Vatikán 29. januára – Svätý Otec dnes zahájil Súdny rok Tribunálu Rímskej roty. Krátko pred ceremóniou prijal na audiencii dekana Rímskej roty Mons. Pia Vita Pinta spolu s kolégiom sudcov. V duchu nedávnej Synody o rodine a posynodálnej exhortácie Amoris laetitia pápež František v príhovore zdôraznil sudcom rozhodujúcim o nulite manželstva ich starostlivosť o duše a potrebu dbať o svedomie veriacich, vnášať doň svetlo evanjelia a chrániť ho. Osobitne sa to týka prípravy snúbeneckých párov na vstup do manželstva.

„Je nanajvýš potrebná sústavná skúsenosť viery, nádeje a lásky, aby mladí robili svoje rozhodnutie s istým a pokojným svedomím, že manželský zväzok otvorený voči daru detí je veľkou radosťou Boha, Cirkvi a ľudstva“, povedal pápež František.

„Aká vzácna a urgentná je pastoračná činnosť celej Cirkvi na obnovu, ochranu a udržiavanie kresťanského svedomia, osvetleného evanjeliovými hodnotami“, uviedol  Svätý Otec, pričom v duchu Synody o rodine opäť zdôraznil potrebu takzvaného „katechumenátu k manželstvu, chápaného ako nevyhnutný itinerár mladých a párov, zacielený na oživenie ich kresťanského svedomia, podporovaného milosťou dvoch sviatostí – krstu a manželstva“.

V závere Svätý Otec opätovne zdôraznil potrebu kultivovania svedomia svetlom viery, v zmysle božsko-ľudskej spolupráce:

„Viera je svetlom osvetľujúcim nielen prítomnosť, ale aj budúcnosť: manželstvo a rodina sú budúcnosťou Cirkvi a spoločnosti.  Je preto nevyhnutné podporovať stav permanentného katechumenátu, aby svedomie pokrstených bolo otvorené svetlu Ducha Svätého. Sviatostný úmysel nie je nikdy plodom akéhosi automatizmu, ale je vždy plodom svedomia osvieteného vierou, ako výsledok kombinácie toho ľudského a božského. V tomto zmysle sa môže manželský zväzok nazvať opravdivým jedine vtedy, ak je ľudský úmysel snúbencov nasmerovaný na to, čo chce Kristus a Cirkev.“ -zk-

Vatikán 29. januára – V Tlačovom stredisku Svätej stolice dnes predstavili apoštolskú konštitúciu pápeža Františka Veritatis gaudium o cirkevných univerzitách a fakultách. Svätý Otec týmto dokumentom aktualizuje doterajšiu normatívu a pozýva k odvážnej obnove cirkevných štúdií, ktorých cieľom má byť príprava ľudí pre takú Cirkev, „ktorá ochotne vychádza von“ a je upriamená na misionárske poslanie.

Ako čítame v úvode nového pápežského textu vydaného s dátumom 8. decembra 2017, „svetová sieť univerzít a teologických fakúlt je pozvaná prinášať podstatnú časť kvasu, soli a svetla evanjelia Ježiša Krista a živej tradície Cirkvi, vždy otvorenej na nové scenáre a na nové návrhy“ (Veritatis gaudium, 3). K jadru dokumentu sú pripojené aj aplikačné normy vydané Kongregáciou pre katolícku výchovu a ďalšie prílohy.

Ako vysvetlil pri prezentácii novej apoštolskej konštitúcie prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu kard. Giuseppe Versaldi, doposiaľ sa Cirkev v tejto oblasti riadila Apoštolskou konštitúciou Sapientia christiana, ktorú vydal sv. Ján Pavol II. v roku 1979. Tá bola neskôr aktualizovaná dekrétmi v rokoch 2002, 2011 a 2015 a tiež ďalšími smernicami. S problematikou súvisí aj Apoštolská konštitúcia Ex corde Ecclesiae z roku 1990 o katolíckych univerzitách. Pápež František dal podnet k revízii tejto normatívy pri stretnutí s plenárnym zhromaždením kongregácie ešte vo februári 2014. -jb-

Vatikán 29. januára – Pravá pokora je tá, ktorá vie prijímať nepríjemné ponižovania. To je ústredná myšlienka z dnešnej rannej homílie pápeža Františka, ktorú predniesol v Dome sv. Marty. Zameral sa v nej na postavu kráľa Dávida z dnešného liturgického čítania z Druhej knihy Samuelovej (2 Sam 15).

Dávid sa nachádza v situácii, keď sa jeho syn Absolón vzbúril proti nemu. Dávid však v tej chvíli nemyslí na seba, ale na záchranu ľudu, Chrámu, Zmluvy. A uteká: „zdá sa, že je to zbabelé gesto, ale je odvážne“, povedal vo svojej homílii Svätý Otec. Dávid plakal, hlavu mal zahalenú a išiel bosý.

Ale slávny Dávid je pokorený nielen porážkou a útekom, ale aj preklínaním. Počas jeho úteku ho istý muž, menom Semei, preklína so slovami, že Pán nechal na neho padnúť všetku krv Saulovho domu – „na miesto ktorého kraľuješ“ – a kráľovstvo dal do rúk jeho syna Absolóna: „Teraz sa na teba valí nešťastie – kričí za Dávidom Semei – lebo si krvilačný človek.“ Dávid ho nechá konať napriek tomu, že mu jeho verní chcú v tom zabrániť: „Ak mu Pán rozkázal preklínať ma, ... možno Pán zhliadne na moje súženie a dá mi dobré za toto dnešné preklínanie.“

„Dávid potom vystupoval na Olivovú horu“, uvádza sa v Písme. Toto – poznamenal pápež – je predpoveď o Ježišovi, ktorý vystupuje na Kalváriu, aby obetoval život: preklínaný, ponechaný bokom. Odkaz je priamo na Ježišovu poníženosť a Svätý Otec o poníženosti povedal:

„Neraz si myslíme, že poníženosť znamená ísť pokojní, ísť možno so sklonenou hlavou pozerajúc na podlahu ... ale aj prasatá kráčajú so sklonenou hlavou: toto nie je poníženosť. To je tá predstieraná poníženosť, nachystaná póza, ktorá srdce ani nezachraňuje, ani nestráži. Je dobré keď si to uvedomíme: niet skutočnej poníženosti bez uponíženia, a ak nie si schopný ho tolerovať, niesť na svojich pleciach uponíženie, nie si ponížený: predstieraš to, ale nie si.“

Dávid berie na svoje plecia svoje hriechy. „Dávid je svätý; Ježiš, so svätosťou Boha, je doslovne svätý,“ dodal pápež a pokračoval: „Dávid je hriešnik; Ježiš je hriešnik, ale s našimi hriechmi. No obaja sú ponižovaní“.

„Vždy je tu pokušenie bojovať proti tomu, kto nás ohovára, proti tomu, kto nás ponižuje, kto nás zahanbuje, ako ten Semei. A Dávid hovorí: „Nie“. Pán hovorí „Nie“. Toto nie je cesta. Cestou je tá Ježišova, prorokovaná Dávidom: niesť uponíženia. „Azda Pán zhliadne na moje súženie a dá mi dobré za toto dnešné preklínanie“: niesť uponíženie s nádejou.“

Svätý Otec však upozornil, že poníženosť nie je ospravedlňovať sa hneď voči urážke, v snahe byť vnímaný v dobrom svetle: „Ak nevieš prežiť uponíženie, nie si ponížený“. „Toto je zlaté pravidlo“:

„Prosme Pána o milosť poníženosti, ale s poníženiami. Bola raz jedna sestra, ktorá hovorila: „Ja som ponížená, áno, ale uponížená nikdy!“ Nie, to nie! Niet poníženosti bez uponíženia. Prosme o túto milosť. A ak je niekto odvážny, môže prosiť – ako nás učí sv. Ignác – môže prosiť Pána, aby mu poslal uponíženia, aby sa viac podobal Pánovi.“-ab-

Vatikán 29. januára – Treba bojovať proti ľahostajnosti – najlepším liekom na ňu je živá pamäť. Na túto tému sa dnes pápež František prihovoril účastníkom Medzinárodnej konferencie o zodpovednosti štátov, inštitúcií a jednotlivcov v boji proti antisemitizmu a zločinom súvisiacim s antisemitskou nenávisťou, ktorá sa dnes koná v Ríme. Jej 150 účastníkov Svätý Otec prijal v Klementínskej sále, pričom povedal:   

„Byť zodpovednými znamená byť schopnými odpovedať. Nie je to len otázka analyzovania príčin násilia a odmietania jeho zvrátených logík, ale znamená to byť pripravenými a aktívnymi v odpovedaní na ne. Takže nepriateľ, proti ktorému treba bojovať, nie je len nenávisť vo všetkých jej formách, ale ešte v hlbších koreňoch je to ľahostajnosť; lebo ľahostajnosť paralyzuje a prekáža robiť to, čo je správne aj vtedy, keď vieme, že je to správne.“

Svätý Otec nazval ľahostajnosť „vírusom, ktorý nebezpečne nakazuje našu dobu – dobu, v ktorej sme čoraz viac pripojení k ostatným, avšak čoraz menej pozorní k druhým“. „Nikto nebude mať budúcnosť pokoja bez dôstojného zajtrajška pre všetkých“, zdôraznil Svätý Otec. Pripomenul, že práve ľahostajnosť je to, čo ukázal Kain vo svojej odpovedi na Božiu otázku po tom, ako spáchal bratovraždu: „Brat ho nezaujíma: to je zvrátený koreň – koreň smrti, ktorá spôsobuje zúfalstvo a ticho“.

Protiliek na vírus ľahostajnosti je podľa Petrovho nástupcu opäť zaznamenaný v Biblii. Vyjadrujú ho slová Mojžiša izraelskému ľudu po dlhom putovaní v púšti: «Rozpamätúvaj sa na celú cestu...» (Dt 8,2). Rozpamätať sa podľa Svätého Otca znamená „vrátiť sa späť prostredníctvom srdca“, nespomínať len rozumom, ale hĺbkou duše, celou svojou bytosťou:

 „Pre to, aby sme znovunadobudli našu ľudskosť, aby sme opäť získali  ľudské chápanie reality a aby sme prekonali mnohé žalostné formy apatie voči blížnemu, je potrebná táto pamäť, táto schopnosť spoločne sa zapojiť do pamätania.“

Svätý Otec zároveň pripomenul tohtoročné dvadsiate výročie vydania dokumentu z dielne Komisie pre vzťahy so židmi s názvom: „Pamätáme: Reflexia o Shoah“. Úvodný list k dokumentu, ktorý vyšiel  16. marca 1998, napísal sv. Ján Pavol II.

„Spoločná budúcnosť židov a kresťanov si vyžaduje, aby sme pamätali, lebo «bez pamäti neexistuje budúcnosť». Samotné dejiny sú «memoria futuri»“, zacitoval z dokumentu pápež František, pričom poukázal aj na nevyhnutnosť formovať mladé generácie k boju proti všetkým formám nenávisti a diskriminácie. -zk-  

Vatikán/Rusko 29. januára - Svätý Otec dnes prijal na osobitnej audiencii biskupov pôsobiacich v Ruskej federácii, ktorí sú v týchto dňoch v Ríme na návšteve ad limina apostolorum. Štvorčlennú skupinu Konferencie biskupov Ruskej federácie tvoria moskovský arcibiskup Mons. Paolo Pezzi, Mons. Joseph Werth, biskup Novosibirska, ordinár pre gréckokatolíckych veriacich sídliacich v Rusku Mons. Cyryl Klimowicz, biskup Irkutska a apoštolský administrátor Južno-Sachalinska Mons. Clemens Pickel, biskup Saratova. -jb-

Vatikán 29. januára – V nedeľu 28. januára sa pápež František stretol s ukrajinskou gréckokatolíckou komunitou v Ríme. Pred Bazilikou Svätej Sofie ho o štvrtej popoludní privítalo okolo 4000 ukrajinských veriacich na čele s kyjevsko-haličským vyšším arcibiskupom Svjatoslav Ševčuk, ktorý je hlavou Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. Ten v mene všetkých Ukrajincov vyjadril Svätému Otcovi poďakovanie:

„Ďakujeme, že pamätáte na náš ľud vo svojej modlitbe, ktorá sa konkretizuje v humanitárnej akcii „Pápež pre Ukrajinu“. Ďakujeme, že otriasate svedomím európskeho kontinentu a robíte ho citlivým voči chudobným, trpiacim, cudzincom a obetiam nespravodlivosti.“

Pápež František vo svojom príhovore pripomenul tri významné osobnosti Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. Ako prvého spomenul kardinála Josifa Slipého, ktorého 125. výročie narodenia sa slávilo minulého roku. Kardinál Slipij sa zaslúžil o stavbu Baziliky sv. Sofie v Ríme, dokončenú v roku 1968. Tá sa podľa jeho želania stala prorockým znakom slobody v dobe, keď mnohé chrámy boli zničené alebo zavreté. Pápež František o ňom povedal:

„Utrpeniami, ktoré znášal a obetoval Pánovi, prispel k vybudovaniu iného chrámu, dokonca väčšieho a krajšieho, stavby zo živých kameňov, ktorou ste vy.“

Druhou zo spomenutých osobností bol salezián a tajný biskup Stepan Čmiľ, ktorý zomrel pred 40 rokmi a je pochovaný v podzemí Baziliky Svätej Sofie. Jorge Bergoglio, ktorý sa s ním stretol počas svojich školských rokov v Argentíne, si zaspomínal, ako sa zúčastňoval na jeho omšiach:

„Cez neho som spoznal krásu vašej liturgie a z jeho rozprávania živé svedectvo toho, ako bola viera skúšaná a zocelená uprostred krutých ateistických prenasledovaní v minulom storočí.“

Pápež František si vo svojom príhovore spomenul aj na kardinála Ľubomíra Husara, bývalú hlavu Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, ktorý zomrel minulého roku v máji.

Svätý Otec sa venoval aj súčasnej situácii ukrajinských gréckokatolíkov. Ocenil ich celosvetový pastoračný program pod názvom „Živá farnosť je miestom stretnutia so živým Kristom“.

Baziliku Santa Sofia pravidelne navštevuje okolo 5 tisíc ukrajinských veriacich, v Ríme a regióne Lazio ich žije celkovo 15 tisíc. V celom Taliansku je prítomných 145 ukrajinských gréckokatolíckych komunít. Celkový počet ukrajinských občanov dlhodobejšie pracujúcich v Taliansku je okolo 200-tisíc. Väčšinou sú to ženy, matky a staré matky, ktoré v odlúčenosti od vlastných rodín zarábajú ako pomocníčky v domácnosti a opatrovateľky starých ľudí. Zárobok posielajú domov do vlasti, aby uživili zvyšok rodiny.

Pápež František pri svojej návšteve pamätal aj na tieto ženy, ktoré sú podľa jeho slov „apoštolkami charity a viery“. Vyzval ich, aby túto svoju činnosť nebrali len ako zamestnanie, ale ako poslanie, pretože vďaka nim sa mnohí starí ľudia necítia opustení a vďaka ich svedectvu o Božej blízkosti sa môžu pripraviť na stretnutie s ním.

Svätý Otec napokon ubezpečil všetkých o svojej modlitbe za mier a pokoj na Ukrajine. Prítomným sa zdôveril, že jedna z vecí, ktorú si nechal po svojom zvolení za pápeža poslať z Buenos Aires bola malá ikona Bohorodičky - Matky nežnosti (eleusa), ktorú kedysi dostal do daru od arcibiskupa Ševčuka počas jeho pôsobenia v Argentíne. Svätý Otec sa pri tejto príležitosti zdôveril:

„Skôr ako idem spať, pobozkám Matku nežnosti, ktorú mi daroval váš vyšší arcibiskup, a ráno ju tiež pozdravím. Takto sa dá povedať, že začínam aj končím deň ,po ukrajinsky‘.“ -ab-

Vatikán 29. januára – „Urobme Matku hosťom našej každodennosti“ – takto pápež František vyzval veriacich pri svätej omši v rímskej Bazilike Santa Maria Maggiore v nedeľu 28. januára. Slávil ju pri príležitosti výročnej slávnosti prenesenia mariánskej ikony Salus Populi Romani, ochrankyne obyvateľov Ríma, do tejto baziliky.

Ikona, ktorú si pápež prichádza uctiť vždy pred odchodom na apoštolskú cestu i po svojom návrate, sa takto predstavila verejnosti po jej nedávnom zreštaurovaní. Jej farby jasnejšie vystúpili spod dobových nánosov a výraznejšie sa ukázal pôvodný byzantský charakter ikony. Výjav, na ktorom je malý Ježiš v náručí Matky zobrazený so žehnajúcim gestom pravej ruky, je známy po celom svete aj ako symbol Svetových dní mládeže.

Svätý Otec v homílii vychádzal z najstaršej mariánskej antifóny: „Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia Rodička, neodvracaj zrak od našich prosieb, pomôž nám v núdzi a z každého nebezpečenstva nás vysloboď, ty Panna slávna a požehnaná“. Už starovekí otcovia učili kresťanov utiekať sa pod ochranný plášť Panny Márie, Božej Matky, vysvetlil pápež František:

„Táto múdrosť, pochádzajúca z dávnych dôb, nám pomáha: Matka stráži vieru, chráni vzťahy, zachraňuje v nečasoch a uchováva pred zlom. Tam, kde je Panna Mária ako doma, tam diabol nevstúpi. ... Tam, kde je Matka, nepokoj nezíska prevahu, strach tam nevíťazí. Kto z nás toto nepotrebuje? Kto z nás nie je niekedy rozrušený či znepokojený? Koľkokrát je srdce rozbúreným morom, kde sa prevaľujú vlny problémov a vetry obáv neprestávajú vanúť! Mária je bezpečnou archou uprostred povodne. Tým, čo nám dodá útechu a nádej, nebudú ani idey, ani technológia, ale tvár Matky, jej ruky, ktoré hladia život, jej plášť, pod ktorý nás prichyľuje. Učme sa nachádzať útočisko tak, že každý deň prídeme za Matkou.“   

Panna Mária „zasahuje urýchlene“, rovnako, ako keď sa urýchlene vydala na pomoc sv. Alžbete, vysvetlil ďalej Svätý Otec, pričom zdôraznil, že jej materinské srdce „sa nehanbí za rany a slabosti svojich detí“.

Mať Matku pri sebe nie je niečím „ľubovoľným navyše“, ale je to „Kristov testament“, dodal pápež František a pripomenul, ako Pán z kríža zveril milovanému učeníkovi svoju Matku: „Hľa, tvoja Matka!“ (Jn 19,27).

Pri omši spojenej s navrátením zreštaurovanej ikony na pôvodné miesto v bočnej kaplnke baziliky, zhrnul Svätý Otec svoju homíliu do tejto výzvy:

„Urobme Matku hosťom našej každodennosti, urobme ju neustále prítomnou v našom dome, naším bezpečným útočiskom. Zverme jej každý náš deň. Vzývajme ju v každej situácii nepokoja. A nezabudnime sa k nej vrátiť, aby sme jej poďakovali.“

Trvalým miestom ikony Salus Populi Romani v hlavnej mariánskej bazilike je Paulínska kaplnka, ktorá sa nachádza na ľavej strane na úrovni hlavného oltára. Táto kaplnke je už tradične aj miestom významných slávností slovenskej komunity v Ríme, najmä pri príležitosti národných sviatkov a pútí. -zk- 

Cez modlitbu môžeme vstúpiť do trvalého vzťahu s Bohom, zdrojom našej radosti. (Tvít pápeža Františka 29. januára 2018)

Pondelňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: