Vatikán 7. januára – Sixtínska kaplnka sa aj tento rok vo sviatok Krstu Krista Pána stala svedkom krstu detí. Svätý Otec František prijal do Cirkvi 34 detí, 18 dievčat a 16 chlapcov. Ich rodičia a krstní rodičia sa v úvode obradu zaviazali vychovávať ich vo viere. Pápež František im vo voľne prednesenej krátkej homílii zdôraznil, že svoju úlohu odovzdať vieru deťom majú napĺňať v  domácom rodinnom prostredí, domáckou rečou, dialektom lásky. Poukázal na tajomstvo ukryté v krste, ktorým je účinkovanie milosti Ducha Svätého, vďaka ktorej v deťoch prebýva Najsvätejšia Trojica.

Svätý Otec najprv vysvetlil, v čom spočíva plnenie úlohy rodičov:

„Drahí rodičia, prinášate vaše deti na krst, a toto je prvý krok v tej úlohe, ktorú máte, v úlohe odovzdávania viery. Potrebujeme však Ducha Svätého, aby sme odovzdali vieru; sami to nedokážeme. Môcť odovzdať vieru je milosť Ducha Svätého, mať možnosť ju odovzdávať. A to je dôvod, prečo prinášate vaše deti: aby prijali Ducha Svätého, aby prijali Trojicu – Otca, Syna i Ducha Svätého – ktorá bude prebývať v ich srdciach.

Chcem vám povedať len jednu vec, ktorá sa týka vás: odovzdávanie viery sa dá robiť jedine „v dialekte“, v domáckej reči: v dialekte rodiny, v dialekte otca a mamy, starého otca a starej mamy. Potom prídu na rad katechéti, aby rozvinuli toto prvé odovzdanie – pomocou myšlienok, vysvetľovania. Avšak nezabudnite na toto: robí sa to „v dialekte“, a ak chýba táto domácka reč, ak sa doma medzi rodičmi nehovorí rečou lásky, odovzdávanie viery nie je také ľahké, nebude sa to dať. Nezabudnite: vašou úlohou je odovzdať vieru, ale robiť to v dialekte lásky vášho domu, vašej rodiny.“

Pápež ďalej poukázal aj na „dialekt detí“ a na jeho hodnotu v Božích očiach:

„Aj ony majú svoj vlastný dialekt, ktorý nám dobre padne si vypočuť! Teraz sú všetky ticho, ale stačí, keď jedno udá tón, a  spustí sa orchester. Dialekt detí! A Ježiš nám radí, aby sme boli ako ony, hovorili ako ony. Nesmieme zabudnúť na tento jazyk detí, ktoré hovoria ako len vedia, ale je to reč, ktorá je Ježišovi veľmi milá. A vo vašich modlitbách buďte jednoduchí ako ony, povedzte Ježišovi to, čo máte na srdci, tak ako to robia ony. Dnes to povedia plačom, áno, tak ako to robia deti.“

Svoju krátku katechézu zhrnul Svätý Otec v obraze dialógu z oboch strán:

„Dialekt rodičov, ktorým je láska na odovzdávanie viery, a dialekt detí, ktorý majú rodičia prijímať, aby rástli vo viere.“

Na záver pápež František ako zvyčajne povzbudil mamy, aby sa v chráme cítili ako doma:

„Teraz budeme pokračovať v obrade, a ak začnú robiť koncert, ak budú nepokojné, bude im horúco, nepohodlne, alebo sa v nich ozve hlad... A ak majú hlad, nakojte ich! Bez obáv ich nakŕmte, lebo aj toto je jazykom lásky.“

Omšu Svätého Otca Františka v liturgickom priestore zdobenom Michelangelovými freskami ako zvyčajne sprevádzal zbor Cappella Sistina.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-

Vatikán 7. januára – Na sviatok Krstu Krista Pána pápež František pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána spojenej s požehnaním pripomenul veriacim význam Ježišovho krstu. Poukázal na úlohu Ducha Svätého pri Ježišovom krste i pri krste každého kresťana. V deň, ktorým sa uzatvára Vianočné obdobie pozval všetkých oživiť si v pamäti dátum vlastného krstu. Veriacim na Námestí sv. Petra sa z okna pracovne prihovoril týmito slovami:

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešný sviatok Pánovho krstu uzatvára obdobie Vianoc a pozýva nás pripomenúť si náš vlastný krst. Ježiš si želal prijať krst, ktorý ohlasoval a vysluhoval Ján Krstiteľ v Jordáne. Išlo o krst pokánia; všetci tí, čo prichádzali, vyjadrovali túžbu byť očistení od hriechov a s pomocou Božou sa usilovali začať nový život.

Vidíme tak veľkosť Ježišovej pokory – ten, ktorý bol bez hriechu si stal do radu s kajúcnikmi, zamiešal sa medzi nich, aby bol pokrstený vo vodách rieky. Koľko pokory je v Ježišovi! A týmto spôsobom preukázal to, čo sme slávili počas Vianoc: Ježišovu ochotu ponoriť sa do rieky človečenstva, vziať na seba nedokonalosť a slabosť ľudstva, zdieľať s ľuďmi ich túžbu po oslobodení a prekonaní všetkého, čo vzďaľuje od Boha a spôsobuje odcudzenie od bratov. Ako v Betleheme, tak i pri brehoch Jordánu je Boh verný svojmu prísľubu, že sa ujme osudu ľudských bytostí, a Ježiš je toho hmatateľným a definitívnym znamením. On sa nás všetkých ujal, všetkých sa nás ujíma, v živote, každý deň.

Dnešné evanjelium zdôrazňuje, že Ježiš «ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho» (Mk 1,10). Duch Svätý, ktorý pôsobí od začiatku stvorenia a ktorý viedol Mojžiša a ľud na púšti, teraz v plnosti zostupuje na Ježiša, aby mu udelil silu na splnenie jeho misie vo svete. Duch Svätý je strojcom Ježišovho a tiež nášho krstu. On otvára oči nášho srdca pravde, plnej pravde. On nás pobáda kráčať v živote po ceste lásky. On je darom, ktorý každý z nás dostal od Otca v deň krstu. On, Svätý Duch nám sprostredkúva nehu Božieho odpustenia. A je to opäť on, Duch Svätý, čo dáva zaznieť zjavujúce slovo Otca: «Ty si môj Syn» (porov. v. 11).

Sviatok Ježišovho krstu pozýva každého kresťana, aby si pripomenul svoj vlastný krst. Nemôžem sa vás pýtať, či si pamätáte svoj krst, lebo väčšina z vás bola ešte malými deťmi, tak ako ja; boli sme pokrstení ako deti. Opýtam sa vás ale inú otázku: poznáte dátum vášho krstu? Viete, v ktorý deň ste boli pokrstení? Každý nech popremýšľa. A ak ten dátum neviete alebo ste ho zabudli, tak keď prídete domov, spýtajte sa mamy, starej mamy, strýka, tety, starého otca, krstného otca, krstnej mamy: Kedy to bolo? Ten dátum by sme si mali stále pamätať, lebo je to pre nás sviatok, je to deň nášho prvotného posvätenia sa, je to dátum, keď nám Otec daroval Ducha Svätého, ktorý nás pobáda kráčať; je to dátum veľkého odpustenia. Nezabudnite: Aký je dátum môjho krstu?

Prosme Pannu Máriu o jej materskú ochranu, aby všetci kresťania vždy viac chápali dar krstu a usilovali sa ho dôsledne žiť, dosvedčujúc lásku Otca, Syna i Ducha Svätého.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb-

Krst sa označuje aj názvom „osvietenie“, pretože viera osvecuje srdce, dáva vidieť veci v inom svetle. (Tvít pápeža Františka 7. januára 2017)

V tomto roku by sme sa v rámci našej rubriky chceli venovať téme duchovného rozlišovania, ktorá je dôležitá pre hodnotný život nie len jednotlivcov, ale i celých skupín ľudí a je rovnako aktuálna dnes, ako pred stáročiami. Platia tu totiž princípy, ktoré nepodliehajú času a ktoré ani modernizácia či spoločenský progres nijako nemení. Skúsme si preto všimnúť kritériá duchovného rozlišovania u dvoch autorov. Prvý z nich je majster v tejto oblasti na kresťanskom západe a druhý na kresťanskom východe. Obaja sa inými slovami dotýkajú vnútorných hnutí, istého pohybu myšlienok či citov. Ide o sv. Ingáca z Loyoly a Serafína Sarovského.   Prvý z nich sa viac sústreďuje na vnútorne hnutia, ktoré pochádzajú od Ducha Svätého a druhý popisuje impulzy pochádzajúce od Zlého.

Podľa sv. Ignáca je rozlišovanie duchov citlivá spolupráca s impulzmi Ducha Svätého. Keďže nie všetky vnútorné impulzy sú od Neho, potrebujeme rozvážnosť vie rozlíšiť dobré impulzy od zlých  a práve s ňou sa môžeme chrániť klamov zlého ducha, aj rôznych sebaklamov.  

Sv. Ignác vedie človeka k tomu, aby dokázal s rozvážnosťou žiť a pracovať vo svete, v strede jeho zmätkov, zakusovať v srdci hnutia, ktoré môžu mať zlý pôvod, a predsa ich dokázať správnym rozlišovaním  prijímať alebo odmietať. Vedieť si pod vplyvom impulzov Ducha Svätého vyberať, čo je skutočne na väčšiu česť a slávu Božiu.”[1] V Ignácovom Duchovnom denníku vidíme, aký pozorný bol na vnútorné hnutia svojej duše. Jeho najbližší spolubrat hovorí, že Ignác nikdy neurobil vážnejšie rozhodnutie bez toho, žeby sa neporadil s Bohom.[2] Zdá sa, že nie iba v modlitbe, ale stále v sebe rozlišoval vnútorné hnutia.

Táto citlivá pozornosť k rôznym hnutiam v srdci, táto citlivosť na najjemnejšie dotyky znamená, že človek už nežije len podľa cností, ktoré si nadobudol sériou pozitívnych návykov, ale je to niečo oveľa viac. Znamená to mať dar Ducha Svätého. Napredovať podľa cností je ako veslovať v loďke – pomaly a ťažko. Napredovať podľa darov Ducha je ako ísť plachetnicou – ľahko a rýchlo[3]. Keď Izraeliti vychádzali z Egypta, Boh im dal za vodcu ohnivý stĺp v noci, vo dne stĺp dymu. Oni nasledovali pohyb tohto stĺpa: keď zastal, zastali aj oni, keď sa pohol, pohli sa aj oni. Novozákonný Boží ľud nie je v tomto smere  vôbec ukrátení, ba môžeme povedať, že sme na tom oveľa lepšie.[4] Veď tak ako manna bola predobrazom Eucharistie, aj ohnivý stĺp bol len predobrazom oveľa starostlivejšieho Božieho vedenia. Ide o vedenie skrze dar Ducha Svätého.  Vnútornou  citlivosťou na jeho jemné impulzy môžeme odpovedať aj na tiché náznaky Božej vôle a žiť spôsobom, ktorý sa páči Bohu.[5] Náš život sa takto stáva stálym áno Bohu a jeho vôli. Táto pripravenosť a citlivosť na impulzy Ducha Svätého je niečo, čo teda podstatne napomáha duchovnému rozlišovaniu.

Duchovné rozlišovanie je i na kresťanskom Východe oblasťou natoľko dôležitou, že jej viacerí autori venujú osobitnú pozornosť. Popritom však samotné rozlišovanie považujú za jednu z najnáročnejších duchovných činností. Jeden z týchto autorov bol Serafín Sarovský (1759–1833). Duchovné rozlišovanie videl vo zvyšovaní citlivosti svojho vnútra. Bol skutočným majstrom duchovného rozlišovania a zachytával jemné podnety, ktoré sa ponúkajú mysli. Bol si vedomý toho, že duch, ktorý vnuká myšlienky, je v počiatočnom štádiu ťažko identifikovateľný, a preto pre istotu, odporúčal odmietnuť všetky podnety, všetky myšlienky. Vedel totiž o zákernosti a maskovaní nepriateľa našej duše, ktorý sa usiluje vstúpiť do priestorov nášho srdca práve prostredníctvom podnetov, na prvý pohľad šľachetných a dobrých.

Definoval rozlišovanie a boj proti zlým myšlienkam ako vedu, ktorá oddeľuje  tie myšlienky, ktoré vedú k Bohu od tých, ktoré od neho odvádzajú. Toto je podľa neho umenie, ktoré ovláda len málo ľudí. Podobné umenie sa viaže i na skutky človeka. Používať slová je podľa neho jednoduché, ale uskutočňovať ich, je   namáhavé dielo. Konkrétny skutok však pozdvihuje  človeka k nebu. U Serafína Sarovského sa objavuje tendencia nie len odmietnuť zlé, ale i všetky zbytočné a zavádzajúce myšlienky. Ide o istú čistotu mysle, ktorej podstatou je uchovať nasmerovanie našej mysle na Boha. Toto je podľa neho úlohou zasvätených osôb.

Bol presvedčený o tom, že prostredníctvom zlých myšlienok vchádza do nás nenápadným spôsobom sila zlého. Pri istej príležitosti sa  vyjadril nasledovne: Ak ti tvoja myseľ našepkáva: Ukradni, a ty jej vyhovieš, pre túto samotnú skutočnosť dáš diablovi moc nad tebou samým. Ak ti tvoja myseľ našepkáva jesť až do presýtenia, a ty skutočne ješ veľa, i v takomto prípade prevzali diabli moc nad tebou. A tak, ak zlé myšlienky a vášne nad tebou víťazia, staneš sa nádobou zlých duchov.

Myšlienky proti blížnemu sa podľa neho stávajú akoby bombou, ktorá vyhodí do vzduchu ľudské vzťahy. „Každá zlá myšlienka, ktorá nám zíde na um, má negatívny odraz i na naše osobné vzťahy. Srdce blížneho vníma túto moc zla, ktorej sme podriadení.“ Na konci života Serafín Sarovský spolu s inými duchovnými osobnosťami kresťanského východu hovorieval: „Ak sa nenaučíte poraziť každú zlú myšlienku, zlý podnet, dostávate do nebezpečenstva seba i celé spoločenstvo ľudí v ktorom žijete. V každej zlej myšlienke je totiž prítomná sila viacerých zlých duchov“.     

Milí priatelia, skúsme sa v tomto roku častejšie započúvať do nášho vnútra, rozoznať hnutia, myšlienky a city srdca, ktoré sa v ňom ozývajú. Skúsme však  rozoznať a dešifrovať i to, ktorým smerom nás posúvajú. Takto sa isto dostaneme ľahšie a bez zbytočných zákrut k nášmu cieľu, ktorým je Ježiš Kristus.

AUDIO: 

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne:  

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.