Vatikán 4. februára – Okolo 20 tisíc veriacich prišlo dnes o 12. hodine na Námestie sv. Petra, aby sa spoločne so Svätým Otcom pomodlili Anjel Pána a prijali jeho požehnanie. Veľkú časť z nich tvorili účastníci Dňa za život, ktorý sa dnes slávil v rámci Talianska.

Pápež František poukázal v dnešnom evanjeliovom úryvku na Ježišov postoj blízkosti k ľuďom. Stretáva sa s nimi na uliciach, uprostred ich životných ťažkostí, a pomáha im mocnými znameniami, aby v nich vzbudil vieru. Zároveň však Ježiš vyhľadáva utiahnutosť v modlitbe a nepripútava sa na jedno miesto. Ježiš, ktorý kráča vždy k ďalším a ďalším ľuďom, ktorí ho potrebujú, je podľa slov pápeža Františka vzorom pre Cirkev, ktorá má byť vždy v pohybe, nie v nehybnosti.

Svätý Otec pri dnešnom príhovore z okna Apoštolského paláca vyhlásil na 23. február Deň modlitby a pôstu za pokoj vo svete, keď povedal:

„Vzhľadom na tragické pretrvávanie konfliktných situácií v rozličných častiach sveta, pozývam všetkých veriacich k osobitnému Dňu modlitby a pôstu za pokoj, a to 23. februára, v piatok Prvého pôstneho týždňa. Obetujeme ho osobitne za obyvateľov Konžskej demokratickej republiky a Južného Sudánu. Tak ako pri iných podobných  príležitostiach, pozývam aj bratov a sestry nekatolíkov a nekresťanov pripojiť sa k tejto iniciatíve takými formami, aké budú považovať za vhodné, a teda všetci spoločne.

Náš nebeský Otec vždy počúva svoje deti, ktoré k nemu volajú v bolesti a úzkosti, «Uzdravuje skľúčených srdcom a obväzuje ich rany» (Ž 147,3). Dôrazne apelujem, aby sme aj my počúvali toto volanie, a každý si vo svojom svedomí pred Bohom položme otázku: «Čo môžem urobiť pre pokoj ja?» Celkom isto sa môžeme modliť, ale nielen to. Každý môže konkrétne povedať «nie» násiliu, nakoľko záleží od neho. Pretože víťazstvá dosiahnuté násilím sú falošné víťazstvá; zatiaľ čo pracovať pre pokoj prosieva všetkým!“

Pri príležitosti dnešného celotalianskeho Dňa za život Svätý Otec ocenil a povzbudil miestne Hnutie za život (Movimento per la vita) a ďalšie cirkevné aktivity pro-life. V súvislosti s tým vyslovil aj naliehavú výzvu, aby sa ľudstvo spamätalo zoči voči šíriacej sa kultúre vyraďovania slabších a nepohodlných.

„Dnes sa slávi v Taliansku Deň za život, ktorý má tému «Evanjelium života, radosť pre svet». Pripájam sa k posolstvu biskupov a vyjadrujem moje ocenenie a povzbudenie rozličným cirkevným zložkám, ktoré mnohými spôsobmi propagujú a podporujú život, osobitne Hnutiu za život, ktorého tu prítomných predstaviteľov pozdravujem, nie až tak početných.

A toto ma znepokojuje: nie je veľa tých, čo bojujú za život vo svete, kde sa každý deň konštruuje viac zbraní, každý deň sa robí viac zákonov proti životu, každý deň postupuje táto kultúra skartovania, skartovania toho, čo nedáva úžitok, toho, čo je na obtiaž. Prosím, modlime sa, aby si náš ľud bol viac vedomý obrany života v tomto momente deštrukcie a skartovania ľudskosti.“

Pápež František dnes tiež vyjadril solidaritu Madagaskaru, zasiahnutému ničivým cyklónom.

Pripomenul aj osobnosť nového blahoslaveného Teresia Olivelliho, talianskeho laika, ktorý zomrel v roku 1945 ako mučeník v nacistickom lágri. Včera ho slávnostne blahorečili vo Vigevane pri Miláne.

Duchovné rozlišovanie a predovšetkým poznanie taktiky nepriateľa našej duše nemožno spoznať bez toho, aby sme si nepriblížili osobnosť sv. Antona Pustovníka. Výrazne ovplyvnil asketický a pustovnícky život prvých storočí kresťanstva a položil základ dodnes aktuálnej vedy o zlých duchoch, démonológie.  

Svätý Anton Pustovník pochádzal z bohatej kresťanskej rodiny. Narodil sa okolo roku 251/52 v Egypte. Keď mal 20 rokov, zomreli mu obidvaja rodičia. Anton prevzal starostlivosť o rodinný majetok a o mladšiu sestru. To však netrvalo dlho. Keď raz pri návšteve bohoslužieb počul slová evanjelia: „Ak chceš byť dokonalý, predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným...“ (Mt 19,21), rozhodol sa všetkého vzdať. Niečo z majetku dal nábožným ženám so žiadosťou, aby sa postarali o jeho sestru, a všetko ostatné rozdal. On sám začal viesť prísny asketický život plný sebazapierania, modlitby a fyzickej práce. Najprv žil v blízkosti rodného mesta. Neskôr ho túžba po väčšej samote priviedla do skalnej jaskyne v Líbyjskej púšti a napokon do pustých vrchov medzi riekou Nílom a Červeným morom. Anton žil veľmi asketickým životom. S obdivuhodnou spokojnosťou znášal  tvrdé púštne podnebie. Neprekážali mu v práci, modlitbe, ani v  čítaní Svätého písma. To však nestačilo. Dlhé roky ho trápili ťažké pokušenia. Životopisci spomínajú, že diabol sa mu zjavoval v rozličných zvieracích i ľudských podobách. Niekedy ho pokúšal lákavými zvodmi, inokedy ho zas tak týral, že Anton neraz ostal celý doráňaný.

Najviac vieme o jeho živote z  biografie, ktorú napísal sv. Atanáz, alexandrijský arcibiskup. Z tohto diela sa dozvedáme nielen o živote sv. Antona, ale i o jeho skúsenostiach s duchovným rozlišovaním a s bojom proti mocnostiam zla. Skúsme si všimnúť niekoľko jeho rád.

1. Bojovať proti útokom zlých duchov. Nemáme správy o tom, že by mal niekto z otcov púšte  také skúsenosti s duchovnými mocnosťami zla, ako práve sv. Anton. Úmyselne sa utiahol na púšť, aby sa mohol venovať modlitbe a askéze. S prekvapením však zistil, že na týchto osamelých miestach nebol sám. Bol to priestor plný démonov, ktorí na neho útočili zo všetkých strán. Objavil neznáme sily, ktoré útočili s dovtedy nepoznanou intenzitou a  prefíkanosťou. Počínali si ako divá zver, ktorá na svoju obeť útočí strategickým spôsobom. Niektorá zver útočí zozadu ako napríklad vlk, aby využila moment prekvapenia a obeť sa nemohla brániť. Iná zasa útočí ako had, ktorý uštipne do nohy alebo priamo na chodidlo, pretože to je najcitlivejšie miesto človeka. Niektoré pokušenia zasiahli sv. Antona s takou  silou, že ich prirovnal k levovi. Preto sa v jeho životopise hovorí, že na neho útočili démoni v podobe zvierat. Anton nielenže dokázal odolať všetkým  útokom zlých duchov, ale  vďaka nim sa dostával na čoraz vyšší stupeň duchovného poznania.
2. Mnohorakosť diablových pokušení. Podľa sv. Antona sú démoni veľmi inteligentné bytosti a neuspokoja sa s jednoduchým neúspechom. Ak sa im nepodarí zmocniť sa osoby jedným spôsobom, vyskúšajú iný. Ak jeden ich útok pokúšaná osoba odrazí, vrátia sa znovu s väčšou intenzitou. Vypozoroval, že diabli sú nekonzistentní, sú zbabelí a nehanbia sa za nič. Ich útoky môžu zanechať dojem, že tieto bytosti vedia prorokovať a poznajú budúcnosť. Sú to však len klamné taktiky. Netreba im veriť, i keby používali citácie zo Svätého písma. 
3. Opustiť všetko, čo prekáža na ceste do večnosti. Sv. Anton Pustovník skutočne vlastnil len minimálne množstvo vecí. Táto jeho rada by sa dala transformovať pre dnešného človeka ako sloboda od vecí, alebo nenaviazanie sa na ne. Nenaviazanosť na veci považuje za čnosť, ktorú treba pestovať celý život. Táto čnosť nám celkom isto prispeje k večnému životu, ale ak ju nenadobudneme a nezbavíme sa zbytočného majetku, nielenže ho po našej smrti budú vlastniť iní, ale tie veci nám vlastne v konečnom dôsledku neposlúžili. Mohli sme ich totiž premeniť na večné hodnoty a odniesť si ich do večnosti. Ako? No predsa tak, že by sme ich prostredníctvom nadobudli čnosti, ako sú štedrosť, pohostinnosť a veľkodušnosť. Tak, že nimi poslúžime i druhým ľuďom. Diabol vedie človeka k hromadeniu zbytočností. Tieto zbytočnosti dokážu natoľko zamestnať myseľ človeka, že na otázky o večnom živote mu jednoducho nezvýši čas.
4. Vytrvalosť v povinnostiach. Sv. Anton je príkladom asketického života, ale pobáda k praktickej askéze každého človeka. Hovorí, že každý poctivo prežitý život vyžaduje dávku askézy. Pri jej realizovaní povzbudzuje k vytrvalosti. Podľa neho každý deň si vyžaduje istú dávku askézy. Jej zanedbanie, hoci len jeden jediný deň, nezostane bez následkov. Ako príklad uvádza Judáša, ktorý kvôli jedinej noci, v ktorej zradil svojho majstra, anuloval všetko dobré, čo dovtedy vykonal. Diabol je veľký podporovateľ pohodlnosti, nepravidelnosti a neporiadku. Nemá rád asketických ľudí a ľudí silných vôľových vlastností.
5. Žiť tak, akoby dnešný deň bol ten náš posledný. Známy pozdrav stredovekých mníchov memento mori, ktorý znamená pamätaj na smrť, sv. Antona síce nepoznal, ale myšlienkou smrti sa zaoberal. Ide o jedinú reálnu istotu, s ktorou treba počítať každý deň, ba dokonca každú chvíľu nášho života. Dar a hodnotu života človek prežíva celkom inak, ak si ráno uvedomí, že sa nemusí dožiť večera. I vo večernej modlitbe by nemala chýbať krátka myšlienka: „nemusím sa dožiť zajtrajšieho rána“. Diabol vedie osobu k odkladaniu duchovných povinnosti na neskôr a neznesie myšlienku na koniec. Túto presúva na vedľajšiu koľaj a usiluje sa zamestnať myseľ človeka úplnými zbytočnosťami.
6. Nikdy neprepadnúť strachu. Vo všeobecnosti je známe, že strach je negatívna emócia, ktorá nezriedka paralyzuje človeka. Tento asketický pustovník však strachu pripisuje diabolskú moc a hovorí o démonovi strachu. Nielenže sa nepriateľa netreba báť, ale nemáme mu ani venovať pozornosť. Nemusí to byť vždy ľahké, pretože démoni sa radi maskujú a ovládajú umenie pretvarovania sa. Vedia pritiahnuť pozornosť, avšak, keď sa zmocnia osoby, zavedú ju tam, kam chcú.

Milí priatelia, i keď nás od života sv. Antona delí viac ako 15 storočí, rady, ktoré nám ponúka, sú rovnako aktuálne i dnes. Diabol totiž neútočí len na samotárov žijúcich na púšti, ale v rôznych maskovaných podobách útočí na každého z nás. Nech nám rady tohto duchovného velikána prispejú ku každodennej ostražitosti a bdelosti.

AUDIO:  

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne. 

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.