Vatikán 24. januára – Pri dnešnej generálnej audiencii sa Svätý Otec stretol s veriacimi už pod holým nebom na Vatikánskom námestí, pričom pre chorých a pre deti vyhradili miesto vo vnútri Auly Pavla VI. Hlavnú skupinu medzi prítomnými tentoraz tvorilo vyše 7 000 zdravotníckych dobrovoľníkov z celého Talianska. Stretnutia so Svätým Otcom sa dočkal aj svetoznámy slovenský cyklista Peter Sagan, ktorý mu prišiel podarovať biely bicykel.

Ešte pred generálnou audienciou Svätý Otec prijal v osobitnej sále skupinu jezídov z Nemecka, ktorým vyjadril solidaritu s výzvou k medzinárodnému spoločenstvu na podporu návratu jezídskych utečencov do ich vlasti v Sýrii a Iraku, odkiaľ boli vyhnaní islamistami.

Pápež František dnes namiesto katechézy zhrnul svoju nedávnu apoštolskú cestu v Južnej Amerike, z ktorej sa vrátil len v pondelok. Svätý Otec sa pri tejto príležitosti opäť poďakoval dobrovoľníkom, ktorí pomáhali zabezpečiť verejné podujatia. Bolo ich 20-tisíc v Čile, a podobný počet aj v Peru, väčšinou z radov mladých.

Pápež František v stručnosti pripomenul hlavné momenty cesty. Napríklad na margo stretnutia s trestankyňami v ženskej väznici v Čile povedal:

„Povzbudil som ich, aby od seba aj od inštitúcií vyžadovali serióznu cestu prípravy na svoje znovuzačlenenie do spoločnosti, ako horizont, ktorý dáva zmysel každodennej bolesti. Nemôžeme zmýšľať o väzení, o akomkoľvek väzení, bez tohto rozmeru znovuzačlenenia, lebo ak neexistuje táto nádej začlenenia sa do spoločnosti, väzenie je nekonečnou mukou. Naopak, keď konáme v prospech znovuzačlenenia – a aj doživotní väzni sa môžu znovuzačleniť – prostredníctvom práce z väzenia do spoločnosti, otvára sa dialóg. Avšak väzenie musí mať vždy tento rozmer znovuzačlenenia sa. Vždy.“

Ako povedal Svätý Otec, na Katolíckej univerzite v Čile navrhol model integrálnej formácie, ktorá premieňa katolícku identitu na schopnosť mať účasť na rekonštrukcii jednotných a rôznorodých spoločností, kde sa konflikty neskrývajú, ale riešia sa v dialógu:

„Vždy existujú konflikty, aj v domácnosti, vždy existujú. No ešte horšie je, keď sa k nim nesprávne postavíme. Konflikty netreba ukrývať pod posteľ. Konfliktom, ktoré vychádzajú na povrch, treba čeliť a vyriešiť ich v dialógu. Pomyslite na malé konflikty, ktoré iste máte u vás doma: netreba ich ukrývať, ale treba im čeliť. Treba hľadať chvíľu a hovoriť. Takto sa rieši konflikt, dialógom.“

V Peru občianskym a politickým autoritám pápež hovoril o hrozbe korupcie. V tejto súvislosti sa na veriacich na námestí obrátil týmito slovami:

„Neviem, či ste vy tu počuli hovoriť o korupcii, veru neviem. Nie je len v tých končinách. Je aj tu a je ešte nebezpečnejšia než chrípka! Vmiešava sa a ničí srdcia. Korupcia ničí srdcia! Prosím vás, nie korupcii.“

V závere audiencie vyslovil aj naliehavý apel v prospech ľudu Konžskej demokratickej republiky zápasiaceho za rešpektovanie demokracie:

„Žiaľ naďalej prichádzajú znepokojujúce správy z Konžskej demokratickej republiky. Preto opäť opakujem moju výzvu, aby sa všetci snažili zabrániť každej forme násilia. Cirkev zo svojej strany nechce nič iné ako spolupracovať na mieri a spoločnom dobre komunity.“

Pre neochotu prezidenta Kabilu vypísať po vypršaní svojho mandátu demokratické voľby sa krajina a s ňou i miestna Cirkev ocitla v politických nepokojoch, ktoré si už vyžiadali aj obete na životoch pri ozbrojených zásahoch vlády proti veriacim, a to aj priamo v ich kostoloch a v ich blízkosti. -jb, zk-

Vatikán 24. januára -  „Chcel by som ponúknuť príspevok spoločnému úsiliu o predchádzanie rozširovaniu klamných správ a o znovuobjavenie hodnoty žurnalistickej profesie, ako aj osobnej zodpovednosti každého za komunikáciu pravdy.“ Takto vyjadruje Svätý Otec zámer svojho Posolstva k 52. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov, publikovaného práve v dnešný deň liturgickej spomienky patróna žurnalistov sv. Františka Saleského. Samotný Deň masmédií si Cirkev už tradične pripomenie vo Veľkonočnom období, v nedeľu pred slávnosťou Zoslania Ducha Svätého.

Tohtoročné posolstvo má názov: „«Pravda vás vyslobodí» (Jn 8,32). Falošné správy (fake news) a žurnalizmus pokoja».“ Pápež František v ňom najskôr analyzuje výraz „fake news“ - falošné (klamné, zavádzajúce) správy, ktoré sa rozširujú cez internet alebo v tradičných médiách:

„Týmto výrazom sa teda odvolávame na nepodložené informácie, založené na neexistujúcich či skreslených údajoch, zacielené na oklamanie a dokonca zmanipulovanie čitateľa. Ich rozširovanie môže sledovať želané ciele, ovplyvňovať politické rozhodnutia a podporovať ekonomické zisky.“

Ako uvádza pápež, falošné správy vyzerajú hodnoverne, dokážu upútať pozornosť a vyvolať bezprostredné reakcie ako úzkosť, opovrhovanie, hnev, či frustráciu:

„Ich šírenie môže kalkulovať s manipulačným využitím sociálnych sietí a logiky, ktorá garantuje ich fungovanie: týmto spôsobom obsahy, aj keď nepodložené, získavajú také zviditeľnenie, že dokonca aj kompetentné dementovanie len ťažko dokáže zamedziť škodám. (...) Drámou dezinformácie je diskreditácia druhého, jeho predstavenie ako nepriateľa, až po démonizovanie, ktoré môže podnecovať konflikty.“

„Ako môžeme rozpoznať falošné správy?“ – pýta sa v druhej časti posolstva Svätý Otec a v tejto súvislosti oceňuje všetky iniciatívy oponujúce šíreniu falošných správ:

„Sú preto chvályhodné tie výchovno-vzdelávacie iniciatívy, ktoré umožňujú osvojiť si schopnosť zachytiť a zhodnotiť komunikačný kontext, učiac nás tomu, aby sme neboli nevedomky šíriteľmi dezinformácie, ale tými, ktorí ju odhaľujú. Chvályhodnými sú tiež inštitucionálne a právne iniciatívy usilujúce sa o definovanie normatív na obmedzenie tohto fenoménu, ako aj vhodné kroky technologických a mediálnych spoločností na zadefinovanie nových kritérií pre overovanie osobných totožností, ktoré sa ukrývajú v pozadí miliónov digitálnych profilov.“

Prvú falošnú správu v dejinách ľudstva, ktorá mala preň ten najtragickejší dosah, nachádzame už v úvode Svätého písma. Svätý Otec v posolstve poukazuje na dynamiku lži podsunutej diablom pri prvotnom hriechu Adama a Evy:

„Avšak prevencia a identifikácia mechanizmov dezinformácie si vyžadujú aj hlboké a pozorné rozlišovanie. Treba demaskovať tú logiku, ktorú by sme mohli nazvať „logikou hada“, schopného byť všade v prestrojení a uhryznúť. Ide o stratégiu využívanú  «ľstivým hadom», o ktorom hovorí Kniha Genezis, ktorý sa pri počiatkoch ľudstva stal tvorcom prvej falošnej správy - „fake news“ (porov. Gn 3,1-15), ktorá viedla k tragickým následkom hriechu, konkretizujúc sa potom v prvej bratovražde (porov. Gn 4) a v ďalších nespočetných formách zla proti Bohu, blížnemu, spoločnosti a stvorenstvu. Stratégiou tohto chytrého «otca lži» (Jn 8,44) je práve napodobnenie (mimesis), plazivé a nebezpečné zvádzanie, ktoré si robí cestu do srdca človeka za pomoci falošných a vábivých argumentov. (...)

Táto biblická epizóda teda zjavuje podstatnú skutočnosť týkajúcu sa našej problematiky: žiadna dezinformácia nie je neškodná; naopak, dôverovanie tomu, čo je falošné, má zhubné následky. Aj na pohľad mierne skreslenie pravdy môže mať nebezpečné následky.“

Tretia časť posolstva má podnázov „Pravda vás vyslobodí“ (Jn 8,32). Svätý Otec tu v súvislosti s dynamikou falošnosti cituje Dostojevského dielo Bratia Karamazovovci:

„Neustála kontaminácia klamným jazykom privádza vskutku k zatemneniu vnútra človeka. Dostojevskij napísal v tomto zmysle niečo pozoruhodné: «Ten, kto klame sebe samému a počúva vlastné lži, dospeje až do toho bodu, že už viac nedokáže rozlíšiť pravdu ani v sebe samom, ani navôkol, a tak si prestáva vážiť seba samého i druhých. Potom, keďže už viac nemá úctu k nikomu, prestáva aj milovať, a v nedostatku lásky, aby sa cítil zamestnaným a aby sa rozptýlil, odovzdáva sa vulgárnym vášňam a potešeniam, a vinou svojich nerestí sa stáva zverom; a toto všetko pramení z neustáleho klamania – druhým a aj sebe samému» (Bratia Karamazovovci, II., 2).“

„Ako sa teda brániť?“, pýta sa v súvislosti s falošnými správami Svätý Otec. Protiliekom na falošnosť je podľa jeho slov pravda:

Najradikálnejším protiliekom na vírus falošnosti je nechať sa očistiť pravdou. V kresťanskej vízii je pravda nielen pojmovou skutočnosťou, týkajúcou sa posudzovania vecí, definujúc ich ako pravdivé alebo falošné. (...)

Pravda je to, o čo je možné sa oprieť, aby sme nespadli. V tomto vzťahovom zmysle tým jediným skutočne vierohodným a dôveryhodným, na čo sa môžeme spoľahnúť, čiže „pravdivým“, je živý Boh. Hľa Ježišovo uistenie: «Ja som pravda» (Jn 14,6).

Človek teda odhaľuje a znovuobjavuje pravdu, keď ju zakúša na sebe samom ako vernosť a dôveryhodnosť toho, kto ho miluje. Jedine toto oslobodzuje človeka: «Pravda vás oslobodí» (Jn 8,32).“

„Oslobodenie sa od falošnosti a hľadanie vzťahu: to sú dve zložky, ktoré nemôžu chýbať, aby naše slová a naše gestá boli pravdivé, autentické a dôveryhodné“, uvádza v posolstve Svätý Otec, pričom dodáva: „Podľa ovocia môžeme rozpoznať pravdivosť výrokov: či vzbudzujú polemiku, podnecujú rozdelenia, vzbudzujú rezignáciu, alebo či naopak vedú k vedomej a zrelej reflexii, ku konštruktívnemu dialógu, k prospešnej činnosti.“

„Tou pravou správou je pokoj“ – to je názov štvrtej časti posolstva pápeža Františka, v ktorej hovorí o novinárovi ako o tom, kto plní zodpovednú misiu:

„Najlepším protiliekom na falošnosť nie sú stratégie, ale osoby. Osoby, ktoré sú - v slobode od dychtivosti - pripravené počúvať a prostredníctvom námahy úprimného dialógu dajú pravde vyjsť na povrch. Osoby, ktoré sa - priťahované dobrom – stávajú zodpovednými pri používaní jazyka.

Ak východiskom zo šírenia dezinformácie je zodpovednosť, potom sa to osobitne týka toho, kto má zo svojho úradu povinnosť byť zodpovedný za informovanie, čiže novinár – ,ochranca správ‘. On v súčasnom svete nevykonáva len profesiu, ale skutočnú a pravú misiu.“

„Informovať znamená formovať, znamená to mať dočinenia so životom osôb,“ upozorňuje ďalej Svätý Otec v posolstve a novinárom adresuje túto výzvu:   

Túžim preto vyjadriť pozvanie k šíreniu ,žurnalistiky pokoja‘, a týmto výrazom nemám na mysli nejakú ,dobrácku‘ žurnalistiku, ktorá by negovala vážne problémy a naberala prisladené tóny. Myslím tým naopak na žurnalistiku bez pretvárky, nepriateľskú voči falošnosti, sloganom na efekt a vystatovačným prehláseniam; žurnalistiku robenú ľuďmi pre ľudí, a chápanú ako službu všetkým ľuďom, osobitne tým – a je ich vo svete väčšina –, ktorí nemajú hlas; žurnalistiku, ktorá by správy len tak nestrieľala (nehádzala ich do koša), ale angažovala sa v hľadaní skutočných príčin konfliktov, aby pomáhala porozumieť ich koreňom a prekonávať ich naštartovaním zdravých procesov; žurnalistiku angažovanú v poukazovaní na riešenia, ktoré by boli alternatívou k stupňovaniu kriku a verbálneho násilia.“ -zk-

Vatikán 24. januára – Svätý Otec sa dnes ráno pred generálnou audienciou stretol so zástupcami komunity jezídov z Nemecka. Pri stretnutí v Malej sále pri Aule Pavla VI. Svätý Otec vyjadril túžbu objať všetkých, ktorí sa hlásia k menšinovej náboženskej komunite, ktorá sa v posledných rokoch stala terčom tvrdého prenasledovania zo strany islamistických extrémistov, osobitne na území Iraku a Sýrie.

Svoju solidaritu vyjadril pápež František zvlášť odsúdením pošliapavania práv jezídov na náboženskú slobodu: „Je neakceptovateľné, aby ľudia boli prenasledovaní a zabíjaní kvôli svojej náboženskej príslušnosti! Každý človek má právo vyznávať slobodne a bez útlaku svoju vieru.“

V krátkom príhovore Svätý Otec vyzdvihol bohatú duchovnú i kultúrnu históriu jezídov a vyjadril ľútosť nad utrpením, ktorému boli vystavení, pričom spomenul aj  ich zničené sakrálne a historické stavby.

Ako ďalej uviedol Svätý Otec, práve utrpenie a prenasledovanie, ktorému sú vystavení jezídi a príslušníci iných náboženských a etnických menšín, poukazuje, „ako hovorí evanjelium, že zo srdca človeka môžu povstať temné sily, schopné vytvoriť plán na zahubenie brata...“

Pápež František v tejto súvislosti adresoval medzinárodnému spoločenstvu tieto slová:

„Opäť pozdvihujem svoj hlas v prospech práv jezídov, predovšetkým  práva na ich existenciu ako náboženskej komunity. Nikto si nemôže osvojovať právo zničiť náboženskú skupinu, pretože nepatrí do skupiny ,tolerovaných‘.

A myslím ďalej na členov vašej komunity, ktorí sú ešte v rukách teroristov. Veľmi túžim, aby sa urobilo všetko, čo sa dá na ich záchranu, ako aj pre nájdenie stratených a pre identifikovanie a dôstojné pochovanie všetkých, ktorí boli zabití. Medzinárodné spoločenstvo nemôže byť nemým a nečinným divákom zoči-voči vašej tragédii.“

V závere stretnutia so zástupcami komunity jezídov žijúcich v Nemecku Svätý Otec povzbudil všetkých ľudí dobrej vôle k pomoci tejto náboženskej komunite, aby sa ich utečenci mohli vrátiť do svojej vlasti, obnoviť svoje domovy a miesta kultu a požívať rešpekt voči svojej identite. -ab-

Vatikán 22. januára – Svätý Otec František je už naspäť v Ríme po týždni strávenom v Južnej Amerike. Boeing 767 juhoamerickej spoločnosti LATAM so Svätý Otcom, jeho sprievodom a 70 novinármi pristál na rímskom letisku Ciampino o 14.15. Po ceste z letiska sa Svätý Otec prišiel poďakovať Panne Márii do Baziliky Santa Maria Maggiore za ochranu pri jeho 22. apoštolskej ceste.

„Ďakujem všetkým, ktorí ma rôznymi spôsobmi a formami sprevádzali na mojej púti v Čile a Peru, zvlášť modlitbou.“ To sú slová pápežovho krátkeho odkazu, ktorý po príchode do Vatikánu rozoslal cez sociálne siete.

Počas spiatočného letu z Limy do Ríma Svätý Otec ako zvyčajne odpovedal novinárom na ich otázky. Tentoraz sa okrem svedectva o prežívaní najsilnejších momentov v Čile a Peru pápež František venoval aj téme, ktorá silne rezonuje najmä v čilských médiách, a to je otázka správnosti menovania resp. potreby odvolania biskupa čilskej diecézy Osorno Mons. Juana Barrosa. Ten sa v minulosti pohyboval v okruhu ľudí blízkych kňazovi Fernandovi Karadimovi, odsúdenému cirkevným trestom za zneužívanie mladistvých a ďalšie závažné delikty. Pápež František pri spiatočnom lete z Peru do Ríma znovu potvrdil, že nemá usvedčujúce dôkazy o vine Mons. Barrosa.

Pred novinármi sa však Svätý Otec zároveň verejne ospravedlnil, že v predchádzajúcich dňoch sa nesprávne vyjadril, keď povedal, že neexistujú dôkazy, pretože sa žiadalo použiť vyjadrenie, že neexistujú usvedčujúce dôkazy. Pápež tak dal za pravdu bostonskému arcibiskupovi kardinálovi O´Malleymu, predsedovi Pápežskej komisie na ochranu maloletých, ktorý ho upozornil na nie veľmi šťastné vyjadrenie, ktoré vyvolalo vlnu medializovaných reakcií zo strany obetí potrestaného kňaza Karadimu.

Podrobnejšie o obsahu tlačovej konferencie

Vatikánsky hovorca Greg Burke, ktorý moderoval Tlačovú konferenciu dal najprv priestor domácim novinárom z Peru a Čile. „Čo si odnášate z Peru?“ – opýtal sa Svätého Otca peruánsky novinár:

„Odnášam si dojem veriaceho národa, národa, ktorý prechádza mnohými skúškami, aj historicky nimi prešiel. Ale táto viera na mňa robí silný dojem... Nielen  viera v Trujille, kde je ľudová nábožnosť veľmi bohatá a silná, až po prejavy viery na uliciach. Videli ste tie ulice. A nielen v Lime (...), ale aj v Puerto Maldonado (...) - nielen námestie, ale aj bočné uličky boli plné ľudí, ktorí takto vyšli vyjadriť svoju radosť. (...)

Je to národ preniknutý svätosťou, latinskoamerický národ, ktorý má množstvo svätých. A to svätých vysokej úrovne: Turíbius, Ružena, Martin, Ján... Som presvedčený, že tú vieru majú v sebe veľmi hlboko. Z Peru si odnášam pocit radosti z viery, z nádeje, z odhodlania kráčať. A predovšetkým, obraz množstva detí. Takže opäť som videl to, čo predtým na Filipínach a v Kolumbii: otcov a mamy, ktorí ku mne dvíhali svoje deti, a toto hovorí o nádeji. (...)“

Ďalšia otázka sa týkala korupcie a defraudácie medzi politikmi v Peru. Novinár z denníka „La Republica“ poukázal na to, že do prípadov dohodnutých úplatkov boli zamotaní aj členovia Cirkvi, ako o tom svedčí očakávaný súd s laickým cirkevným združením Sodalicio de Vida Cristiana. „Ako odpovedáte na tieto prípady?“, opýtal sa novinár pápeža Františka.

Pápež František vo svojej odpovedi najprv venoval priestor fenoménu korupcie ako niečomu, čo je oveľa horšie ako jednotlivé zlyhanie človeka upadnutím do hriechu zo slabosti. Hoci vo všetkých prípadoch ide o dôsledky dedičného hriechu, pri korupcii je to oveľa závažnejšie, vysvetlil Svätý Otec a pripomenul knižku, ktorú na túto tému kedysi napísal pod názvom „Hriešnik áno, korupčník nie“.

O prípady hriechu sa až tak nebojím, povedal pápež: „bojím sa korupcie, pretože korupcia ti skazí duši i telo, a skorumpovaný človek si je taký istý sebou samým, že pre neho už viac niet cesty späť. Pápež uviedol príklady zo života, týkajúce sa vykorisťovania zamestnancov:

„Podnikateľ, ktorý platí svojim robotníkom polovicu, je skorumpovaný. A taká domáca pani, ktorá je navyknutá a je presvedčená, že celkom normálnou vecou zdierať pomocníčky v domácnosti či už sa to týka pláce alebo spôsobu zaobchádzania, to je skorumpovaná osoba.“

Svätý Otec spomenul aj reakciu istého dobre situovaného muža, ktorého upozornil, že nesmie hrubo zaobchádzať s domácimi zamestnancami, pretože je to hriech. On mu namietal: ,Páter, neporovnávajme týchto ľudí so mnou, veď títo ľudia sú tu na to‘.  Pápež František vysvetlil:

„A to je presne to, ako rozmýšľa obchodník so sexom, obchodník s otrockou prácou. Skazení ľudia. A že či je korupcia aj v Cirkvi? Áno. V Cirkví sú prípady korupcie. V dejinách Cirkvi k tomu vždy dochádzalo (...), pretože muži a ženy Cirkvi vstupovali do korupčnej hry.“

Po týchto slovách pápež konkrétne predložil situáciu prípadu spomenutého združenia Sodalicio de Vida Cristiana. Proti jeho zakladateľovi, o ktorom sa až po rokoch zistilo, že viedol dvojitý život a má na svedomí sexuálne zneužívanie, manipuláciu svedomia členov združenia a ekonomické delikty, sa vedie v Peru súdny proces a rovnako aj vo Vatikáne pred najvyšším tribunálom Apoštolskej signatúry a jeho záver sa očakáva už o mesiac.

Pápež František vysvetlil, že tu nešlo len o záležitosť jednotlivej osoby, ale kauza mala širší dosah a z toho dôvodu poveril amerického kardinála Tobina, aby situáciu úradne preveril. Prípad potom dospel k tomu, že dnes je Sodalicio pod dozorom komisára, vymenovaného Svätou stolicou. Pápež František pripomenul postup pápeža Benedikta XVI. v podobnom prípade Kongregácie Kristových legionárov, proti ktorým zasiahol s plnou rozhodnosťou. „Benedikt netoleroval tieto veci. Ja som sa poučil od neho, aby som ich tiež netoleroval,“ uzavrel pápež František.

Veľká časť ďalších otázok novinárov sa týkala Čile, konkrétne otázky postoja Svätého Otca k osobe Mons. Juana Barrosa, biskupa diecéza Osorno. Svätý Otec potvrdil, že hoci existujú obvinenia zo zakrývania prípadov pedofílie páchanej zo strany inej osoby, niet však usvedčujúceho dôkazu o vine spomenutého biskupa.

Pápež František vysvetlil, že svedomie mu káže zastávať postoj prezumpcie neviny spomenutého biskupa, až kým mu niekto nepredloží usvedčujúci dôkaz. Vysvetlil, že on sám požiadal biskupa Barrosa, aby zostal v úrade, napriek tomu, že ten mu už dvakrát ponúkol zrieknutie sa úradu:

„Keď bol menovaný, rozbehlo sa toto celé hnutie protestov a on mi po druhýkrát ponúkol zrieknutie sa úradu. Povedal som: „Nie, poď do toho“. Dlho som s ním hovoril, druhí s ním dlho hovorili... „Choď do toho“ - a viete, čo sa stalo v deň prevzatia úradu... Prešetrovanie o Barrosovi pokračovalo, dôkazy neprichádzajú (...). Nemôžem ho odsúdiť, lebo nemám dôkazy, avšak aj ja som presvedčený, že je nevinný.“

Svätý Otec zároveň priznal, že môžu existovať prípady, keď obete nemôžu predložiť dôkaz - napr. z dôvodu utrpenej hanby či pre nedostatok svedkov - a z tohto dôvodu sa ospravedlnil všetkým obetiam, ktorých sa mohlo nepríjemne dotknúť jeho vyjadrenie v rozhovore s čilskou novinárkou počas návštevy Iquique, kde povedal, že sa vyjadrí až vtedy, keď mu niekto prinesie dôkazy. Svätý Otec okrem iného uviedol:

„Čo cítia zneužívané osoby: za toto musím poprosiť o prepáčenie, lebo slovo «dôkaz» zranilo mnoho zneužitých osôb. Prosím o prepáčenie ak som ich zranil bez toho, aby som si to uvedomil, bolo to nechtiac. (...) Teraz si to uvedomujem, že moje vyjadrenie bolo nešťastné, pretože som na to nemyslel. (...) Barros tam zostane, nemôžem ho odsúdiť, ak nemám – nehovorím dôkazy –, ale ak nemám usvedčenia.“

Americká novinárka z Associated Press sa priamo opýtala, či to bola práve reakcia kardinála O´Malleyho, čo priviedlo pápeža Františka k tomu, že si uvedomil, že jeho vyjadrenie spôsobilo obetiam zneužívania v Čile bolesť. Svätý Otec v odpovedi uviedol:

„Myslel som na ten podnet kardinála O´Malleyho, ďakujem mu za to vyhlásenie, lebo bolo veľmi správne, povedal všetko to, čo som urobil a robím, ako aj to, čo robí Cirkev, a potom spomenul bolesť obetí, nie v tomto prípade, vo všeobecnosti. Pretože, ako som povedal na začiatku, je mnoho obetí, ktoré nedokážu, z dôvodu hanby či z iného dôvodu priniesť dokument, svedectvo.“

Pápež Frantšiek tiež potvrdil, že Pápežská komisia na ochranu mladistvých naďalej zostáva prioritou. Vysvetlil, že komisiu po vypršaní jej trojročného mandátu v súčasnosti čaká vymenovanie jej nových členov, pričom  ešte prebieha výberové konanie, ktoré si ako zvyčajne vyžaduje určitý čas.

Brazílsky rozhlasový novinár sa opýtal, aký signál dáva uzatvorenie sviatosti manželstva letušky a stevarda na palube lietadla pre pastoračných kňazov či biskupov. Svätý Otec vysvetlil, že hoci niektorí mali k jeho počínaniu uštipačné poznámky, pár bol však dostatočne pripravený a ešte v dávnejšej minulosti, predtým ako v čase zemetrasenia odložili sobáš v kostole, absolvovali prípravný kurz a všetky nevyhnutné podmienky boli splnené. Pred uzavretím manželstva sa obaja aj riadne vyspovedali. Pápež František vysvetlil:

„Položil som im niekoľko otázok. A boli to jasné odpovede: «Na celý život...» – «A ako viete o týchto veciach? Máte takú dobrú pamäť na katechizmus? (...)» – «Vykonali sme si v tých časoch manželskú prípravu». Boli pripravení (...). Požiadali ma o to. Sviatosti sú pre ľudí... Všetky podmienky boli jasné. A prečo neurobiť dnes to, čo sa dnes urobiť dá a neodkladať to na zajtra, by ak zajtra mohlo znamenať o desať či osem rokov neskôr....?“

Na záver tlačovej konferencie sa Svätý Otec podelil s niektorými najsilnejšími dojmami z apoštolskej cesty. Na prvom mieste spomenul návštevu väznice v Čile:

„Ženské väzenie... Bolo tam moje srdce, vždy som veľmi citlivý na väznice a na väzňov (...) Vidieť tieto ženy, vidieť kreativitu týchto žien, schopnosť zmeniť sa a vôľu zmeniť svoj život, znovu sa začleniť do spoločnosti silou evanjelia... jeden z vás mi povedal: «Videl som evanjeliovú radosť» Skutočne som bol týmto stretnutím veľmi dojatý. (...) A potom stretnutie s domorodcami v Puerto Maldonado. (...) V ten deň bolo prvé stretnutie predsynodálnej komisie k Synode o Amazónii, ktorá bude v roku 2019. Nuž, prežíval som dojatie v azylovom domove Malého princa (Hogar Principito): vidieť tieto deti, väčšina z nich je opustených, tých chlapcov a dievčatá, ktorým sa vďaka vzdelávaniu podarilo rozbehnúť sa. Sú tam odborníci... Toto ma veľmi zachytilo.“ -jb-

(Aktualizované: 24.1.2018, 13:11)

Konžská demokratická republika 24. januára – V pondelok večer bol v provincii Nord Kivu v Konžskej demokratickej republike unesený katolícky kňaz Robert Masinda a piati pracovníci poľnohospodárskeho školiaceho strediska diecézy. Ide o všetko domácich občanov krajiny. Otec Masinda je kňazom diecézy Butembo-Beni, zodpovedný za spomenuté stredisko v Bingu, asi 12 kilometrov od mesta Beni.

Štyria z unesených sa už medzitým dostali na slobodu, po tom ako sa jednému podarilo utiecť a oznámiť miesto zadržiavania ďalších troch. V zajatí zostávajú kňaz a inžinier zamestnaný v školiacom centre. Ako informovala talianska katolícka agentúra SIR, výzvu na ich prepustenie už vydalo predsedníctvo Konferencie biskupov Talianska, ktoré je priamo zaangažované v regióne podporou rozvojových projektov miestnej cirkvi.

Spomenuté násilnosti nemajú zjavný súvis so súčasnými politickými nepokojmi, ktorými trpí Konžská demokratická republika. Páchateľom pravdepodobne ide o získanie výkupného. Ide už o šiesty únos kňaza v tejto krajine od roku 2012. -ab-