Vatikán 15. decembra – V Aule Pavla VI. prebiehajú posledné prípravy pred 25. ročníkom benefičného koncertu „Vianoce vo Vatikáne“, ktorý je na programe zajtra večer a koná sa pod patronátom Kongregácie pre katolícku výchovu.

Organizátorov a účinkujúcich dnes prijal na osobitnej audiencii Svätý Otec. So slovami vďaky ocenil ich ochotu pomôcť takýmto spôsobom núdznym. Finančné dary, ktoré sa počas koncertu vyzbierajú sú tento rok určené na pomoc deťom v Konžskej demokratickej republike a mladým ľuďom v Argentíne.

Pápež František vyzdvihol umenie ako dôležitý prostriedok, ktorý pomáha človeku otvoriť sa pre pravý význam Vianoc:

„Vianoce – ako vieme – sú sviatkami, ktoré cítime a prežívame spoločne, sú schopné rozohriať aj najchladnejšie srdcia, odstrániť bariéry ľahostajnosti k druhým, podporiť otvorenosť voči druhému a darovať niečo bezplatne. Preto je aj dnes potrebné šíriť posolstvo pokoja a bratstva vlastné Vianociam. Musíme túto udalosť predstaviť vyjadrením autentických pocitov, ktoré ju prenikajú. A umenie je impozantný prostriedok na otvorenie dverí mysle a srdca pre skutočný význam Vianoc. Kreativita a genialita umelcov, v ich dielach, a tiež hudba a spev, dokážu zasiahnuť najintímnejšie miesta svedomia človeka. Umenie vstupuje priamo do hĺbky svedomia.“

Na záver stretnutia s asi 180 účinkujúcimi a organizátormi Svätý Otec všetkým poprial, aby sa im zajtrajším koncertom podarilo „zasiať“ nežnosť, pretože dnes často počujeme o násilí, o vojne, ale nie o nežnosti. „A práve nežnosť, pokoj a prijatie majú svoj pôvod v Betlehemskej maštali,“ dodal pápež František. -ab- 

Vatikán 15. decembra – Za účasti Svätého Otca dnes ráno kázal vo vatikánskej kaplnke Redemptoris Mater pápežský kazateľ páter Raniero Cantalamessa OFMCap. Prvú adventnú kázeň venoval ústrednému miestu Ježiša Krista z pohľadu stvorenia i z pohľadu vykúpenia. Svoju meditáciu nazval slovami sv. Pavla: «Všetko je stvorené skrze neho a pre neho» (Kol 1,16).

Na úvod P. Cantalamessa predostrel celkový projekt svojich tohtoročných adventných kázní:

„Tohtoročné adventné meditácie - z dôvodu kalendára len dve - navrhujú prinavrátiť božsko-ľudskej osobe Krista jej centrálne miesto uprostred dvoch veľkých zložiek, ktoré spoločne konštituujú „realitu“, čiže kozmos a dejiny, priestor a čas, tvorstvo a človek. V skutočnosti musíme vziať na vedomie, že napriek tomu, že sa o ňom veľa rozpráva, Kristus je v našej kultúre vysunutý na okraj. Celkom absentuje – a z dôvodov viac než pochopiteľných – v troch hlavných dialógoch, v ktorých je zaangažovaná viera v súčasnom svete: v dialógu s vedou, v dialógu s filozofiou a v dialógu medzi náboženstvami.

Cieľový zámer nie je však v rovine teoretickej, ale praktickej. Ide predovšetkým o to, aby sme opäť dali Krista „do centra“ nášho osobného života a nášho pohľadu na svet, do stredu troch božských čností viery, nádeje a lásky. Vianoce sú najvhodnejším obdobím pre takúto reflexiu, keďže si v nich pripomíname okamih, keď sa Slovo stalo telom, vstúpiac aj fyzicky do stvorenia a do dejín, v priestore a čase.“

Po týchto slovách sa už P. Raniero Cantalamessa sústredil na svoju dnešnú pripravenú tému:

„V tejto prvej meditácii sa zamyslíme nad prvou časťou ohláseného programu, čiže nad vzťahom medzi Kristom a kozmom. «Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami» (Gn 1,1-2). Stredoveký autor, anglický opát Alexander Neckam (1157-1217) takto komentuje vo svoje poéme tieto úvodné verše Biblie:

«Zem bola prázdna, pretože Slovo sa ešte nestalo telom. Naša zem bola prázdna, pretože tam ešte neprebývala plnosť milosti a pravdy. Bola prázdna, pretože sa ešte nestala pevnou a stabilnou spojením s božskosťou. Náš pozemský príbytok bol prázdny, pretože neprišla plnosť času. „Tma bola nad priepasťou“. Neprišlo ešte totiž to „pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prichádzajúceho na tento svet“» (A. Neckam, De naturis rerum, I, 2 - ed. T. Wright 1863, p. 12 s).   

Myslím si, že vzťah, ktorý je medzi stvorením a vtelením, sa nedá vyjadriť biblickejšie a sugestívnejšie než je to pri paralelnom čítaní začiatku knihy Genezis so začiatkom Jánovho evanjelia, ako to robí tento autor. Encyklika Laudato si’ venuje tejto téme jeden odstavec, ktorý si pre jeho krátkosť môžeme celý zacitovať:

«Podľa kresťanského chápania reality osud celého stvorenia prechádza cez tajomstvo Krista, ktorý je prítomný od počiatku: „Všetko je stvorené skrze neho a pre neho“ (Kol 1, 16). Prológ Evanjelia podľa Jána (1,1-18) poukazuje na stvoriteľskú činnosť Krista ako Božieho Slova (Logos). Tento prológ však prekvapuje svojím tvrdením, že toto Slovo „sa telom stalo“ (Jn 1,14). Jedna osoba z Trojice vstúpila do stvoreného kozmu a mala účasť na jeho osude až na kríž. Od začiatku sveta, ale predovšetkým od začiatku vtelenia pôsobí Kristovo tajomstvo skrytým spôsobom v celku prirodzenej reality bez toho, aby tým narušilo jej autonómiu» (Laudato si’, 99).

Ide o to, aby sme pochopili, aké miesto má Kristova osoba v porovnaní s celým vesmírom. Toto je úloha, ktorá je dnes naliehavejšia než kedykoľvek predtým. Francúzsky filozof Maurice Blondel takto napísal istému priateľovi:

«Zoči-voči rozšíreným horizontom prírodných a humanitných vied nemôžeme bez toho, aby sme zradili katolicizmus, zostať pri priemerných vysvetleniach a obmedzených spôsoboch videnia, ktoré robia z Krista historickú náhodu, ktoré ho izolujú v kozme ako fiktívnu epizódu, a zdá sa, akoby z neho robili votrelca alebo kohosi strateného v ohromnej a nepriateľskej nesmiernosti vesmíru» (M. Blondel a A. Valensin, Correspondance, Aubier, Paríž 1965).

Biblické texty, na ktorých sa zakladá naša viera v kozmickú rolu Krista sú slová sv. Pavla a sv. Jána, citované v encyklike Laudato si’, a oplatí sa ich plne zacitovať. V Liste Kolosanom sv. Pavol píše:

«On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva» (Kol 1,15-17).

Ďalší text je od svätého Jána: «Všetko povstalo skrze neho [Slovo] a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo ... svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal» (Jn 1,3.10).

Napriek impresívnemu súzvuku týchto textov môžeme medzi nimi nájsť jeden rozdiel v dôraze, ktorý má vplyv na neskorší vývoj teológie. Pre Jána spojovacím článkom, ktorý zjednocuje stvorenie a vykúpenie je moment, v ktorom «sa Slovo telom stalo a prebývalo medzi nami». Pre Pavla je to moment na kríži. Pre prvého je to vtelenie, pre druhého paschálne tajomstvo. List Kolosanom vskutku pokračuje takto:

«Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi» (Kol 1, 19-20).

Patristická reflexia [cirkevných otcov] pri čelení tlaku heréz docenila takmer len jednu časť týchto tvrdení: tie, ktoré hovoria o osobe Krista a o ním vykonanej spáse človeka. Naopak, málo alebo nič o tom, čo hovoria o ich kozmickom význame, to znamená o význame Krista pre zvyšok stvorenstva.“

Toľko z úvodnej časti dnešnej prvej adventnej meditácie P. Cantalamessu. V ďalších bodoch sa Raniero Cantalamessa predložil tzv. „kozmickú víziu“ Teilharda de Chardin, úlohu Ducha Svätého pri stvorení a zamyslel sa nad Kristovým konaním vo stvorenstve.

Druhú a záverečnú meditáciu prednesie pápežský kazateľ na budúci piatok 22. decembra. -jb, ab-

Vatikán/Bolívia 15. decembra – Svätý Otec František dnes prijal na audiencii prezidenta Mnohonárodnostného štátu Bolívie. Prezident Juan Evo Morales Ayma sa následne stretol s vatikánskym štátnym sekretárom kard. Parolinom a sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Gallagherom.

Vatikánske Tlačové stredisko v oficiálnom komuniké informovalo, že pri stretnutí, ktoré prebiehalo v srdečnej atmosfére bol ocenený pokračujúci príspevok Cirkvi pre ľudský, sociálny a kultúrny pokrok obyvateľstva Bolívie. Rozhovory sa týkali aj aktualizácie zmluvného režimu medzi Svätou stolicou a Bolíviou a ďalších tém spoločného záujmu. -jb-

Aj keby sa nenašiel nikto, kto by na nás pamätal, Ježiš je vždy po našom boku. (Tvít pápeža Františka 15. decembra 2017)

Taliansko 15. decembra – Taliansko je v rozpakoch z tichého otvorenia dverí eutanázii zo strany zákonodarcov.  Senát včera schválil zákon o tzv. „biologickom testamente“, ktorý umožňuje každému dospelému a svojprávnemu občanovi vopred rozhodnúť podpisom príslušného formulára o preferenciách pri svojej liečbe v prípade, že by sa ocitol v situácii, keď nebude schopný o sebe rozhodovať.

Závažný problém zákona, za ktorý hlasovalo 180 senátorov, 71 bolo proti a 6 sa zdržalo,  spočíva najmä v skutočnosti, že do kategórie liečebných úkonov zaraďuje aj poskytovanie umelej výživy a tekutín. Ich cieľavedomé zamedzenie je však v skutočnosti činom spôsobujúcim usmrtenie pacienta, čiže eutanáziou.  

Podľa vyjadrenia riaditeľa Národného úradu pre pastoráciu v zdravotníctve Konferencie biskupov Talianska o. Massima Angelelliho, zákon je „veľmi nevhodný na to, aby sa ním chránil chorý človek“. „Dať jesť a piť nejakému človeku nepredstavuje terapiu“, ale je to normálne udržiavanie jeho života. Katolícke nemocnice budú preto naďalej obhajovať život, zdôraznil riaditeľ Národného úradu pre pastoráciu v zdravotníctve. -jb-

Taliansko 15. decembra – Na Univerzitnom inštitúte Sophia v Loppiane včera otvorili Ekumenicku katedru. Pomenovaná bude po ekumenickom patriarchovi Athenagorovi a zakladateľke Hnutia Fokoláre Chiare Lubichovej. Inštitút sídliaci v mestečku, ktoré osobne založila, si takto pripomenul 50 rokov od jej prvého stretnutia s Athenagorom v júni 1967.

Pri tejto príležitosti Svätý Otec František zaslal pozdravný telegram veľkému kancelárovi inštitútu, florentskému arcibiskupovi Giuseppemu Betorimu. Pápež František v ňom vyjadril nádej, že inštitút „sledujúc vlastnú charizmu a otvorený pôsobeniu Ducha bude aj naďalej miestom stretávania a dialógu medzi rôznymi kultúrami a náboženstvami.“

Pozdravný telegram zaslal aj ekumenický patriarcha Bartolomej, ktorý vyjadril „radosť“ a „dojatie“ z iniciatívy zameranej na pripomenutie si „prorockého stretnutia medzi dvoma veľkými priekopníkmi súčasného ekumenického hnutia.“ -ab-

Švédsko 15. decembra – Za švédsku osobnosť roka 2017, ktorú menuje časopis Fokus, bol vybraný biskup štokholmskej diecézy kardinál Anders Arborelius. Časopis odôvodnil svoju nomináciu tým, že Mons. Arborelius je prvý Švéd, ktorý má kardinálsku hodnosť. Je to osobnosť, ktorá sa od začiatku svojho biskupského pôsobenia v roku 1998 aktívne zapája do verejnej diskusie vo Švédsku. Zastupuje Katolícku cirkev v krajine, ktorej identita je prevažne bez vyznania alebo luteránska. Ako biskup Štokholmu zohráva kardinál Arborelius dôležitú úlohu pri vytváraní vzťahov medzi Švédmi a imigrantmi.

Vo svojej reakcii na toto ocenenie Mons. Arborelius pre Vatikánsky rozhlas povedal:

„Niekedy sa ma pýtajú, či pochádzam zo Švédska, pretože si myslia, že je nemožné byť Švédom ak si katolík, kňaz, biskup a kardinál. Som vďačný za menovanie a pokladám to za odvážny krok zo strany časopisu. Ukazuje to na skutočnosť, že Katolícka cirkev je stále viac súčasťou švédskej reality a časťou kultúry švédskej spoločnosti. Je to súčasť procesu integrácie.“

Kardinál Arborelius bol kreovaný v júni tohto roku a je jediným švédskym kardinálom. Narodil sa v roku 1949 a ako dvadsaťročný konvertoval na katolícku vieru. O dva roky neskôr vstúpil do kláštora bosých karmelitánov v Norraby na juhu Švédska. Ako 30- ročný bol vysvätený za kňaza.

Ku Katolíckej cirkvi sa vo Švédsku hlási okolo 150 000 obyvateľov z celkových 10 miliónov. Veriaci pochádzajú z rôznych krajín a patria k rôznym rítom. Švédsko vo všeobecnosti patrí medzi najviac sekularizované štáty na svete. -ab-

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: