Modlitba, ktorá očisťuje, posilňuje a osvecuje putovanie, je ako palivo pre našu cestu smerom k plnej jednote kresťanov. (Tvít pápeža Františka 23. januára 2018) -zk-

Vatikán 22. januára – Svätý Otec František je už naspäť v Ríme po týždni strávenom v Južnej Amerike. Boeing 767 juhoamerickej spoločnosti LATAM so Svätý Otcom, jeho sprievodom a 70 novinármi pristál na rímskom letisku Ciampino o 14.15. Po ceste z letiska sa Svätý Otec prišiel poďakovať Panne Márii do Baziliky Santa Maria Maggiore za ochranu pri jeho 22. apoštolskej ceste.

„Ďakujem všetkým, ktorí ma rôznymi spôsobmi a formami sprevádzali na mojej púti v Čile a Peru, zvlášť modlitbou.“ To sú slová pápežovho krátkeho odkazu, ktorý po príchode do Vatikánu rozoslal cez sociálne siete.

Počas spiatočného letu z Limy do Ríma Svätý Otec ako zvyčajne odpovedal novinárom na ich otázky. Tentoraz sa okrem svedectva o prežívaní najsilnejších momentov v Čile a Peru pápež František venoval aj téme, ktorá silne rezonuje najmä v čilských médiách, a to je otázka správnosti menovania resp. potreby odvolania biskupa čilskej diecézy Osorno Mons. Juana Barrosa. Ten sa v minulosti pohyboval v okruhu ľudí blízkych kňazovi Fernandovi Karadimovi, odsúdenému cirkevným trestom za zneužívanie mladistvých a ďalšie závažné delikty. Pápež František pri spiatočnom lete z Peru do Ríma znovu potvrdil, že nemá usvedčujúce dôkazy o vine Mons. Barrosa.

Pred novinármi sa však Svätý Otec zároveň verejne ospravedlnil, že v predchádzajúcich dňoch sa nesprávne vyjadril, keď povedal, že neexistujú dôkazy, pretože sa žiadalo použiť vyjadrenie, že neexistujú usvedčujúce dôkazy. Pápež tak dal za pravdu bostonskému arcibiskupovi kardinálovi O´Malleymu, predsedovi Pápežskej komisie na ochranu maloletých, ktorý ho upozornil na nie veľmi šťastné vyjadrenie, ktoré vyvolalo vlnu medializovaných reakcií zo strany obetí potrestaného kňaza Karadimu.

Podrobnejšie o obsahu tlačovej konferencie

Vatikánsky hovorca Greg Burke, ktorý moderoval Tlačovú konferenciu dal najprv priestor domácim novinárom z Peru a Čile. „Čo si odnášate z Peru?“ – opýtal sa Svätého Otca peruánsky novinár:

„Odnášam si dojem veriaceho národa, národa, ktorý prechádza mnohými skúškami, aj historicky nimi prešiel. Ale táto viera na mňa robí silný dojem... Nielen  viera v Trujille, kde je ľudová nábožnosť veľmi bohatá a silná, až po prejavy viery na uliciach. Videli ste tie ulice. A nielen v Lime (...), ale aj v Puerto Maldonado (...) - nielen námestie, ale aj bočné uličky boli plné ľudí, ktorí takto vyšli vyjadriť svoju radosť. (...)

Je to národ preniknutý svätosťou, latinskoamerický národ, ktorý má množstvo svätých. A to svätých vysokej úrovne: Turíbius, Ružena, Martin, Ján... Som presvedčený, že tú vieru majú v sebe veľmi hlboko. Z Peru si odnášam pocit radosti z viery, z nádeje, z odhodlania kráčať. A predovšetkým, obraz množstva detí. Takže opäť som videl to, čo predtým na Filipínach a v Kolumbii: otcov a mamy, ktorí ku mne dvíhali svoje deti, a toto hovorí o nádeji. (...)“

Ďalšia otázka sa týkala korupcie a defraudácie medzi politikmi v Peru. Novinár z denníka „La Republica“ poukázal na to, že do prípadov dohodnutých úplatkov boli zamotaní aj členovia Cirkvi, ako o tom svedčí očakávaný súd s laickým cirkevným združením Sodalicio de Vida Cristiana. „Ako odpovedáte na tieto prípady?“, opýtal sa novinár pápeža Františka.

Pápež František vo svojej odpovedi najprv venoval priestor fenoménu korupcie ako niečomu, čo je oveľa horšie ako jednotlivé zlyhanie človeka upadnutím do hriechu zo slabosti. Hoci vo všetkých prípadoch ide o dôsledky dedičného hriechu, pri korupcii je to oveľa závažnejšie, vysvetlil Svätý Otec a pripomenul knižku, ktorú na túto tému kedysi napísal pod názvom „Hriešnik áno, korupčník nie“.

O prípady hriechu sa až tak nebojím, povedal pápež: „bojím sa korupcie, pretože korupcia ti skazí duši i telo, a skorumpovaný človek si je taký istý sebou samým, že pre neho už viac niet cesty späť. Pápež uviedol príklady zo života, týkajúce sa vykorisťovania zamestnancov:

„Podnikateľ, ktorý platí svojim robotníkom polovicu, je skorumpovaný. A taká domáca pani, ktorá je navyknutá a je presvedčená, že celkom normálnou vecou zdierať pomocníčky v domácnosti či už sa to týka pláce alebo spôsobu zaobchádzania, to je skorumpovaná osoba.“

Svätý Otec spomenul aj reakciu istého dobre situovaného muža, ktorého upozornil, že nesmie hrubo zaobchádzať s domácimi zamestnancami, pretože je to hriech. On mu namietal: ,Páter, neporovnávajme týchto ľudí so mnou, veď títo ľudia sú tu na to‘.  Pápež František vysvetlil:

„A to je presne to, ako rozmýšľa obchodník so sexom, obchodník s otrockou prácou. Skazení ľudia. A že či je korupcia aj v Cirkvi? Áno. V Cirkví sú prípady korupcie. V dejinách Cirkvi k tomu vždy dochádzalo (...), pretože muži a ženy Cirkvi vstupovali do korupčnej hry.“

Po týchto slovách pápež konkrétne predložil situáciu prípadu spomenutého združenia Sodalicio de Vida Cristiana. Proti jeho zakladateľovi, o ktorom sa až po rokoch zistilo, že viedol dvojitý život a má na svedomí sexuálne zneužívanie, manipuláciu svedomia členov združenia a ekonomické delikty, sa vedie v Peru súdny proces a rovnako aj vo Vatikáne pred najvyšším tribunálom Apoštolskej signatúry a jeho záver sa očakáva už o mesiac.

Pápež František vysvetlil, že tu nešlo len o záležitosť jednotlivej osoby, ale kauza mala širší dosah a z toho dôvodu poveril amerického kardinála Tobina, aby situáciu úradne preveril. Prípad potom dospel k tomu, že dnes je Sodalicio pod dozorom komisára, vymenovaného Svätou stolicou. Pápež František pripomenul postup pápeža Benedikta XVI. v podobnom prípade Kongregácie Kristových legionárov, proti ktorým zasiahol s plnou rozhodnosťou. „Benedikt netoleroval tieto veci. Ja som sa poučil od neho, aby som ich tiež netoleroval,“ uzavrel pápež František.

Veľká časť ďalších otázok novinárov sa týkala Čile, konkrétne otázky postoja Svätého Otca k osobe Mons. Juana Barrosa, biskupa diecéza Osorno. Ako sme informovali už včera, Svätý Otec potvrdil, že hoci existujú obvinenia zo zakrývania prípadov pedofílie páchanej zo strany inej osoby, niet však usvedčujúceho dôkazu o vine spomenutého biskupa.

Pápež František vysvetlil, že svedomie mu káže zastávať postoj prezumpcie neviny spomenutého biskupa, až kým mu niekto nepredloží usvedčujúci dôkaz. Zároveň priznal, že môžu existovať prípady, keď obete nemôžu predložiť dôkaz napr. z dôvodu utrpenej hanby či pre nedostatok svedkov a z tohto dôvodu sa ospravedlnil všetkým obetiam, ktorých sa mohlo nepríjemne dotknúť jeho vyjadrenie v rozhovore s čílskou novinárkou počas návštevy Iquique, kde povedal, že sa vyjadrí až vtedy, keď mu niekto prinesie dôkazy. -jb- 

(Obsah tlačovej konferencie bude doplnený)

(Aktualizované: 23.1.2018, 17:05)

Vatikán/Peru 23. januára – Posledný deň svojej apoštolskej návštevy v Peru, nedeľu 21. januára, začal Svätý Otec spoločnou modlitbou Liturgie hodín (Hora media) s kontemplatívnymi sestrami v Sanktuáriu Pána zázrakov (Seňor de los Milagros). Do pútnického kostola v historickom centre Limy, ktorý spravuje komunita Bosých karmelitánok známa pod menom Las Nazarenas, prišli na stretnutie s pápežom Františkom aj členky ďalších mníšskych komunít pôsobiacich v Peru. Výnimočná príležitosť tak vytvorila modliace sa zhromaždenie okolo 500 kontemplatívnych sestier, ktoré inak žijú v prísnej klauzúre svojich kláštorov. 

Svätý Otec František predniesol počas slávenia Liturgie hodín príhovor. Po poďakovaní predstavenej komunity matke Soledad za jej slová privítania vyjadril vďaku všetkým sestrám za ich modlitby v tichu kláštora, ktorými ho sprevádzajú v jeho službe. Svätý Otec si zo srdca zaspomínal aj na argentínske karmelitánky v štyroch Karmeloch sídliacich v diecéze Buenos Aires, ktoré ho neustále sprevádzali svojimi modlitbami počas jeho služby v tamojšej diecéze.

V rámci modlitby zaznelo krátke čítanie z Listu Rimanom: «Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“ Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti» (Rim 8,14-16). Práve na tieto slová sv. Pavla nadviazal pápež František vo svojom príhovore, keď vyzdvihol „bohatstvo kresťanského povolania, radosť z vedomia, že sme Božími deťmi“. Vyzval sestry, aby si hlavne v ťažkých chvíľach opakovali: „Som dcérou, som dcéra Božia“.

„Tá privilegovaná cesta, ktorú máte na stále obnovovanie tejto istoty, je život modlitby - modlitby komunitnej a osobnej. Modlitba je jadrom vášho zasväteného života, vášho kontemplatívneho života, a je spôsobom ako kultivovať skúsenosť lásky, ktorá povzbudzuje našu vieru, a ako nám správne povedala matka Soledad, je to modlitba, ktoré je vždy misionárska. Nie je to modlitba, ktorá by narazila na múr kláštora a vrátila sa späť. Nie, je to modlitba, ktorá ide a vychádza, stále vychádza...

Misionárska modlitba je tá, ktorá dokáže zjednotiť sa s bratmi v ich rôznych situáciách a modliť sa, aby im nechýbala láska a nádej. Tak hovorila sv. Terézia od Ježiška:

«Pochopila som, že jedine láska pobáda údy Cirkvi do činnosti a že keby táto láska vyhasla, apoštoli by už neohlasovali evanjelium, mučeníci by odmietali vyliať svoju krv. Pochopila som, že láska zahŕňa v sebe všetky povolania, že láska je všetko, že objíma všetky časy a všetky miesta..., slovom, že je večná! ... V srdci Cirkvi, mojej matky, ja budem láskou» (Svätá Terézia z Lisieux: Dejiny duše, preklad KKC, 826).

Kiež toto môže povedať každá z vás. Ak ste niektorá napoly skleslá a uhasil sa vo vás plamienok lásky, proste o to, vyprosujte si to! Je to dar Boží: môcť milovať. Byť láskou! To znamená vedieť byť nablízku utrpeniu toľkých bratov a povedať so žalmistom: «V súžení som vzýval Pána a Pán ma vypočul a vyslobodil» (Ž 117,5).

Takto váš život v klauzúre dokáže mať misionársky a univerzálny dosah a zásadnú úlohu v živote Cirkvi. Modlíte sa, orodujete za mnoho bratov a sestier vo väzení, emigrantov, utečencov, za toľké zranené rodiny, za ľudí v ťažkostiach, za chudobných, za chorých, obete závislostí, aby som spomenul aspoň niektoré zo situácií, ktoré sú deň čo deň urgentnejšie.

Ste ako tí priatelia, čo priniesli ochrnutého pred Pána, aby ho uzdravil. Neostýchali sa, boli „bezostyšní“, ale v tom dobrom zmysle. Namali hanbu urobiť otvor v streche, aby ním spustili ochrnutého. Buďte takto „bezostyšné“, neostýchajte sa modliť sa za to, aby sa k biede ľudí priblížila moc Božia. Toto je vaša modlitba.“

Pápež František ďalej osobitne poprosil klauzúrne sestry o modlitbu za jednotu Cirkvi v Peru vo všetkých jej zložkách, počnúc od rodín, cez laikov, kňazov a zasvätených až po biskupov. -ab, jb-

Vatikán/Česká republika 23. januára – Pražská arcidiecéza dnes dostala menovanie nového pomocného biskupa. Svätý Otec na toto miesto vymenoval Mons. Zdenka Wasserbauera, ktorý je momentálne generálnym vikárom Pražskej arcidiecézy.

Mons. Zdenek Wasserbauer sa narodil 15. júna 1966 v Novom Meste na Morave (diecéza Hradec Králové). V roku 1989 bol promovaný na poľnohospodárskeho inžiniera. Štúdium teológie začal na Karlovej univerzite v Prahe a dokončil ho na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme v roku 1996, za kňaza bol vysvätený 30. septembra 1996 v Prahe. V Ríme na Pápežskom inštitúte spirituality Tereziánum získal v roku 2003 doktorát zo spirituálnej teológie.

Od roku 2015 je moderátorom arcibiskupskej kúrie a od roku 2016 generálnym vikárom Pražskej arcidiecézy. Popri tom je aj kanonikom Pražskej metropolitnej kapituly a členom Kolégia poradcov pražskej arcidiecézy. -zk-

Utorňajšie vsielanie vo zvukovej podobe: