Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

14/12/2017

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Božie milosrdenstvo sa najviac prejavuje v Ježišových ranách - homília Svätého Otca

◊  

Vatikán 14. decembra – Nežnosť Boha ako vlastnosť, ktorá ho definuje, bola v centre dnešnej homílie pápeža Františka pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty. Téma vychádza z prvého liturgického čítania z Knihy proroka Izaiáša (Iz 41,13-20) a zo Žalmu 145, ktorý o Bohu hovorí, že je «milostivý ku všetkým svojim stvoreniam». Obraz prezentovaný Izaiášom je obraz Boha, ktorý s nami hovorí ako otec s dieťaťom, ktorý kvôli dieťaťu zjemní svoj hlas, aby sa mu čo najlepšie priblížil. Ale predovšetkým ho pohladením upokojuje: «Neboj sa, ja sám ti pomôžem».

„Zdá sa, že náš Boh nám chce zaspievať uspávanku. Náš Boh je toho schopný. Jeho nežnosť je taká: je otcom a matkou. Mnoho krát povedal: «Ale ak matka zabudne na svoje dieťa, ja na Teba nezabudnem». Vo vlastných útrobách nás nesie. Je to Boh, ktorý sa týmto dialógom robí maličkým, aby sme ho pochopili, aby sme mali v neho dôveru a mohli mu povedať s odvahou sv. Pavla, ktorý tvaruje slovo a hovorí: «Otecko, Abba». Otecko... to je tá nežnosť Boha.“

Je pravdou, že niekedy nás Boh udrie palicou, pokračoval ďalej Svätý Otec. On je veľký, ale svojou nežnosťou sa k nám približuje a  zachraňuje nás. A toto je tajomstvo a jedna z najkrajších vecí:

„Je to veľký Boh, ktorý sa robí maličkým a vo svojej malosti neprestáva byť veľkým. A v tejto dialektike veľkého a malého je nežnosť Boha. Veľký, ktorý sa stáva malým a malý, ktorý je veľký. Vianoce nám to pomáhajú pochopiť: v tej maštaľke... malý Boh. Prichádza mi na um jedna myšlienka sv. Tomáša z prvej časti jeho Sumy. Keď chce vysvetliť «Čo je božské? Ktorá vec je najviac božia?», hovorí: «Non coerceri a maximo  contineri tamen a minimo divinum est» čo znamená nezľakni sa veľkých vecí, ale nezabudni na malé veci. Toto je božské, oboje pospolu.“

Pápež František sa zamyslel nad tým, ako sa prejavuje nežnosť Boha, ktorý nám nielen pomáha, ale nám sľubuje radosť, sľubuje nám veľkú žatvu, aby nám pomohol kráčať vpred. Toto je Boh, ktorý je nielen otec, ale aj otecko, zopakoval pápež František:

„Som schopný takto hovoriť s Pánom, alebo mám strach? Každý nech si odpovie. Ale niekto môže povedať, môže sa opýtať: Aké je teologické miesto Božej nežnosti? Kde jasne nachádzame Božiu nežnosť? Aké je to miesto, kde sa najlepšie prejavuje nežnosť Boha? - Rana. Moje rany, tvoje rany, keď sa moja rana stretne s jeho ranou. V jeho ranách sme boli uzdravení.“

A Svätý Otec pripomenul podobenstvo O dobrom Samaritánovi: tu sa niekto sklonil k človeku napadnutému zbojníkmi a pomohol mu, vyčistiac mu rany a zaplatiac za jeho vyliečenie. Hľa, „teologické miesto nežnosti Boha: naše rany“. A  na záver pápež povzbudil prítomných, aby počas dňa mysleli na pozvanie Pána: „Poď, poď, ukáž mi tvoje rany. Chcem ich uzdraviť.“ -ab-

inizio pagina

Pápež František novým veľvyslancom: Odlišnosti nesmú byť dôvodom konfliktov

◊  

Vatikán 14. decembra – Svätý Otec dnes dopoludnia prijal na osobitnej audiencii sedem nových veľvyslancov pri Svätej stolici. Zástupcovia Jemenu, Svazijska, Nového Zélandu, Azerbajdžanu, Čadu, Lichtenštajnska a Indie odovzdali pápežovi Františkovi svoje poverovacie listiny.

Pri tejto príležitosti sa im Svätý Otec prihovoril a poprosil ich, aby odovzdali hlavným predstaviteľom svojich krajín jeho srdečné pozdravy a uistenia o modlitbe za nich a za národy, ktorým slúžia.

Pápež František skonštatoval napätú situáciu súčasného sveta a zdôraznil, že konflikty nie sú akýmsi nutným dôsledkom odlišností medzi národmi:

„Medzinárodné spoločenstvo čelí celému radu komplexných hrozieb týkajúcich sa udržateľnosti životného prostredia a sociálnej a ľudskej ekológie celej planéty, ako sú ohrozenia mieru a svornosti pochádzajúce z násilníckych fundamentalistických ideológií a regionálnych konfliktov, ktoré sa často objavujú pod rúškom protichodných záujmov a hodnôt.

Je však dôležité mať na pamäti, že rôznorodosť ľudskej rodiny nie je sama osebe príčinou týchto problémov  mierového spolužitia. Odstredivé sily, ktoré by chceli rozdeliť národy, naozaj netreba hľadať v ich odlišnostiach, ale v neúspešnosti nastoliť cestu dialógu a porozumenia ako najúčinnejšieho spôsobu reagovania na tieto výzvy.“

Svätý Otec ďalej vyzdvihol kľúčovú úlohu, ktorú tu zohráva dialóg. Poukázal tiež na výchovnú zodpovednosť za budúcnosť medzinárodných vzťahov, keď hovoril o dôležitosti naučiť mladé generácie umeniu diplomacie, ktoré napomáha rozvoju ľudskej spoločnosti:

„Angažovanosť v prospech dialógu a spolupráce musí byť charakteristickým znakom každej inštitúcie medzinárodného spoločenstva, ako aj každej národnej a miestnej inštitúcie, keďže všetky majú úlohu usilovať sa o spoločné dobro.

Podpora dialógu, zmierenia a spolupráce sa nemôže považovať za samozrejmosť. Jemnému umeniu diplomacie a namáhavej práci na budovaní krajiny sa musí vždy znova učiť každá nová generácia. My sa delíme o spoločnú zodpovednosť vštepiť mladým vedomie dôležitosti týchto princípov, ktoré podopierajú sociálny poriadok.“

Pápež František v závere svojho príhovoru ubezpečil nových veľvyslancov pri Svätej stolici o plnej spolupráci zo strany jednotlivých vatikánskych úradov. -ab-

inizio pagina

Pápež František v televíznom rozhovore: So Satanom nediskutuj, je inteligentnejší

◊  

Vatikán 14. decembra – V ôsmom diele relácie „Padre Nostro“ (Otče náš), ktorý včera odvysielala talianska katolícka televízia TV 2000, sa pápež František v rozhovore s väzenským kaplánom Marcom Pozzom vyjadruje k existencii a k účinkovaniu diabla vo svete. Svätý Otec upozorňuje, že „so Satanom sa nediskutuje, je inteligentnejší ako my.“

„Satan je zlo, nie je to hmla. Nie je to niečo rozptýlené, je to osoba. So Satanom sa nediskutuje. Ak začneš so Satanom diskutovať, si stratený. On je inteligentnejší ako my a zničí ťa, ovládne ťa a si stratený.“

Podľa pápeža Františka má Satan meno a vchádza do našich domov:

„Používa vyberané spôsoby voči nám, voči nám kňazom, voči nám biskupom. Vojde a potom dopadneme zle, ak si včas neuvedomíme jeho prítomnosť.“ -ab-

inizio pagina

Tvít pápeža Františka: Radostne prežívajme svoju evanjeliovú misiu

◊  

Povzbudzujem všetkých k radostnému prežívaniu svojej misie vydávať evanjeliové svedectvo v prostredí, kde žijú a pracujú. (Tvít pápeža Františka 14. decembra 2017)

inizio pagina

Posolstvo Svätého Otca Františka na 51. svetový deň pokoja 1. január 2018

◊  

Migranti a utečenci: muži a ženy hľadajúci pokoj

1. Želanie pokoja

Pokoj všetkým ľuďom a všetkým národom sveta! Pokoj, ktorý anjeli ohlasovali pastierom v noci narodenia Pána[1], je najhlbšou túžbou všetkých ľudí a všetkých národov, predovšetkým tých, ktorí najviac trpia jeho nedostatkom. Chcem znovu pripomenúť tých vyše 250 miliónov migrantov vo svete – z toho 22,5 milióna utečencov – ktorých mám neustále na mysli a za ktorých sa modlím. Môj milovaný predchodca Benedikt XVI. o nich povedal, že „sú to muži a ženy, deti, mladí a starí, ktorí hľadajú miesto, kde by mohli žiť v pokoji“[2]. Mnohí z nich sú ochotní na jeho nájdenie riskovať aj svoj život na ceste, ktorá je z veľkej časti dlhá a nebezpečná, podstúpiť námahu a utrpenia, čeliť drôteným plotom a múrom budovaným na to, aby ich udržali ďaleko od ich cieľa.

V duchu milosrdenstva objímame všetkých tých, čo utekajú pred vojnou a hladom, alebo sú nútení opustiť svoju krajinu z dôvodu diskriminácie, prenasledovania, chudoby či zničeného životného prostredia.

Uvedomujeme si, že nestačí len otvoriť si srdcia voči utrpeniu druhých. Treba urobiť omnoho viac, pokým sa naši bratia a naše sestry nebudú môcť vrátiť a žiť v pokoji vo svojom bezpečnom domove. Prijatie druhého si vyžaduje konkrétne úsilie, rozsiahlu sieť pomoci a dobrú vôľu, bdelú a chápavú pozornosť, zodpovedné riadenie nových a zložitých situácií, ktoré sa niekedy pripájajú k mnohým, už existujúcim problémom, nehovoriac o zdrojoch, ktoré sú čoraz viac obmedzené. Ak budú predstavitelia vlád praktizovať čnosť rozvážnosti, dokážu zaviesť praktické opatrenia na prijatie, podporu, ochranu a integráciu migrantov v takej miere, „v akej je možné spolupracovať v záujme skutočného dobra“.[3] Vlády majú konkrétnu zodpovednosť za obyvateľov svojej krajiny, pre ktorých musia zaistiť spravodlivé práva a harmonický rozvoj, ak nechcú konať ako pyšný staviteľ, ktorý si zle vypočítal náklady a nepodarilo sa mu dostavať vežu, ktorú začal budovať.[4]

2. Prečo je tak veľa utečencov a migrantov?

Svätý Ján Pavol II. v súvislosti s Veľkým jubileom – pripomínajúcim dvetisíc rokov od ohlasovania pokoja anjelmi v Betleheme – uviedol, že rastúci počet utečencov je jedným z dôsledkov „nekonečného a hrozného radu vojen, konfliktov, genocíd a ,etnických čistiekʻ“[5], ktoré poznačili 20. storočie. Ani nové storočie neprinieslo doteraz v tomto smere skutočný obrat: ozbrojené konflikty a iné formy organizovaného násilia naďalej vyvolávajú presuny obyvateľstva tak v rámci hraníc štátov, ako aj mimo nich.

No ľudia migrujú aj z iných dôvodov, predovšetkým z „túžby po lepšom živote, často spojenej so snahou zbaviť sa beznádeje, pokiaľ ide o možnosť vybudovať si lepšiu budúcnosť“[6]. Odchádzajú, aby sa mohli pripojiť k svojej rodine, aby našli príležitosť na prácu alebo na štúdium, pretože, kto nemôže využiť tieto práva, nežije v pokoji. Okrem toho, ako som zdôraznil v encyklike Laudato siʻ, „tragicky sa zvyšuje počet migrantov, ktorí utekajú pred biedou umocnenou zhoršovaním životného prostredia“[7].

Niektorí na migráciu využívajú legálne spôsoby, zatiaľ čo druhí volia iné cesty, najmä v dôsledku beznádeje, ak im vlasť neponúka ani bezpečnosť, ani možnosti a každý legálny spôsob sa zdá byť neschodný, zablokovaný, alebo príliš zdĺhavý.

V mnohých cieľových krajinách sa postupne šíri rétorika, ktorá zveličuje riziko pre národnú bezpečnosť či bremeno spojené s prijatím nových prišelcov, čo ponižuje ich ľudskú dôstojnosť, prináležiacu všetkým ako Božím synom a dcéram. Tí, čo – možno z politických dôvodov – podnecujú strach pred migrantmi, namiesto budovania pokoja zasievajú násilie, rasovú diskrimináciu a xenofóbiu, ktoré sú zdrojom veľkého znepokojenia všetkých, ktorým leží na srdci starostlivosť o každého človeka.[8]

Všetky poznatky, ktoré má medzinárodné spoločenstvo k dispozícii, naznačujú, že globálne migrácie budú aj v budúcnosti pokračovať. Niektorí ich považujú za hrozbu. Ja vás, naopak, vyzývam, aby ste na ne hľadeli s dôverou, ako na príležitosť vybudovať pokojnú budúcnosť.

3. S kontemplatívnym pohľadom

Múdrosť viery nás vedie ku kontemplatívnemu pohľadu, ktorý si uvedomuje, že všetci sme „súčasťou jednej rodiny – migranti i miestna populácia, ktorá ich prijíma“ a všetci máme „rovnaké právo užívať pozemské dobrá, ktoré majú podľa sociálnej náuky Cirkvi všeobecné určenie“ a v tom „spočívajú základy solidarity a vzájomného delenia sa“.[9] Tieto slová nám pripomínajú obraz nového Jeruzalema. Kniha proroka Izaiáša (kap. 60) a tiež Zjavenie sv. Jána (kap. 21) ho opisujú ako mesto, ktoré má stále otvorené brány pre ľudí z každého národa, čo ho obdivujú a napĺňajú bohatstvom. Pokoj je vládcom, ktorý ho spravuje a spravodlivosť je princípom, ktorý riadi spolužitie v ňom.

Týmto kontemplatívnym pohľadom musíme hľadieť aj na mesto, v ktorom žijeme. Ide o „pohľad viery, schopný objaviť Boha, ktorý býva v jeho domoch, na jeho uliciach a námestiach;“[10] inými slovami: musíme uskutočňovať prísľub pokoja.

Pri takomto pohľade na migrantov a utečencov odhalíme, že neprichádzajú s prázdnymi rukami: prinášajú veľa odvahy, schopností, síl a očakávaní a tiež bohatstiev svojej rodnej kultúry. Tak obohacujú život národov, ktoré ich prijímajú. Vďaka nemu si tiež všimneme tvorivosť, cieľavedomosť a ducha obety mnohých jednotlivcov, rodín a spoločenstiev, ktoré vo všetkých častiach sveta otvárajú dvere a srdcia migrantom a utečencom, dokonca i tam, kde nemajú dostatok zdrojov.

Takýto kontemplatívny pohľad by mal napokon viesť aj rozhodovanie tých, ktorí sú zodpovední za veci verejné, aby zavádzali politiku prijatia do takej miery, „do akej je možné spolupracovať v záujme skutočného dobra“[11], berúc do úvahy tak potreby všetkých členov jedinej ľudskej rodiny, ako aj dobro každého z nich.

Ten, kto sa dá oduševniť týmto pohľadom, bude schopný spoznať semená pokoja, ktoré už začínajú klíčiť a bude sa starať o ich vzrast. Takto sa naše mestá, ktoré sú často rozdelené a polarizované v dôsledku sporov týkajúcich sa prítomnosti migrantov a utečencov, premenia na staveniská pokoja.

4. Štyri piliere konania

Poskytnúť žiadateľom o azyl, utečencom, migrantom a obetiam obchodovania s ľuďmi možnosť nájsť pokoj, ktorý hľadajú, si vyžaduje stratégiu zahŕňajúcu štyri akcie: prijatie, ochranu, podporu a integráciu.[12]

„Prijatie“ nás upozorňuje na potrebu rozšíriť možnosti legálneho vstupu, nevytláčať utečencov a migrantov do miest, kde ich čaká prenasledovanie a násilie, a uviesť do rovnováhy starosť o národnú bezpečnosť s ochranou základných ľudských práv. Sväté písmo nás upozorňuje: „Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí takto prijali ako hostí anjelov, a ani o tom nevedeli“[13].

„Ochrana“ nám pripomína povinnosť uznať a chrániť neodňateľnú dôstojnosť tých, ktorí utekajú pred reálnym nebezpečenstvom, hľadajúc azyl a bezpečnosť, a zabrániť ich vykorisťovaniu. Osobitne mám na mysli ženy a deti, ktoré sa nachádzajú v situáciách, keď sú viac vystavené rizikám a zneužívaniu, ktoré môže skončiť až zotročením. Boh nikoho nediskriminuje: „Pán ochraňuje cudzincov, ujíma sa siroty a vdovy“[14].

„Podpora“ zahŕňa podporu integrálneho ľudského rozvoja migrantov a utečencov. Spomedzi mnohých nástrojov, ktoré môžu byť pri napĺňaní tejto úlohy užitočné, by som chcel zdôrazniť prístup ku všetkých úrovniam školského vzdelávania, ktorý je dôležité zaistiť deťom a mladým ľuďom. To im umožní nielen rozvíjať a uplatňovať svoje schopnosti, ale budú tiež lepšie pripravení vychádzať v ústrety druhým, pestovať ducha dialógu a nie ducha uzavretosti či konfrontácie. Biblia nás učí, že Boh „miluje cudzinca; dáva mu jedlo a odev“; a tiež „majte radi cudzinca, lebo aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine!“[15]

„Integrácia“ napokon značí umožniť utečencom a migrantom naplno sa podieľať na živote spoločnosti, ktorá ich prijíma, v dynamike vzájomného obohacovania a plodnej spolupráce v službe integrálnemu ľudskému rozvoju miestnych spoločenstiev. Ako píše sv. Pavol: „Teda už nie ste cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania svätých a patríte do Božej rodiny“[16].

5. Návrh na dva medzinárodné pakty

Zo srdca si želám, aby v tomto duchu napredoval aj proces, ktorý zo strany OSN povedie v roku 2018 k navrhnutiu a schváleniu dvoch celosvetových paktov – jedného pre bezpečné, riadne a organizované migrácie a druhého týkajúceho sa utečencov. Keďže ide o zmluvy na celosvetovej úrovni, predstavujú vzťažný rámec pre ostatné politické návrhy a praktické opatrenia. Preto je dôležité, aby boli inšpirované súcitom, predvídavosťou a odvahou, a aby sa využila každá príležitosť na ďalšie budovanie pokoja. Iba tak sa realizmus – nevyhnutný pre medzinárodnú politiku –  vyhne tomu, aby sa stal obeťou cynizmu a globalizácie ľahostajnosti.

Dialóg a koordinácia sú totiž pre medzinárodné spoločenstvo nevyhnutnosťou a osobitnou povinnosťou. Medzinárodná spolupráca presahujúca národné hranice totiž umožňuje, aby aj menej bohaté štáty mohli prijať väčšie množstvo utečencov, alebo sa o nich lepšie postarať, ak budú vďaka nej zaistené nevyhnutné zdroje.

Sekcia pre migrantov a utečencov Dikastéria na podporu integrálneho ľudského rozvoja navrhla súbor dvadsiatich akčných bodov,[17] ponúkajúcich konkrétne cesty, ako uskutočňovať tieto štyri aktivity vo verejnej politike a tiež v postojoch a konaní kresťanských spoločenstiev. Tieto a ďalšie príspevky dikastéria sú prejavom záujmu Katolíckej cirkvi o proces, vedúci k prijatiu spomínaných globálnych paktov OSN. Tento záujem odzrkadľuje univerzálnu pastoračnú starostlivosť, ktorá sa zrodila spolu s Cirkvou a pokračuje v mnohých jej dielach až po dnešné dni.

6. Pre náš spoločný domov

Inšpirujme sa slovami svätého Jána Pavla II.: „Ak sa do realizácie ,snaʻ o pokojnom svete spoločne zapoja mnohí ľudia a ak sa prehodnotí cenný príspevok migrantov a utečencov, môže sa ľudstvo čoraz viac stávať jednou rodinou a naša zem skutočným ,spoločným domovomʻ“[18]. Mnohí v dejinách uverili tomuto „snu“ a ich diela svedčia o tom, že nejde len o neuskutočniteľnú utópiu.

Medzi nimi treba spomenúť svätú Františku Xavériu Cabriniovú, ktorej sté výročie narodenia pre nebo pripadlo na rok 2017. Práve 13. novembra mnohé cirkevné spoločenstvá slávia jej pamiatku. Táto drobná, no veľká žena, ktorá zasvätila svoj život službe migrantom a neskôr sa stala ich nebeskou patrónkou, nás učí, ako môžeme prijímať, chrániť, podporovať a integrovať našich bratov a sestry. Na jej príhovor nech nám všetkým Pán dá zakúsiť „ovocie spravodlivosti, ktoré sa zasieva v pokoji pre tých, čo šíria pokoj“[19].

Vo Vatikáne 13. novembra 2017, na spomienku sv. Františky Xavérie Cabriniovej, patrónky migrantov

FRANTIŠEK 

 (Preklad: KBS)

 
 

 

 

[1] Lk 2, 14.

[2] Modlitba Anjel Pána 15. januára 2012.

[3] JÁN XXIII.: encyklika Pacem in terris, 57.

[4] Porov. Lk 14, 28 – 30.

[5] JÁN PAVOL II.: Posolstvo k Svetovému dňu migrantov a utečencov 2000, 3.

[6] BENEDIKT XVI.: Posolstvo k Svetovému dňu migrantov a utečencov 2013.

[7] FRANTIŠEK: Encyklika Laudato si’, 25.

[8] Porov. Príhovor k národným riaditeľom pre pastoráciu migrantov, účastníkom stretnutia organizovaného Radou biskupských konferencií Európy (CCEE), 22. septembra 2017.

[9] BENEDIKT XVI.: Posolstvo k Svetovému dňu migrantov a utečencov 2011.

[10] FRANTIŠEK: Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 71.

[11] JÁN XXIII.: Encyklika Pacem in terris, 57.

[12] FRANTIŠEK: Posolstvo k Svetovému dňu migrantov a utečencov 2018, 15. august 2017.

[13] Hebr 13, 2.

[14] Ž 146, 9.

[15] Dt 10, 18 – 19.

[16] Ef  2, 19.

[17]„20 bodov pastoračnej aktivity“ a „20 akčných bodov pre celosvetové pakty“ (2017); pozri tiež dokument OSN A/72/528.

[18] Posolstvo k Svetovému dňu migrantov a utečencov 2004, 6.

[19] Jak 3, 18.

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Správa EÚ o ľudských právach je „pokus o ideologickú kolonizáciu“, varuje FAFCE

◊  

Európska únia 14. decembra – Európsky parlament pred dvoma dňami schválil Výročnú správu o stave ľudských práv a demokracie vo svete a o politike Európskej únie v tomto smere. Podľa Európskej federácie katolíckych prorodinných združení (FAFCE) však tento dokument „obsahuje etické aspekty, ktoré sú veľmi problematické“.

Dokument hodnotiaci situáciu za rok 2016 obsahuje aj niektoré pozitívne elementy, najmä v odkazoch na slobodu myslenia, svedomia, a náboženstva či viery, píše generálny sekretár FAFCE Nicola Speranza. Vo svojej komentujúcej nóte upozorňuje na závažný problém, ktorým je zasahovanie do výsostnej právomoci jednotlivých krajín:

„V odstavci 42 dokument povzbudzuje priamo k legislatívnemu uznaniu manželstiev a zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia, čo je v zjavnom protirečení s princípom subsidiarity, ktorý požaduje, aby v tejto problematike nebola spoločná pozícia EÚ, ale aby každý štát mal právomoc slobodného legislatívneho prístupu. Toto protirečenie je ešte zjavnejšie, ak zvážime, že spomenutá správa sa vzťahuje na tretie štáty, ktoré nie sú členmi Európskej únie: ide o jasný pokus o ideologickú kolonizáciu.“

Nicola Speranza pripomína, že podobné povzbudzovania z Európskej únie boli v minulosti široko využívané pri vnútrotalianskej diskusii o tzv. civilných zväzkoch, „s refrénom, že «Európa to od nás žiada»“. -jb-          

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie zo 14. decembra 2017

◊  

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina