Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

05/01/2018

Aktuálne správy z Vatikánu

Rubrika

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Pápež katolíckym učiteľom: Spojenectvo rodičov s učiteľmi a integrálna ekológia

◊  

Vatikán 5. januára – Kultúra stretnutia, spojenectvo medzi školou a rodinou a výchova k integrálnej ekológii – o týchto potrebách pri vzdelávaní hovoril Svätý Otec členom Združenia katolíckych učiteľov Talianska, ktorých dnes prijal vo Vatikáne pri príležitosti ich národného kongresu. Približne štyrom stovkám učiteľov sa prihovoril v Klementínskej sále Apoštolského paláca.

V prvom bode Svätý Otec povzbudil katolíckych učiteľov pokračovať v šírení kultúry stretnutia, pričom povedal:

„Kresťanskí učitelia, či už pôsobia v katolíckych školách alebo v tých štátnych, sú povolaní stimulovať v žiakoch otvorenosť voči druhému ako človeku, ktorý má tvár, ako k osobe, ako k bratovi a sestre, ktorých treba poznať a ctiť si ich spolu s ich príbehom, s prednosťami a nedostatkami, bohatstvom a limitmi. Treba staviť na spoluprácu pri výchove chlapcov a dievčat otvorených a zaujímajúcich sa o skutočnosti, ktoré ich obkolesujú, schopných starostlivosti a nehy – myslím tu na šikanovanie –, slobodných od bežne rozšíreného predsudku, podľa ktorého pre to, aby sme niečo znamenali, musíme byť voči druhým súťaživí, agresívni a tvrdí, a to osobitne voči tomu, kto je odlišný, kto je cudzinec alebo je nejakým spôsobom vnímaný ako prekážka vlastného presadenia sa. Toto je žiaľ „ovzdušie“, ktoré naše deti častokrát dýchajú, a východiskom je postarať sa o to, aby mohli dýchať odlišné, zdravšie a ľudskejšie ovzdušie. K dosiahnutiu tohto cieľa je veľmi dôležité spojenectvo s rodičmi.“

Druhým bodom, ktorý Svätý Otec predložil k reflexii katolíckym učiteľom, je potreba kultivovať výchovné spojenectvo medzi školou a rodinou:

„Všetci vieme, že toto spojenectvo je už dlhý čas v kríze, a v niektorých prípadoch je už úplne narušené. Kedysi sa podnety od učiteľov a tie od rodičov vzájomne veľmi posilňovali. Dnes sa situácia zmenila, avšak nemôžeme smútiť za minulosťou. Treba vziať na vedomie zmeny týkajúce sa ako rodiny, tak aj školy a obnoviť úsilie o konštruktívnu spoluprácu – iným slovom, pestovať výchovné spojenectvo – pre dobro detí a mládeže. A keďže k tejto súčinnosti už nedochádza „prirodzeným“ spôsobom, treba jej napomáhať plánovite, a to aj s prispením odborníkov v pedagogickej oblasti. No ešte skôr je treba napomôcť novej „konšpirácii“ (...) medzi učiteľmi a rodičmi. A to predovšetkým prestať sa považovať za opozičné fronty, ktoré sa vzájomne obviňujú, ale naopak vcítiť sa do kože tých druhých, chápajúc objektívne ťažkosti, s ktorými sa dnes jedni i druhí pri výchove stretávajú, a tak vytvárať väčšiu solidaritu: solidárnu konšpiráciu.“

Do tretice pápež František v duchu encykliky Laudato si´ poukázal na potrebu výchovy k integrálnej ekológii:

„Prirodzene, nejde tu len o podávanie nejakých poznatkov, hoci aj tie treba vyučovať. Ide o to, aby sme vychovávali k istému štýlu života založenému na postoji starostlivosti o náš spoločný domov, ktorým je stvorenstvo. K štýlu života, ktorý by nebol schizofrenický - napríklad že by sa staral o ohrozené druhy zvierat, avšak ignoroval by problémy starých ľudí; alebo ktorý by bránil Amazonský prales, avšak nedbal by o práva pracujúcich na spravodlivú mzdu, a tak ďalej. Toto je schizofrénia. Ekológia, ku ktorej treba vychovávať, musí byť integrálna. A vzdelávanie musí mať predovšetkým za cieľ  zmysel pre zodpovednosť: čiže nie iba šíriť slogan, ktorý by tí druhí mali napĺňať, ale vzbudzovať chuť žiť ekologickou etikou v každodennom rozhodovaní a konaní. Takým štýlom správania, ktorý v kresťanskej perspektíve nachádza zmysel a motiváciu vo vzťahu s Bohom Stvoriteľom a Vykupiteľom, s Ježišom Kristom, centrom kozmu a dejín, s Duchom Svätým, zdrojom harmónie v symfónii stvorenia.“

Na záver audiencie Svätý Otec povzbudil členov Združenia katolíckych učiteľov Talianska, aby si uvedomovali hodnotu toho, že sú navzájom združení. Vyzval ich nebáť sa vzájomných rozdielov, ba ani konfliktov, ktoré sa môžu prirodzene v laických združeniach objaviť. Namiesto ich zakrývania im treba podľa pápežových slov čeliť evanjeliovým spôsobom, hľadaním skutočného dobra celého združenia. -zk- 

inizio pagina

Januárové video Apoštolátu modlitby: Za kresťanov a iné náboženské menšiny v Ázii

◊  

Vatikán 5. januára – Vo videoposolstve s úmyslom Apoštolátu modlitby na mesiac január Svätý Otec František pozýva modliť sa za kresťanov a iné náboženské menšiny v Ázii. Ku všetkým, ktorí ho sledujú cez sociálne siete i ďalšie informačné kanály sa pápež prihovára týmito slovami:

„V rôznorodom kultúrnom svete Ázie musí Cirkev čeliť mnohým rizikám a jej úloha je ešte sťažená skutočnosťou, že je menšinou. Tieto riziká a výzvy zdieľajú aj ostatné menšinové náboženské tradície, s ktorými nás spája túžba po múdrosti, pravde a svätosti.

Keď myslíme na tých, čo sú prenasledovaní pre svoje náboženstvo, ideme ponad rozdiely rítov či vyznaní: staviame sa po boku mužov a žien zápasiacich za to, aby sa nezriekli vlastnej náboženskej identity. Modlime sa za nich všetkých, aby v ázijských krajinách tak kresťania, ako aj iné náboženské menšiny mohli prežívať svoju vieru v plnej slobode.“ -zk-

inizio pagina

Svätý Otec navštívil deti v nemocnici Bambino Gesù v prímorskom Palidore

◊  

Vatikán 5. januára – Dnes v popoludňajších hodinách navštívil pápež František oddelenia vatikánskej detskej nemocnice Bambino Gesù sídliace v prímorskej oblasti Palidoro asi 30 km severne od Ríma. Počas svojej návštevy sa stretol s malými pacientmi a ich rodičmi, ako aj personálom oddelení nemocnice.

Lekárske pracovisko je známe svoju vysokou špecializáciou v oblasti diagnostiky a liečby porúch srdcového rytmu. Známe je aj oddelenie endokrinológie na ktorom pomáhajú malým pacientom s cukrovkou, genetickou obezitou a zvlášť s Prader-Williho syndrómom.

Pobočka v Palidore vznikla v roku 1978 vďaka daru pápeža Pavla VI. Nachádza sa tu centrum prvej pomoci a viacero špecializovaných pracovísk, ktoré ročne využije 21 200 detí. Skoro jedna štvrtina malých pacientov pochádza z oblastí mimo okruhu Ríma.

Detská nemocnica Bambino Gesù ako taká bola založená v roku 1869 vojvodom Scipionem Salviatim a jeho manželkou vojvodkyňou Arabellou Fitz-Jamesovou, ktorí chceli zabezpečiť liečbu chorým deťom. Na začiatku boli malí pacienti ošetrovaní v jednej izbe. V súčasnosti nemocnicu tvoria štyri centrá: historické sídlo na Janikule v susedstve Vatikánu, najnovšia pobočka neďaleko Baziliky sv. Pavla za hradbami a dve centrá situované pri morskom pobreží: Palidoro a Santa Marinella.

Nemocnicu Bambino Gesù navštívili viacerí pápeži. Na Vianoce roku 1958 to bol Ján XXIII. Aj Pavol VI. sa stretol s malými pacientami presne na nový rok 1968. Počas svojho dlhého pontifikátu viac krát nemocnicu navštívil Ján Pavol II. V roku svojho zvolenia za Petrovho nástupcu prišiel medzi pacientov nemocnice aj Benedikt XVI.

Aj Svätý Otec František rád venuje svoj čas malým pacientom tejto nemocnice, o čom svedčí jeho návšteva pred Vianocami v roku 2013 a vianočná audiencia pre detských pacientov s ich rodinami v roku 2016.

Pobočka detskej nemocnice Bambino Gesù v Palidore v týchto dňoch prezentuje výstavu detských kresieb s názvom „Drahý pápež František, venujem ti obrázok“. Ide o súčasť kampane na podporu aktivít nemocnice v prospech chudobných krajín sveta. -ab- 

inizio pagina

Tvít pápeža Františka: Boh kráča po zaprášených cestách nášho života

◊  

Boh kráča po zaprášených cestách nášho života a vnímajúc našu túžbu po láske a šťastí nás pozýva k radosti. (Tvít pápeža Františka 5. januára 2018)

inizio pagina

Rubrika



Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD: Kto boli títo muži?

◊  

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na sviatok Zjavenia Pána (Mt 2, 1-12): Kto boli títo muži? 

Príbeh o mudrcoch patrí medzi kresťanmi k najobľúbenejším príbehom. Radi ho počúvame. Radi sa na týchto mudrcov pozeráme v našich betlehemoch, oblečených do kráľovských šiat, ako nesú Ježiškovi vzácne dary. Radi ich ukazujeme svojím deťom alebo vnukom. Radi pre nich vymýšľame v ich príbehu nové dodatky, aby sme to celé zdramatizovali a zromantizovali.

No kto vlastne boli títo mudrci? Stručné evanjelium poskytuje dostatok priestoru našej fantázii. No predsa držme sa evanjelia a skúsme ho dešifrovať. Matúš hovorí: „Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.” Kto teda boli títo muži? Slovo mudrci, v gréckom texte mágos sa v rôznych jazykoch prekladá rôzne – mudrci, mágovia, či astrológovia. No podľa všetkého to boli kňazi zoroastrianského náboženstva, uctievajúci si boha svetla, ktorého meno bolo Ahura Mazda. Príslušníci tohto náboženstva boli presvedčení, že každý veľký človek má v nebi svoje svetlo, ktoré sa pri jeho narodení zjaví ako hviezda, a že čím je človek významnejší, tým žiarivejšia je jeho hviezda. Preto ich úlohou bolo pozorovať a skúmať hviezdy. Nedivme sa teda, že keď jedného dňa zrazu niekoľkí z nich zazreli na oblohe jednu zvláštnu, neobyčajne silne žiariacu hviezdu, že to, čo ich napadlo bolo, že sa určite musel narodiť niekto významný a že by nebolo zle tohto človeka ísť hľadať.

Koľko ich bolo? To evanjelium nehovorí. V histórii ľudovej zbožnosti ich počet kolísal. Niekedy počujeme o troch, potom o šiestich, inokedy o štyroch. Počet tri vznikol na základe počtu darov, ktoré priniesli. Píše o tom evanjelista Matúš: „Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.“ (v. 11) Zaujímavý je pôvod počtu šesť. V Miláne sa kedysi nachádzali relikvie troch kráľov. R. 1164 vznikli v meste nepokoje a tieto relikvie boli tajne prevezené do Kolína v terajšom Nemecku. Ako čas bežal, mnohí ľudia nevedeli, že ostatky boli premiestnené z Milána do Kolína a tak začali uctievať troch kráľov tu a troch kráľov tam, spolu teda šesť. Nakoniec sa však vec vyjasnila a skončilo sa pri troch. Číslo štyri je zasa výsledkom ľudovej tvorivosti. Ľudia sa hrali s predstavou, že musel byť i štvrtý kráľ, ktorý sa volal Artaban. Ten ale doputoval až keď bol Ježiš ukrižovaný, pretože po ceste sa zdržal pri toľkých núdznych a biednych, ktorí potrebovali jeho pomoc. Ukrižovaný Ježiš ho odmenil, lebo tento človek v skutočnosti žil posolstvo lásky, ktorú Ježiš ohlasoval.

Odkiaľ je názor, že to boli králi? V knihe Žalmov sa nachádza jedna zmienka. Je to v Žalme 72, ktorý hovorí: „Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby. Budú sa mu klaňať všetci králi, slúžiť mu budú všetky národy.“ (v. 10-11)

A čo ich mená? Evanjelista Matúš ich neuvádza. Ich mená sa však ustálili ako Gašpar, Melicher a Baltazár. Nevieme, ako vznikli. Najstarší zdroj, kde ich nájdeme napísané, je v Ravene v Taliansku. Ako vieme v tomto meste sa nachádzajú chrámy s prekrásnymi mozaikami zo 6. storočia. Na jednej z týchto mozaík, v katedrále, sa nachádzajú vyobrazenia troch kráľov presne s týmito ich troma menami.

Čo bolo s nimi ďalej? Je tu znova veľa legiend. Matúš jednoducho hovorí, že sa inou cestou vrátili do svojej krajiny. Ľudová predstavivosť ich tu však nenecháva na odpočinku. Jedna legenda hovorí, že keď mali sto rokov, znova sa stretli na jednej polnočnej omši kdesi v Arménsku a krátko na to zomreli. Iná zasa trvá na tom, že šli do Indie, kde ich apoštol Tomáš vysvätil za biskupov. Teda presne nevieme.

Ďalšia legenda – a tá je veľmi inšpirujúca – hovorí, že to boli muži rozličného veku. Gašpar bol mladík, Baltazár bol muž stredného veku a Melicher bol starec. Keď prišli do Betlehema k jaskyni vstupovali do vnútra po jednom. Prvý vstúpil – samozrejme – Melicher, ako muž v zrelom veku. Vo vnútri našiel muža vo svojom vlastnom veku. Hneď si rozumeli. Rozprávali sa o minulých veciach, spomínali, robili všeobecné závery z konkrétnych udalostí no predovšetkým sa u nich prejavoval pocit vďačnosti. Baltazár – muž v strednom veku –, keď vstúpil do jaskyne sa zasa stretol s učiteľom v strednom veku. Rozprávali sa o vodcovstve a zodpovednosti. A konečne keď vošiel do jaskyne mladý Gašpar, stretol sa s mladíkom svojho veku. Mladík mal v sebe črty nadšenia, túžob po niečom významnom. Rozprávali sa spolu o plánoch, zmenách a o prísľuboch života, ktorý je pred nimi. Keď skončili návštevu každý po jednom, zobrali svoje dary a vstúpili spolu. No v jaskyni našli iba malé 12-dňové nemluvňa. Neskôr pochopili: Spasiteľ k nám hovorí v každej etape nášho života. Starí počujú volanie k integrite a múdrosti; ľudia v strednom veku k produktivite a zodpovednosti; a mladí zasa k identite a intimite.

A tak vidíme, že títo traja králi ľudí počas dejín zaujali. Preto je o nich toľko príbehov a legiend. Zaujali určite viac ako pastieri a to preto, lebo ľudia akosi cítili, že sa my podobáme viac trom kráľom ako pastierom. Pastieri boli jednoduchými ľuďmi. Ježiša nehľadali. Skorej sa nechali k jeho nájdeniu dohnať. Vyzýva a vedie ich jeden veľmi uhovorený anjel. Povie im o každom detaile: kde môžu novonarodeného Ježiša nájsť, kto je tam s ním, ako sa tam môžu dostať. Keď pastieri prídu k jaskyni, anjel sa im zjaví znova, aby im potvrdil, že sú na správnej ceste. A keď sa vracajú, po ceste ich sprevádza celý nebeský zbor svojím spevom. Títo pastieri nemajú žiadne pochybnosti, žiadne otázniky, žiadne problémy, žiadnych prenasledovateľov, žiadne tajomstvo. Nemusia hľadať informácie, všetko im bolo dané. Čo potrebovali, to dostali.

Toto je síce sympatické a aj príťažlivé, no toto nie smie my. Život väčšiny z nás je trocha komplikovanejší. Podobáme sa viac mudrcom, ako pastierom. Sme hľadačmi a tým aj pútnikmi. Celý svoj život čosi hľadáme a za čímsi putujeme. A to nielen vtedy, keď sa cítime vyprahlí, alebo keď sme na dne a nevieme ako ďalej. Ale aj vtedy, keď máme všetko a  navonok nám nič nechýba. Práve v takýchto chvíľach sa v mnohých z nás ozývajú otázky ako: Nejestvuje niečo ešte lepšie? Nemohol by som sa stať ešte niečím viac než som? Nie je vo mne potenciál k niečomu ešte hlbšiemu? Toto všetko sú otázky, ktoré nás nakoniec prinútia vybrať sa na cestu. Tak ako kedysi mudrcov.

Nech sú nám všetkým Traja Mudrci inšpiráciou. 

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 5. januára 2018

◊  

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina