Vatikán 10. januára – Aula Pavla VI. sa aj dnes zaplnila pútnikmi z celého sveta, ktorí prišli na generálnu audienciu k pápežovi Františkovi. Ten pokračoval v cykle katechéz vysvetľujúcom jednotlivé časti svätej omše. V dnešnom siedmom pokračovaní Svätý Otec veriacim priblížil hymnus Glória a omšovú modlitbu dňa, zvanú kolekta. Kňazom zdôraznil, aby pred touto modlitbou zachovávali moment ticha na pohrúženie sa do Božej prítomnosti a všetkých povzbudil k meditovaniu nad textami kolekty aj mimo svätej omše.

Úvodom ku katechéze boli tentokrát slová Evanjelia podľa Jána: «A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou» (Jn 1,14.16).

Plné znenie katechézy pápeža Františka:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V slede katechéz o eucharistickom slávení sme videli, že úkon kajúcnosti nám pomáha zbaviť sa našej domýšľavosti a predstúpiť pred Boha takí, akí skutočne sme, vedomí si toho, že sme hriešnikmi, v nádeji na odpustenie.

Práve zo stretnutia ľudskej biedy s Božím milosrdenstvom sa rodí vďačnosť vyjadrená v „Glória“, «prastarom a ctihodnom hymne. Ním Cirkev, zhromaždená v Duchu Svätom, oslavuje a vzýva Boha Otca a Baránka» (Všeobecné smernice Rímskeho misála, 53).

Úvod tohto hymnu - „Sláva Bohu na výsostiach“ - preberá slová spevu anjelov pri narodení Ježiša v Betleheme, radostné ohlasovanie vzájomného objatia medzi nebom a zemou. Tento spev zapája aj nás, pohrúžených do modlitby: «Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle».

Po hymne Glória, alebo ak tento nie je, tak hneď po úkone kajúcnosti, dostáva modlitba osobitnú formu v orácii (modlitbe) nazvanej „kolekta“, prostredníctvom ktorej sa vyjadruje špecifická povaha slávenia, meniaca sa podľa dní a období roka (porov. tamtiež, 54). S výzvou «modlime sa» kňaz vyzýva ľud zahĺbiť sa spolu s ním vo chvíli ticha, s cieľom uvedomiť si, že stojíme v Božej prítomnosti, a aby si každý vo svojom srdci vzbudil osobné úmysly, s ktorými sa zúčastňuje na svätej omši (porov. tamtiež, 54). Kňaz povie „modlime sa“, po čom nasleduje chvíľa ticha: každý myslí na to, čo potrebuje, o čo chce prosiť v modlitbe.

Ticho sa nezužuje len na absenciu slov, ale slúži na to, aby sme sa pripravili načúvať iným hlasom: hlasu nášho srdca a predovšetkým hlasu Ducha Svätého. V liturgii charakter posvätného ticha závisí od toho, v ktorom momente sa nachádza: «Pri  úkone kajúcnosti a po výzve na modlitbu napomáha chvíľa ticha sústredene sa vnoriť do seba; po čítaniach alebo po homílii pomáha veriacim rozjímať o tom, čo počuli; po prijímaní umožňuje vnútornú modlitbu chvály a vďakyvzdania» (tamtiež, 45).

Takže ticho pred úvodnou modlitbou napomáha zahĺbiť sa do seba samých a myslieť na dôvod toho, prečo sme tam. Preto je dôležité načúvať vlastnému vnútru, aby sme ho potom otvorili Pánovi. Možno prichádzame po dňoch únavy, radosti či bolesti a chceme to povedať Pánovi, vzývať jeho pomoc, prosiť, aby nám bol nablízku; máme chorých príbuzných a priateľov alebo takých, ktorí prechádzajú ťažkými skúškami; túžime odovzdať Bohu osud Cirkvi a sveta.

Na toto slúži krátke ticho pred tým, ako kňaz, dajúc dohromady úmysly každého jednotlivca, vyjadrí Bohu nahlas v mene všetkých spoločnú prosbu, ktorá uzatvára úvodné obrady, vykonávajúc doslova „kolektu“, čiže zbierku jednotlivých úmyslov. Vrelo odporúčam kňazom zachovávať tento moment ticha a nenáhliť sa. Po výzve „Modlime sa“ nech sa zachová ticho. Toto odporúčam kňazom. Bez tohto ticha riskujeme, že zanedbáme vnútornú sústredenosť.

Kňaz vyslovuje túto prosbu, túto modlitbu kolekty s rozopätými ramenami. [Pápež robí gesto.] Je to postoj oranta, ktorý si kresťania osvojili už od prvých storočí – o čom svedčia fresky z rímskych katakomb –, aby napodobnili Krista s roztvorenými ramenami na dreve kríža. A tam je Kristus modliacim sa orantom a je súčasťou modlitby! V Kristovi na kríži rozpoznávame kňaza, ktorý obetuje Bohu jemu milý kult, a síce synovskú poslušnosť.

V Rímskom ríte sú modlitby orácie stručné, avšak významovo bohaté: nad týmito modlitbami sa dá spraviť mnoho krásnych meditácií. Nádherných! Vrátiť sa k ich textom v meditácii, a to aj mimo svätej omše, nám môže pomôcť osvojiť si spôsob, ako sa obracať na Boha, o čo ho žiadať, aké slová použiť. Kiež sa liturgia pre nás všetkých stane jednou skutočnou školou modlitby.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

Čím viac sme zakorenení v Kristovi, tým viac znovunachádzame vnútorný pokoj, a to aj uprostred dennodenných protirečení. (Tvít pápeža Františka 10. januára 2018)

Vatikán 10. januára – Pápež František prostredníctvom Úradu apoštolskej charity (Elemosineria Apostolica) pozval núdznych obyvateľov Ríma do cirkusu. Predstavenie s názvom Cirkus solidarity sa uskutoční zajtra popoludní v rímskej časti Saxa Rubra a pozvané sú naň chudobné rodiny ako aj ďalšie osoby v núdzi ako bezdomovci, utečenci či väzni, spolu s charitnými dobrovoľníkmi. Cirkusové šapitó s kapacitou 2100 miest dal k dispozícii taliansky cirkus Circo Medrano. V blízkosti stanu bude tiež chudobným k dispozícii vatikánska sanitka a mobilná ambulancia s lekármi a zdravotníkmi z radov dobrovoľníkov. Tým najnúdznejším po skončení predstavenia ponúknu balíček so suchou večerou.

Pápežský almužník Mons. Konrad Krajewski o tomto podujatí informoval s nasledovným želaním: „Kiež sa tento dar ponúknutý cirkusovými umelcami, ktorí svojou húževnatosťou, nasadením a mnohými obetami dokážu vytvárať a darovať krásu - sebe aj iným -, stane aj pre našich najnúdznejších bratov povzbudením k prekonávaniu trpkostí a ťažkostí života, ktoré sa niekedy zdajú byť príliš veľké a neprekonateľné.“

Pripomeňme, že cirkusoví umelci v poslednom období častokrát prichádzajú aj na generálne audiencie, kde sa svojimi akrobatickými kúskami snažia spestriť program pútnikom i Svätému Otcovi. Ten sa im počas jednej z audiencií prihovoril nasledovne: „Ľudia, ktorí robia predstavenie v cirkuse, sú tvorcami krásy. A tá prospieva duši. Koľko len potrebujeme krásy!“ -zk-

Vatikán 10. januára – V uplynulom roku bolo svätorečených spolu 37 osôb, z ktorých 30 je mučeníkov a 7 vyznávačov. Uviedol to kardinál Angelo Amato, ktorý bilancoval uplynulý rok z hľadiska aktivít organizovaných Kongregáciou pre kauzy svätých, ktorej je prefektom. Príležitosťou podeliť sa so zaujímavými štatistikami bolo slávnostné otvorenie odborného kurzu dikastéria v pondelok 8. januára na pôde Pápežskej Urbanovej univerzity.

V roku 2017 sa podľa slov kard. Amata uskutočnili dve slávnosti svätorečenia a 19 ceremónií blahorečenia. Slávnosti svätorečenia sa konali 13. mája vo Fatime a 15. októbra v Ríme. Medzi novými svätcami nachádzame Portugalcov, Brazílčanov, Mexičanov, Španielov a Talianov. Okrem Slovenska, ktoré dostalo bl. Titusa Zemana, sa blahorečenia v uplynulom roku uskutočnili aj v Argentíne, Brazílii, Kolumbii, Japonsku, Indii, Írsku, Taliansku, Litve, Španielsku a USA.

Kardinál Amato tiež pripomenul, že v roku 2017 došlo k dvom dôležitým úpravám procedúr Kongregácie pre kauzy svätých. Bolo vydané inovačné motu proprio pápeža Františka Maiorem hac dilectionem z 11. júla, ktorým Cirkev oficiálne uznala za samostatný dôvod blahorečenia „obetovanie života z lásky“. Ide o tretiu cestu vedúcu k blahorečeniu popri mučeníctve a hrdinských cnostiach. Ďalším novým dokumentom z dielne Kongregácie je inštrukcia o relikviách v Cirkvi, ktorá bola zverejnená 17. decembra. -zk-

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: