Posolstvo Svätého Otca Františka na Pôstne obdobie 2018

 „A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska“ (Mt 24,12)

Drahí bratia a sestry, 

znova sa blíži Pánova Veľká noc! Nato, aby sme sa na ňu dobre pripravili, nám Božia prozreteľnosť každý rok ponúka štyridsaťdenné Pôstne obdobie ako „sviatostný znak nášho obrátenia“[1]. V ňom sa ohlasuje a uskutočňuje možnosť návratu k Pánovi celým srdcom a celým životom.

Aj tento rok by som chcel svojím posolstvom pomôcť celej Cirkvi prežívať tento čas milosti v radosti a pravde. Nechám sa pritom inšpirovať Ježišovými slovami z Evanjelia podľa Matúša: „A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska“ (Mt 24,12).

Táto veta sa nachádza v rozhovore o konci sveta situovanom na Olivovú horu v Jeruzaleme – práve tam, kde sa začne Pánovo utrpenie. Ježiš v odpovedi na otázku učeníkov ohlasuje veľké súženie a opisuje situáciu, v ktorej sa môže ocitnúť spoločenstvo veriacich: uprostred bolestných udalostí vystúpia falošní proroci a mnohých zvedú, takže bude hroziť, že v srdciach vychladne láska, ktorá je jadrom celého evanjelia.

 Falošní proroci

Keď počúvame tento úryvok, pýtame sa: aké podoby môžu nadobúdať falošní proroci?

Môžu byť ako „zaklínači hadov“, využívajúci ľudské emócie, aby z ľudí spravili otrokov a priviedli ich tam, kde chcú. Koľko Božích detí je priťahovaných lákadlami momentálneho potešenia, ktoré si mýlia so šťastím! Koľko mužov a žien žije akoby v okúzlení leskom peňazí, ktoré ich v skutočnosti robia otrokmi zisku alebo malicherných záujmov! Koľkí žijú v domnienke, že si vystačia sami, až sa napokon stanú obeťami osamelosti!

Ďalší falošní proroci sú „šarlatáni“, ktorí ponúkajú jednoduché a rýchle riešenia na utrpenie; prostriedky, ktoré sa napokon ukážu ako úplne neúčinné: koľkým mladým sa ponúka ako „všeliek“ droga či postoj „použi a zahoď“, alebo ľahká, no nečestná možnosť zárobku! Koľkí sú v zajatí totálne „virtuálneho“ života, v ktorom sa vzťahy zdajú oveľa jednoduchšie a rýchlejšie, aby sa potom tragicky ukázali ako nezmyselné! Títo podvodníci ponúkajú bezcenné veci a oberajú o to, čo je cenné: dôstojnosť, slobodu a schopnosť milovať. Zlákaní márnivosťou sa nafukujeme ako pávy...  aby sme napokon vyšli na posmech; zo smiešnosti niet úniku. Nie je to vôbec prekvapujúce, veď diabol, ktorý je „luhár a otec lži“ (Jn 8, 44), odjakživa predstavuje zlo ako dobro a falošné ako pravé, aby zmiatol srdce človeka. Každý z nás je preto povolaný v srdci rozlišovať a skúmať, či ho neohrozujú klamstvá týchto falošných prorokov. Treba sa naučiť nezastavovať na bezprostrednej, povrchnej úrovni, ale spoznávať, čo v nás zanecháva dobrú a trvalejšiu stopu, pretože to pochádza od Boha a skutočne slúži pre naše dobro.

 Studené srdce

Dante Alighieri vo svojom opise pekla predstavuje diabla, ako sedí na tróne z ľadu;[2] prebýva totiž v ľadovom chlade vyhasnutej lásky. Položme si teda otázku: ako v nás chladne láska? Aké signály nám naznačujú, že láske v nás hrozí vychladnutie?

To, čo ochladzuje lásku, je predovšetkým chamtivosť po peniazoch, ktorá je „koreňom všetkého zla“ (1 Tim 6, 10). Nasleduje odmietanie Boha, konkrétne to, že nehľadáme jeho útechu a dávame prednosť svojmu zúfalstvu pred jeho Slovom a sviatosťami.[3] To všetko sa napokon obracia na násilie voči tým, ktorých považujeme za ohrozenie našich „istôt“: ešte nenarodenému dieťaťu, chorému starcovi, pocestnému, cudzincovi, ale aj blížnemu, ktorý nezodpovedá našim očakávaniam.

Aj stvorenie je tichým svedkom tohto ochladnutia lásky: zem je zamorená z nedbalosti či úmyselne vyhodeným odpadom; žiaľ, rovnako znečistené moria musia v dôsledku nútených migrácií pohltiť zvyšky mnohých stroskotaných lodí; nebo – ktoré má podľa Božieho plánu ospevovať jeho slávu – brázdia stroje, z ktorých na zem pršia nástroje smrti.

Láska chladne aj v našich spoločenstvách: v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium som sa snažil opísať tie najevidentnejšie znaky nedostatku lásky. Sú to: egoistická ľahostajnosť, sterilný pesimizmus, pokušenie izolovať sa či zapájať sa do neprestajných bratovražedných vojen, svetská mentalita, ktorá vedie k tomu, že sa staráme len o to navonok viditeľné, čím sa oslabuje misionárska horlivosť.[4]   

Čo robiť?

Možno vidíme vo svojom vnútri i okolo nás práve opísané znaky, no Cirkev, naša matka a učiteľka, nám v tomto pôstnom čase spolu s niekedy trpkou medicínou pravdy ponúka aj sladký liek modlitby, dávania almužny a pôstu.

Ak venujeme viac času modlitbe, umožníme nášmu srdcu odhaliť skryté lži, ktorými klameme seba samých,[5] aby sme mohli konečne hľadať útechu v Bohu. On je náš Otec a chce, aby sme mali život.

Dávanie almužny nás zasa oslobodzuje od chamtivosti a pomáha nám odhaliť, že druhý je mojím bratom: to, čo vlastním, nikdy nie je iba moje. Ako veľmi by som si želal, aby sa dávanie milodarov stalo pre všetkých skutočným a bežným životným postojom! Ako veľmi by som si želal, aby sme ako kresťania nasledovali príklad apoštolov a videli v možnosti podeliť sa s druhými o to, čo máme, konkrétne svedectvo o spoločenstve prežívanom v Cirkvi. V tejto súvislosti prevezmem povzbudenie svätého Pavla adresované Korinťanom, ktoré sa týka zbierky pre spoločenstvo v Jeruzaleme: táto činnosť je „vám na osoh“ (2 Kor 8, 10). Platí to zvlášť pre Pôstne obdobie, počas ktorého mnohé organizácie robia zbierky v prospech cirkví a ľudí v núdzi. No veľmi by som si želal, aby sme aj svoje každodenné stretnutia s bratmi, ktorí nás prosia o pomoc, chápali ako výzvu Božej prozreteľnosti: každý milodar je totiž príležitosťou podieľať sa na Božej starostlivosti o jeho deti. A ak on dnes použije mňa, aby pomohol bratovi či sestre, či sa zajtra nepostará o moje potreby ten, ktorého vo veľkodušnosti nik nepredstihne?[6]

Napokon pôst oslabuje náš sklon k násiliu, odzbrojuje nás a je dôležitou príležitosťou na rast. Na jednej strane nám umožňuje zakúsiť to, čo prežívajú tí, ktorým chýba aj nevyhnutné minimum a denne zakúšajú pálčivý hlad; na druhej strane je prejavom nášho ducha, hladného po dobre a smädného po Božom živote. Pôst nás obnažuje, robí nás pozornejšími voči Bohu a blížnemu, prebúdza v nás vôľu poslúchať Boha, ktorý jediný dokáže nasýtiť náš hlad.

Chcel by som, aby môj hlas prenikol aj poza hranice Katolíckej cirkvi a aby doľahol aj k vám, všetkým mužom a ženám dobrej vôle, ktorí ste otvorení počúvať Boha. Ak ste zarmútení rovnako ako my šírením neprávosti vo svete, ak vám robí starosti chlad paralyzujúci srdcia i skutky, ak vidíte, že sa stráca zmysel pre spoločnú ľudskú rodinu, spojte sa s nami, aby sme spoločne vzývali Boha, spoločne sa postili a aby ste spoločne s nami darovali, čo môžete, na pomoc bratom a sestrám!   

Veľkonočný oheň

Pozývam predovšetkým všetkých členov Cirkvi, aby sa horlivo vydali na cestu Pôstnym obdobím za pomoci dávania almužny, pôstu a modlitby. Ak sa nám niekedy zdá, že v mnohých srdciach láska chladne, nikdy tomu tak nie je v Božom Srdci! On nám daruje vždy novú možnosť, aby sme znovu začali milovať.

Aj toho roku je na to vhodnou príležitosťou iniciatíva „24 hodín pre Pána“, ktorá nás pozýva sláviť sviatosť zmierenia v rámci eucharistickej adorácie. V roku 2018 sa bude toto podujatie konať v piatok 9. a sobotu 10. marca a bude inšpirované slovami Žalmu 130, 4: „Ty si milostivý“[7]. V každej diecéze ostane aspoň jeden kostol otvorený po celých 24 hodín a bude sa ponúkať možnosť na adoráciu a sviatostnú spoveď.

Na vigíliu Veľkej noci znovu zažijeme obrad zapálenia veľkonočnej sviece: svetlo sviece zažatej od „nového ohňa“ krok za krokom odoženie tmu a ožiari liturgické zhromaždenie. „Svetlo Krista, ktorý slávne vstal z mŕtvych, nech zaženie tmu z našich sŕdc a myslí“,[8] aby sme všetci mohli zažiť skúsenosť emauzských učeníkov: pri počúvaní Pánovho slova a sýtení sa eucharistickým chlebom bude môcť naše srdce znova zahorieť vierou, nádejou a láskou.

Zo srdca vám žehnám a modlím sa za vás. Nezabudnite sa modliť za mňa.

Vo Vatikáne 1. novembra 2017, na slávnosť Všetkých svätých 

František

Vatikán 10. februára – Svätý Otec František dnes prijal na osobitnej audiencii zamestnancov Talianskej pošty (Poste Italiane). So štyrmi stovkami jej pracovníkov hovoril o dôležitosti komunikácie v rámci spoločnosti, ku ktorej pošta významne prispieva, a vyzdvihol podnikovú stratégiu klásť do centra ľudí – ako klientov, tak aj zamestnancov.

Pápež poukázal na radikálne zmeny v spôsobe a prostriedkoch komunikácie a transportu za posledné desaťročia. Pri neustálej inovácii podľa jeho slov treba brať do úvahy ochranu životného prostredia, bez ktorej neexistuje skutočný pokrok. Pripomenul tak aj svoju najnovšiu encykliku Laudato si´.

Svätý Otec vyzdvihol vernosť Talianskej pošty jej pôvodnému povolaniu slúžiť občanom, čo znamená, že centrum záujmu nepredstavuje zisk, ale ľudia:

„Toto je ešte dôležitejšie v našom ekonomickom a spoločenskom kontexte, ktorý je tak často zacielený na zárobok ako samotný cieľ, zabúdajúc, že skutočné bohatstvo spočíva v osobách, a tak s nimi častokrát zaobchádza ako s číslami bez tváre: ten, kto má vysoké číslo je braný do úvahy a rešpektovaný, zatiaľ čo toho, kto je považovaný za nulu odhodia.

Je to tá naša dnešná kultúra vyraďovania. Zoči-voči tejto dráme, ako následku egoizmu a hlbokej duchovnej krátkozrakosti, ste povolaní osvojiť si opačnú logiku, ktorá do centra stavia potreby ľudí a starostlivosť o nich.“

Pozornosť k ľudskej osobe sa však netýka len klientov, ale aj samotných pracovníkov s ich rodinami, doplnil Svätý Otec:

„Ako často svet práce ignoruje alebo predstiera že nevidí špecifické potreby spojené s úlohou materstva, ako aj potreby rodín, ktoré je treba chrániť a podporovať za každú cenu!“

Talianska pošta je podľa slov pápeža dobrým príkladom pozornosti zamestnávateľa voči rodine a zároveň dôkazom toho, že plné rešpektovanie pracovníkov a ich práv nie je prekážkou zisku a výkonnosti, ale naopak ich zvyšuje. -zk-

Vatikán 10. februára – Svätý Otec dnes predpoludním prijal delegátov Generálnej kapituly Kongregácie svätých stigiem nášho Pána Ježiša Krista (stigmatíni) na čele s ich generálnym predstaveným. Pripravený príhovor s povzbudením k horlivosti misionárskych učeníkov s ohňom Ducha Svätého im odovzdal na papieri a rehoľníkom sa prihovoril spontánne.

Kongregáciu svätých stigiem nášho Pána Ježiša Krista založil v roku 1816 sv. Gaspare Bertoni v talianskej Verone. Pri písaní konštitúcií sa inšpiroval pravidlami Spoločnosti Ježišovej. Stigmatíni sa venujú dávaniu duchovných cvičení a ľudovým misiám. Svoje poslanie tiež napĺňajú výchovou a vzdelávaním mládeže v školách a oratóriách. Pôsobia aj vo formácií kandidátov kňazstva. V súčasnosti rehoľa pôsobí v Európe, Ázii, v Severnej aj Južnej Amerike a v Afrike.

Pápež František sa pri stretnutí so stigmatínmi zameral na ich charakteristické prvky, na prvom mieste bratské spoločenstvo:

„Prosím vás, chráňte bratstvo. To neznamená, že všetci máme byť blízkymi priateľmi. Nie, bratmi. S rešpektom, s pravidlami rešpektu, s pravidlami slobody, úcty a modlitby jedni za druhých. A prosím vás, aby ste si o tom robili spytovanie svedomia.“

Svätý Otec poukázal aj na Pánove rany, stigmy, ako na dvere, cez ktoré prichádza jeho milosrdenstvo. Povzbudil stigmatínov, aby ohlasovali ľuďom, že „zranený hriešnik nachádza odpustenie, pokoj a útechu len v ranách Pána, nikde inde“.

Členov Kongregácie svätých stigiem nášho Pána Ježiša Krista povzbudil pápež František k osobitnému pastoračnému zameraniu na podporu rodín, a to v duchu ich zakladateľa, ktorý prechovával veľkú lásku k Svätým manželom - Márii a Jozefovi, ktorí boli vždy pripravení plniť Božiu vôľu. -ab-

Vatikán 9. februára – Svätý Otec František preukázal svoju priazeň talianskej katolíckej televízii TV2000, ktorá dnes oslávila 20. výročie svojho vzniku. Pracovníkov i divákov televízie prekvapil, keď tesne pred obedom zatelefonoval do živého vysielania. Pápež František 20-ročnej televízii zablahoželal, vyjadril vďaku všetkým členom jej tímu za ich prácu a im, ako aj divákom udelil svoje požehnanie.

TV2000 je od svojho zrodu súčasťou mediálneho projektu podporovaného Konferenciou biskupov Talianska, zameraného na evanjelizáciu kultúry prostredníctvom komunikačných prostriedkov. Prvých 11 rokov svojej existencie vysielala výlučne cez satelit a niesla názov Sat2000.

Od roku 2009 prešla so svojím programom aj do káblového a digitálneho terestriálneho vysielania a premenovala sa na TV2000. V internetovom streamingovom vysielaní za posledný rok eviduje vyše 33 miliónov unikátnych používateľov a 88 miliónov vizualizácií cez YouTube. Na Facebooku má 255 tisíc fanúšikov a na Twitteri 30 tisíc. Súčasťou tej istej mediálnej rodiny je aj sieť vyše sto lokálnych rozhlasových staníc na území celého Talianska s názvom „Radio inBlu“. -zk, jb-

Vatikán 9. februára – Vatikán dnes navštívil premiér Estónskej republiky Jüri Ratas. Po osobitnej audiencii u pápeža Františka sa stretol s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom, ako aj s podsekretárom pre vzťahy štátmi Mons. Antoineom Camillerim. Témami spoločných rozhovorov boli starostlivosť o prírodné bohatstvo, migrácia, ako aj úsilie medzinárodného spoločenstva pri riešení konfliktov. -zk- 

Vatikán 9. februára – „Moderný bič, ktorý aj naďalej spôsobuje nevýslovné ľudské utrpenie“ – takto nazval pápež František fenomén obchodovania s ľuďmi pri stretnutí s členmi Skupiny Santa Marta. Toto medzinárodné združenie vládnych a mimovládnych organizácií, zaoberajúce sa ochranou ľudí pred moderným otroctvom, dnes ukončilo svoje dvojdňové stretnutie v Ríme.

Svätý Otec v príhovore pripomenul, že problém obchodovania s ľuďmi je mimoriadne rozšírený a vyjadril nádej, že stretnutia prinesú dobré ovocie: 

„Mám nádej, že tieto dni reflexie a výmeny skúseností priniesli v jasnejšom svetle vzájomnú prepojenosť globálnych a lokálnych problémov obchodovania s ľudskými osobami. Skúsenosť ukazuje, že tieto moderné formy sú omnoho rozšírenejšie než by sme si mohli predstavovať, dokonca – na našu hanbu a škandálne – aj vo vnútri tých najprosperujúcejších spoločností“.

Pápež František, ktorému problém obchodovania s ľuďmi osobitne leží na srdci, poukázal aj na spolupáchateľstvo spoločnosti, keď v rôznych formách toleruje a podporuje vykorisťovanie osôb:

„Volanie Boha ku Kainovi, ktoré sa nachádza na prvých stránkach Biblie – «Kde je tvoj brat?» – nás provokuje k vážnemu preskúmaniu rozličných foriem spoluviny, ktorými spoločnosť toleruje a podporuje vykorisťovanie zraniteľných mužov, žien a detí, a to osobitne v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi na sexuálne účely, (porov. Apošt. exhortácia Evangelii gaudium, 211). Iniciatívy zamerané na boj proti obchodovaniu s ľudskými osobami, v ich konkrétnom cieli narušiť zločinecké siete, musia čoraz viac brať do úvahy tie najširšie s nimi súvisiace sektory, ako napríklad zodpovedné používanie technológií a komunikačných prostriedkov, nehovoriac o štúdiu etických dôsledkov tých modelov ekonomického rastu, ktoré dávajú prednosť zisku na úkor osôb“.

Potrebné je zvyšovať povedomie spoločnosti v súvislosti s problémom obchodovania s ľuďmi, ako aj pomáhať obetiam znovu sa začleniť do spoločnosti, povedal členom Skupiny Santa Marta Svätý Otec:

„Som plný dôvery, že vaše diskusie počas týchto dní tiež pomôžu zvýšiť povedomie o vzrastajúcej potrebe pomoci obetiam týchto zločinov, sprevádzajúc ich na ceste znovuzačlenenia do spoločnosti a znovuobnovenia ich ľudskej dôstojnosti. Cirkev je vďačná za každé úsilie vynaložené na podanie balzamu Božieho milosrdenstva tým, ktorí trpia, lebo toto predstavuje aj jeden zásadne dôležitý krok k uzdraveniu a obnove spoločnosti ako celku.“ -zk-

Pán je prítomný v našom živote, preukazuje nám celú svoju lásku a povzbudzuje nás, aby sme ju veľkodušne opätovali. (Tvít pápeža Františka 10. februára 2018)

Kresťania sú povolaní spoločne uchovávať pamiatku všetkého toho, čo v nich Boh vykonal. (Tvít pápeža Františka 9. februára 2018)

Vatikán 9. februára – V nedeľu 11. februára uplynie päť rokov od historického momentu, keď pápež Benedikt XVI. oznámil svoje rozhodnutie odstúpiť z úradu Petrovho nástupcu. So spomienkami na túto udalosť sa na mikrofón Vatican News podelil Mons. Alfred Xuereb, niekdajší druhý osobný sekretár Benedikta XVI.

58-ročný kňaz pôvodom z Malty bol po boku Benedikta XVI. od roku 2007 a počas prvého roka pontifikátu pápeža Františka bol oficiálnym prvým osobným sekretárom pápeža. V súčasnosti je Mons. Xuereb generálnym sekretárom Ekonomického sekretariátu Svätej stolice.

Prinášame hlavné časti z rozhovoru, v ktorom sa taliansky redaktor Alessandro Gisotti opýtal Mons. Xuereba na najsilnejšie momenty, ktoré prežíval v blízkosti Benedikta XVI., zvlášť tie, ktoré sú spojené s jeho zrieknutím sa úradu vo februári 2013.

Mons. Xuereb: „Spomínam si veľmi dobre na 5. február 2013, kedy ma Benedikt XVI. pozval do svojej pracovne, usadil ma a oznámil mi veľké rozhodnutie svojho zrieknutia sa. Mne sa takto medzi štyrmi očami takmer natískala spontánna otázka: «Ale prečo ešte nad tým nepouvažujete?». Ale potom som sa zdržal, pretože som bol presvedčený, že sa dlho modlil.

Ba práve v tej chvíli sa mi v mysli vybavil jeden detail. Bolo jedno dosť dlhé obdobie, keď v sakristii, predtým ako začal slúžiť svätú omšu v súkromnej kaplnke, zotrvával v dlhej modlitbe. Napriek odbíjaniu hodín, ktoré ukazovali čas začiatku omše, on to ignoroval a zostával sústredený pred krížom, ktorý je v sakristii. Bol som vtedy presvedčený, že sa modlí za niečo veľmi dôležité.

Toho 5. februára, keď som počúval pápeža Benedikta ako hovorí o svojom veľkom rozhodnutí, som si pomyslel: «Takže, s najväčšou pravdepodobnosťou sa modlil za toto!» Potom prirodzene ďalším silným okamžikom bolo verejné ohlásenie počas stretnutia s kardinálmi 11. februára. Celý čas som plakal, a on aj počas obeda zachytil, že som veľmi rozcítený. A povedal som mu: «Svätý Otec, ale vy ste boli pokojný, vyrovnaný?» A on povedal rozhodné «Áno», pretože si tým bojom už prešiel. Bol pokojný práve preto, lebo si bol istý, že vec dobre zvážil, a že je to v pokoji, v Božej vôli!“

A. G.: Ako ste potom prežívali prechod v službe od Benedikta XVI. k Františkovi?

Mons. Xuereb: „Veľmi silným momentom pre mňa bol moment rozlúčky, pretože mi opakoval: «Pôjdete s novým pápežom». A tak, keď potom zvolili pápeža Františka, napísal mu list, v ktorom opätovne vyjadril svoju ochotu dať ma k dispozícii, ak by ma potreboval. A keď prišiel deň, kedy som mal opustiť Castel Gandolfo, aby som išiel s pápežom Františkom - zo Štátneho sekretariátu mi povedali: «Ponáhľaj sa, aj s kuframi, pretože pápež František si tu sám otvára korešpondenciu» -, vstúpil som vtedy do kancelárie pápeža Benedikta, aby som mu to oznámil a poprosil som ho so slzami o jeho požehnanie. Veľmi pokojne sa postavil, ja som si kľakol, a dal mi požehnanie, s ktorým ma nechal odísť.“

A. G.: Jeden rok ste boli aj osobným sekretárom pápeža Františka. Ako by ste opísali, keďže ste to videli z blízka, vzťah medzi Josephom Ratzingerom a Jorgem Mariom Bergogliom?

Mons. Xuereb: „Pápež František to hneď správne zadefinoval: «Máme to privilégium mať „starého otca“ v dome.» Máme teda žijúcu historickú pamäť, z ktorej môžeme čerpať. A som si istý, že pápež František to robí. Potom, samozrejme, hovoria aj gestá. Dokonca ešte predtým, než pápež František predstúpil pred svet z loggie Baziliky sv. Petra, snažil sa telefonicky spojiť s pápežom Benediktom, aby ho pozdravil. Boli sme v televíznej miestnosti, kde je telefón vždy stlmený, takže sme ho nepočuli, a toto vysvetľuje to oneskorenie, s ktorým pápež František vyšiel do loggie. Potom nám opäť zavolali počas večere a spýtali sa nás: «Kde ste boli?» - «Boli sme pred televízorom!...» - «Po večeri vám zavolá pápež František.» Vzal som si so sebou prenosný telefón. A keď prichádza tento telefonát, odovzdávam telefón pápežovi Benediktovi a počujem ho ako hovorí: «Svätosť, odteraz sľubujem svoju úplnú poslušnosť a svoju modlitbu.» To sú chvíle, na ktoré nemôžem zabudnúť.“ -ab-

Vatikán/Taliansko 10. februára – Vo Vatikáne včera predstavili výročnú správu o sociálnej náuke Cirkvi vo svete, ktorú vypracovali v Monitorovacom centre kardinála Van Thuâna (Osservatorio cardinale Van Thuân) sídliacom v talianskom Terste (Trieste). Dokument nesie názov „Európa, koniec ilúziám“.

„Nemáme strach povedať, že európsky projekt je v mimoriadne ťažkej kríze a že jedine radikálne prehodnotenie metód a predovšetkým obsahov bude môcť – s Prozreteľnosťou – zmeniť situáciu, ktorá sa ukazuje ako veľmi nebezpečná pre všetkých.“ To sú slová arcib. Giampaola Crepaldiho, terstského arcibiskupa v úvode dokumentu.

Pri včerajšej prezentácii v sídle Vatikánskeho rozhlasu v Ríme bol aj predseda Rady európskych biskupských konferencií CCEE kardinál Angelo Bagnasco. Poukázal kriticky na situáciu v Európskej únii, ale vyjadril aj nádej v budúcnosť európskeho kontinentu.

Podľa kard. Bagnasca, pokiaľ človek hľadá odpovede na otázky o zmysle: Kam ideme? Čo robíme?, je tu šanca pre spoločnosť, náboženstvo a antropológiu na tieto otázky odpovedať. Odpoveď kresťanstva tu nesmie chýbať, zdôraznil kardinál: „Nemôžeme byť neprítomní vo chvíli, kedy si človek kladie otázky o sebe, o svojej budúcnosti, o svojej dôstojnosti, o svojich možnostiach.“

Mons. Bagnasco pripomenul, že otcovia Európskej únie sa neostýchali zdôrazňovať, že „cesta zjednocovania sa musí zakladať na Desatore“. Toto musíme mať na vedomí aj dnes, prízvukoval janovský arcibiskup: „Desatoro sa musí opäť stať kultúrnym referenčným bodom európskeho humanizmu.“ -ab-

Slovensko/Azerbajdžan 8. februára - Salezián Vladimír Fekete, apoštolský prefekt Azerbajdžanu a bývalý provinciál saleziánov na Slovensku, prijme v nedeľu 11. februára v Baku biskupskú vysviacku. Slávnosť sa bude konať v jedinom katolíckom kostole v krajine, ktorý je zasvätený Nepoškvrnenej Panne Márii.

Hlavným svätiteľom bude vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi arcibiskup Paul Richard Gallagher, spolusvätiteľmi bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský a arcibiskup Savio Hon Tai Fai, niekdajší provinciál saleziánov v Hongkongu, v súčasnosti apoštolský nuncius v Grécku.

Ako informoval hovorca slovenských saleziánov Rastislav Hamráček, účasť na slávnosti biskupskej vysviacky Mons. Vladimíra Feketeho potvrdili aj rožňavský biskup Stanislav Stolárik, moskovský arcibiskup Paolo Pezzi, apoštolský administrátor oblasti Kaukazu Giuseppe Pasotto z gruzínskeho Tbilisi a traja saleziáni biskupi – Enrico Dal Covolo, rektor Pápežskej lateránskej univerzity v Ríme, Alois Kothgasser a Ludwig Schwarz, emeritní biskupi zo Salzburgu a Linzu. Zo Slovenska prídu na slávnosť aj viacerí saleziáni na čele s provinciálom Jozefom Ižoldom.

Keďže miestne katolícke spoločenstvo v Azerbajdžane tvoria z veľkej časti cudzinci, svätá omša bude v angličtine a samotný obrad biskupskej vysviacky v latinčine. -jb-

Rím 9. februára – Centrum pre ochranu maloletých Pápežskej univerzity Gregoriana dnes predstavilo svoj nový študijný program s anglickým označením „Safeguarding 2.0“. Od októbra tohto roku tu bude okrem diplomového štúdia možné absolvovať aj vysokoškolské štúdium druhého stupňa, čiže získať ako interdisciplinárny univerzitný titul licenciát alebo titul magister v ochrane maloletých. Program schválila Kongregácia pre katolícku výchovu.

Počas štyroch semestrov študenti absolvujú aj stáž, každý podľa vlastného akademického vyprofilovania. Vyučovacím jazykom bude angličtina. Ako sa uvádza v komuniké Centra pre ochranu maloletých, nový študijný program je určený pre tých, ktorí pracujú v oblasti ochrany maloletých a potrebujú plnšiu teoretickú a praktickú formáciu.

Riaditeľ centra P. Hans Zollner SJ v komuniké uvádza: „Budeme môcť ponúknuť program akademickej a skúsenostnej formácie a vzdelávania. Ten v jeho multidisciplinárnom poňatí a ako denné štúdium je prvým svojho druhu na svete. Chceme dať náš príspevok pre bezpečnejší svet pre mladých ľudí“.

Nový študijný program Centra pre ochranu maloletých predstavili počas promočnej ceremónie 18 absolventov diplomového štúdia ochrany maloletých. Tohtoroční študenti pochádzajú z 12 krajín sveta, vrátane Slovenska. -zk-

Island 9. februára – Kontroverzný návrh zákona, ktorý chce na Islande zakázať prax obriezky, označila Katolícka cirkev za „nebezpečný útok na náboženskú slobodu“.  Je nepochybne správne chrániť zdravie detí, avšak, „v tomto prípade je táto vec zmanipulovaná a bez vedeckého podkladu, s cieľom stigmatizovať určité náboženské komunity, čo je mimoriadne znepokojujúce“, uviedol vo svojej reakcii predseda Komisie biskupských konferencií Európskeho spoločenstva  (COMECE) kardinál Reinhard Marx.

Biskup Reykjavíku Mons. Dávid Bartimej Tencer, pôvodom zo Slovenska, v liste imámovi mešity hlavného mesta krajiny Salmannovi Taminimu napísal: „Chcel by som predovšetkým povedať, že dobre chápem koncept obriezky a že táto tradícia bola a je živou medzi Božím ľudom v Starom zákone, ako aj medzi veriacimi moslimskej viery.“ (...) „Vnímame obavy druhých ohľadom tejto otázky: zdalo by sa, že niektorí by chceli použiť obriezku na prenasledovanie kohosi pre náboženské dôvody. Plne podporujeme moslimov a židov v ich boji za vyjadrenie svojej viery v slobode“.

Navrhnutý islandský zákon vymedzuje šesť rokov väzby tomu, kto spôsobí dieťaťu škodu na zdraví či na tele „odstránením pohlavných orgánov vcelku alebo sčasti“. -zk-

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 6. nedeľu rok B (Mk 1, 40-45): Mesiášske tajomstvo 

Zaiste poznáte termín medvedia služba. Medvedia služba je typ irónie. Znamená chcieť sa niekomu odplatiť za jeho službu dobrom, no čo z toho nakoniec vyjde je viac škody než úžitku. Svojmu dobrodincovi namiesto odplaty ublížime. To sa môže stať buď z našej prílišnej horlivosti alebo z našej slabej schopnosti premýšľať nad možnými dôsledkami  toho, čo zamýšľame urobiť.

Takúto medvediu službu vidíme v dnešnom evanjeliu. Malomocný, ktorého Ježiš uzdravil, svojím prílišným vytrubovaním toho, čo sa stalo – aj napriek tomu, že mu to Ježiš zakázal – spôsobí, že Ježiš sa musí pre ľuďmi skrývať. A tak si títo dvaja vymenia roly: malomocný, ktorý sa musel dovtedy zdržovať mimo ľudí, v samote, na pustatinách sa po svojom uzdravení ocitne znova medzi ľuďmi, kým Ježiš, ktorý sa doteraz zdržoval medzi ľuďmi musel odísť na pustatinu, do samoty, mimo dosahu ľudí. Smutné, že?

Možno ani nie. Bola by to smutné, keby to naozaj bola medvedia služba. Lenže bola? Ježiša predsa nikto na pustatinu nevyhnal. Prečo tam teda šiel? Nakoniec, veď ľudia si ho – ako hovorí evanjelista Marek – vyhľadali aj tam. Teda znova, prečo tam teda šiel?

Takto sa, milí priatelia, dostávame k téme, ktorá je pre evanjelistu Marka v istom zmysle veľmi dôležitá. Je to téma tzv. Mesiášskeho tajomstva. Marek, viac než iní evanjelisti, Ježiša predstavuje ako toho, ktorý sa vyhýba akejkoľvek reklame. „Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš – im na svedectvo”, hovorí Ježiš uzdravenému malomocnému aj v dnešnom evanjeliu. Ježiš si podľa Marka neželá – a to nielen teraz – aby uzdravení o svojom uzdravení hovorili. Prečo? Ako to potom súvisí s poverením, ktoré Ježiš neskôr dal svojím učeníkom, aby šli do celého sveta a ohlasovali evanjelium – teda všetko to, čo vykonal – všetkým ľuďom?

Z jednoduchého dôvodu: zámerom evanjelistu Marka je odviesť pozornosť čitateľa svojho evanjelia od Ježiša – zázračného uzdravovateľa k Ježišovi – ukrižovanému Božiemu služobníkovi. Stredom Markovej mysle bol kríž. A to preto, lebo Ježišova služba dosiahla svoje zavŕšenie práve na kríži. A to isté by podľa Marka malo byť stredom myslí aj čitateľov jeho evanjelia. Prílišný dôraz na zázraky by mohol zatieňovať dôležitosť kríža v Ježišovom živote.

To, že táto Markova ustarostenosť bola namieste vidíme dobre na nás, netrpezlivých čitateľoch jeho evanjelia našej doby. Naše chápanie kríža je určite ešte chabejšie a úbohejšie, než bolo chápanie kríža ľudí jeho doby. Sme generácia zázrakov. Nevieme čo je bolesť. Máme lieky na všetko. Máme technológie, ktoré nám pomáhajú nájsť riešenie na všetko. Nevieme čakať. Ak nás niečo bolí, sme nešťastní. Keď nič iné nepomôže, rozhodneme sa obrátiť k viere, k čítaniu Písma a k návšteve modlitbových stretnutí, aby sme zažili zázrak. Naše náboženstvo sa podobá švédskemu stolu. Vyberieme si z neho len to, čo sa nám hodí. Svoj tanier si zaplníme len tými najlepšími pochúťkami, ktoré spôsobia pôžitok našim chuťovým pohárikom a  hlboký zážitok našim zmyslom.

Toto samozrejme dokonale využívajú náboženskí šarlatáni. Neraz za nemalé peniaze nám ponúknu Boha, ktorý nám slúži a zázračne plní všetky naše želania. Ich Boh od nás nežiada nič, iba nám dáva, iba nám slúži.

Samozrejme, toto je popísané dosť prehnane a na Slovensku sa niečím takýmto extrémnym, našťastie, ešte nestretáme. Zatiaľ. No s hľadaním zázrakov v našej viere na úkor vecí, ktoré sú naozaj dôležité sa žiaľ stretáme aj u nás. Zázračné modlitbičky šíriace sa internetom, úkony zaručujúce nám vypočutie, magické formulky prinášajúce nám blaho nechýbajú ani u nás. Boha tu takto redukujeme do roly všemohúceho aspirínu, ktorý nám pomôže a zaberie na akékoľvek trápenie a to presne spôsobom, aký si my želáme. A presne toto je to, čomu sa Ježiš snažil vynúť. Jeho služba bola úplne o inom.

Naša dnešná kultúra pokladá za najvyšší cieľ života človeka jeho sebanaplnenie. A sebanaplnenie je pre neho to, čo slúži iba jemu, alebo čo funguje iba podľa jeho vzorca. Učenie kríža je však úplne iné. Toto učenie nám hovorí, že ak chceme nájsť naozajstný život, namiesto hľadania iba seba a iba svojich vecí, musíme sami sebe zomrieť. Že toho, čo je dobré sa musíme vzdávať pre to, čo je lepšie. Že musíme byť pripravení stať sa i zraniteľnými, aby z nás mohol Boh vytvarovať niečo omnoho krajšieho, než je to, čím sme dnes. Že ak chceme žiť, musíme neraz i zomrieť. Že bez bolesti niet ničoho hodnotného. Tak ako sa nový život rodí vždy v bolesti, tak je so všetkým tým, čo má naozaj cenu.

Uzdravený malomocný z evanjelia si nič z tohto neuvedomoval, a preto to, čo sa mu stalo, keď sa ocitol znova zdravý musel rozhlásiť všetkým ľuďom. Nečudujme sa mu. Možno neskôr prišiel na to, že sú aj horšie veci, než je fyzická choroba. Dúfame, že to isté pochopili aj zástupy, ktoré Ježiša ustavične naháňali a nikdy mu nedali pokoja, lebo chceli byť uzdravené. Ježiš pred udalosťou uzdravenia malomocného, možno tak trocha aj znechutený týmito neustále ho obkľučujúcimi davmi, ktoré chceli byť ním uzdravené, vyhlásil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.” Ježiš prišiel teda hlavne preto, aby kázal. Kázanie bolo pre neho dôležitejšie, ako uzdravovanie. A vlastne, u neho to bolo jedno, lebo to, čo u neho uzdravovalo bolo jeho Slovo. Slovo, ktoré kázal. 

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: 

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: