Vatikán 3. januára – Pri dnešnej generálnej audiencii, prvej v novom kalendárnom roku, sa Svätý Otec František opäť vrátil k svojmu dlhodobému cyklu o svätej omši. Tentoraz sa zameral na význam úkonu kajúcnosti v úvodnej časti slávenia omše. V Aule Pavla VI. boli pútnici z rozličných krajín, z ktorých mnohí strávili v Ríme celé sviatky. Biblický úvod ku katechéze dnes tvorili slová sv. Pavla z Prvého listu Korinťanom: 

«Posúďte sami, čo hovorím: Nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele? Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe» (1 Kor 10,15-71).

Katechéza Svätého Otca: Úkon kajúcnosti

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Pokračujúc v katechézach o eucharistickom slávení budeme dnes v kontexte úvodných obradov uvažovať nad úkonom kajúcnosti. Ten vo svojej strohosti napomáha k postoju, s akým sa treba pripraviť na dôstojné slávenie svätých tajomstiev, čiže uznávajúc pred Bohom a bratmi naše hriechy, uznávajúc, že sme hriešnikmi. Kňazova výzva je totiž adresovaná celému modliacemu sa spoločenstvu, pretože všetci sme hriešnikmi. Veď čo môže Pán darovať tomu, kto má už srdce plné seba samého, svojho vlastného úspechu? Nič, lebo namyslený človek, nasýtený svojou domnelou spravodlivosťou, je neschopný prijať odpustenie. Pomyslime na podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi, kde sa len ten druhý – len mýtnik – vracia domov ospravedlnený, čiže ako ten, ktorému bolo odpustené (porov. Lk 18,9-14). Ten, kto si je vedomý vlastných bied a  s pokorou sklopí svoje oči, cíti na sebe spočívať milosrdný pohľad Boha. Zo skúsenosti vieme, že jedine ten, kto si vie priznať chyby a prosiť o odpustenie, prijíma pochopenie a odpustenie druhých.

Keď načúvame v tichu hlasu svedomia, umožňuje nám to uznať, že naše myšlienky sú vzdialené od Božích myšlienok, že naše slová a naše skutky sú častokrát svetské, čiže vedené rozhodnutiami, ktoré sú protikladné k Evanjeliu. Preto na začiatku svätej omše všetci ako spoločenstvo konáme úkon kajúcnosti prostredníctvom jednej formuly všeobecného vyznania, vyslovovanej v prvej osobe jednotného čísla. Každý vyznáva Bohu a bratom, „že veľa hrešil myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého“. Áno, aj zanedbávaním dobrého, čiže opomenutím robenia dobra, ktoré sme mohli vykonať.

Častokrát sa cítime ako dobrí, lebo hovoríme: „nikomu som neurobil zle“. V skutočnosti však nestačí nekonať zlo blížnemu, treba sa rozhodnúť konať dobro využívajúc príležitosti, aby sme vydali dobré svedectvo o tom, že sme Ježišovými učeníkmi. Je dobré zdôrazniť, že to, že sme hriešnikmi, vyznávame ako Bohu, tak aj bratom: toto nám pomáha chápať dimenziu hriechu, ktorý zatiaľ čo nás oddeľuje od Boha, oddeľuje nás aj od našich bratov a naopak. Hriech odrezáva: pretína vzťah s Bohom a pretína vzťah s bratmi, vzťahy v rodine, v spoločnosti, v komunite. Hriech vždy odrezáva, oddeľuje, rozdeľuje.

Slová, ktoré hovoríme ústami, sú sprevádzané gestom bitia sa do pŕs, uznávajúc, že som zhrešil mojou vlastnou vinou, a nie vinou druhých. Častokrát sa stáva, že zo strachu či z hanby ukazujeme prstom obviňujúc druhých. Nie je ľahké pripustiť, že sme vinní, avšak prospieva nám úprimne to vyznať.

Vyznať však máme vlastné hriechy. Spomínam si na anekdotu, ktorú prerozprával starší misionár o jednej žene, ktorá išla na spoveď a začala hovoriť chyby manžela, potom prešla k vymenovaniu chýb svokry a potom chýb susedov. V istom momente  jej spovedník povedal: „Pani, povedzte mi, skončili ste?“ – „Výborne, skončili ste s hriechmi druhých. Teraz začnite hovoriť o tých vašich...“ Treba hovoriť o vlastných hriechoch.

Po vyznaní hriechu prosíme Blahoslavenú Pannu Máriu, anjelov a svätých, aby sa za nás modlili k Pánovi. Aj v tomto má vzácnu hodnotu spoločenstvo svätých. Totiž príhovor týchto «priateľov a vzorov života» (Prefácia  na 1. november)  nás podporuje na ceste k plnému spoločenstvu s Bohom, keď bude hriech definitívne zničený.

Okrem formuly „Vyznávam“ je možné vykonať skutok kajúcnosti pomocou iných formúl, napríklad: «Zmiluj sa nad nami, Pane. - Lebo sme sa prehrešili proti tebe. - Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo. - A daj nám svoju spásu» (porov. Ž 123,3; 85,8, Jer 14,20).

Zvlášť v nedeľu je možné vykonať požehnanie a pokropenie vodou na pamiatku krstu (porov. Všeobecné smernice Rímskeho misála), ktorý ruší všetky hriechy. Ako súčasť úkonu kajúcnosti je možné spievať Kyrie eléison: týmto starobylým gréckym výrazom vzývame Pána – Kyrios – a prosíme o jeho milosrdenstvo (porov. tamtiež).

Sväté písmo nám ponúka príklady „kajúcich“ postáv, ktoré po tom, ako spáchali hriech, vstúpiac sami do seba nachádzajú odvahu odložiť masku a otvoriť sa milosti, ktorá obnovuje srdce. Pomyslime na kráľa Dávida a na slová žalmu, ktoré sa mu pripisujú: «Zmiluj sa, Bože, nado mnou, pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť» (51,3). Pomyslime na márnotratného syna, ktorý sa vráti k otcovi, či na mýtnikovu prosbu: «Bože, buď milostivý mne hriešnemu» (Lk 18,13). Pomyslime aj na svätého Petra, na Zacheja, či na Samaritánku. Porovnať sa s krehkosťou hliny, z ktorej sme uhnietení je skúsenosť, ktorá nás posilňuje: zatiaľ čo nám dáva zakúsiť našu krehkosť, otvára nám srdce k prosbe o Božie milosrdenstvo, ktoré premieňa a obracia. A práve toto robíme v úkone kajúcnosti na začiatku svätej omše.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb- 

V Ježišovom mene môžeme preukázať prostredníctvom nášho svedectva, že mier je možný. (Tvít pápeža Františka 3. januára 2018)

Vatikán/Slovensko 3. januára - Vatikán vydá v spolupráci so Slovenskom poštovú známku, ktorá pripomenie 1150. výročie schválenia slovanskej liturgie. Vatikánske filatelistické a numizmatické oddelenie zaradilo projekt do svojho edičného plánu na rok 2018. Vatikán pripravuje na tento rok dve desiatky tematických známok pri príležitosti hlavných sviatkov a významných cirkevných a kultúrno-historických výročí.

Historická udalosť, pri ktorej pápež Hadrián II. v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore prijal z rúk sv. Cyrila a Metoda bohoslužobné knihy preložené do slovanskej reči, požehnal ich a položil na oltár, sa datuje do prvých mesiacov roka 868. Za prítomnosti pápeža vtedy zo slovanských liturgických kníh slúžil sv. Cyril bohoslužbu, pri ktorej v Ríme po prvý raz zazneli liturgické hymny v slovanskej reči.

S prítomnosťou svätých solúnskych bratov pred 1150 rokmi v Ríme sa okrem pápežského potvrdenia slovanskej bohoslužby spája aj kňazská vysviacka skupiny učeníkov pochádzajúcich z Veľkej Moravy a zriadenie cirkevnej hierarchie pre veľkomoravskú oblasť. -jb-

Vatikán/Česko 3. januára – Svätý Otec František dal dovolenie na presun ostatkov kardinála Josefa Berana do jeho vlasti. Pre Vatikánsky rozhlas to dnes potvrdil veľvyslanec Českej republiky pri Svätej stolici Pavel Vošalík. Niekdajší pražský arcibiskup kard. Beran zomrel v Ríme v roku 1969 a jeho rakva je uložená v krypte pod Bazilikou sv. Petra. V roku 1998 bol začatý proces jeho blahorečenia.

Boží služobník Josef Beran sa narodil v roku 1888 v Plzni. Za kňaza bol vysvätený v roku 1911. Počas nemeckej okupácie Čiech a Moravy po neúspešnom atentáte na Heydricha bol zatknutý a deportovaný do koncentračného tábora. Po skončení II. svetovej vojny sa vrátil do vlasti a v roku 1946 ho pápež Pius XII., vymenoval za pražského arcibiskupa. Po nástupe komunistického režimu mu bolo znemožnené vykonávať úrad. V roku 1965 ho Pavol VI. menoval za kardinála. Po jeho odchode na konzistórium do Ríma, kde sa zúčastnil na slávnostnom kreovaní na kardinála, mu už komunistická vláda neumožnila návrat do vlasti. Kardinál Beran sa aktívne zapojil do zasadnutí II. vatikánskeho koncilu. -ab-

Vatikán/Konžská demokratická republika 3. januára – V súvislosti s násilným zásahom polície v niekoľkých kostoloch, ku ktorému došlo v posledný deň roka 2017 v Konžskej demokratickej republike sa vyjadrila miestna Cirkev. Stanovisko vydala aj Apoštolská nunciatúra v Kinšase, hlavnom meste krajiny.

Násilné potlačenie tichej manifestácie vo svojom vyhlásení silne odsúdil arcibiskup Kinšasy kardinál Laurent Monsengwo Pasinya, ktorý súčasne vyzýva k pokoju a spravodlivosti pre krajinu, ako aj  k rešpektovaniu náboženskej slobody.

Zastupiteľstvo Svätej stolice vo svojom vyhlásení uvádza, že jedinou kompetentnou cirkevnou autoritou, ktorá môže posúdiť súlad spomínanej manifestácie laikov so sociálnou náukou Cirkvi, je arcibiskup Kinšasy. Pravidlom Cirkvi je totiž rešpektovať to, čo patrí do kompetencie diecéznych biskupov. Vyjadrenie Apoštolskej nunciatúry v Kinšase publikovala misijná agentúra Fides.

Podľa správ z miestnej tlače vpadla polícia počas nedeľnej svätej omše 31. decembra do niekoľkých kostolov s použitím slzotvorného plynu. V priebehu zásahov v mestách Kinšasa a Kananga vyhaslo osem životov, v Kinšase bolo viac než 100 ľudí uväznených, a to aj z radov kňazov.

Tiché manifestácie organizovalo katolícke laické združenie CLC (Comité Laïc de Coordination) s cieľom žiadať o uplatnenie dohody podpísanej 31. decembra 2016, o ktorú sa pričinila aj Konferencia biskupov Konga. Súčasťou dohody bolo okrem iného aj uskutočnenie prezidentských volieb v roku 2017 či prepustenie politických väzňov, čo sa doteraz neuskutočnilo. Násilie v krajine sa rozpútalo už v decembri 2016 po tom, ako prezident Kabila po vypršaní prezidentského mandátu odmietol odstúpiť zo svojho postu. -zk-

Filipíny 3. januára – Filipínski katolíci sa tešia z podpísania zákona, ktorý uznáva 8. december ako štátny sviatok. Už v tomto roku tak budú Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie na Filipínach sláviť ako celoštátny deň pracovného pokoja. Vďaka novému zákonu budú 8. decembra zatvorené všetky školy a úrady. Nepoškvrnená Panna Mária je patrónkou tohto ostrovného štátu juhovýchodnej Ázie.

Návrh zákona schválila snemovňa reprezentantov 2. mája minulého roku a v senáte bol schválený 11. decembra. Následne ho koncom decembra podpísal prezident Rodrigo Duterte a do platnosti vstúpi 15 dní po jeho publikácii v Zbierke zákonov.

O opodstatnení tohto zákona sa pre Vatikánsky rozhlas vyjadril misionár pôsobiaci na Filipínach páter Gianni Re:

„Už určitý čas rôzne skupiny žiadali, aby bol tomuto dňu priznaný špeciálny status z dôvodu, že Nepoškvrnená je hlavnou patrónkou Filipín. Väčšina obyvateľstva Filipín sa hlási ku katolíckej viere. Aj preto žiadali priznanie výnimočnosti pre tento deň. V posledných dvoch-troch rokoch napríklad pre niektoré významné dni pre moslimov bol uznaný rovnaký status.“

Pre agentúru Asia News vyjadrili svoju radosť nad novoprijatým zákonom viacerí katolícki laici, medzi nimi aj lekár Slym Villegas: „Ak slávime sviatok verných zosnulých a deň hrdinov ako národný sviatok, prečo by sme nemali sláviť Slávnosť Nepoškvrneného počatia? Je správne, že je to národný sviatok. Je to náš spôsob vyjadrenia vďaky a oslavy Panny Márie.“

Až 80% obyvateľov Filipín sa hlási ku katolíckej viere. Už pred prijatím zákona, keď 8. december bol pracovným dňom, Cirkev pozývala veriacich zúčastniť sa na náboženských slávnostiach a z tohto dôvodu všetky školské inštitúcie v krajine zvykli prerušiť vyučovanie. -ab-

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: