Vatikán 5. februára – K pestovaniu modlitby adorácie dnes veriacich vyzval pápež František v homílii pri svätej omši v Dome sv. Marty. Medzi koncelebrantmi boli viacerí správcovia farností, ktorí boli do svojho úradu menovaní len nedávno. Svätý Otec vychádzal z liturgického čítania z Prvej knihy kráľov (1 Kr 8,1-7.9-13) o tom, ako kráľ Šalamún zhromažďuje ľud, aby stúpal smerom k Chrámu, kam prenášali archu Pánovej zmluvy.

Kráčanie nahor, na rozdiel od putovania na rovine, nie je vždy jednoduché. Pri tomto stúpaní do vrchu ľud niesol zmluvu, niesol vlastné dejiny, svoju „pamiatku vyvolenia“. Niesol dve kamenné tabule z holej skaly, také, aké mu ich daroval Boh, zdôraznil pápež, a „nie také, akým sa tento ľud naučil od učiteľov Zákona“, ktorí Zákon „zbarokizovali“ - vykrášlili „množstvom predpisov“. Je to „holá zmluva: ja ťa milujem, ty ma miluj“: prvým prikázaním je milovať Boha, a druhým milovať blížneho. V arche totiž nebolo nič iné, než dve kamenné tabule, vysvetlil Svätý Otec.

Archu teda vniesli do svätyne a len čo kňazi vyšli von, oblak – čiže Pánova sláva – naplnil Chrám. Potom ľud vstúpil do adorácie: „od obiet, ktoré vykonával počas cesty vystupovania, prešiel do ticha, k pokoreniu sa v adorácii“, povedal pápež a dodal:  „Mnohokrát myslím na to, že neučíme náš ľud adorovať“:

„Áno, učíme ich modliť sa, spievať, chváliť Boha, avšak: adorovať... Modlitba adorácie, tá, ktorá nás robí nepatrnými, a pritom nás neznehodnocuje: v poníženosti adorácie nám dáva ušľachtilosť a veľkosť. Využijem dnes príležitosť povedať vám, ktorí ste boli viacerí nedávno vymenovaní za farárov: Učte Boží ľud adorovať v tichu, adorovať“.

Už teraz sa treba učiť tomu, čo raz budeme robiť v nebi: modlitbe adorácie, pokračoval Svätý Otec:

„Môžeme sa tam však dostať jedine vtedy, ak máme na pamäti, že sme boli vyvolení, že máme v hĺbke srdca prísľub, ktorý nás pobáda kráčať, a so zmluvou v rukách i v srdci. A vždy kráčajúc: cestou náročnou, stúpajúcou, avšak smerujúcou k adorácii.“  

Zoči-voči Božej sláve slová miznú, nevieme čo povedať, poznamenal Svätý Otec, pričom poukázal na to, čo budeme počuť v zajtrajšom liturgickom čítaní, že Šalamún tu dokáže povedať len dve slová: „Vypočuj a odpusť“. Pápež František na záver homílie v tomto zmysle pozval „adorovať v tichu, prinášajúc celú svoju históriu a prosiac Pána: „Vypočuj a odpusť“.

„Prospeje nám dnes vyhradiť si trochu času na modlitbu, so spomienkou na našu cestu, pamätajúc na prijaté milosti, na vyvolenie, na prísľub, na zmluvu,  a snažiť sa stúpať, smerom k adorácii. A uprostred adorácie s veľkou pokorou vysloviť čisto len túto skromnú modlitbu: „Vypočuj a odpusť“. -zk-

Vatikán 5. februára – Svätý Otec dnes predpoludním vo Vatikáne prijal na osobitnej audiencii predstaviteľov Chaldejskej katolíckej cirkvi, ktorí sa v týchto dňoch nachádzajú v Ríme na návšteve ad limina. Na audiencii sa zúčastnili šestnásti biskupi a dvaja patriarchálni administrátori, na čele so svojím prímasom, patriarchom chaldejskej Babylónie Louisom Raphaëlom I. Sakom, ktorý sídli v Bagdade.

Na rozdiel od iných biskupských konferencií, ktoré sa spájajú s územím jednej krajiny, títo reprezentanti zastupujú približne milión chaldejských veriacich, žijúcich na území viacerých štátov. Najväčšia komunita veriacich, približne štvrť milióna, žije na území Iraku. Ďalej sa komunity veriacich nachádzajú v Sýrii, Iráne, Libanone, Egypte, Turecku, USA, Austrálii, Kanade a vo viacerých štátoch Európy.

Zástupcovia Chaldejskej cirkvi informovali pápeža Františka o neľahkej situácii svojich veriacich. Medzi prenasledovanými kresťanmi v Iraku a Sýrii tvoria veľkú časť práve členovia Chaldejskej cirkvi. Aj skupina 149 irackých utečencov, ktorých prijalo Slovensko koncom roka 2015 a poskytlo im azyl, patrí práve k chaldejským katolíkom.

Mnohí kresťania, ktorí museli utiecť z Ninivskej planiny pred terorom islamistov sa prichýlilo v utečeneckých táboroch v Jordánsku, Sýrii, Turecku či Libanone, alebo hľadali útočisko inde: v Európe, USA, Kanade, v Latinskej Amerike či Austrálii. Po oslobodení Ninivskej roviny sa už niektorí z utečencov začali vracať do svojej vlasti a obnovovať svoje domy.

Členovia Chaldejskej cirkvi sú potomkami starovekých Asýrov, ktorí obývali územie Mezopotánie pred viac ako 6700 rokmi a ich hlavným mestom bolo Ninive. Patrili medzi prvé národy, ktoré prijali Kristovo posolstvo v prvom storočí a pokladajú sa za nasledovníkov sv. apoštola Tomáša.

Počiatky zjednocovania chaldejských východných kresťanov s Rímom siahajú do 13. storočia a spájajú sa s pôsobením dominikánskych a františkánskych  misionárov. V roku 1552 skupina chaldejských biskupov začala vyvíjať úsilie o zjednotenie s rímskym pápežom.

Významným medzníkom bol rok 1553, keď pápež Július III. vyhlásil opáta Yuhannana Sulaka za chaldejského patriarchu s menom Šimon VIII. a v Bazilike sv. Petra ho vysvätil za biskupa. Nasledovalo však komplikované obdobie, ktoré sa definitívne stabilizovalo až v roku 1830. Patriarcha Chaldejskej katolíckej cirkvi kedysi sídlil v Mosule, no od roku 1950 je jeho sídlom Bagdad. -ab-

Vatikán/Turecko 5. februára – Vatikán dnes navštívil prezident Tureckej republiky Recep Tayyip Erdoğan s manželkou a 16-členným sprievodom. Po súkromnej audiencii u Svätého Otca v knižnici Apoštolského paláca, ktorá trvala približne 50 minút, sa prezident stretol s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom a následne aj so sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Richardom Gallagherom.

Po oficiálnych stretnutiach a prehliadke Baziliky sv. Petra sa turecký prezident popoludní presunul z Vatikánu do centra Ríma na Kvirinál na stretnutie s talianskym prezidentom Sergiom Mattarellom a neskôr aj s premiérom Paolom Gentilonim.

Ako uvádza oficiálne komuniké Vatikánskeho tlačového strediska, „v priebehu srdečných rozhovorov boli spomenuté bilaterálne vzťahy medzi Svätou stolicou a Tureckom a hovorilo sa o situácii krajiny, o podmienkach katolíckej komunity, o  úsilí vynakladanom na prijatie početných utečencov a s tým súvisiacich výzvach“. Počas stretnutia „sa pristavili aj pri otázke situácie na Blízkom východe, osobitne ohľadom statusu Jeruzalema, zdôrazňujúc nevyhnutnosť podporovať pokoj a stabilitu v regióne prostredníctvom dialógu a vyjednávania, rešpektujúc ľudské práva a medzinárodnú zákonnosť.“

Tureckému prezidentovi, ktorý prišiel aj s manželkou a dcérou, pápež podaroval kruhový medailón s vyobrazeným anjelom. Svoj dar komentoval slovami: „Toto je anjel pokoja, ktorý ničí diabla vojny. Tento dar je  symbolom sveta založeného na pokoji a spravodlivosti.“ Ďalšími darmi pápeža prezidentovi boli rytina Baziliky Svätého Petra, kópia encykliky Laudato si´, jeho tohtoročné posolstvo k Svetovému dňu pokoja, ako aj medaila pontifikátu pápeža Františka.

Svätý Otec od tureckého prezidenta dostal ručne maľovaný keramický obraz panorámy Istanbulu, ako aj štyri knihy: dve z pera veľkého perzského básnika Rúmiho a dve básnikove biografie.

Už od včerajšieho večera bola celá zóna Vatikánu osobitne chránená a dnes ráno bolo Námestie sv. Petra a cesta smerujúca k nemu uzavretá aj pre chodcov s najvyšším stupňom kontroly. Pri Anjelskom hrade bol totiž ohlásený protest proti prítomnosti prezidenta Erdogana v Ríme, s účasťou kurdských združení, ale aj delegácie Národnej federácie talianskej tlače a talianskeho združenia za slobodu myslenia a informovania „Articolo 21“.

Návšteva tureckého prezidenta vo Vatikáne sa v minulosti udiala naposledy v roku 1959, keď bol pápežom sv. Ján XXIII. Svätý Otec František sa s prezidentom Erdoganom stretol počas svojej apoštolskej cesty do Turecka v roku 2014 v jeho sídle v Ankare.

Pripomeňme, že práve na dnes pripadá výročie smrti talianskeho kňaza Andreu Santora, ktorý bol zavraždený v tureckom Trabzone 5. februára 2006 počas modlitby.

„Príklad kňaza Andreu Santora a mnohé ďalšie nás povzbudzujú v ponúknutí nášho života ako daru lásky bratom, k napodobňovaniu Ježiša“, povedal v roku 2015 pápež František spomínajúc na kňaza vo Vatikáne počas Veľkého týždňa. Označil ho za „hrdinského svedka našich dní.“

Apoštolský vikár tureckej Anatólie Mons. Paolo Bizzeti SJ, v tejto súvislosti pre Vatican News uviedol, že vo vikariáte Anatólia, ktorý pokrýva východnú časť Turecka, Cirkev zápasí s vážnym nedostatkom povolaní  a nedostatkom osôb, ktoré budú pokračovať v práci kňaza Andreu Santora.

Vzhľadom na dnešné stretnutie tureckého prezidenta Erdogana a Svätého Otca, Mons. Bizzeti vyjadril nádej, že bude znamenať krok vpred pri uznaní Katolíckej cirkvi a tiež jej základných inštitúcií. „Problém je v tom,“ vysvetlil Mons. Bizzeti, „že v Turecku chýba skutočné poznanie kresťanstva. 90% obyvateľov nepozná reálny katolicizmus, a tak tu [zo strany katolíkov] nejde o prozelytizmus, ale o hovorenie o vlastnej viere. A z chýbajúceho poznania vznikajú nedorozumenia.“

Podľa slov apoštolského vikára, situácia v meste, kde bol zabitý Andrea Santoro je ešte stále veľmi napätá.  O situácii kresťanov v Turecku Mons. Bizzeti povedal: „Musíme zneškodniť špirálu, ktorá odoberá slobodu tlače a verejného prejavu a nedáva možnosť vyjadrenia sa zákonnými prostriedkami menšinám ako je naša.“ -zk, ab, jb-

Kto si uvedomuje svoje biedy a pokorne sklopí zrak, cíti na sebe spočinúť milosrdný pohľad Boha. (Tvít pápež Františka 5. februára 2018)

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

Pondelňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: