Vatikán 27. januára – Sobotňajšie dopoludnie patrilo vo Vatikáne dobrovoľníkom Červeného kríža z celého Talianska, ktorí svojimi červenými uniformami zaplavili celé okolie. Pápež František prijal asi 7000 dobrovoľných zdravotníkov v Aule Pavla VI. na osobitnej audiencii. Ich službu nazval prorockou a dal ju do súvisu s biblickou postavou milosrdného Samaritána, ktorá vyjadruje postoj samotného Ježiša Krista.

Vo svojom príhovore Svätý Otec vyzdvihol význam Červeného kríža týmito slovami:

„Červený kríž plní v celom Taliansku a vo svete nezastupiteľnú službu, vzácnu tak pre prácu, ktorú fyzicky koná, ako aj pre ducha, s ktorým ju koná, čím prispieva k šíreniu novej, otvorenejšej a solidárnejšej mentality.“

Pápež František ocenil pomoc členov Červeného kríža pri rôznych nešťastiach a náročných situáciách, ako je pomoc obetiam zemetrasení či pomoc utečencom v ohrození života. Poukázal na skutočnosť, že pomoc utečencom má širší rozmer, ktorý vedie dobrovoľníka premýšľať takto:

„«Nepomôžem ti len v tejto chvíli, keď ťa vyťahujem z mora a privádzam do bezpečia, ale ubezpečujem ťa, že tu budem a postarám sa o teba.» Preto vaša prítomnosť po boku utečencov znamená prorocký znak, tak potrebný v našej dobe.“

Pápež František prirovnal funkciu tohto „prorockého znaku“ k „facke“ od proroka, ktorá dokáže v srdciach ľudí prebudiť tú lepšiu stránku, ktorá v nich drieme.

Poslanie dobrovoľníkov Červeného kríža pripodobnil Svätý Otec poslaniu Dobrého Samaritána z evanjelia, pretože aj v Štatúte je ako prvý základný princíp uvedená „ľudskosť“, ktorá privádza k «predchádzaniu a zmierňovaniu ľudského utrpenia, nech je to kdekoľvek».

„Kultúra skartovania, ktorá je dnes veľmi aktuálna, je anonymnou kultúrou, bez vzťahov a bez tváre. Ona sa stará len o niektorých, vylúčiac mnohých ďalších. Potvrdenie princípu ľudskosti znamená stať sa podporovateľom myslenia zakoreneného na hodnote každej ľudskej bytosti, a praxe, ktorá nekladie do stredu života spoločnosti ekonomické záujmy, ale starostlivosť o ľudí. Nie peniaze sú v centre, ale ľudia!“

Druhý a tretí princíp Štatútu Červeného kríža dal pápež do vzájomného súvisu:

„Druhým princípom stanoveným v Štatúte je „nestrannosť“, čo vedie k tomu, že vlastná činnosť nebude založená na «akomkoľvek robení rozdielov na základe národnosti, rasy, vierovyznania, triedy alebo politického názoru». Jej dôsledkom je „neutralita“ – tretí princíp – pre ktorý sa hnutie nepripája na žiadnu zo strán v konfliktoch alebo v sporoch politických, rasových či náboženských. Toto kritérium činnosti je protikladom ku dnes žiaľ tak častej tendencii rozdeľovať ľudí na tých, ktorí si zaslúžia pozornosť a pomoc a na tých, ktorí je naopak nie sú hodní.“

„S nestrannosťou reaguje Samaritán v evanjeliu: on nevyšetruje muža ležiaceho na zemi, aby si prv ako mu pomôže zistil odkiaľ pochádza a akej je viery, alebo či bol napadnutý nespravodlivo alebo zaslúžene.“

„Samaritán reaguje, osobne platí. Tak ako rád hovorím, že diabol vstupuje cez vrecká, podobne aj cnosti vychádzajú z vreciek: on platí na pomoc druhému.  Samaritán miluje. Za jeho osobou sa skrýva postava samotného Ježiša, ktorý sa sklonil k ľudstvu a ku každému z tých, ktorých si praje nazývať bratmi, bez robenia akýchkoľvek rozdielov, ale núkajúc svoju spásu každému človeku.“

Svätý Otec spomenul aj skutočnosť, že Taliansky Červený kríž svoje princípy ľudskosti, nestrannosti a neutrality zdieľa s Medzinárodným hnutím Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ktorých súčasťou je ďalších 190 národných organizácií.

V závere svojho príhovoru si pápež František spomenul aj na tých členov, ktorí obetovali svoj život pri rôznych záchranných akciách.  Zmysel misie všetkých členov Červeného kríža zhrnul týmito slovami:

„Budovanie vzájomného porozumenia medzi ľuďmi a národmi, a zrod trvalého mieru, ktorý môže byť založený len na štýle spolupráce, ktorú treba podporovať v každom ľudskom a spoločenskom prostredí, a na priateľských vzťahoch. Ten totiž, kto hľadí na druhých cez okuliare priateľstva, a nie cez optiku súťaženia alebo konfliktu, stáva sa tvorcom obývateľnejšieho a ľudskejšieho sveta.“ -ab-

Vatikán 27. januára – Cirkev bude čoskoro bohatšia o jednu sväticu a 23 blahoslavených. Je medzi nimi aj ctihodná Matka Alfonza Mária Eppingerová, zakladateľka Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa, pôsobiacej aj na Slovensku. K blahorečeniu rovnako smeruje aj sedem trapistických mníchov zabitých v Alžírsku v roku 1996.

Svätý Otec pri stretnutí s prefektom Kongregácie pre kauzy svätých kardinálom Angelom Amatom včera schválil vydanie dekrétov v nasledujúcich kauzách:

Potvrdený bol zázrak na príhovor blahoslavenej Nazárie Ignácie od sv. Terézie od Ježiša, španielskej zakladateľky Kongregácie Misioneras Cruzadas de la Iglesia. Budúca svätica pochádzajúca z Madridu, umrela v roku 1943 v argentínskom Buenos Aires.

Ďalší potvrdený zázrak sa stal na príhovor ctihodnej Božej služobnice Alfonzy Márie Eppingerovej, zakladateľky Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa a ďalších dvoch sesterských kongregácií, medzi ktorými je aj Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa. Narodila sa vo francúzskom meste Niederbronn, kde aj zomrela 31. júla 1867.

Ďalšie dva uznané zázraky, ktoré povedú k blahorečeniu, sa stali na príhovor talianskych zakladateliek rehoľných kongregácií: ctihodných Božích služobníc Clelie Merloniovej (umrela v roku 1930 v Ríme) a Márie Garganiovej (umrela v roku 1973 v Neapole).

Cirkev bude mať aj nových blahoslavených z radov mučeníkov:

Mučeníctvo bolo uznané Božiemu služobníkovi dominikánovi Pierre Lucienovi Claveriemu, biskupovi alžírskej diecézy Oran a jeho 18 spoločníkom z radov rehoľníkov a rehoľníčok, ktorí boli zabití pre vieru v Alžírsku v rokoch 1994-1996. Je medzi nimi aj sedem trapistických mníchov z kláštora v alžírskom Tibhirine, zabitých v roku 1996.

Blahoslavenou mučeníčkou sa stane aj Božia služobnica Veronica Antalová. Táto rumunská laička, členka Františkánskeho svetského rádu, ktorá bola vo svojich 23 rokoch zabitá pre vieru, je nazývaná aj mučenicou svätej čistoty. Zomrela v roku 1958 v Rumunsku.

Pri stretnutí s kardinálom Amatom pápež potvrdil aj hrdinské cnosti dvoch osobností z 20. storočia: talianskeho kňaza Ambrosia Grittaniho a francúzskej laičky Anny-Marie Delbrêlovej. -zk-

Vatikán 27. januára – „Oslava smädu“ alebo „Chváloreč na smäd“ (tal. Elogio della sete) je názov duchovných cvičení, ktoré čakajú Svätého Otca Františka a Rímsku kúriu na začiatku Pôstneho obdobia. Povedie ich portugalský teológ a básnik José Tolentino de Mendonça, prorektor Katolíckej univerzity v Lisabone. 52-ročný autor niekoľkých desiatok básnických zbierok, esejí, dramatických diel a teologických textov  je aj poradcom Pápežskej rady pre kultúru.  

Duchovné cvičenia sa ako zvyčajne uskutočnia v exercičnom dome v Aricci pri Ríme. Tentoraz sa začnú večer v Prvú pôstnu nedeľu a potrvajú ako zvyčajne necelých šesť dní. V termíne od 18. do 23. februára sa preto nebudú konať žiadne súkromné ani špeciálne audiencie Svätého Otca, ani stredajšia generálna audiencia. -ab-

Vatikán/Južná Kórea 27. januára – Svätý Otec vyjadril sústrasť v súvislosti so včerajším požiarom v nemocnici v juhokórejskom meste Miryang, ktorý si vyžiadal najmenej 37 obetí. Kondolenčný telegram v jeho mene zaslal vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. -zk-

Vatikán 27. januára - V zajtrajšiu Štvrtú cezročnú nedeľu má Svätý Otec František bohatý program s dvoma podujatiami  mimo Vatikánu. Ráno o 9. hodine to bude omša v Bazilike Santa Maria Maggiore na rímskom Esquilíne a popoludní o 16. hodine návšteva ukrajinskej komunity v Bazilike Santa Sofia v západnej časti Ríma. 

Posledná januárová nedeľa je slávnosťou prenesenia slávnej mariánskej ikony Salus Populi Romani, ochrankyne obyvateľov Ríma, do hlavnej mariánskej baziliky Santa Maria Maggiore.

Ikonu, ktorú si pápež prichádza uctiť vždy pred odchodom na apoštolskú cestu i po svojom návrate, pri slávnosti v nedeľu 28. januára predstavia verejnosti v novom šate po jej zreštaurovaní odborníkmi z Vatikánskych múzeí.

Starobylú ikonu Panny Márie Bohorodičky, ktorej Rimania vďačia za záchranu pred morom v 6. storočí i pred ďalšími pohromami, podľa tradície priniesla vo 4. storočí zo Svätej zeme svätá Helena, matka cisára Konštantína.

Mariánska ikona je známa po celom svete aj ako symbol Svetových dní mládeže. Jej kópia v súčasnosti putuje po krajinách Latinskej Ameriky a v januári 2019 bude prítomná na Svetových dňoch mládeže v Paname spolu s putovným krížom sv. Jána Pavla II.

Popoludní o 16.00 pápež zavíta do rímskej Baziliky Svätej Sofie, aby sa stretol s ukrajinským gréckokatolíckym spoločenstvom. Návšteva je odpoveďou na pozvanie zo strany hlavy Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi Svjatoslava Ševčuka, vyššieho arcibiskupa kyjevsko-haličského.

Ako vysvetlil arcibiskup Ševčuk, Baziliku Santa Sofia pravidelne navštevuje okolo 5 tisíc ukrajinských veriacich, v Ríme a regióne Lazio ich žije celkovo 15 tisíc. V celom Taliansku je prítomných 145 ukrajinských gréckokatolíckych komunít. Celkový počet ukrajinských občanov dlhodobejšie pracujúcich v Taliansku je okolo 200-tisíc. Väčšinou sú to ženy, matky a staré matky, ktoré v odlúčenosti od vlastných rodín zarábajú ako pomocníčky v domácnosti a posielajú zárobok domov do vlasti, aby uživili zvyšok rodiny.

Bazilika Santa Sofia zasvätená Božej Múdrosti sa nachádza v západnej časti Ríma vo štvrti Primavalle na Via Boccea. Chrám postavený v neobyzantskom štýle podľa vzoru katedrály v Kyjeve dokončili len pred necelým polstoročím. Slávnostne ho posvätili v roku 1969 za účasti pápeža Pavla VI. a kardinála Josifa Slipého.

Práve niekdajší patriarcha Ľvova kardinál Slipij (1893-1984) bol iniciátorom stavby Svätej Sofie v Ríme po tom, ako bol v roku 1963 na intervenciu pápeža Jána XXIII. a amerického prezidenta Kennedyho u vtedajšieho sovietskeho prezidenta Chruščova prepustený zo sibírskych gulagov, kde prežil 18 rokov.

V podzemí baziliky Svätej Sofie navštívi pápež František aj hrob ukrajinského saleziána Stepana Čmiľa (1914-1978), ktorý pôsobil medzi ukrajinskými vysťahovalcami v Argentíne a bol jedným z vychovávateľov Jorgeho Bergoglia počas jeho stredoškolských štúdií. Stepan Čmiľ bol jedným z tajne vysvätených ukrajinských biskupov. -zk, jb-

Vatikán  27. januára – Pri príležitosti otvorenia novej katedry na Pápežskom teologickom inštitúte Jána Pavla II. pre vedy o manželstve a rodine, nazvanej Gaudium et spes, adresoval veľkému kancelárovi inštitútu Mons. Vincenzovi Pagliovi pozdravné posolstvo pápež František.

Vo svojom posolstve Svätý Otec vyjadril aj svoje očakávania vo vzťahu k novej katedre:

„Som presvedčený, že táto katedra môže napomôcť v tom, aby bol váš inštitút v prvej línii v hľadaní odpovedí na nové pastoračné výzvy, na ktoré je kresťanská komunita pozvaná odpovedať. Mimoriadny antropologický a spoločenský význam, ktorý dnes preberá vzťah muža a ženy, s cieľom otvoriť nový horizont ľudskej koexistencie ako celku, posilňuje jeho pôvodné povolanie byť tlmočníkom Božieho požehnania pre celé stvorenstvo. Záväzok reflexie a formácie spojený s touto novou katedrou predstavuje vymoženosť a prísľub pre váš inštitút a môže byť na prospech pre celú Cirkev, ako aj pre občiansku spoločnosť.“

Svätý Otec vo svojom posolstve pripomenul aj historickú skutočnosť, že nová katedra bola otvorená presne v deň, keď Ján XXIII. v roku 1959 ohlásil svoje rozhodnutie zvolať najväčšiu cirkevnú udalosť XX. storočia, II. vatikánsky ekumenický koncil. -ab-

Vatikán/Slovensko 27. januára - Rok 2018 je v Cirkvi osobitne venovaný mládeži, či už sa to týka októbrovej synody, alebo prípravy Svetových dní mládeže v Paname, od ktorých nás delí menej ako 12 mesiacov. Biskupa žilinskej diecézy Mons. Tomáša Galisa, ktorý je počas týchto dní na návšteve v Ríme sme sa opýtali, aká je v tomto smere situácia mladých ľudí na Slovensku.

„Je to povzbudzujúce aj pre nás biskupov“, hovorí predseda Rady KBS pre mládež a univerzity o záujme, aký mladí prejavili pri registrácii na celonárodné stretnutie „P18“ v závere júla v Prešove. Zároveň poznamenáva, že hoci sa zväčša očakáva, že pre mladých bude hlavným duchovným a motivačným zázemím k takejto angažovanosti v Cirkvi rodina alebo farnosť, dnes sú to najčastejšie spoločenstvá, v ktorých sú zapojení.

Mladí ľudia, ktorým sa zverí určitá zodpovednosť, dokážu pri podujatiach ako „Odvážny rok“ alebo „P18“ prejaviť mimoriadnu kreativitu, oceňuje žilinský biskup Tomáš Galis. Mnohí mladí ľudia na Slovensku takto podľa jeho slov dokazujú, že Cirkev pre nich „nie je nejakou starinou, čo patrí iba do histórie či do šrotu“, ako sa to niekedy zvykne tvrdiť. Práve oni sú preto „nádejou Cirkvi, a možno povedať, že aj nádejou našej spoločnosti“, uzatvára Mons. Galis. -jb- 

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 4. nedeľu rok B (Mk 1, 21-28): Zápas o moc  

Ktorí sme mali to šťastie, milí priatelia, a podarilo sa nám prečítať celú Bibliu vieme, že táto kniha obsahuje miesta, ktoré nás, ako veriacich privádzajú do rozpakov. Mnohé tieto miesta poznajú dokonca i niektorí neveriaci, ktorí síce Bibliu nikdy nečítali, no robí im radosť, keď môžu našu svätú knihu spochybniť a nás vyprovokovať.

Napríklad v Žalme 137 čítame slová namierené proti Babylončanom, ktorí celé roky trápili židov vo svojom zajatí: „Babylonská dcéra, ty ničiteľka, blahoslavený, kto ti odplatí zlo, čo si nám spôsobila; blahoslavený, kto chytí tvoje deti a hodí [ich] o skalu.“ (8-9). V Knihe Deuteronómium máme zasa slová určené židom putujúcim z Egypta do svojej krajiny: „Keď ťa Pán, tvoj Boh, vovedie do krajiny, do ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva, a keď pred tebou vyženie mnohé národy: Hetejcov, Gergezejčanov, Amorejčanov, Kanaánčanov, Ferezejcov, Hevejcov, Jebuzejcov - sedem národov, mocnejších a početnejších ako si ty -, a keď ich Pán, tvoj Boh, dá do tvojej moci a ty ich premôžeš, rozšíriš na nich kliatbu záhuby. Nesmieš s nimi uzavrieť zmluvu a nesmieš sa nad nimi zľutovať. Ani manželstvo s nimi neuzavrieš: svoju dcéru nedáš za jeho syna a jeho dcéru nevezmeš svojmu synovi, lebo ona by mohla tvojho syna odviesť odo mňa, takže by uctievali iných bohov; a vzbĺkol by Pánov hnev, a rýchlo by ťa vyhubil. Radšej s nimi urobte toto: porúcajte ich oltáre, polámte ich modly, povytínajte ich háje a ich sošky popáľte na ohni!“ (7, 1-5) A v Prvej knihe Samuelovej zasa prorok v mene Božom prikazuje kráľovi Šaulovi „Teraz choď a poraz Amaleka. Daj do kliatby všetko, čo má, nezľutuj sa nad ním a usmrť mužov i ženy, nemluvňatá i dojčatá, voly i ovce, ťavy i osly!“ (15, 3).

Ako si tieto – a podobné slová, ktorých nie v Starom zákone málo – vysvetľovať? Je možné, aby Boh prikázal svojmu ľudu tak kruto a nemilosrdne zabíjať svojich nepriateľov a to dokonca i nemluvňatá?

Ktosi sa vyjadril[1], že Biblia je ako les. V lese máš veľké stromy, malé stromy, kríky, lúky, potoky, močariny. Máš tam vyvýšené miesta, rokliny, jaskyne. Máš tam príjemné zvieratá, i nebezpečné šelmy, vtáky, plazy, hmyz. Nie všetko, čo je v lese, vidíš, nie všetko počuješ, nie všetko cítiš. Tvoje zmysly nie sú preto vždy tvojím najlepším vodcom. Občas musíš použiť intuíciu, predvídavosť alebo logiku. Lenže niekedy ti ani to nestačí, aby si sa v lese nestratil, či si neublížil. Biblia je ako takýto les, do ktorého je najlepšie, aspoň v začiatkoch ísť v doprovode skúseného sprievodcu, ktorý by nám okrem cesty ponúkol aj kľúč na spoznávanie a otváranie tajomstiev tejto tajomnej knihy.

Čo by mohlo byť týmto kľúčom, ktorý by nám pomohol otvoriť nielen niektoré tajomné komnaty Biblie, ale pochopiť i miesta, ako sú tie ktoré sme si pred chvíľou citovali? Máme ho vôbec? Áno máme. A je ním toto: Boj medzi dobrom a zlom. Biblia je kniha o boji dobra so zlom. Tento boj sa odohráva od samého začiatku sveta až do jeho konca a jeho víťazom je Boh. Tí, ktorí sú na strane Boha, ako boli židia v Starom zákone, a ako sme my veriaci v našej dobe, sú poslaní ísť do sveta, v ktorom vládne knieža zla a s týmto zlom sa v mene Božom pustiť do boja. Boh je na našej strane a my musíme byť voči zlému nekompromisní. So zlom nesmieme vyjednávať. V boji s ním musíme byť nemilosrdní: treba vyhubiť všetko, čo s diablom súvisí, aby po ňom nezostalo ani stopy. Tento boj sa odohráva jednak v nás samých ale aj okolo nás.

Presne v tomto zmysle treba chápať aj nariadenia Boha židom, aby keď prekročia Jordán (čo je pre nás kresťanov symbol krstu) nekompromisne vyzabíjali všetky cudzie národy, ktoré sa v ich krajine usadili a nastolili v nej znova vládu Boha, teda vládu dobra.

Toto je, milí priatelia, kľúč k čítaniu Biblie a v istom zmysle aj k čítaniu dejín. Vraždy neznamenajú skutočné vraždy a nemluvňatá nie sú skutoční ľudia. Toto všetko sú iba obrazy a symboly zla. Čo sa od nás žiada nie je násilie ľudí voči ľuďom, ale neústupčivosť a nekompromisnosť voči zlu.

Keď sa teraz pozrieme do evanjelia dnešnej nedele, vidíme tam tento zápas veľmi vypuklo. Vodcom v konečnom zápase so zlom nám je Ježiš Kristus. Evanjelista Marek, z ktorého evanjelia si čítame, je veľmi rýchly. Ježišovo nastúpenie na scénu popisuje veľmi stručne ale jasne. Najprv ho predstaví zástupom Ján Krstiteľ. Potom pri jeho krste aj jeho nebeský Otec. Takto vyrieši otázku Ježišovej autority, na ktorú sa ho nielen udivení ľudia, ale hlavne jeho nepriatelia budú neustále spytovať. Po tomto úvode si Ježiš zhromaždí svojich pomocníkov a dá sa do práce.

Hlavným nástrojom v tejto jeho práci mu je jeho slovo. Slovo, ktoré má moc. Táto jeho moc spočívala nielen v tom, že ľudí povzbudzovalo a inšpirovalo, že im dávalo nádej, ukazovalo cestu a poskytovalo svetlo. Ale tiež v tom, že z nich vyháňalo zlo, a knieža zla strácal nad nimi svoju moc. Pre tých, ktorí boli prítomní v kafarnaumskej synagóge, kde sa toto všetko stalo, to bola možno výnimočná udalosť, akú doteraz ešte nevideli a preto žasli. No pre evanjelistu Marka, ktorý svoje evanjelium písal v odstupom času, bola táto kafarnaumská udalosť jedným z mnohých článkov jednej veľkej dejinnej udalosti. 

Všimnime si udalosť vyháňania zlého bližšie. Ježiš káže svojím mocným slovom. V synagóge je človek posadnutý nečistým duchom, ktorý identitu Ježiša – na rozdiel od ostatných – hneď spozná a cíti sa ním ohrozený. Či poznámka, že človek bol posadnutý duchom nečistoty tu má nejaký konkrétny význam nechajme teraz stranou. Osobne si myslím, že áno, čo je vec nie nevýznamná hlavne pre nás ľudí dneška. Jeho slová „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý“ nie sú tu spomenuté náhodne. Niektorí by si mohli myslieť, že sú vyjadrením strachu zlého ducha z Ježiša a tak prejavením mu svojej úcty. To však nie je pravda. Sú skôr prejavom toho „kto z koho“, teda kto je tu mocnejší. Podľa prastarej tradície, keď sa niekto chcel ochrániť pred mocou zlého ducha mal tohto ducha nazvať jeho menom. To znamenalo, že pozná jeho identitu a zlý duch tak stratil nad ním svoju moc. Zlý duch tým, že v kafarnaumskej synagóge vykríkne Ježišovo meno a aj jeho identitu sa snaží oslabiť Ježišovu moc. Lenže to mu nevyjde a  zo zahanbením sa musí z posadnutého človeka pratať. Toto bola prvá zo série diablových porážok.

Posolstvo sv. Písma a zvlášť dnešného evanjelia je, milí priatelia, viac než jasné. Ak sa aj my trápime s bojom so zlom v sebe samých či mimo seba, malo by nám byť jasné, ku komu sa máme pridať a ako sa máme voči tomuto zlu správať.

Želám vám požehnanú nedeľu.

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: