Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

14/02/2018

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Pápež slávil Popolcovú stredu na rímskom Aventíne: „Zastav sa, pozeraj, vráť sa!“

◊  

Vatikán 14. februáraSvätý Otec František dnes slávil vstup do Pôstneho obdobia na Aventínskom vŕšku nad riekou Tiber. Štáciovú liturgiu s kajúcou procesiou začal o 16.30 na pôde benediktínov v Bazilike sv. Anzelma, odkiaľ kráčal s procesiou do Baziliky sv. Sabíny na slávenie svätej omše.

V homílii pápež pozval využiť pôst na „doladenie falošných akordov“ v prežívaní kresťanského života a na prijatie „vždy novej, radostnej a nádejeplnej zvesti o Pánovej Pasche“. Formou opakovaných meditačných podnetov vyzval „zastaviť sa“, „hľadieť“ na tváre ľudí i na tvár samotného Krista a „navrátiť sa“ domov, k Bohu.  Okrem iného povedal:

„Nedôvera, apatia a rezignácia: to sú démoni, ktorí spaľujú a ochromujú dušu veriaceho ľudu. Pôstne obdobie je zvlášť príhodným časom, v ktorom môžeme odhaliť tieto a mnohé iné pokušenia a umožniť, aby naše srdce bilo podľa pulzu Ježišovho srdca. Celá táto liturgia je presiaknutá takýmto duchom a možno povedať, že sa ozýva v troch slovách, ktoré sa nám ponúkajú aby „zohriali srdcia veriacich“: zastav sa, pozeraj sa, vráť sa.“

Znak popola aj tento rok udelil Svätému Otcovi kardinál Jozef Tomko, ktorý má Baziliku sv. Sabíny ako titulárny kostol. Okrem kardinálov a členov Rímskej kúrie sa na liturgii zúčastnili aj rehoľníci z komunít sídliacich na Aventíne spolu s veriacim ľudom. Popolec ako kajúci znak udeľovali viacerí benediktínski a dominikánski pátri.

Homília pápeža Františka pri omši Popolcovej stredy

„Pôstne obdobie je vhodným časom doladiť falošné akordy nášho kresťanského života a prijať vždy novú, radostnú a nádejeplnú zvesť o Pánovej Pasche. Cirkev nám vo svojej materinskej múdrosti navrhuje venovať osobitnú pozornosť všetkému, čo by mohlo vnášať hrdzu a chlad do nášho veriaceho srdca.

Pokušenia, ktorým sme vystavení sú rôznorodé. Každý z nás pozná ťažkosti, ktorým musí čeliť. A je smutné konštatovať ako sa uprostred každodenných udalostí dvíhajú hlasy, využívajúce bolesť a neistotu a nevedia zasievať nič iné, než nedôveru. A ak ovocím viery je činorodá láska – ako rada opakovala Matka Terézia z Kalkaty – ovocím nedôvery je apatia a rezignácia. Nedôvera, apatia a rezignácia: to sú démoni, ktorí spaľujú a ochromujú dušu veriaceho ľudu.

Pôstne obdobie je zvlášť príhodným časom, v ktorom môžeme odhaliť tieto a mnohé iné pokušenia a umožniť, aby naše srdce bilo podľa pulzu Ježišovho srdca. Celá táto liturgia je presiaknutá takýmto duchom a možno povedať, že sa ozýva v troch slovách, ktoré sa nám ponúkajú aby „zohriali srdcia veriacich“: zastav sa, pozeraj sa, vráť sa.

Zastav sa trochu a zanechaj tento nepokoj a nezmyselné naháňanie sa, ktoré napĺňa srdce trpkosťou z pocitu že človek nikdy k ničomu nedôjde. Zastav sa, zanechaj tento tlak, nútiaci ťa žiť zrýchlene, ktorý rozptyľuje, delí a napokon ničí čas pre rodinu, čas pre priateľstvo, čas na deti, čas na starých rodičov, čas na vďaku... čas na Boha.

Zastav sa trochu pred potrebou, aby ťa stále všetci videli, pred potrebou byť stále „vo výklade“, pre ktorú sa zabúda na hodnotu intimity a uzobranosti.

Zastav sa trochu pred sebavedomým pohľadom a prchavými pohŕdavými poznámkami, z ktorých sa rodí zabúdanie na nežnosť, súcit a rešpekt pri stretnutiach s druhými, zvlášť so zraniteľnými, chorými a pred tými, čo sa topia v hriechu a v omyle.

Zastav sa trochu pred sklonom chcieť mať všetko pod kontrolou, chcieť všetko vedieť, všetko devastovať. Tieto postoje sa v tebe rodia keď zabudneš na vďaku za dar, ktorým je život a toľké dobrá, ktoré si dostal.

Zastav sa trochu pred ohlušujúcim hlukom, v ktorom odumiera a stráca sa náš sluch a necháva nás zabúdať na plodnú a tvorivú moc ticha.

Zastav sa trochu a neživ v sebe sterilné a neplodné city, ktoré pochádzajú z uzavretosti a sebaľútosti a bránia ti ísť v ústrety druhým a deliť sa s nimi o ťažkosti a bolesti.

Zastav sa pred prázdnotou toho, čo je chvíľkové, prchavé a povrchné, čo nás zbavuje koreňov, vzťahov a hodnoty spoločného kráčania životom.

Zastav sa. Postoj, aby si sa mohol pozerať a kontemplovať!

Pozeraj. Hľaď na znamenia, ktoré nedovolia uhasiť lásku, ktoré udržiavajú pri živote oheň viery a nádeje. Živé tváre, vyžarujúce nehu a Božiu dobrotu, ktorá pôsobí medzi nami.

Pozeraj na tvár našich rodín, ktoré sa deň čo deň rozhodujú kráčať životom s veľkým úsilím uprostred toľkých neistôt a tiesní a ktorí sa nevzdávajú snahy vytvoriť zo svojho domu školu lásky.

Pozeraj na tváre, ktoré sa nás pýtajú, tváre našich detí a mladých, plné budúcnosti a nádeje, plné zajtrajška a schopností, ktoré si vyžadujú pozornosť a ochranu. Živé klíčky lásky a života, ktoré si stále kliesnia cestu medzi našimi nerozumnými a egoistickými výpočtami.

Pozeraj na tváre našich starých, zvráskavené prežitým časom: tváre, nesúce živú pamäť nášho ľudu. Tváre účinnej Božej múdrosti.

Pozeraj na tváre našich chorých a tých, čo sa o nich starajú; tváre, ktoré nám vo svojej krehkosti a vo svojej službe pripomínajú, že hodnotu ktorejkoľvek osoby nemožno nikdy zúžiť na otázku kalkulácií alebo úžitku.

Pozeraj na kajúce tváre toľkých, čo sa snažia uzdraviť svoje omyly a chyby a vychádzajúc zo svojich bied a bolestí snažia sa tieto situácie premeniť a kráčať ďalej životom.

Pozeraj a kontempluj tvár Ukrižovanej Lásky, ktorá aj dnes z kríža dáva nádej; ruku, vytretú k tým, čo sa tiež cítia ukrižovaní, ktorí vo svojom živote zakúšajú ťarchu pádov, oklamania a ilúzií.

Pozeraj a kontempluj konkrétnu tvár ukrižovaného Krista, ukrižovaného z lásky ku všetkým bez rozdielu. Všetkým? Áno, všetkým. Hľadieť na jeho tvár je pozvanie, plné nádeje tohto pôstneho obdobia, aby sme premáhali démonov nedôvery, apatie a rezignácie. Tvár, ktorá nás povzbudzuje volať: Božie kráľovstvo je možné!

Zastav sa, pozeraj a vráť sa. Vráť sa do domu tvojho Otca. Vráť sa bez strachu do túžobného a otvoreného náručia tvojho Otca, plného milosrdenstva, ktorý ťa čaká (porov. Ef 2, 4)!

Vráť sa! Neboj sa: toto je príhodný čas vrátiť sa domov, do domu „môjho Otca a vášho Otca“ (porov. Jn 20, 17). Toto je čas, aby sme sa nechali dotknúť srdca... Zotrvať na ceste zla je len zdrojom ilúzií a smútku. Pravý život je niečo veľmi odlišné, a naše srdce to vie veľmi dobre. Boh sa neunaví vystierať svoju ruku (porov. bula Misericordiae Vultus, 19).

Neboj sa a vráť sa, aby si zakúšal uzdravujúcu a uzmierujúcu Božiu nežnosť! Nechaj, nech Pán uzdraví rany hriechu a nech sa naplní proroctvo, dané našim otcom: „A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa“ (Ez 36, 26).

Zastav sa, pozeraj, vráť sa!

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Marián Gavenda) -jb, mg-

inizio pagina

Katechéza pápeža Františka: Krédo a spoločné modlitby - odpoveď na Božie slovo

◊  

Vatikán 14. februára – Aj v dnešnom chladnom a sychravom počasí vyšiel Svätý Otec medzi veriacich zídených na generálnej audiencii na Vatikánskom námestí. Na palubu svojho papamobilu prechádzajúceho pomedzi davy dnes opäť pribral aj niekoľko detí. Ešte predtým však osobne pozdravil chorých, ktorí kvôli nečasu sledovali audienciu z Auly Pavla VI.

Pápež František pokračoval v cykle katechéz o svätej omši. Už po tretíkrát sa venoval Bohoslužbe slova, pričom dnes priblížil význam Kréda a spoločných modlitieb nazývaných aj Všeobecná modlitba.

Medzi veriacimi na námestí ani dnes nechýbali Slováci, medzi nimi napríklad skupina z farnosti Rišňovce pri Nitre.

Úvod ku katechéze tvorili nasledovné Ježišove slová z Evanjelia podľa Jána:

«Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi» (Jn 15,7-8).

Plné znenie katechézy pápeža Františka

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dobrý deň, aj keď tento deň je trochu nepekný, no nie? No ak je duša v radosti, vždy je deň dobrý. Takže predsa: dobrý deň! Dnes sa audiencia odohráva na dvoch miestach: malá skupinka chorých je kvôli počasiu v aule. Chorí sú v aule a my sme tu, no vidíme sa - oni vidia nás a my vidíme ich na veľkoplošnej obrazovke. Pozdravíme ich aplauzom? Ďakujem.

Pokračujeme v katechéze o svätej omši. Počúvanie biblických čítaní predĺžené v homílii je odpoveďou - na čo? Je odpoveďou na jedno právo: na duchovné právo  Božieho ľudu hojne prijímať poklad Božieho slova (porov. Úvod Lekcionára, 45).

Každý z nás, keď ide na svätú omšu, má právo na to, aby hojne prijímal Božie slovo dobre prečítané, dobre povedané a potom dobre vysvetlené v homílii. Je to právo! A keď sa Božie slovo neprečíta dobre, keď nie je horlivo hlásané diakonom, kňazom či biskupom, opomína sa právo veriacich. Máme právo na počúvanie Božieho slova.

Pán hovorí ku všetkým, k pastierom aj veriacim. Klope na srdcia tých, ktorí sa zúčastňujú na svätej omši, každý vo svojom životnom stave, veku, situácii. Pán utešuje, volá, vzbudzuje zárodky nového a zmiereného života. A to všetko pre jeho Slovo. Jeho Slovo klope na srdce a mení ho!

Preto po homílii chvíľa ticha dovoľuje to, aby sa v duši usadilo prijaté semienko a aby sa tak zrodili predsavzatia priľnúť k tomu, čo Duch Svätý každému vnukol. Ticho po homílii.  Treba tam zachovať dobrú chvíľu ticha, aby každý pouvažoval nad tým, čo si vypočul.

A po tomto tichu, ako pokračuje svätá omša? Osobná odpoveď viery sa začleňuje do vyznania viery Cirkvi, vyjadreného v „Kréde“. My všetci vyslovujeme „Krédo“ pri omši. Symbol viery, vyslovovaný celým zhromaždením, ukazuje spoločnú odpoveď na to, čo sme spolu počúvali v Božom slove (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 185-197).

Existuje vitálne prepojenie medzi počúvaním a vierou. Sú zjednotené. Veď viera sa nerodí z fantázie ľudskej mysle, ale ako pripomína sv. Pavol, «je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo» (Rim 10,17). Viera je teda vyživovaná počúvaním a vedie ku sviatosti. Vyslovovanie Kréda tak vedie k tomu, aby liturgické zhromaždenie «spomínalo a vyznávalo veľké tajomstvá viery, prv ako by sa začalo ich slávenie v Eucharistii» (Všeobecné smernice Rímskeho misála, 67).

Symbol viery prepája Eucharistiu s krstom, ktorý sme prijali «v mene Otca i Syna i Ducha Svätého» a pripomína nám, že sviatostiam porozumieme vo svetle viery Cirkvi.

Odpoveď na Božie slovo prijaté s vierou je potom vyjadrené v spoločných prosbách, zvaných Všeobecná modlitba, pretože zahŕňa potreby Cirkvi a sveta  (porov. Všeob. smernice Rímskeho misála, 69-71; Úvod Lekcionára, 30-31). Nazýva sa aj Modlitba veriacich.

Otcovia Druhého vatikánskeho koncilu chceli znovu zaviesť túto modlitbu nasledujúcu po Evanjeliu a homílii osobitne v nedeľu a počas sviatkov, aby «sa za účasti ľudu na nej prednášali prosby za svätú Cirkev, za tých, ktorí nás spravujú, za tých, ktorí sa nachádzajú v rôznych ťažkostiach, ako aj za všetkých ľudí a za spásu celého sveta» (Sacrosanctum concilium, 53; porov. 1 Tim 2,1-2).

Preto  pod vedením kňaza, ktorý ju uvádza a uzatvára, «ľud vykonáva  úlohu  svojho  krstného  kňazstva, prináša Bohu prosby za spásu všetkých» (Všeob. smernice Rímskeho misála, 69). A po jednotlivých úmysloch prednesených diakonom alebo lektorom, zhromaždenie zjednocuje svoj hlas hovoriac: «Vypočuj nás, Pane».

Pamätáme totiž na to, čo nám povedal Pán Ježiš: «Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to» (Jn 15,7). Niekto by mohol povedať: „My však v toto neveríme, lebo máme malú vieru“. Keby sme však mali vieru ako horčičné zrnko, hovorí Ježiš, dostali by sme všetko. „Proste čo chcete, a dostanete.“

A v tomto momente všeobecnej modlitby po Kréde je chvíľa vyprosovať si od Pána vo svätej omši tie najdôležitejšie veci, veci, ktoré potrebujeme, to čo chceme. „Dostanete“ – tým či oným spôsobom, no „dostanete“. „Všetko je možné tomu, kto verí“, povedal Pán. Čo odpovedal ten človek, na ktorého sa Pán obrátil so slovami, že všetko je možné tomu, kto verí? Povedal: „Verím Pane. Pomôž mojej malej viere“.

Aj my môžeme povedať: „Verím Pane. Pomôž mojej malej viere“. A modlitbu musíme prednášať s týmto duchom viery: „Verím Pane, pomôž mojej malej viere“. Naopak, nárokovanie si spôsobom svetskej logiky nestúpa k nebu, tak ako zostávajú nevypočuté aj do seba zahľadené požiadavky (porov. Jak 4, 2-3).

Úmysly, na ktoré je Boží ľud pozvaný sa modliť, musia dať hlas konkrétnym potrebám cirkevného spoločenstva a sveta, vyhýbajúc sa zvykovým a krátkozrakým formulám. „Všeobecná“ modlitba, ktorá uzatvára Bohoslužbu slova, nás vyzýva osvojiť si pohľad Boha, ktorý sa stará o všetky svoje deti.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk- 

inizio pagina

Svätý Otec podporil brazílsku pôstnu kampaň „Bratstvo a prekonanie násilia“

◊  

Vatikán 14. februára Odpustenie je nástroj daný do našich krehkých rúk, aby nám pomohol získať vyrovnanosť srdca, pokoj.“ Túto myšlienku uviedol pápež František vo svojom posolstve adresovanom „bratom a sestrám v Brazílii“ z príležitosti začatia ich každoročnej Kampane bratstva.

Brazílski biskupi každý rok na Popolcovú stredu ohlasujú veľkopôstnu aktivitu pod názvom Kampaň bratstva. Tohtoročná téma je „Bratstvo a prekonanie násilia“ s heslom „Všetci ste bratia“.

Svätý Otec vo svojom posolstve vyjadruje prianie, aby „Božia láska bola viditeľná medzi nami, v našich rodinách, komunitách a v spoločnosti“. Je to výzva stať sa „poslami a tvorcami pokoja“ angažovanosťou pri prekonávaní násilia.

Pokoj treba podľa pápeža Františka vnímať „ako ovocie integrálneho rozvoja všetkých“,  z ktorého sa rodí „nový vzťah aj so všetkým stvorením“. Pokoj „sa tvorí deň čo deň trpezlivosťou a milosťou v lone rodiny, v dynamike spoločenstva, vo vzťahoch v práci, vo vzťahoch s prírodou.“ Ide o „malé gestá úcty, načúvania, dialógu, ticha, lásky, prijatia, integrácie, ktoré vytvárajú priestor, kde je možné dýchať bratstvo,“ píše Brazílčanom Svätý Otec.

Podľa nedávno zverejnených štatistík je Brazília krajinou v ktorej sa udialo 13 percent vrážd spáchaných na celom svete. Reagujúc na túto skutočnosť pápež František v závere svojho posolstva dodáva, že „v Kristovi sme všetci jednou rodinou, zrodenou z jeho krvi na kríži našej spásy. Nech cirkevné spoločenstvá v Brazílii ohlasujú obrátenie a deň spásy pre spoločný život bez násilia.“

V závere Svätý Otec zvoláva na celý brazílsky ľud ochranu Panny Márie z Aparecidy a udeľuje mu svoje požehnanie. -ab-

inizio pagina

Tvít pápeža Františka: Kto pokorne a úprimne vyznáva hriechy

◊  

Kto vyznáva vlastné hriechy s pokorou a úprimnosťou, získava odpustenie a opäť nadobúda spojenie s Bohom a s bratmi. (Tvít pápeža Františka 14. februára 2018)

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Kauza blahorečenia Janka Havlíka je pred záverom diecéznej fázy

◊  

Slovensko 14. februára – Zakrátko sa zavrie diecézna fáza procesu blahorečenia Janka Havlíka, bohoslovca Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul umučeného komunistickým režimom. Rodák z Vlčkovian, dnes súčasti obce Dubovce pri Skalici, zomrel v roku 1965 vo veku 37 rokov na následky dlhoročného nespravodlivého väznenia za náboženskú činnosť.

Verejná ceremónia ukončenia diecéznej fázy s úradným zapečatením dokumentov sa uskutoční v sobotu 24. februára dopoludnia v Kostole sv. Vincenta de Paul na Tomášikovej ulici v Bratislave. Proces blahorečenia Janka Havlíka na diecéznej úrovni otvoril bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský v roku 2013. -jb-

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie zo 14. februára 2018

◊  

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina