Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

28/01/2018

Aktuálne správy z Vatikánu

Rubrika

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Pri Anjel Pána pápež vyjadril solidaritu s chorými na lepru a kondoloval Afganistanu

◊  

Vatikán 28. januára – Svätý Otec František mal v dnešnú nedeľu mimoriadne bohatý program. Ráno slávil eucharistiu v Bazilike Santa Maria Maggiore pri príležitosti sviatku prenesenia mariánskej ikony Salus Populi Romani, ktorú dnes predstavili obnovenú po zreštaurovaní.

Na obed sa vo Vatikáne s veriacimi pomodlil Anjel Pána a popoludní o štvrtej sa stretol s ukrajinskými gréckokatolíkmi v Bazilike Svätej Sofie. 

Pri poludňajšom stretnutí s veriacimi pri modlitbe Anjel Pána Svätý Otec pozdravil okolo 25 tisíc veriacich, medzi ktorými boli početné skupiny detí z rímskych farností, ktoré prišli spolu s animátormi v rámci podujatia „Karavána pokoja“ na podporu solidarity s trpiacimi na Blízkom východe. Svätý Otec dnes pripomenul aj 65. svetový deň boja proti lepre a vyjadril solidaritu Afganistanu zasiahnutému terorizmom. 

V príhovore pred modlitbou Anjel Pána sa pápež František sústredil na evanjelium 4. cezročnej nedele o verejnom prejavení sa Ježišovej moci v kafarnaumskej synagóge pri kázaní a vyhnaní nečistého ducha: „Ježiš prišiel zruinovať diabla, zruinovať démona, poraziť ho. Tento nečistý duch pozná Ježišovu moc a ohlasuje aj jeho svätosť. Ježiš ho zahriakuje slovami: „Mlč a vyjdi z neho!“ . Týchto zopár Ježišových slov stačí na to, aby získal víťazstvo nad Satanom, ktorý vyšiel von z toho človeka“.

Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium tejto nedele (porov. Mk 1,21-28) je súčasťou rozsiahlejšieho rozprávania označovaného ako „Deň v Kafarnaume“. V centre dnešného rozprávania je udalosť exorcizmu, skrze ktorú sa Ježiš predstavuje ako prorok mocný v slovách i činoch.

Ježiš vchádza v sobotu do kafarnaumskej synagógy a začína vyučovať. Ľudia sú v úžase nad jeho slovami, pretože to nie sú bežné slová, nepodobajú sa na to, čo zvyčajne počúvali. Zákonníci síce vyučovali, ale bez vlastnej autority. A Ježiš vyučuje s autoritou. Ježiš teda vyučuje ako ten, kto má autoritu, zjavujúc tak, že je Boží vyslanec, a nie len čisto človek, ktorý sa musí opierať vo svojom vyučovaní iba o predchádzajúce tradície. Ježiš má plnú autoritu. Jeho náuka je nová a evanjelium hovorí, že ľudia to komentovali ako „nové učenie, podávané s mocou“ (porov. v. 27).

Súčasne sa Ježiš zjavuje ako mocný aj v skutkoch. V kafarnaumskej synagóge je človek posadnutý nečistým duchom, ktorý sa prejavuje vykrikovaním týchto slov: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý! (v. 24). Diabol hovorí pravdu: Ježiš prišiel zruinovať diabla, zruinovať démona, poraziť ho. Tento nečistý duch pozná Ježišovu moc a ohlasuje aj jeho svätosť. Ježiš ho zahriakuje slovami: „Mlč a vyjdi z neho!“ (v. 25). Týchto zopár Ježišových slov stačí na to, aby získal víťazstvo nad Satanom, ktorý vyšiel von z toho človeka „zalomcujúc ním a s veľkým krikom“, hovorí evanjelium (v. 26).

Táto udalosť zanecháva v prítomných silný dojem. Všetkých popadol strach a pýtajú sa: „Čože je toto? [...] Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho!“ (porov. v. 27). Ježišova moc potvrdzuje autoritu jeho vyučovania. On nehovorí len slová, ale koná. Takto dáva najavo Boží plán slovami i mocou činov. V evanjeliu totiž vidíme, že Ježiš, vo svojej pozemskej misii zjavuje Božiu lásku rovnako kázaním, ako aj nespočetnými skutkami pozornosti a pomoci voči chorým, núdznym, deťom, hriešnikom.

Ježiš je náš Učiteľ, mocný v slovách a činoch. Ježiš nám odovzdáva všetko to svetlo, ktoré osvetľuje neraz tmavé cesty nášho života. Odovzdáva nám aj silu potrebnú na prekonanie ťažkostí, skúšok, pokušení. Myslime na to, aká veľká milosť je to pre nás, že sme spoznali tohto Boha, tak mocného a tak dobrého! Učiteľa a priateľa, ktorý nám ukazuje cestu a ujíma sa nás, zvlášť keď sme v núdzi.

Panna Mária, žena počúvania, nech nám pomáha vytvoriť si ticho okolo nás i v našom vnútri, aby sme uprostred lomozu toho, čo hlása svet začuli to slovo, ktoré má autoritu: slovo jej Syna Ježiša, ktoré ohlasuje zmysel našej existencie a oslobodzuje nás z každého otroctva, aj z otroctva Zlého.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Kondolencia po atentáte v Afganistane

Po spoločnej modlitbe Anjela Pána a apoštolskom požehnaní Svätý Otec predniesol tieto slová:

„Včera prišla z Afganistanu tá bolestná správa o strašnom teroristickom masakre spáchanom v hlavnom meste Kábul, s vyše stovkou mŕtvych a množstvom zranených. Pred niekoľkými dňami ďalší ťažký atentát, rovnako v Kábule, rozsieval hrôzu a smrť vo veľkom hoteli. Dokedy afganský ľud bude musieť znášať toto neľudské násilie? Modlime sa v tichu za všetky obete a ich rodiny; a modlime sa za všetkých, ktorí v tej krajine pokračujú v práci na budovaní pokoja.“  

Doplňme, že v sobotu 27. januára talibanský atentátnik priviezol nálož sanitkou do frekventovanej štvrte v centre Kábulu. Výsledok je najmenej 103 mŕtvych a 235 zranených. V nedeľu 21. januára obsadenie kábulského hotela Inter-Continental skupinou bojovníkov Talibanu zanechalo za sebou 22 mŕtvych.

Svetový deň boja proti lepre

Ďalšia výzva Svätého Otca sa týkala solidarity s chorými na tzv. Hansenovu chorobu, čiže lepru:

„Dnes si pripomíname Svetový deň chorých na malomocenstvo. Táto choroba žiaľ ešte stále zasahuje ľudí, hlavne medzi tými najnúdznejšími a najchudobnejšími. Týchto bratov a sestry uisťujeme o našej blízkosti a solidarite. A modlíme sa aj za tých, ktorí im pomáhajú a vyvíjajú úsilie na ich znovuzaradenie do spoločnosti.“

Pri príležitosti dnešného 65. svetového dňa boja proti lepre vydal prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj kard. Peter Turkson aj osobitné posolstvo. Poukazuje v ňom na svedectvo milosrdenstva sv. Františka z Assisi a sústreďuje sa na obranu základných ľudských práv ľudí trpiacich leprou, na zmierňovanie spoločenského biľagu, ktorým sú poznačení, na ich prístup k liečbe a na ich dôstojné znovuzačlenenie do spoločnosti.

Kardinál Turkson uvádza aj údaje Svetovej zdravotníckej organizácie za rok 2017, že výskyt Hansenove choroby sa koncentruje najmä v 14 krajinách, medzi ktorými je na prvom mieste India so 135 tisíc prípadmi, Brazília s 25 tisíc prípadmi a Indonézia so 17 tisíc prípadmi. Dokonca i v Európe sa eviduje 32 nových prípadov nakazenia v roku 2016. V celosvetovom meradle sa každé 2 minúty nakazí touto chorobou ďalšia osoba.

Detská akcia solidarity „Karavána pokoja“

Na záver dnešného stretnutia s veriacimi na námestí sv. Petra Svätý Otec pozval k mikrofónu v otvorenom okne svojej pracovne chlapca a dievča z Detskej katolíckej akcie v Ríme. Tá dnes zorganizovala niekoľkotisícový sprievod detí z Rímskych farností na Námestie sv. Petra s názvom „Karavána pokoja“. Ich dvaja zástupcovia po boku pápeža prečítali svoj odkaz a priblížili program solidarity s deťmi v Iraku a iných krajinách Blízkeho východu, ktoré trpia telesným postihnutím a následkami vojny. -jb-

inizio pagina

Rubrika



Kard. Jozef Tomko: Pápež František v Južnej Amerike

◊  

Súčasní pápeži radi používajú moderný spôsob apoštolátu. Sú to zahraničné, zväčša interkontinentálne cesty. Z vlastnej skúsenosti viem, že na tvári miesta sa vidia presnejšie rôzne otázky a často ich možno aj riešiť lepšie ako na papieri. Okrem toho osobný styk s domácimi ľuďmi oživuje vzťahy medzi veriacimi a pápežom, hlavou Cirkvi, čím posilňuje ducha jednoty. To sú výhody, ktoré prinášajú konferencie, synody, koncily a podobné schôdze, najmä všeobecné koncily.

Apoštolské cesty sa stali pre pápežov našej doby výborným prostriedkom ako vykonávať úlohu jednotiacej skaly, ktorú zveril Ježiš Kristus Petrovi a jeho nástupcom na čele Cirkvi: „Ty si Peter (čiže Skala) a na tej skale postavím svoju Cirkev.“ Pápeži môžu tiež používať audio-vizuálne prostriedky a pri dnešných cestovných možnostiach rozšíriť pôsobnosť Petrovho primátu. Pápeži naozaj používajú tieto nové prostriedky a cesty. Sú biskupmi mesta Ríma, ale zároveň aj pastiermi svetovej katolíckej Cirkvi, ktorú Ježiš Kristus založil pre všetkých ľudí, keď sa odvážil vyslať galilejských rybárov: „Iďte do celého sveta, učte všetky národy...“

Ako jeho predchodcovia aj terajší pápež František je si vedomý týchto možností a podniká aj cesty do iných krajín a svetadielov. Vyberá si miesta, kde treba  viac „posilňovať svojich bratov“, ako to prikázal sám Ježiš Kristus sv. Petrovi (por. Lk 22,27). My sme si už tak navykli na túto apoštolskú činnosť pápeža  Františka, že si ani neuvedomujeme počet krajín, ktoré navštívil za krátkych päť rokov. Jeho ciest bolo už doteraz 22. Týkali sa všetkých svetadielov, Európy, obidvoch Amerík, Ázie, Afriky, chýba už len Austrália.

František je druhý pápež, ktorý navštívil Čile a Peru. Pred ním tam bol dvakrát sv. Ján Pavol II. František pozná dobre tieto krajiny aj z osobných návštev , lebo pochádza zo susednej Argentíny a bol arcibiskupom v Buenos Aires.  Ba čo viac, ako člen CELAMU (Konferencie biskupov Latinskej Ameriky) pozná juhoamerických biskupov, ktorí sú členmi tohto organizmu. Na tejto ceste sa teda cítil naozaj ako doma.

ČILE je úzky pás zeme (široký len  okolo 180 km) na juhozápadnom pobreží tohto polo-kontinentu, ktorý sa dvíha od Tichého oceánu až po vysoké Andy, tiahne sa vyše 4300 km  na sever, kde susedí s hranicami Perú. Zostupuje teda od severnej piesočnej púšte až k ľadovcom na Tierra de Fuoco a opiera sa o veľhory, ktoré dosahujú takmer 7.000 metrov. Rozlohou prevyšuje dvakrát Taliansko, ale má iba 18 miliónov obyvateľov. Sú to zväčša bieli, ku ktorým sa priraďuje asi desatina etnických, teda indiánskych obyvateľov. Dve tretiny sú katolíckeho vyznania, 16% tvoria evanjelici a vyše 11% sa hlásia za ateistov. Úradná reč je španielska.

Krajina zažila roku 1960 silné zemetrasenie a po ňom tvrdú hospodársku krízu; v rokoch 1973-1990 zas krutú diktatúru generála Pinocheta, za ktorej zmizlo 38.000 ľudí a 600.000 bolo zatknutých. Aj rodina terajšej prezidentky Michelle Bacheletovej bola uväznená, jej otec zomrel na následky žalára a ona sama s matkou boli vyhnané z vlasti. Tieto údaje naznačujú, aké spoločenské cítenie panovalo v krajine a koľko kresťanského ducha bolo treba oživiť. Čiastočne ukazujú aj motívy voľby tejto cesty Svätého Otca a jeho prejavov. Osobne prijal zástupcov Združenia rodinných príslušníkov obetí režimu a nezvestných („desaparecidos“), tiež domorodých obyvateľov, o ktorých bude rokovať blízka osobitná synoda; stretol biskupov, povzbudil ich v reformnom hnutí a prikázal im bojovať už od seminára proti klerikalizmu; prehovoril k ženám v žalári, ktoré podstúpili násilie, navštívil aj katolícku univerzitu. Za tri dni stihol navštíviť na juhu krajiny mesto Temuco a na severe Iquiqos. Potom sa preniesol do susedného štátu, kde sa tiež venoval obnove cirkevného ducha.

PERU je tiež prímorská krajina, ktorá sa však rozšíri do hornatého stredu a potom klesá do lesnatej nížiny, cez ktorú tečie cez Brazíliu rieka Rio Negro smerom k Atlantickému oceánu. Má 31 miliónov obyvateľov, z ktorých 28 miliónov, čiže 90% sú katolíci. Pápež František priletel do hlavného mesta Limy, neďaleko Tichého oceána a ihneď na druhé ráno odletel do malého mesta Puerto Maldonado v Amazónii. Je to sídlo biskupského vikariátu, čiže začiatočnej formy biskupstva. Rozprestiera sa v lesnatom tropickom kraji, ktorý pripomína misijné územie v niektorej misijnej oblasti, ale je vlhký a daždivý. V tomto centre sa zišlo asi 4.000 členov amazonských „národov“, – ako sa hrdo nazývajú –, aby si vypočuli bieleho otca z Ríma. Svätý Otec navštívil „Dom malého princa“, dobročinný ústav pre opustené deti a mládež.

Tu mal Svätý Otec jasné slová nielen proti vykorisťovaniu prírody, ale aj na obranu života proti sterilizácii žien a proti potratu. Pritom sa mohol oprieť aj o ľudovú kultúru a ľudské cítenie.  Potom sa vrátil malým lietadlom do Limy, lebo mal stretnutie s prezidentom, vládou a diplomatickým zborom. Po tejto  „úradnej“ povinnosti pápež František nezabudol na svoj jezuitský pôvod a navštívil aj svojich spolubratov.

V sobotu 20. januára Svätý Otec zašiel do známeho turistického mesta Trujillo na severe krajiny, kde sa nachádzajú známe pyramídy slnka a mesiaca a kde slúžil  na rozsiahlom neďalekom pobreží sv. omšu k úcte Matky Božej uctievanej ako  Panenskej brány – „Virgen de la Puerta“.

Po návrate do Limy čakali na pápeža dôležité stretnutia duchovného rázu. Bol to kláštor karmelitánok a priľahlá svätyňa „Pána zázrakov“- Seňor de los Milagros, patróna Peru, s obrazom ukrižovaného Krista namaľovaného na múre, ktorý ostal neporušený aj za ničivého zemetrasenia roku 1655. V katedrále si pápež potom uctil pozostatky peruánskych svätých a stretol kňazov, rehoľníkov, seminaristov a aktívnych laikov. V biskupskej kaplnke mal rozhovor s biskupmi krajiny, ktorých bolo okolo 60.

Pápež František ukončil svoj pobyt v Peru eucharistiou na leteckej báze pri Lime, kde sa rozlúčil aj s miestnym arcibiskupom kardinálom Ciprianim a s prezidentskou rodinou.                       

Ohlasy na túto pápežskú cestu sú veľmi pozitívne tak v Peru ako aj inde. Svätý Otec zasieval široko a s viditeľným účinkom. Duch svätý zaiste požehnáva jeho apoštolskú námahu nielen v Čile a Peru, ale aj v iných krajinách. Dominus conservet eum! – Nech ho Pán zachováva! 

AUDIO: 

inizio pagina

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD: Zápas o moc

◊  

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 4. nedeľu rok B (Mk 1, 21-28): Zápas o moc  

Ktorí sme mali to šťastie, milí priatelia, a podarilo sa nám prečítať celú Bibliu vieme, že táto kniha obsahuje miesta, ktoré nás, ako veriacich privádzajú do rozpakov. Mnohé tieto miesta poznajú dokonca i niektorí neveriaci, ktorí síce Bibliu nikdy nečítali, no robí im radosť, keď môžu našu svätú knihu spochybniť a nás vyprovokovať.

Napríklad v Žalme 137 čítame slová namierené proti Babylončanom, ktorí celé roky trápili židov vo svojom zajatí: Babylonská dcéra, ty ničiteľka, blahoslavený, kto ti odplatí zlo, čo si nám spôsobila; blahoslavený, kto chytí tvoje deti a hodí [ich] o skalu.“ (8-9). V Knihe Deuteronómium máme zasa slová určené židom putujúcim z Egypta do svojej krajiny: Keď ťa Pán, tvoj Boh, vovedie do krajiny, do ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva, a keď pred tebou vyženie mnohé národy: Hetejcov, Gergezejčanov, Amorejčanov, Kanaánčanov, Ferezejcov, Hevejcov, Jebuzejcov - sedem národov, mocnejších a početnejších ako si ty -, a keď ich Pán, tvoj Boh, dá do tvojej moci a ty ich premôžeš, rozšíriš na nich kliatbu záhuby. Nesmieš s nimi uzavrieť zmluvu a nesmieš sa nad nimi zľutovať. Ani manželstvo s nimi neuzavrieš: svoju dcéru nedáš za jeho syna a jeho dcéru nevezmeš svojmu synovi, lebo ona by mohla tvojho syna odviesť odo mňa, takže by uctievali iných bohov; a vzbĺkol by Pánov hnev, a rýchlo by ťa vyhubil. Radšej s nimi urobte toto: porúcajte ich oltáre, polámte ich modly, povytínajte ich háje a ich sošky popáľte na ohni!“ (7, 1-5) A v Prvej knihe Samuelovej zasa prorok v mene Božom prikazuje kráľovi Šaulovi Teraz choď a poraz Amaleka. Daj do kliatby všetko, čo má, nezľutuj sa nad ním a usmrť mužov i ženy, nemluvňatá i dojčatá, voly i ovce, ťavy i osly!“ (15, 3).

Ako si tieto – a podobné slová, ktorých nie v Starom zákone málo – vysvetľovať? Je možné, aby Boh prikázal svojmu ľudu tak kruto a nemilosrdne zabíjať svojich nepriateľov a to dokonca i nemluvňatá?

Ktosi sa vyjadril[1], že Biblia je ako les. V lese máš veľké stromy, malé stromy, kríky, lúky, potoky, močariny. Máš tam vyvýšené miesta, rokliny, jaskyne. Máš tam príjemné zvieratá, i nebezpečné šelmy, vtáky, plazy, hmyz. Nie všetko, čo je v lese, vidíš, nie všetko počuješ, nie všetko cítiš. Tvoje zmysly nie sú preto vždy tvojím najlepším vodcom. Občas musíš použiť intuíciu, predvídavosť alebo logiku. Lenže niekedy ti ani to nestačí, aby si sa v lese nestratil, či si neublížil. Biblia je ako takýto les, do ktorého je najlepšie, aspoň v začiatkoch ísť v doprovode skúseného sprievodcu, ktorý by nám okrem cesty ponúkol aj kľúč na spoznávanie a otváranie tajomstiev tejto tajomnej knihy.

Čo by mohlo byť týmto kľúčom, ktorý by nám pomohol otvoriť nielen niektoré tajomné komnaty Biblie, ale pochopiť i miesta, ako sú tie ktoré sme si pred chvíľou citovali? Máme ho vôbec? Áno máme. A je ním toto: Boj medzi dobrom a zlom. Biblia je kniha o boji dobra so zlom. Tento boj sa odohráva od samého začiatku sveta až do jeho konca a jeho víťazom je Boh. Tí, ktorí sú na strane Boha, ako boli židia v Starom zákone, a ako sme my veriaci v našej dobe, sú poslaní ísť do sveta, v ktorom vládne knieža zla a s týmto zlom sa v mene Božom pustiť do boja. Boh je na našej strane a my musíme byť voči zlému nekompromisní. So zlom nesmieme vyjednávať. V boji s ním musíme byť nemilosrdní: treba vyhubiť všetko, čo s diablom súvisí, aby po ňom nezostalo ani stopy. Tento boj sa odohráva jednak v nás samých ale aj okolo nás.

Presne v tomto zmysle treba chápať aj nariadenia Boha židom, aby keď prekročia Jordán (čo je pre nás kresťanov symbol krstu) nekompromisne vyzabíjali všetky cudzie národy, ktoré sa v ich krajine usadili a nastolili v nej znova vládu Boha, teda vládu dobra.

Toto je, milí priatelia, kľúč k čítaniu Biblie a v istom zmysle aj k čítaniu dejín. Vraždy neznamenajú skutočné vraždy a nemluvňatá nie sú skutoční ľudia. Toto všetko sú iba obrazy a symboly zla. Čo sa od nás žiada nie je násilie ľudí voči ľuďom, ale neústupčivosť a nekompromisnosť voči zlu. Biblia nás nevedie k tomu, aby sme sa stali ako islamskí teroristi, ktorí v mene Alaha bombami a násilím ničia svojich nepriateľov a tak okolo seba rozosievajú hrôzu a teror. Náš boj má byť bojom dobra proti zlu, lásky voči nepriateľstvu, viery proti strachu, lebo na našej strane je Boh. Tak ako to popisujú mnohé biblické príbehy, napríklad príbeh víťazstva Gedeona s 300 vojakmi nad Madiánčanmi, ktorých bolo niekoľko desiatok tisícov (Sdc 6, 25-40; 7, 1-25), alebo chlapca Dávida s prakom nad ťažko obrneným obrom Goliášom (1 Sam 17).

Keď sa teraz pozrieme do evanjelia dnešnej nedele, vidíme tam tento zápas veľmi vypuklo. Vodcom v konečnom zápase so zlom nám je Ježiš Kristus. Evanjelista Marek, z ktorého evanjelia si čítame, je veľmi rýchly. Ježišovo nastúpenie na scénu popisuje veľmi stručne ale jasne. Najprv ho predstaví zástupom Ján Krstiteľ. Potom pri jeho krste aj jeho nebeský Otec. Takto vyrieši otázku Ježišovej autority, na ktorú sa ho nielen udivení ľudia, ale hlavne jeho nepriatelia budú neustále spytovať. Po tomto úvode si Ježiš zhromaždí svojich pomocníkov a dá sa do práce.

Hlavným nástrojom v tejto jeho práci mu je jeho slovo. Slovo, ktoré má moc. Táto jeho moc spočívala nielen v tom, že ľudí povzbudzovalo a inšpirovalo, že im dávalo nádej, ukazovalo cestu a poskytovalo svetlo. Ale tiež v tom, že z nich vyháňalo zlo, a knieža zla strácal nad nimi svoju moc. Pre tých, ktorí boli prítomní v kafarnaumskej synagóge, kde sa toto všetko stalo, to bola možno výnimočná udalosť, akú doteraz ešte nevideli a preto žasli. No pre evanjelistu Marka, ktorý svoje evanjelium písal v odstupom času, bola táto kafarnaumská udalosť jedným z mnohých článkov jednej veľkej dejinnej udalosti. 

Všimnime si udalosť vyháňania zlého bližšie. Ježiš káže svojím mocným slovom. V synagóge je človek posadnutý nečistým duchom, ktorý identitu Ježiša – na rozdiel od ostatných – hneď spozná a cíti sa ním ohrozený. Či poznámka, že človek bol posadnutý duchom nečistoty tu má nejaký konkrétny význam nechajme teraz stranou. Osobne si myslím, že áno, čo je vec nie nevýznamná hlavne pre nás ľudí dneška. Jeho slová „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý“ nie sú tu spomenuté náhodne. Niektorí by si mohli myslieť, že sú vyjadrením strachu zlého ducha z Ježiša a tak prejavením mu svojej úcty. To však nie je pravda. Sú skôr prejavom toho „kto z koho“, teda kto je tu mocnejší. Podľa prastarej tradície, keď sa niekto chcel ochrániť pred mocou zlého ducha mal tohto ducha nazvať jeho menom. To znamenalo, že pozná jeho identitu a zlý duch tak stratil nad ním svoju moc. Zlý duch tým, že v kafarnaumskej synagóge vykríkne Ježišovo meno a aj jeho identitu sa snaží oslabiť Ježišovu moc. Lenže to mu nevyjde a  zo zahanbením sa musí z posadnutého človeka pratať. Toto bola prvá zo série diablových porážok.

Posolstvo sv. Písma a zvlášť dnešného evanjelia je, milí priatelia, viac než jasné. Ak sa aj my trápime s bojom so zlom v sebe samých či mimo seba, malo by nám byť jasné, ku komu sa máme pridať a ako sa máme voči tomuto zlu správať.

Želám vám požehnanú nedeľu.

 

[1] Jean Louis Ska, S.J., profesor na Biblickom inštitúte v Ríme.

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Týždenný spravodajský prehľad z Vatikánu 28. januára 2018

◊  

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne. 

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

inizio pagina

Vysielanie z 28. januára 2018

◊  

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina