02/02/2018
- Deň zasväteného života so Svätým Otcom: Mladí otvoria dvere, ak starí majú kľúče
- Pápež podnikne dve cesty v Taliansku, navštívi Molfettu, Nomadelfiu a Loppiano
- Pápež opäť ostro odsúdil násilie v mene náboženstva spolu s diskrimináciou
- Tvít pápeža Františka: Kiež môže každý človek priľnúť ku Kristovi
- Katechézy k Svetovému stretnutiu rodín v Dubline sú už dostupné v piatich jazykoch
- Časopis La Civiltà Cattolica posilňuje svoj medzinárodný charakter
Deň zasväteného života so Svätým Otcom: Mladí otvoria dvere, ak starí majú kľúče
Vatikán 2. februára - Na Sviatok Obetovania Pána, ktorý je zároveň 22. svetovým dňom zasväteného života, slávil pápež František svätú omšu za bohatej účasti zasvätených v Bazilike sv. Petra.
Slávnostnú liturgiu o 17.30 otvoril obrad požehnania sviec a sprievod reprezentantov rozličných komunít a foriem zasväteného života. So Svätým Otcom koncelebrovali zástupcovia Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, desiatky biskupov a stovky kňazov.
V homílii Svätý Otec vychádzal z udalosti obetovania Ježiška v Jeruzalemskom chráme, s postavami Márie a Jozefa a Simeona a Anny. Poukázal na Božie pôsobenie pri vzájomne obohacujúcej výmene medzi mladou a staršou generáciou, ktorá prináša plodnosť do rehoľných spoločenstiev: „Ak mladí sú povolaní otvoriť nové dvere, tak starí majú kľúče,“ povedal pápež František. Zasvätených vyzval, aby v sebe oživovali stretnutie s Ježišom Kristom, ktoré nikdy nie je odtrhnuté od stretnutia s bratmi a sestrami. Okrem iného povedal:
„Mať Pána v náručí je protiliekom na izolovaný mysticizmus i na nespútaný aktivizmus, pretože skutočné stretnutie s Ježišom pomáha napriamiť sa aj sentimentálne pobožným, aj frenetickým aktivistom. Prežívať stretnutie s Ježišom je tiež liekom na „paralýzu normálnosti“, je otvorením sa dennému virvaru milosti.
Dovoliť Ježišovi, aby sa s nami stretol, vyhľadávať stretnutie s Ježišom - to je tajomstvo, ako si zachovať oheň duchovného života. Je to spôsob, ako sa nenechať vtiahnuť do života v pridusení, kde majú navrch lamentovanie, horkosť a neodvrátiteľné sklamania.
Stretnúť sa v Ježišovi ako bratia a sestry, mladí i starí, aby sme prekonali jalové rečnenie o „starých dobrých časoch“, - tú nostalgiu, ktorá zabíja dušu - aby stíchlo to šomranie, že „tu už nič nefunguje“. Ak sa každý deň stretávame s Ježišom a s bratmi, srdce sa nepolarizuje smerom k minulosti alebo smerom k budúcnosti, ale žije Boží dnešok v pokoji so všetkými.“
V závere slávnosti sa prihovoril prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života kardinál João Braz de Aviz. Spevom slávnosť sprevádzal zbor Sixtínskej kaplnky a zbor „Mater Ecclesiæ“.
Homília Svätého Otca Františka
Štyridsať dní po Vianociach oslavujeme Pána, ktorý vstupujúc do chrámu, ide v ústrety svojmu ľudu. Na kresťanskom Východe sa tento sviatok nazýva „Sviatok stretnutia“, je to stretnutie medzi Bohom ako dieťaťom, ktoré prináša niečo nové a očakávajúcim ľudstvom, reprezentovaným starcami v chráme.
V chráme sa odohráva aj ďalšie stretnutie, medzi dvoma dvojicami: na jednej strane sú to mladí, Mária s Jozefom, na druhej strane staručkí Simeon a Anna. Tí starší prijímajú od mladých, a mladí zase čerpajú od starších. Mária a Jozef totiž nachádzajú v chráme „korene ľudu“, a je to dôležité, pretože Boží prísľub sa neuskutočňuje individuálne a v jednom okamihu, ale spoločne a pozdĺž dejín. A nachádzajú tiež „korene viery“, pretože viera nie je nejaký poznatok, čo sa treba naučiť z knihy, ale umenie života s Bohom, ktoré sa osvojuje zo skúsenosti tých, ktorí nás predišli na ceste.
Takto dvaja mladí pri stretnutí so starcami nachádzajú seba samých. A dvaja starí ľudia, ktorí sú na konci svojich dní, dostávajú Ježiša, zmysel svojho života. Táto príhoda tak napĺňa Joelovo proroctvo: «Vaši starci budú mávať sny a vaši mládenci budú mať videnia» (3,1). Pri tomto stretnutí mladí vidia svoje poslanie a starcom sa napĺňajú sny. A to všetko preto, lebo v centre stretnutia je Ježiš.
Pozrime sa na seba, milí bratia a sestry zasvätení. Všetko sa začalo stretnutím s Pánom. Zo stretnutia a z povolania sa zrodila cesta zasvätenia. Treba si to pripomínať. A ak si to dobre pripomenieme, budeme vidieť, že pri tom stretnutí sme neboli s Ježišom sami, bol tam aj Boží ľud, Cirkev, mladí i starí, tak ako v evanjeliu. Je tu jeden zaujímavý detail: kým mladí Mária a Jozef verne dodržiavajú predpisy Zákona - evanjelium to spomína štyrikrát - a nič nehovoria, starci Simeon a Anna pribiehajú a prorokujú.
Zdalo by sa, že by to malo byť naopak: vo všeobecnosti mladí ľudia hovoria s nadšením o budúcnosti, zatiaľ čo starší ľudia strážia minulosť. V evanjeliu sa to deje naopak, pretože keď sa stretneme v Pánovi, nastáva čas Božích prekvapení. Na to, aby sa (rovnako) diali v zasvätenom živote, je dobré pamätať na to, že si nemôžeme obnoviť stretnutie s Bohom bez iných.
Nikdy nesmieme ponechať vzadu, nikdy nesmieme odpísať inú generáciu, ale sprevádzať sa deň čo deň, s Pánom uprostred. Pretože ak mladí sú povolaní otvoriť nové dvere, tak starí majú kľúče. A mladosť inštitútu spočíva v tom, že sa ide ku koreňom, počúvajúc starších. Niet budúcnosti bez tohto stretnutia medzi staršími a mladými. Niet rastu bez koreňov a niet rozkvetu bez nových výhonkov. Žiadne proroctvo bez pamäti, žiadna pamäť bez proroctva; vždy vo vzájomnom stretnutí.
Dnešný hektický život nás vedie zatvárať mnoho dverí k stretnutiu, často zo strachu z druhých; stále otvorené zostávajú len dvere obchodných centier a spojenia cez internet. Ale v zasvätenom živote nech to tak nie je. Brat a sestra, ktorých mi Boh dáva, sú súčasťou môjho príbehu, sú to dary, ktoré treba chrániť.
Nech sa nestane, že budeme hľadieť viac na obrazovku mobilu než bratovi do očí, alebo sa zameriame na naše programy viac ako na Pána. Pretože, keď sa do centra dostanú viac projekty, techniky a štruktúry, zasvätený život prestáva priťahovať a už viac nekomunikuje; nerozkvitá, pretože zabúda na to, „čo má pod zemou“, to jest na korene.
Zasvätený život sa rodí a obrodzuje zo stretnutia s Ježišom, takým aký je: chudobný, čistý a poslušný. Je to podvojná koľaj, po ktorej sa pohybuje: na jednej strane iniciatíva Božej lásky, ktorou sa všetko začína a ku ktorej sa musíme vždy vracať; na druhej strane naša odpoveď, ktorá je pravou láskou vtedy, keď je bez „ak“ a bez „ale“, keď napodobňuje Ježiša chudobného, čistého a poslušného. Takže zatiaľ čo sa svetský život usiluje niečo si nahonobiť, zasvätený život opúšťa bohatstvá, ktoré sú pomíňavé, aby objal Toho, ktorý pretrváva.
Život sveta sleduje pôžitky a túžby seba samého, - zasvätený život oslobodzuje city od každého vlastnenia, aby sme plne milovali Boha a iných. Svetskému životu záleží na tom, aby robil to, čo chce, - zasvätený život si vyberá pokornú poslušnosť ako najväčšiu slobodu. A zatiaľ čo život sveta zakrátko zanechá prázdnymi ruky i srdce, život podľa Ježiša napĺňa pokojom až do konca, tak ako v evanjeliu, kde starci prichádzajú šťastní ku sklonku svojho života, s Pánom v náručí a s radosťou v srdci.
Ako nám dobre padne tak ako Simeon držať Pána „v náručí“ (Lk 2,28)! Nielen v hlave a v srdci, ale v náručí, vo všetkom, čo robíme: v modlitbe, v práci, pri stole, pri telefonovaní, v škole, s chudobnými, všade. Mať Pána v náručí je protiliekom na izolovaný mysticizmus i na nespútaný aktivizmus, pretože skutočné stretnutie s Ježišom pomáha napriamiť sa aj sentimentálne pobožným, aj frenetickým aktivistom.
Prežívať stretnutie s Ježišom je tiež liekom na „paralýzu normálnosti“, je otvorením sa dennému virvaru milosti. Dovoliť Ježišovi, aby sa s nami stretol, vyhľadávať stretnutie s Ježišom - to je tajomstvo, ako si zachovať oheň duchovného života. Je to spôsob, ako sa nenechať vtiahnuť do života v pridusení, kde majú navrch lamentovanie, horkosť a neodvrátiteľné sklamania.
Stretnúť sa v Ježišovi ako bratia a sestry, mladí i starí, aby sme prekonali jalové rečnenie o „starých dobrých časoch“, - tú nostalgiu, ktorá zabíja dušu - aby stíchlo to šomranie, že „tu už nič nefunguje“. Ak sa každý deň stretávame s Ježišom a s bratmi, srdce sa nepolarizuje smerom k minulosti alebo smerom k budúcnosti, ale žije Boží dnešok v pokoji so všetkými.
Na konci evanjelií je iné stretnutie s Ježišom, ktoré môže inšpirovať zasvätený život, stretnutie so ženami pri hrobe. Išli na stretnutie s mŕtvym, ich kráčanie sa zdalo byť zbytočným. Aj vy idete vo svete proti prúdu, život sveta ľahko odmieta chudobu, čistotu a poslušnosť. Ale, ako tie ženy, choďte ďalej, napriek obavám z ťažkých kameňov, ktoré treba odvaliť (por. Mk 16,3). A tak ako tie ženy, ako prví sa stretnite s Ježišom vzkrieseným a živým, objímte ho (por. Mt 28,9) a hneď ho ohlasujte bratom, s očami rozžiarenými veľkou radosťou (por. v. 8). Takto ste večným úsvitom Cirkvi.
Vy, zasvätení a zasvätené, ste večným úsvitom Cirkvi! Prajem vám opätovne dnes v sebe oživiť stretnutie s Ježišom, kráčajúc spoločne k nemu, toto dá jas vašim očiam a rezkosť vašim krokom.
(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ab, jb-
Pápež podnikne dve cesty v Taliansku, navštívi Molfettu, Nomadelfiu a Loppiano
Vatikán 2. februára – Dnes napoludnie riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Greg Burke informoval o dvoch blížiacich sa pastoračných návštevách Svätého Otca na území Talianska.
Prvá je na pláne 20. apríla a bude smerovať do juhotalianskeho regiónu Apúlia. Pripomenie osobnosť biskupa Mons. Tonina Bella, ktorý zomrel pred 25 rokmi. Pápež František sa najprv v Alessane neďaleko Lecce pomodlí pri jeho hrobe.
Ďalšou zastávkou Svätého Otca bude mesto Molfetta v oblasti Bari, kde bude v miestnom Dóme sláviť svätú omšu. Mons. Tonino Bello pôsobil od roku 1982 až do svojej smrti v roku 1993 ako biskup diecézy Molfetta-Ruvo-Giovinazzo-Terlizzi.
Druhá pastoračná návšteva pápeža Františka je na programe 10. mája. V rámci nej Svätý Otec navštívi opäť dve miesta, tentokrát smerom na sever od Ríma, v regióne Toskánsko. Prvým je Nomadelfia, kde žije komunita založená donom Zenom Saltinim v roku 1948 s mottom „Kde bratstvo je zákonom“.
Z Nomadelfie sa pápež presunie do mestečka Loppiano, známeho celosvetového centra Hnutia Fokoláre, aby sa stretol s predstaviteľmi a členmi hnutia založeného Chiarou Lubichovou pred 75 rokmi. -ab-
Pápež opäť ostro odsúdil násilie v mene náboženstva spolu s diskrimináciou
Vatikán 2. februára – Svätý Otec dnes opäť ostro odsúdil násilie konané pod rúškom náboženstva. Urobil tak pri stretnutí s päťdesiatimi účastníkmi konferencie s názvom „Boj proti násiliu páchanému v mene náboženstva“ (Tackling violence commited in the name of religion), ktorých prijal na osobitnej audiencii v Klementínskej sále.
Pápež pripomenul svoj príhovor na túto tému v minulom roku na Medzinárodnej konferencii za mier na pôde Univerzity Al-Azhar v Káhire, keď povedal:
«Boh, milujúci život, neprestáva milovať človeka; preto ho vyzýva, aby vzdoroval cestám násilia. K realizácii tohto imperatívu sú povolané predovšetkým – a dnes osobitne – náboženstvá. Pretože, zatiaľ čo naliehavo potrebujeme Absolútno, je nevyhnutné vylúčiť akúkoľvek absolutizáciu, ktorá by ospravedlňovala formy násilia. Násilie je totiž negáciou každej pravej zbožnosti. Máme povinnosť pranierovať porušovania ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, odhaľovať pokusy ospravedlniť akúkoľvek formu nenávisti v mene náboženstva a odsudzovať ich ako modloslužobný falzifikát Boha» (Príhovor pápeža Františka na Medzinárodnej konferencii za mier na pôde Univerzity Al-Azhar v Káhire 28. apríla 2017).
Ako ďalej uviedol Svätý Otec, používať meno Boha na ospravedlňovanie vlastných hriechov a zločinov je nehanebnosťou:
„Násilie propagované a konané v mene náboženstva nemôže iné, než privolávať diskreditáciu samotného náboženstva; ako také by malo byť odsúdené zo strany všetkých, a osobitne presvedčivo zo strany toho, kto je autenticky nábožným človekom, ktorý vie, že Boh je jedine dobrota, láska, súcit, a že v ňom nemôže byť priestor pre nenávisť, zášť a pomstu. Nábožná osoba vie, že jedným z najväčších rúhaní je nazývať Boha akýmsi garantom vlastných hriechov a zločinov, odvolávať sa na neho pre ospravedlnenie vraždy, krviprelievania, zotročenia ľudí, vykorisťovania v akejkoľvek jeho forme, utláčania a prenasledovania osôb a celých národov.“
Zvlášť náboženskí predstavitelia sú povolaní odhaľovať každé zneužívanie náboženstva na konanie násilia, svedčiť o posvätnosti každého ľudského života, zdôraznil pápež František.
„Každý náboženský líder je povolaný demaskovať akýkoľvek pokus manipulovať s Božím menom na ciele, ktoré nemajú nič do činenia s ním a s jeho slávou. Je treba neúnavne ukazovať, že každý ľudský život má sám o sebe posvätný charakter, zasluhuje si úctu, pozornosť, súcit a solidaritu, bez ohľadu na etnikum, náboženstvo, kultúru, na ideovú či politickú orientáciu.“
Pápež v tejto súvislosti pripomenul aj neprípustnosť akejkoľvek diskriminácie z náboženských dôvodov, či už v pozitívnom význame právneho zvýhodňovania, alebo v negatívnom význame upierania práv:
„Príslušnosť k určitému náboženstvu nedáva nijakú prídavnú dôstojnosť či práva tomu, kto sa ho pridŕža, rovnako ako nepríslušnosť mu ich neodoberá ani neumenšuje.“ -zk-
Tvít pápeža Františka: Kiež môže každý človek priľnúť ku Kristovi
Kiež môže každý človek priľnúť ku Kristovi, Svetlu pravdy, a kiež svet napreduje na ceste spravodlivosti a pokoja. (Tvít pápež Františka 2. februára 2018)
Katechézy k Svetovému stretnutiu rodín v Dubline sú už dostupné v piatich jazykoch
Vatikán/Írsko 2. februára – Katechézy k Svetovému stretnutiu rodín v Dubline sú už k dispozícii na internete. V piatich svetových jazykoch ich publikovalo Dikastérum pre laikov, rodinu a život na svojom portáli. Okrem cyklu siedmich katechéz je v ponuke aj viacero hudobných videí a ďalšie sprievodné materiály.
Deviate Svetové stretnutie rodín v Dubline sa uskutoční 21. - 26. augusta 2018, počíta sa na ňom aj s účasťou Svätého Otca Františka. -jb-
Časopis La Civiltà Cattolica posilňuje svoj medzinárodný charakter
Vatikán/Taliansko 2. februára – Jezuitský časopis La Civiltà Cattolica v najnovšom vydaní oznámil, že bude cielene sledovať posilňovanie svojho medzinárodného charakteru. Dvojtýždenník založený v roku 1850 talianskymi jezuitmi komentuje aktuálne témy náboženského a politického života a svojím obsahom striktne odráža stanoviská Svätej stolice.
Hoci názov periodika naďalej evokuje tradičnú doménu Talianov, dnes má dvojtýždenník dopisovateľov z Číny, Ruska, USA, Venezuely, Izraela, Španielska, Belgicka i ďalších krajín. La Civiltà Cattolica vychádza aj v elektronickej podobe a okrem talianskej má v súčasnosti aj anglickú, španielsku, francúzsku a kórejskú verziu.
Medzi nazvučnejšími autormi stále figurujú Taliani, ako šéfredaktor Antonio Spadaro SJ či bývalý hovorca Svätej stolice Federico Lombardi SJ, no až 70 zo 190 článkov publikovaných v uplynulom roku bolo od jezuitov z iných krajín.
Medzi 50 zahraničnými korešpondentmi sú mená ako Drew Christiansen SJ (USA), Bert Daelemans SJ (Belgicko/Španielsko), Fernando de la Iglesia Viguiristi SJ (Španielsko), Joseph You Guo Jiang SJ (Čínska ľudová republika), Friedhelm Mennekes SJ (Nemecko), David Neuhaus SJ (Izrael), Vladimir Pachkov SJ (Ruská federácia), Arturo Peraza SJ (Venezuela), Camillo Ripamonti SJ (Taliansko), George Ruyssen SJ (Belgicko), Paul Soukup SJ (USA), Marcel Uwineza SJ (Rwanda) či Andrea Vicini SJ (USA).
Názov „Civiltà Cattolica“ si časopis zachováva aj v iných jazykových verziách. Je ťažké doslovne ho preložiť do slovenčiny či iných jazykov dvoma slovami. Významovo odkazuje na „katolícku identitu“, „civilizáciu“, „kultúrnosť“, „vyspelosť“ či „spoločenskú rozhľadenosť“.
La Civiltà Cattolica je súčasťou siete dvoch desiatok jezuitských časopisov vydávaných v rozličných krajinách, medzi ktoré patrí aj slovenský dvojmesačník Viera a život z jezuitského vydavateľstva Dobrá kniha v Trnave. -jb-
© Vatikánsky rozhlas 2017