, sa vrátilo 67 % z 1500 rodín , ktoré tu bývali do augusta 2014. Je to percentuálne najvyššie množstvo vrátených obyvateľov na celej Ninivskej planine. Pred vyše rokom to bolo niečo nemysliteľné, dedina vtedy bola púšťou, napoly zničenou a celkom opustenou.
Mons. Warda vysvetlil dôležitosť rekonštrukcie kostola týmito slovami: „Teraz, keď dve tretiny obyvateľov opäť žijú v Tellskufe, bolo dôležité vyslať silný a pozitívny signál: obnova sv. Juraja a teda znovu obnovenie aktivít Cirkvi.“
Biskup zároveň vyjadril vďačnosť všetkým dobrodincom ACN, ktorí pomohli kresťanom Iraku v týchto ťažkých rokoch a dnes im umožňujú vrátiť sa domov: „Ďakujem, že ste umožnili tento víťazný návrat. Znovu otvorenie nášho kostola je silným signálom a posilňuje naše odhodlanie obnoviť naše dediny. Vďaka vám môžeme chváliť Boha, ktorý zachoval prítomnosť kresťanov na tomto území.“
Do kampane na pomoc irackým kresťanom je zapojená aj pobočka ACN – Slovensko, ktorá zorganizovala začiatkom decembra stretnutia s irackou rehoľnou sestrou Larsou Rosemary, ktorá je profesiou lekárka. -ab-
Vysielanie z 12. decembra 2017
Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe: 
© Vatikánsky rozhlas 2017