Vatikán 1. februára – Myšlienka na smrť nás zachraňuje od ilúzie, že sme pánmi času – o tomto dnes hovoril pápež František v homílii pri svätej omši v Dome sv. Marty. Svätý Otec predstavil tri rozmery konca pozemského života: smrť je skutočnosťou, smrť rozhoduje o našom životnom odkaze a je momentom rozpomenutia sa na celý život.

Pápež inšpirovaný liturgickým čítaním z Prvej knihy kráľov (1 Kr 2,1-4.10-12) o Dávidovej smrti vyzval v homílii „vyprosovať si milosť zmyslu pre čas“, aby sme nezostali „uväznení“ v prítomnej chvíli „uzavretej do seba “. „Nie sme ani veční, ani prchaví: sme muži a ženy na ceste v čase. V čase, ktorý má začiatok a ktorý má koniec“, povedal Svätý Otec, pričom pripomenul, že „smrť je skutočnosťou, ktorá sa týka všetkých“ – „či už je to skôr alebo neskôr, vždy príde“:

„Je tu teda to pokušenie chvíľkovosti, ktoré sa zmocní života a vedie ťa k blúdeniu v tomto egoistickom labyrinte prítomného momentu bez budúcnosti, vždy tam a naspäť, tam a späť, nie je tak? Naša cesta sa končí smrťou, všetci to vieme. Preto sa Cirkev vždy snažila viesť k reflexii o tomto našom konci: o smrti.“

„Nie som pán času“ – „pomôže nám opakovať si túto pravdu“, odporučil Svätý Otec, „lebo nás to zachraňuje od ilúzie okamihu – čiže od toho, aby sme brali život ako nejakú reťaz pozostávajúcu z momentov, ktorá nemá zmysel“. „Som na ceste a musím hľadieť vpred“, avšak  musím zároveň zvážiť, že „smrť je dedičstvom“, ktoré zanechám, nie tým materiálnym, ale dedičstvom svedectva, upresnil pápež František a pokračoval:

„A musíme si klásť otázku, aké by bolo to dedičstvo, ak by si ma Boh povolal dnes? Aké dedičstvo  zanechám ako svedectvo života? Je to jedna dobrá otázka, ktorú by sme si mali položiť a takto sa pripraviť, lebo sa to týka nás všetkých, nikto z nás tu nezostane ,ako relikvia‘. Nie, všetci pôjdeme touto cestou.“

A nakoniec, smrť sa týka pamäti, bude rozpomenutím sa. Môžeme si preto v mysli urobiť akúsi „rozpomienku v predstihu“, predstaviť si prítomnú chvíľu v spätnom pohľade momentu našej smrti, a tak vnímať v správnom svetle význam našich skutkov, povedal pápež František:

„Keď budem umierať, čo by sa mi páčilo, že by som sa tak mal zachovať dnes, v tomto rozhodovaní, ktoré je na mne dnes, v dnešnom spôsobe života? Je to určité rozpamätanie sa v predstihu, ktoré osvetľuje dnešný okamih. Aby sme z pohľadu skutočnosti smrti vniesli svetlo do tých rozhodnutí, ktoré musíme robiť deň čo deň.“

Cítiť sa na ceste smerujúcej k smrti „nám teda všetkým prospeje“, uzavrel rannú homíliu v Dome sv. Marty pápež František. -zk-

Vatikán/Bielorusko 1. februára – Biskupi Bieloruska, ktorí sú v Ríme na úradnej návšteve ad limina apostolorum, sa dnes stretli so Svätým Otcom Františkom na osobitnej audiencii. Podľa slov predsedu Konferencie biskupov Bieloruska Mons. Tadeusza Kondrusiewicza, arcibiskupa metropolitu Minska–Mohileva, ktorý viedol delegáciu, témou rozhovoru bola najmä náboženská a spoločensko-politická situácia v krajine. Prezradil, že spoločne predložili Svätému Otcovi pozvanie na návštevu ich vlasti. Hoci to podľa slov pápeža Františka v tomto roku nebude možné, z jeho reakcie podľa Mons. Kondrusiewicza vyplýva, že nádej na takúto návštevu je veľká.

Vzťahy medzi štátom a Cirkvou sú podľa slov predsedu biskupskej konferencie veľmi dobré. Sú však problémy s povoleniami na pobyt pre kňazov cudzincov a s povoleniami na stavbu kostolov. Diplomatické vzťahy medzi Svätou stolicou a Bieloruskom boli obnovené v roku 1992, no ešte chýba medzištátna zmluva.     

Ako uviedol Mons. Kondrusziewicz, biskupi pri stretnutí potvrdili pápežovi, že vzťahy s pravoslávnymi sú bratské. V 9,5 miliónovej krajine je vyše 48% pravoslávnych veriacich, katolíci predstavujú 14%. Cirkev v Bieloruskú má v súčasnosti jednu metropolitnú arcidiecézu (Minsk-Mohilev) a tri sufragánne biskupstvá: Grodno, Pinsk a Vitebsk. Z približne 500 katolíckych kňazov pôsobiacich v krajine je 90 cudzincov.

Pri dnešnej návšteve biskupi odovzdali pápežovi ako dar prvé vydanie Nového zákona v bieloruskom jazyku. -jb-

Vatikán 1. februára – Úmysel Apoštolátu modlitby na mesiac február pozýva zjednotiť sa so Svätým Otcom v duchovnej podpore boja proti korupcii. Túto výzvu pápež František vyjadril aj formou videoposolstva s názvom „Povedzme nie korupcii“, ktoré cez internet šíri Svetová sieť modlitby pápeža – Apoštolát modlitby:

„Čo je koreňom zotročovania, nezamestnanosti, neúcty k spoločnému dobru a k prírode? Korupcia, ten smrtiaci proces, ktorý živí kultúru smrti. Pretože honba za mocou a majetkom nepozná medze.

Proti korupcii sa nebojuje mlčaním. Musíme o nej hovoriť, verejne odsúdiť prejavy jej zla, porozumieť, o čo tu ide, aby sme sa mohli s rozhodnosťou zasadiť za to, aby milosrdenstvo prevážilo nad podlosťou, krása nad ničomnosťou.

Spoločne sa modlime, aby sa tí, ktorí majú politickú, ekonomickú alebo duchovnú moc nedali ovládať korupciou.”

Videoposolstvo „Povedzme nie korupcii“ dnes predstavili verejnosti pri projekcii na pôde Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj. Práve toto dikastérium Rímskej kúrie sa systematicky venuje problematike korupcie a tentoraz sa podieľalo aj na príprave samotného videoposolstva Svätého Otca.

Minulý rok 15. júna sa v medzinárodnej diskusii na tému korupcie stretli vo Vatikáne odborníci z rôznych oblastí na pôde Pápežskej akadémie sociálnych vied. Prezentácia najnovšieho videoposolstva pápeža Františka bude súčasťou otvorenia ďalšieho kongresu, tentoraz na tému „Korupcia, apokalypsa demokracie“ v najbližšiu sobotu 3. februára v Neapole. Symbolicky to bude v priestoroch školy vo štvrti Scampia, pomenovanej po jednej z obetí camorry Attiliovi Romanòvi. 

Úmysel slovenských biskupov na mesiac február pozýva k modlitbe, „aby sa naša mládež úprimne nadchla pre duchovné hodnoty“. -jb-

Vatikán/Čína 1. februára – „Znovu sa naučiť jazyku spolupráce a jednoty“, v „nádeji, že dôjdeme k tomu, aby sme už viac nemuseli hovoriť o biskupoch «legitímnych» a «nelegitímnych», «tajných» a «oficiálnych»“, ale „aby sme sa stretli medzi bratmi“. Toto želanie v súvislosti so situáciou Cirkvi v Číne vyslovil vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin v rozhovore pre portál Vatican Insider, publikovanom včera 31. januára aj ďalšími médiami.

Hlavný obsah rozhovoru kard. Parolina dnes priniesol aj vatikánsky denník L´Osservatore Romano. Len deň predtým Svätá stolica oficiálne dementovala falošné správy ohľadom údajnej nejednotnosti postoja pápeža a členov Rímskej kúrie v otázkach týkajúcich sa vzťahov s Čínou.

Kardinál Parolin v rozhovore s novinárom Giannim Valentem pripomenul historické etapy vývoja vzťahov medzi Čínskou ľudovou republikou a Svätou stolicou a zdôraznil, že Svätá stolica sleduje duchovný cieľ a nemá v úmysle vytesňovať štát. „Cirkev nežiada iné, než vyznávanie vlastnej viery, definitívne uzatvárajúc dlhé obdobie kontrapozícií, aby sa otvoril priestor väčšej dôvere a ponúkol sa pozitívny príspevok katolíkov pre dobro celej spoločnosti“, uviedol šéf vatikánskej diplomacie.

A aj keď „v súčasnosti sú ešte otvorené mnohé rany“, ktoré si vyžadujú „malé či veľké obety, všetkým musí byť jasné, že toto nie je cena politickej výmeny“, zdôraznil vatikánsky štátny sekretár.

„V Číne azda viac než inde vedeli katolíci aj napriek mnohým ťažkostiam a utrpeniam strážiť autentický poklad viery, udržiavajúc pevný zväzok hierarchickej jednoty medzi biskupmi a Petrovým nástupcom“, uviedol kardinál Parolin, pričom vysvetlil, že „jednota medzi biskupom Ríma a všetkými katolíckymi biskupmi sa dotýka srdca jednoty Cirkvi: nie je to súkromná otázka medzi pápežom a čínskymi biskupmi alebo medzi Apoštolským stolcom a civilnými autoritami“.

Ako dodal štátny sekretár, „hlavným cieľom Svätej stolice v prebiehajúcom dialógu je práve chrániť jednotu Cirkvi v línii rýdzej tradície a stabilnej cirkevnej disciplíny“.

To v skratke znamená, ako ďalej uviedol kardinál Parolin, že „v Číne neexistujú dve Cirkvi, ale dve komunity veriacich, ktorí sú povolaní uskutočniť postupnú cestu zmierenia smerom k jednote“. A tak tu „teda nejde o udržiavanie trvalej konfliktnej situácie medzi protikladnými princípmi a štruktúrami, ale o nájdenie realistických pastoračných riešení, ktoré by dovolili katolíkom žiť ich vieru a spoločne pokračovať v diele evanjelizácie v špecifickom čínskom kontexte“.

„Cirkev pozná a zdieľa ťažké utrpenie znášané mnohými katolíkmi v Číne, ako aj ich veľkodušné svedectvo o Evanjeliu», dodal kardinál. Ďalej vysvetlil, že v tomto kontexte zohráva zásadnú dôležitosť otázka menovania biskupov: „Nesmieme zabúdať na to, že sloboda Cirkvi a menovanie biskupov boli vždy opakujúcimi sa témami vo vzťahoch medzi Svätou stolicou a štátmi“, pripomenul štátny sekretár.

„Istotne, cesta vzťahov s Čínou rozbehnutá prostredníctvom aktuálnych kontaktov je stupňovitá a je ešte vystavená mnohým nepredvídaným udalostiam, tak ako aj novým možným situáciám krízovej naliehavosti“; takže „nikto nemôže vo svojom svedomí povedať, že má dokonalé riešenia na všetky problémy“. Preto „je treba čas a trpezlivosť, aby sa mohli zahojiť mnohé osobné rany spôsobené vzájomne vo vnútri komunít“.

Žiaľ, dodal ďalej kardinál Parolin, „ešte bude treba čeliť nedorozumeniam, námahám a utrpeniam. No akonáhle sa adekvátne zváži bod menovania biskupov, zostávajúce ťažkosti by viac nemali byť takého charakteru, že by čínskym katolíkom bránili žiť v jednote navzájom medzi sebou a s pápežom“.

Vatikánsky štátny sekretár ďalej vyjadril uistenie, že „Cirkev nikdy nezabudne na minulé i súčasné skúšky a utrpenia čínskych katolíkov. Preto čínskym katolíkom v duchu veľkého bratstva hovorím: sme vám nablízku, a to nielen modlitbou, ale aj každodenným nasadením sa pre to, aby sme vás sprevádzali a podporovali na ceste plnej jednoty“, povedal štátny sekretár.

Kardinál Parolin pripomenul aj významný list, ktorý adresoval čínskym katolíkom 27. mája 2007 pápež Benedikt XVI. V súvislosti s tým zdôraznil, že „misiou vlastnou Cirkvi nie je zmeniť štruktúry či administráciu štátu, ale hlásať ľuďom Krista, Spasiteľa sveta, opierajúc sa o Božiu moc. Cirkev v Číne sa nechce stavať na miesto nahrádzajúce štát, ale túži ponúknuť pokojný a pozitívny príspevok pre dobro všetkých“. -zk-

Viera, ktorá nás neuvádza do krízy je vierou v kríze; viera, ktorá nám nedáva rásť, je vierou, ktorá potrebuje vzrásť. (Tvít pápeža Františka z 1. februára 2018)

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: