Vatikán 26. januára - Svätý Otec František sa dnes predobedom stretol v Klementínskej sále s účastníkmi plenárneho zasadnutia Kongregácie pre náuku viery na čele s jej prefektom, arcibiskupom Luisom Franciscom Ladariom Ferrerom SJ.

Pápež František v príhovore najprv poďakoval prítomným vyše 80 spolupracovníkom tejto kongregácie za ich dennodennú prácu pri hľadaní odpovedí na otázky súčasného človeka v oblasti viery a mravnosti. Ide o veľmi potrebnú a aktuálnu službu v súčasnom „stále viac tekutom a premenlivom kontexte“ doby, keďže „súčasný človek nevie viac kým je, a teda má problém rozpoznať ako správne konať,“ poznamenal Svätý Otec.

Ako ďalej uviedol, súčasnému človeku nič tak nepomôže poznať seba samého ako otvorenie svojej mysle svetlu pochádzajúcemu od Boha. Ocenil snahu kongregácie reagovať a zaoberať sa novodobými tendenciami v myslení človeka, ktoré ho odvádzajú od podstaty viery vo vykúpenie Ježišom Kristom. V tejto súvislosti Svätý Otec povedal:

„Oceňujem preto vami vykonané bádanie ohľadom niektorých aspektov kresťanskej spásy, s cieľom znovupotvrdenia zmyslu vykúpenia vzhľadom na súčasné neopelagiánske a neognostické tendencie. Tieto tendencie sú vyjadrením individualizmu, ktorý sa v úsilí o spásu spolieha na svoje vlastné sily. My naopak veríme, že spása spočíva v spoločenstve so vzkrieseným Kristom, ktorý nás vďaka daru svojho Ducha uviedol do nového poriadku vzťahov s Otcom a medzi ľuďmi.“

Ďalšou konkrétnou oblasťou štúdia Kongregácie pre náuku viery, za ktorú osobitne poďakoval pápež František, sú „etické konzekvencie adekvátnej antropológie aj v ekonomicko-finančnej oblasti“.

Aktuálne plenárne zasadnutie sa venovalo aj otázkam súvisiacim so sprevádzaním chorých v terminálnom štádiu. K tejto závažnej téme Svätý Otec uviedol:

„V tejto súvislosti proces sekularizácie, absolutizujúc pojmy sebaurčenia a autonómie, viedol v mnohých krajinách k nárastu žiadostí o eutanáziu ako ideologického potvrdenia vôle k moci človeka nad životom. To tiež viedlo aj k pokladaniu dobrovoľného ukončenia ľudskej existencie za „civilizačnú“ voľbu. Je jasné, že tam, kde sa život cení nie pre jeho dôstojnosť, ale pre jeho efektívnosť a produktivitu, sa všetko toto stáva možným. Za týchto okolností je potrebné zopakovať, že ľudský život od počatia až po jeho prirodzený koniec má dôstojnosť, ktorá ho robí nedotknuteľným.“

Pápež František v závere svojho príhovoru k účastníkmi plenárneho zasadnutia Kongregácie pre náuku viery vyzdvihol skutočnosť, že ich poslanie má výsostne pastoračný charakter. Pripomenul, že „skutoční pastieri sú tí, ktorí neponechajú človeka na seba samého, nenechajú ho ako obeť vlastnej dezorientácie a svojich chýb, ale s pravdou a milosrdenstvom ho privedú k znovunájdeniu svojej autentickej tváre spočívajúcej v dobre.“ -ab-

Vatikán 26. januára – V centre dnešnej pápežovej homílie v Dome sv. Marty bolo poslanie kresťana odovzdávať vieru. V deň liturgickej spomienky svätých biskupov Timoteja a Títa pápež František komentoval Druhý list svätého Pavla Timotejovi (2 Tim 1,1-8), kde sa apoštol národov obracia na svojho učeníka a spomína na jeho «úprimnú vieru». Bol to práve Pavol, ktorý Timotejovi ohlasoval Krista. Svätý Otec osobitne zdôraznil tri výrazy Pavlovho listu, poukazujúce na to, ako sa má viera odovzdávať: slovo „syn“, ktorým oslovuje Pavol Timoteja, ďalej výraz „svedectvo“ a napokon slová „matka“ a „stará matka“.

Pavol dáva duchovný zrod Timotejovi prostredníctvom „bláznovstva kázania, a toto je jeho otcovstvo“. V liturgickom čítaní sa však hovorí aj o slzách, lebo Pavol neprisládza svoje hlásanie polopravdami. Ohlasuje s odvahou. Toto robí Pavla Timotejovým otcom. Kázanie, ako hovorí Svätý Otec, „nemôže byť vlažné“:

„Hlásanie vždy – dovoľte mi ten výraz – dáva „preplesk“: je to určité zaucho, akási facka, ktorá tebou pohne a vedie ťa vpred. Sám Pavol hovorí: „bláznovstvo kázania“. Je to šialenstvo, lebo to znamená povedať, že Boh sa stal človekom a potom bol ukrižovaný a potom vstal z mŕtvych... Čo povedali Pavlovi obyvatelia Atén? „Vypočujeme si ťa napozajtra“. (...) V kázaní viery je vždy „štipka bláznovstva“. A pokušením je falošný „zdravý rozum“, tá polovičatosť: „Ale nie, žarty bokom, nepreháňajme to...“ – je to vlažná viera.“

Druhým slovom liturgického čítania je „svedectvo“. Ako povedal pápež František, vieru treba odovzdávať prostredníctvom svedectva, ktoré dáva slovám silu. „Ako sa len milujú!“, hovorievali ľudia prvým učeníkom, rozpoznávajúc na základe toho, že sú kresťanmi.

„Dnes v podaktorej farnosti (...) keď tam niekto príde, počuje, čo hovorí jeden o druhom, o tom a o tamtom... Namiesto výrazu: „ako sa milujú“, má človek chuť povedať: „Ako jeden druhého sťahujú z kože! Ako sa zdiera z kože! Jazyk je nožom na stiahnutie druhého z kože! A ako môžeš odovzdať vieru pri takomto ovzduší skazenom klebetami a očierňovaním? Nie. Svedectvo. „Pozri, tento nikdy neohovára; tento sa venuje takémuto dobročinnému dielu; tento zas, keď je niekto chorý, ide ho navštíviť.“ - Prečo to robí? - Zvedavosť: prečo táto osoba žije takto? Prostredníctvom svedectva sa rodí otázka „prečo“ a tam sa odovzdáva viera: prečo má vieru, prečo ide v Ježišových stopách.“

Matka, stará mama, materstvo - to je tretia skupina slov v liste sv. Pavla, na ktoré v homílii poukázal Svätý Otec. „Viera sa odovzdáva v materskom lone, v lone Cirkvi“ , „lebo Cirkev je matka, Cirkev je ženského rodu. Materstvo Cirkvi sa predlžuje v materstve matky, ženy“, vysvetľuje pápež, pričom spomína na istú rehoľnú sestru, ktorú stretol v Albánsku. Tá bola počas diktatúry vo väzení, no z času na čas jej stráž dovolila, aby sa išla na chvíľu poprechádzať popri rieke, mysleli si: veď čo by už len tak mohla urobiť táto chuderka. Ale naopak, pokračoval Svätý Otec, bola prefíkaná a ženy, vediac, kedy vychádza, prinášali svoje deti a ona ich potajomky krstila vodou z rieky. Je to pekný príklad, povedal pápež František.

„Ja si však kladiem otázku, či matky a staré matky sú ako tieto dve, o ktorých Pavol hovorí, že (Timotejovi) odovzdali vieru: „už tvoja stará matka Loida a tvoja matka Eunika...“ – Odovzdávajú túto úprimnú vieru? Tak trochu... povedia: „Veď áno, naučí sa, keď pôjde na náboženstvo“. No ja vám hovorím, rozosmúti ma, keď vidím deti, ktoré sa nevedia prežehnať. Namiesto toho, aby urobili pekný znak kríža – lebo vedia, že čosi majú urobiť – robia akési nezrozumiteľné pohyby, lebo im chýba mama a stará mama, ktoré by ich to naučili. Koľkokrát uvažujem nad tým, čo sa vyučuje pri príprave na manželstvo. Nevestu, tú, ktorá bude mamou, učia ju, že musí odovzdávať vieru?

„Prosme Pána, aby nás učil odovzdávať vieru - ako tí, ktorí vydávajú svedectvo, ako kazatelia, a aj ako ženy, ako matky,“ uzavrel svoju homíliu v Dome sv. Marty pápež František. -zk-

Vatikán 26. januára – Pri príležitosti 300. výročia založenia Pápežskej teologickej akadémie dnes prijal vo Vatikáne jej členov Svätý Otec František. Pri stretnutí pripomenul históriu i súčasnú úlohu inštitúcie. Pápežská teologická akadémia, ktorú potvrdil 23. apríla 1718 pápež Klement XI., mala pôvodný cieľ teologicky formovať duchovenstvo v období úpadku iných inštitúcií.

Neskôr Pápežská teologická akadémia združila učencov, ktorí sa zaoberali bádaním a prehlbovaním teologických tém  osobitného významu. Ako ďalej uviedol Svätý Otec, dnes je jej vlastný aj ďalší rozmer, a to vytváranie vzťahov s inými rímskymi univerzitami a výchovným inštitútmi.

V závere svojho príhovoru k päťdesiatim členom Pápežskej teologickej akadémie pápež František zdôraznil jej úlohu ako „sprostredkovateľky stretnutia medzi teológiou, filozofiou a spoločenskými vedami.“ -ab-

Vatikán/Haiti 26. januára – Vatikán dnes navštívil prezident Haitskej republiky Jovenel Moïse. Absolvoval osobitnú audienciu u pápeža Františka, po ktorej sa stretol so sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Richardom Gallagherom.

Okrem ocenenia príspevku Cirkvi pre dobro celej krajiny v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a charitatívnych diel bola pri stretnutiach zdôraznená aj spoločná túžba o posilnenie spolupráce v zápase s rozličnými sociálnymi problémami, osobitne v prospech mladých, chudobných a najviac zraniteľných obyvateľov Haiti. Medzi témami bola aj emigrácia a dôležitosť dialógu v prospech národnej súdržnosti a všeobecného dobra. -zk-

Radosť kresťana sa nedá kúpiť, pochádza z viery a zo stretnutia s Ježišom Kristom, ktorý je dôvodom nášho šťastia. (Tvít pápeža Františka 26. januára 2018)

Francúzsko 26. januára – V Lurdoch sa dnes končia Medzinárodné dni sv. Františka Saleského, patróna žurnalistov. Trojdňový kongres pre pracovníkov katolíckych médií, na ktorom sa zišlo viac než 200 novinárov z 26 krajín, sa začal v deň liturgickej spomienky svätca, 24. januára. Téma 22. ročníka medzinárodných dní: „Mediá a pravda“, je inšpirovaná posolstvom Svätého Otca k tohtoročnému Dňu spoločenských komunikačných prostriedkov.

Posledný deň kongresu otvoril svätou omšou v Bazilike Nepoškvrneného Počatia vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. Dnes bola zároveň udelená aj cena otca Jacquesa Hamela, ktorý bol v roku 2016 zavraždený počas slávenia svätej omše vo francúzskom meste Rouen. Tohtoročným víťazom spomedzi 26 kandidátov sa stal Samuel Lieven, autor článku „Thomas a Benoit, konvertiti z 13. novembra“ publikovanom v denníku „La Croix“ v deň spomienky na atentáty v Paríži spred dvoch rokov. Cena je zameraná na medzináboženský dialóg. -zk-

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: