Vatikán 11. januára – Blížiaca sa apoštolská cesta do Čile a Peru, Synoda o mladých, Svetové stretnutie rodín v Dubline, Amoris laetitia a reforma Rímskej kúrie. To sú témy rozhovoru, ktorý poskytol vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin redaktorovi Vatikánskeho rozhlasu Alessandrovi Gisottimu pre spravodajský portál Vatican News. Rok, ktorý je pred nami, sa podľa talianskeho kardinála bude niesť predovšetkým v znamení mladých:

Kard. Parolin: „Celkom iste tento rok – rok 2018 ­– bude charakterizovaný práve osobitným sústredením pozornosti Cirkvi na všetkých jej úrovniach na mladých, čiže na ich očakávania, ašpirácie, na výzvy, ktorým musia čeliť, a aj na nádeje, ktoré so sebou prinášajú, tak ako aj na ich slabosti a ich obavy. Takže bude to dôležitý rok: pápež to už pripomenul aj v nedávnych príhovoroch počas vianočného obdobia.

Myslím, že tou najinovačnejšou vecou tohto prístupu je hľadanie nového vzťahu Cirkvi s mladými, určovaného paradigmou zodpovednosti, bez akéhokoľvek paternalizmu. Cirkev chce skutočne vstúpiť do dialógu s mladými, chce im porozumieť a chce mladým pomôcť.

Zároveň by som sa chcel odvolať na ten slávny príhovor Johna Kennedyho, v ktorom pri preberaní svojho úradu v už vzdialenom roku 1961 povedal: „Nesmiete sa pýtať, čo môže krajina urobiť pre vás, ale musíte si položiť otázku, čo vy môžete urobiť, čo musíte urobiť pre krajinu“.

Myslím, že koniec koncov toto bude aj tým inovačným prístupom, čiže Cirkev sa pýta mladých - pápež a Cirkev sa mladých pýtajú -, čo oni môžu urobiť pre Cirkev, aký príspevok môžu dať pre Evanjelium, pre šírenie Evanjelia dnes! A myslím, že na toto pozvanie budú mladí vedieť odpovedať s ich veľkodušnosťou a aj s ich nadšením.“

A. Gisotti: V Dubline bude v auguste Svetové stretnutie rodín, významné podujatie, ktoré prichádza dva roky po vydaní Amoris laetitia. Aké zhodnotenie sa podľa Vás dá urobiť ohľadom recepcie tohto dokumentu a prečo podľa Vás vyvolal takú zápalistú diskusiu v katolíckom svete?

Kard. Parolin: „Evidentne, Cirkev sa po slávení dvoch synod a po publikácii Apoštolskej exhortácie Amoris laetitia vydala týmto smerom. A istotne aj slávenie Svetového dňa rodiny v Dubline bude, myslím si, dôležitou etapou, keďže je koniec koncov aj prvou po vydaní spomínaného dokumentu. Etapou reflexie, etapou prehlbovania a tiež etapou pokračovania tohto procesu uplatňovania smerníc dokumentu Amoris laetitia.

Aj tu by som možno použil ten istý výraz ako predtým, a síce, že koniec koncov Amoris laetitia pramení z novej paradigmy, ktorú pápež František realizuje s múdrosťou, rozvahou a tiež s trpezlivosťou. Pravdepodobne ťažkosti, ktoré vznikli a ktoré ešte v Cirkvi existujú, vyplývajú viac než z niektorých aspektov obsahu práve z tejto zmeny postoja, ktorú od nás pápež žiada. Zo zmeny paradigmy, obsiahnutej práve v samotnom texte, ktorá sa od nás žiada: tento nový duch, tento nový prístup!

Je zrejmé, že každá zmena so sebou nesie ťažkosti, no na tieto ťažkosti treba brať ohľad a treba im čeliť s nasadením, aby sme našli odpovede, ktoré sa stanú momentmi ďalšieho rastu, ďalšieho prehlbovania. Aj tu verím, že Amoris laetitia okrem toho, že je objatím, ktoré Cirkev venuje rodine a jej problémom v dnešnom svete, aby tak skutočne pomohla realizovať Evanjelium vo vnútri rodiny, je už sama osebe Evanjeliom – Evanjeliom rodiny. Je zároveň aj prosbou o pomoc adresovanou rodinám, aby spolupracovali s Cirkvou a prispievali k jej rastu“.

A. Gisotti: V marci uplynie piate výročie zvolenia pápeža Františka. Jedným zo silných bodov pontifikátu, ako vieme, je proces reformy, a to nielen Kúrie. Ako sa podľa Vás môže vyvíjať tento proces v blízkej budúcnosti?

Kard. Parolin: „Je zrejmé, že už sa vykonali kroky, podstatné kroky vpred. Už minulý rok pápež v príhovore Kúrii vymenoval azda všetky opatrenia, ktoré boli prijaté po preskúmaní, predovšetkým zo strany Rady kardinálov C9. Avšak, zdá sa mi, že v príhovore – a  je to neustále sa opakujúca myšlienka v magistériu pápeža Františka, keď je reč o Kúrii – nejde ani tak o nástojení na štrukturálnych reformách vyhlasovaním nových zákonov, nových noriem, menovaní a tak ďalej, ako skôr o hlbokého ducha, ktorý musí oduševňovať každú reformu Kúrie, a tým je základný rozmer kresťanského života, čiže dimenzia obrátenia.

Čiže ide o to zaistiť, aby sa Kúria čoraz viac a čoraz lepšie mohla stať pápežovi skutočne pomocou k ohlasovaniu Evanjelia, k dosvedčovaniu Evanjelia, k evanjelizácii dnešného sveta – odstraňovaním aj tých tieňov, ktoré môžu prekážať tomuto úsiliu a tejto misii. Ešte raz by som nástojil na tomto, aj keď ide o pohľad základného charakteru, ktorý nevstupuje do konkrétnosti jednotlivých reforiem či jednotlivých zmien, ktoré však už nastali a ktoré budú pokračovať. Momentálne prebiehajú ďalšie analýzy týkajúce sa  ďalších organizmov Rímskej kúrie, avšak toto je základná perspektíva, ktorú musíme zaujať a  ktorú nám pápež neustále pripomína a na ktorú by som chcel dať dôraz.“

A. Gisotti: Rok 2018 bude pre pápeža Františka prirodzene aj rokom apoštolských ciest. O pár dní pápež opäť zavíta do Latinskej Ameriky. Aký je podľa Vás najdôležitejší zmysel návštevy Čile a Peru?

Kard. Parolin: „Je to zakaždým stretnutie s cirkvami, je to zakaždým stretnutie s kresťanskou komunitou. Pápež ide ako pastier univerzálnej Cirkvi, aby sa stretol s miestnymi cirkvami. Prirodzene, sú to cirkvi, ktoré sú osobitne živé, osobitne aktívne - akou je cirkev v Čile, akou je cirkev v Peru - a ktoré sa na druhej strane stretávajú s početnými výzvami tvárou v tvár realite dnešného sveta.

Výziev je mnoho! Načrtnem osobitne dve, ktoré pápežovi veľmi ležia na srdci. Prvou je  výzva domorodých obyvateľov, indiánov, a tu sa odvolám aj na synodu o Amazónii, ktorá bola nedávno zvolaná pápežom, a ktorá sa uskutoční v roku 2019. Čiže to, aká je úloha a aký je príspevok týchto populácií v rámci jednotlivých krajín, ich spoločností, a ich prínos aj pre samotné tieto spoločnosti.

Potom je to téma, ktorú pápež silne vníma, a ku ktorej sa vrátil aj veľmi dôraznými slovami, téma korupcie, ktorá zabraňuje rozvoju, a ktorá prekáža aj zdolávaniu chudoby a biedy. Myslím, že to nebude ľahká cesta, avšak bude to skutočne cesta oduševňujúca.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk-

Vatikán/Peru 11. januára – Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života vydala dekrét v súvislosti so spoločnosťou apoštolského života Sodalitium Christianae Vitae (Sodalicio de Vida Cristiana), pôsobiacou predovšetkým v Peru a Latinskej Amerike. Dekrétom tejto inštitúcii udeľuje apoštolského komisára, ktorým je Mons. Noel Antonio Lodoño Buitrago CSsR, kolumbijský biskup diecézy Jericó. Referentom dikastéria v otázke spomínanej apoštolskej spoločnosti aj naďalej zostáva kardinál W. Tobin CSsR, ako delegát ad nutum a to osobitne ohľadom ekonomických otázok.

Ako ďalej informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice v oficiálnom komuniké, Svätý Otec František so znepokojením sledoval všetky informácie, ktoré počas viacerých rokov prichádzali do dikastéria o situácii spoločnosti Sodalicio de Vida Cristiana. Pápež preukázal, že venuje osobitnú pozornosť závažnosti informácií týkajúcich sa vnútorného poriadku, formácie a ekonomicko-finančnej správy, a práve v týchto otázkach dôrazne požiadal dikastérium o osobitnú pozornosť. V nedávnej minulosti peruánske súdne orgány zasiahli proti zakladateľovi hnutia, Luisovi Fernandovi Figarimu. Po dôkladnej analýze celej dokumentácie dikastérium vydalo spomínaný dekrét.

Luis Fernando Figari, zasvätený laik, založil spoločnosť Sodalitium Christianae Vitae v roku 1971 v peruánskej Lime. Spoločnosť, ktorej členmi sú zasvätení muži-laici a tiež kňazi, dostala v roku 1997 pápežské schválenie.

V roku 2003 sa objavili v tlači obvinenia proti L. Figarimu a jeho najbližším spolupracovníkom zo sexuálneho zneužívania maloletých, z premývania mozgov členom spoločnosti, z autoritárskych metód riadenia ako aj z hospodárskej trestnej činnosti. -zk-

Vatikán 11. januára - Vatikánske múzeá pripravujú plán vylepšenia prístupu návštevníkov k svojim expozíciám. Riaditeľka Vatikánskych múzeí Barbara Jatta v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas na tému pripravovaných aktivít v roku 2018 uviedla, že súčasťou zefektívnenia prístupu do múzeí bude aj otvorenie ďalšieho vchodu do areálu Múzeí. Bude sa nachádzať neďaleko súčasného vstupu a umožní prístup priamo do záhradného nádvoria a do priestorov niektorých zbierok.

Medzi významnými momentmi očakávanými v roku 2018 spomenula riaditeľka múzeí napr. dokončenie reštaurátorských prác na nástennom výjave Bitky pri Milvijskom moste v Rafaelových izbách, realizáciu výstavy v Mexiku a tiež predstavenie výstavy pochádzajúcej z Ruska koncom kalendárneho roka.

Vatikánske múzeá sú však viac než len zbierkou kultúrnych hodnôt, upozornila zároveň Barbara Jatta so slovami: „Naše múzeá sú aj svedectvom viery a kresťanskej nábožnosti.“

Kompletná trasa, ktorú môže návštevník Vatikánskych múzeí absolvovať pri prehliadke ich exponátov predstavuje sedem kilometrov. -jb-

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: