Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

31/01/2018

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Generálna audiencia Svätého Otca: Počúvanie Božieho slova je našou výživou

◊  

Vatikán 31. januára - Pri generálnej audiencii, ktorá sa dnes opäť konala pod holým nebom na Vatikánskom námestí, Svätý Otec František hovoril o úlohe bohoslužby slova vo svätej omši ako o dialógu medzi Bohom a jeho ľudom.

Počúvanie Božieho slova predstavuje výživu pre život človeka, zdôraznil pápež František: „Počúvame ho ušami, musí nám vojsť do srdca a odtiaľ prechádza do rúk, k dobrým skutkom.“ Svätý Otec pri tejto príležitosti osobitne prízvukoval dôslednú prípravu lektorov na prednes Božieho slova pri liturgii.

V závere audiencie pápež František pripomenul aktuálnu liturgickú spomienku, a to osobitne mladým: „Dnes si pripomíname sv. Jána Bosca, otca a učiteľa mládeže. Drahí mladí, hľaďte na neho ako na príkladného vychovávateľa.“

Na Námestí sv. Petra bola dnes aj skupina národných riaditeľov Pápežských misijných diel, ako aj účastníci kongresu Federácie skautov Európy, na ktorom sú aj niekoľkí zástupcovia zo Slovenska.

Na úvod katechézy Svätého Otca zazneli slová z Listu Hebrejom: «Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet» (Hebr 1,1-2). -jb-

Plné znenie katechézy Svätého Otca:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes pokračujeme v katechézach o svätej omši. Po tom, ako sme sa pristavili pri úvodných obradoch, teraz budeme uvažovať o liturgii slova, ktorá je konštitutívnou časťou, lebo sa schádzame práve pre to, aby sme počúvali to, čo Boh pre nás vykonal a čo má ešte v úmysle vykonať. Je to skúsenosť, ktorá sa deje „naživo“, a nie len ako niečo referované z počutia, pretože «keď  sa  v  Cirkvi číta  Sväté  písmo,  sám  Boh  hovorí  k  svojmu ľudu,  a  Kristus, prítomný vo svojom slove, ohlasuje evanjelium» (Všeobecné smernice Rímskeho misála, 29; porov. Sacrosanctum Concilium, 7; 33).

A koľkokrát sa popri tom, ako sa číta Božie slovo, robia komentáre: „Pozri na toho, pozri na tú, na ten klobúk, čo má na sebe, je to na smiech.“ A začína sa s poznámkami. Či tomu tak nie je? Je to tak? Máme mať takéto komentáre, keď sa číta Božie slovo? Pýtam sa vás: musíme to robiť? Nie! Lebo ak klebetíš s ľuďmi, nepočuješ Božie slovo.

Keď sa číta Božie slovo v Biblii – prvé čítanie, druhé čítanie, responzóriový žalm a evanjelium – musíme počúvať, otvoriť si srdce, lebo sám Boh k nám hovorí, a nie myslieť na iné veci či hovoriť o inom. Je to jasné? Zdá sa mi, že je to nie je veľmi jasné. Vysvetlím vám, čo sa deje pri tejto bohoslužbe slova.

Stránky Biblie tu prestávajú byť písomnosťou, aby sa stali živým slovom vysloveným Bohom. Je to Boh, ktorý prostredníctvom toho, kto číta, k nám hovorí, obracia sa na nás, ktorí počúvame s vierou. Duch, «ktorý hovoril prostredníctvom prorokov» (Krédo) a inšpiroval posvätných autorov, pôsobí tak, že «Božie slovo v srdciach spôsobuje to, čo v ušiach zaznelo» (Lekcionár, Úvod, 9).

Avšak pre počúvanie Božieho slova je potrebné mať aj otvorené srdce, aby sme slová prijali do srdca. Boh hovorí a my ho počúvame, aby sme potom uviedli do praxe to, čo sme počuli. Je veľmi dôležité počúvať. Niekedy azda celkom dobre nerozumieme, lebo zopár čítaní je aj trochu ťažších. No Boh k nám aj napriek tomu hovorí, iným spôsobom: v tichu a v počúvaní Božieho slova. Nezabudnite na to. Keď sa pri omši začne s čítaniami, započúvajme sa do Božieho slova.

Potrebujeme ho počúvať! Je to totiž otázka života, ako nám to dobre pripomína úderné vyjadrenie, že «nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst» (Mt 4,4). Život, ktorý nám dáva Božie slovo. V tomto zmysle hovoríme o liturgii slova ako o „stole“, ktorý nám Pán prestiera, aby sýtil náš duchovný život. Táto liturgická hostina je veľmi bohatá, hlboko načiera z pokladov Biblie (porov. SC, 51), ako zo Starého zákona, tak aj z Nového zákona, lebo v nich Cirkev hlása jedno a to isté Kristovo tajomstvo (porov. Lekcionár, Úvod, 5).

Pomyslime na bohatstvo biblických čítaní ponúkaných troma nedeľnými cyklami, ktoré nás vo svetle synoptických evanjelií sprevádzajú v priebehu liturgického roka. Je to jedno veľké bohatstvo. Túžim tu pripomenúť aj dôležitosť responzóriového žalmu, ktorého funkcia je pomôcť rozjímať nad tým, čo sme si prv vypočuli v čítaní. Je dobré, ak sa hodnota žalmu pozdvihne spevom, aspoň v refréne (porov. Všeobecné smernice Rím. misála, 64; Lekcionár, Úvod, 19-22).

Liturgické prednášanie čítaní, spolu so spevmi prevzatými zo Svätého písma, vyjadruje a podporuje jednotu cirkevného spoločenstva, sprevádzajúc životnú cestu všetkých i každého jednotlivo. Takto chápeme, prečo sa zakazujú niektoré subjektívne rozhodnutia, ako napr. vynechanie čítaní či ich náhrada nebiblickými textami.

Nuž niekto, ako som počul, keď je nejaká nová správa, číta noviny, lebo je to správa dňa. Nie! Božie slovo je Božím slovom! Noviny môžeme čítať potom, ale tu sa číta Božie slovo. Je to Pán, ktorý k nám hovorí. Nahradiť toto Slovo inými vecami ochudobňuje a ohrozuje dialóg medzi Bohom a jeho modliacim sa ľudom.

Naopak, [žiada si to] dôstojnosť ambóny a používanie Lekcionára, ochotu dobrých lektorov a žalmistov. Hľadajme preto dobrých lektorov, takých, čo vedia čítať, nie takých, ktorí si mrmlú a nič nie je rozumieť. Treba dobrých lektorov! Musia sa pripraviť a nacvičiť si to pred omšou, aby to dobre prečítali. Toto vytvára atmosféru vnímavého ticha.[1]

Vieme, že Pánovo slovo je nevyhnutná pomoc na to, aby sme sa nestratili, ako si to dobre uvedomuje žalmista, ktorý sa na Pána obracia s vyznaním: «Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch» (Ž 119,105). Ako by sme sa mohli zhostiť nášho pozemského putovania, s jeho námahami a skúškami, bez toho, aby sme boli pravidelne vyživovaní a osvetľovaní Božím slovom, ktoré zaznieva v liturgii?

Istotne nestačí počúvať ušami bez toho, aby sme zrno Božieho slova prijali do srdca a umožnili mu priniesť ovocie. Pamätajme na podobenstvo o rozsievačovi a rozličných výsledkoch podľa rozličných druhov pôdy. (porov. Mk 4,14-20). Pôsobenie Ducha Svätého, ktorý robí odpoveď účinnou, potrebuje srdcia, ochotné pracovať a dať sa zušľachťovať, aby tak to, čo sme si vypočuli pri svätej omši prešlo do každodenného života, v duchu napomenutia apoštola Jakuba: «A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba» (Jak 1,22).

Božie slovo v nás spôsobuje proces napredovania. Počúvame ho ušami, prechádza do srdca - nezostáva v ušiach, ale musí prísť do srdca - a zo srdca prechádza do rúk, do dobrých skutkov. Toto je cesta, ktorú v nás koná Božie slovo: z uší do srdca a do rúk. Učme sa tomuto. Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

 

[1] Pozn. «Liturgia  slova  nech  sa  slávi  tak,  aby  napomáhala  meditáciu,  preto  sa  rozhodne treba vyvarovať každej forme náhlenia, ktoré prekáža sústredeniu sa. Na to sú vhodné aj krátke  chvíle  posvätného  ticha  prispôsobené  zhromaždenému  spoločenstvu.  V  tichu  sa pôsobením   Ducha   Svätého   Božie   slovo   srdcom   prijíma a odpoveď   sa   pripravuje modlitbou» (Všeobecné smernice Rím. misála, 56).

 

inizio pagina

Tvít pápeža: Ježiš nás zmieruje s Otcom, ale aj medzi nami navzájom

◊  

Ježiš je naším prostredníkom a zmieruje nás nielen s Otcom, ale aj medzi nami navzájom. (Tvít pápeža Františka z 31. januára 2018)

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Predseda Konferencie biskupov Ruska: Prežívame obdobie veľkej nádeje

◊  

Vatikán/Rusko 31. januára – O práve skončenej návšteve ad limina apostolorum biskupov Ruska sa podelil na vatikánsky mikrofón predseda Konferencie biskupov Ruska Mons. Paolo Pezzi. Katolícka komunita v Rusku podľa jeho slov prežíva „obdobie veľkej nádeje, veľkej obnovy“. Venuje sa svojmu poslaniu medzi tými najchudobnejšími a v spolupráci s miestnou Pravoslávnou cirkvou sa angažuje na obranu života, v prospech rodiny a na pomoc ľuďom dostať sa zo závislostí.

Súčasťou návštevy ad limina štvorčlenného biskupského zboru Ruskej federácie bolo aj pondelkové stretnutie so Svätým Otcom. Počas dvojhodinovej konverzácie pápež podľa slov Mons. Pezziho kládol na srdce biskupom predovšetkým to, aby boli nablízku Božiemu ľudu. O situácii veriacich v Rusku predseda konferencie biskupov Ruska uviedol:

 „Povedal by som, že situácia ľudí je podobná Vianociam, čiže ľudia sú v očakávaní, že ich navštívi Pán. V tomto zmysle by sme mohli povedať, že prežívame obdobie veľkej nádeje, veľkej obnovy. Iste, toto neznamená čas triumfalizmu, vôbec nie; je to čas každodennej pokornej misie sprevádzania ľudí, osobitne tých najnúdznejších. Povedal by som, že atmosféra nádeje je to, čo nás v tejto chvíli možno najviac charakterizuje.“

Mons. Pezzi odpovedal aj na otázku: V akom bode sú vzťahy s Pravoslávnou cirkvou?

„Musíme povedať, že osobitne po stretnutí pápeža s patriarchom Moskvy a celej Rusi Kirillom na Kube pred dvoma rokmi sa tu predovšetkým zintenzívňuje efektívna spolupráca v oblasti spoločného svedectva. V sektoroch ako obrana života, pomoc závislým osobám – či už drogovo alebo inak závislým –, v oblasti rodiny, sa vykonal a naďalej je na programe rad iniciatív, do ktorých sú zapojení pravoslávni a katolíci na miestnej úrovni, teda sú to Rusi, avšak aj s možnosťou účasti katolíkov z iných krajín sveta.“

Ruská federácia má viac než 146 miliónov obyvateľov. Podľa štatistiky Katolíckej cirkvi z roku 2014 je v Rusku 350 tisíc katolíkov (0,34% obyvateľov krajiny). Najviac obyvateľov sa hlási k Pravoslávnej cirkvi, druhým najrozšírenejším náboženstvom v krajine je islam. -zk-

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 31. januára 2018

◊  

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina