Vatikán 16. februára – Postiť sa dôsledne, nie s predvádzaním sa, podceňovaním iných alebo uprostred hádok a škriepok. V homílii v Dome sv. Marty pápež František varoval pred nekoherentným pôstom a povzbudil spytovať sa, ako sa správame k druhým. V dnešnom prvom čítaní z Knihy proroka Izaiáša (Iz 58, 1-9b) čítame jasné vyjadrenie, aký pôst si praje Pán: «Rozviazať putá nespravodlivé, uvoľniť povrazy otroctva, zlomených prepustiť na slobodu a rozlámať všetky okovy».

Zdržiavať sa jedla je jednou z úloh v rámci Veľkého pôstu, pripomína Svätý Otec. „Ak si nemôžeš urobiť totálny pôst, pri ktorom pocítiš hlad až do kostí“, „tak sa posti pokorne, ale pravdivo“, žiada pápež. Prorok Izaiáš upozorňuje na viaceré nezrovnalosti pri praktizovaní cností, napr. zameriavať sa na vlastné obchody a na peniaze, zatiaľ čo pôst znamená „zrieknuť sa“.

Trápiť zamestnancov a popritom ďakovať Pánovi, že sa môžeš postiť. Úbožiaci, zdôraznil pápež, musia sa postiť, lebo nemajú čo jesť „a ty tiež nimi pohŕdaš“. Naopak je potrebné robiť pokánie v pokoji, „nemôžeš na jednej strane hovoriť s Bohom a na druhej s diablom,“ varuje pápež, pretože je to nekoherentné.

„«Nepostite sa už ako dnes, a váš hlas bude počuť na výsostiach» - teda nie [vyhlasovať] „my sa postíme“, „sme praktizujúci katolíci“, „ja patrím do tohto združenia, my vždy držíme pôst, robíme skutky pokánia“. Ale postite sa dôsledne, inak je to pokánie rozporuplné, ako hovorí Pán, hlasné, aby ho všetci videli a hovorili: „Aká je to len spravodlivá osoba, aký spravodlivý muž, aká spravodlivá žena...“ Toto je podvod, je to predstieraná cnosť.“

Je potrebné maskovať sa, ale serióznym spôsobom, s úsmevom, to znamená preto, aby nebolo vidno, že robíme pokánie. Posti sa, „aby si pomáhal iným, ale vždy s úsmevom“, povzbudzuje Svätý Otec. Pôst je spojený aj s uponížením a to sa činí pomyslením na vlastné hriechy a prosiac o odpustenie Pána. „Ale ak sa dostane na verejnosť tento hriech, ktorý som spravil, ak sa dostane do novín, aká hanba!“ – „Hľa, hanbi sa!“ povedal pápež pozývajúc k rozviazaniu nespravodlivých pút.

„Myslím na mnohé pomocnice v domácnosti, ktoré si zarábajú na chlieb svojou prácou: ponižované, nedoceňované... Nikdy nemôžem zabudnúť, ako som v detstve zašiel ku kamarátovi domov. Videl som jeho mamu ako dala facku pomocnici. 81 rokov a nezabudol som na to. „Nie, otče, ja nikdy nedám facku“ – „Ale ako sa k nim správaš? Dávaš im spravodlivú mzdu, dáš im dovolenku, je človekom alebo je zvieraťom, ktoré pomáha v tvojom dome?“ Myslite len na to. V našich domovoch, v našich inštitúciách, kde sú. Ako sa správam ja k pomocnici, ktorú mám v dome, k personálu, ktorý je v dome?“

Pápež František uviedol aj ďalší príklad z osobnej skúsenosti, ako raz pri rozhovore s istým známym upozornil toho človeka, že využívačne ťaží zo svojich pomocníc v domácnosti.  Ide o ťažký hriech, sú ľuďmi „ako my, na Boží obraz“, vysvetlil mu vtedy, keď dotyčný tvrdil, že sú „podradnými ľuďmi“.

Pôst, ktorý chce Pán – ako to pripomína aj prvé čítanie – pozostáva aj v „podelení sa o chlieb s hladným; v prijatí do domu chudobných, bez strechy nad hlavou; v zaodení nahého, bez zanedbania tvojich blízkych“. „Dnes – pripomína Svätý Otec – sa diskutuje o tom, či poskytnúť strechu nad hlavou tým, čo prichádzajú s prosbou“.

A na záver pápež povzbudil počas Pôstneho obdobia „konať pokánie“, „zažiť aspoň trochu hladu“, „viac sa modliť“ a spytovať sa, ako sa správame k druhým:

„Siaha môj pôst až k pomoci druhým? Ak nie, je hraný, je nekoherentný a vedie ťa na cestu dvojakého života. Tvárim sa, že som správny kresťan ... ako farizeji, ako saduceji. Ale, vo vnútri ním nie som. Pros pokorne o milosť koherentnosti. Dôslednosti. Ak nemôžem urobiť nejakú vec, tak ju neurobím. Ale nerob ju nedôsledne. Urobím len to, čo môžem spraviť, ale s kresťanskou koherentnosťou. Nech nám Pán dá túto milosť.“ -ab-

Vatikán 16. februára – Na druhý deň po vstupe do Pôstneho obdobia sa pápež František stretol s kňazmi a trvalými diakonmi Rímskej diecézy. Prišiel za nimi do Baziliky sv. Jána v Lateráne, kde mali už od rána duchovnú obnovu s kajúcou bohoslužbou a príležitosťou prijať sviatosť zmierenia. Podnety na Pôstne obdobie im predložil v prednáške generálny vikár Svätého Otca pre Rímsku diecézu arcibiskup Angelo De Donatis. Pápež František prišiel medzi rímskych kňazov okolo 10.30 a vyše hodinu spovedal.

Po ukončení vysluhovania sviatosti zmierenia Svätý Otec adresoval všetkým prítomným svoju meditáciu, v ktorej sa zameral na život kňaza rozdelený do troch vekových období. Mladých kňazov prosil, aby si hľadali vlastný štýl kňazstva, pretože každé kňazstvo je výnimočné. Odporučil im, aby si našli duchovné vedenie u múdreho človeka, s ktorým by mohli konfrontovať svoje konanie.

Kňazom stredného veku, medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou, Svätý Otec pripomenul, že práve toto je obdobie očisťovania a skúšok. Povzbudil ich k hlbokej modlitbe a k udržaniu si aj naďalej duchovného vedenia pomáhajúceho pri rozlišovaní.

Tretia veková skupina, po päťdesiatke, sa podľa pápeža Františka vyznačuje zrelosťou. Povzbudil ich k radostnej láskavosti a ochote načúvať tým, ktorí prichádzajú k sviatosti zmierenia. Pripomenul ich úlohu pri tzv. „pastorácii ucha“, byť blízko tým, ktorí prežívajú bolesť a vďaka ich službe môžu kajúcnici prijať odpustenie.

V závere svojho príhovoru Svätý Otec pozval starších kňazov k dialógu s mladými kňazmi, aby im tak pomohli pri hľadaní koreňov.

Po stretnutí s kňazmi a trvalými diakonmi Rímskej diecézy v Lateránskej bazilike sa pápež rozhodol zájsť do blízkeho Pápežského seminára Rímskej diecézy. Pomodlil sa tam v kaplnke zasvätenej Panne Márii dôvery a poobedoval so sedemdesiatimi seminaristami. -ab-

Vatikán 16. februára – „Libanon má osobitné povolanie pokoja“- takto sa pápež František prihovoril členom Pápežského maronitského kolégia v Ríme, ktorých dnes prijal na osobitnej audiencii. Maronitská cirkev, ktorá patrí k východným katolíckym cirkvám, má pôvod v Libanone a rozšírená je na Blízkom východe, pričom väčšie komunity žijú aj v USA, Kanade či Austrálii.

Počiatky maronitov siahajú do záveru 4. storočia, keď pustovník svätý Maron (+410) zhromaždil okolo seba skupinu učeníkov a založil kláštornú komunitu v blízkosti antického sýrskeho mesta Apamea ležiaceho medzi Aleppom a Antiochiou.

Svätý Otec v príhovore vyzval rímsku komunitu maronitov, najmä kňazov pripravujúcich sa štúdiami na budúce poslanie, k upevňovaniu sa vo vlastných koreňoch, ako aj v pilieroch modlitby a prehlbovania vnútorného života, čo sa potom prejaví v ich misii. Ich aktuálnym povolaním je podľa pápežových slov práve utešovať trpiaci ľud Blízkeho východu:

„Ľud, ktorý vám bude zverený, dezorientovaný nestabilitou, ktorá žiaľ aj naďalej opakovane zasahuje Blízky východ, bude vo vás hľadať pastierov, ktorí ho utešia: pastierov s Ježišovým slovom na perách, s rukami pripravenými utierať slzy a prejavovať dobrotivú lásku trpiacim; pastierov, ktorí zabúdajú na seba a na vlastné záujmy, lebo každý deň z Eucharistického chleba získavajú sladkú silu lásky, ktorá sýti; pastierov, ktorí nemajú strach „nechať sa zjesť“ ľudom, ako dobré chleby ponúknuté bratom.“

Na pokušenie „konať podľa spôsobu sveta“, teda vyhľadávajúc toho, kto je silný a majetný a nie toho, kto je slabý a bez prostriedkov, treba reagovať rozhodným návratom ku koreňom, k Ježišovi, povedal svätý Otec:

„K Ježišovi, ktorý odmietol úspech, slávu, peniaze, lebo jeho jediným pokladom orientujúcim jeho život bola vôľa Otca: ohlasovať spásu všetkým ľuďom, životom hlásať milosrdenstvo Boha. Toto mení dejiny. A všetko sa začína tým, že nestratíme z pohľadu Ježiša, že naňho budeme hľadieť tak, ako svätý Maron, svätý Charbel, svätá Rafka a mnohí ďalší vaši „hrdinovia svätosti.“

Citujúc sv. Jána Pavla II. pripomenul pápež František členom maronitského kolégia osobitné „povolanie Libanonu byť svetlom pre národy regiónu a znamením pokoja pochádzajúceho od Boha“ a povzbudil ich venovať osobitnú starostlivosť mladým. -zk-

Vatikán 16. februára – Svätý Otec dnes prijal na osobitnej audiencii päťdesiat členov združenia Pro Petri Sede (Pre Petrov stolec) pôsobiaceho v krajinách Beneluxu, ktorého cieľom je finančne podporovať poslanie Cirkvi. Pápež František poďakoval prítomným za ich činnosť a za podporu, vďaka ktorej môže Cirkev pomáhať ľuďom bez rozdielov, „zvlášť tým najchudobnejším a tým, ktorí prišli o všetko pri nútenej emigrácii.“ -ab-

Ježišovo posolstvo je nepohodlné a vyrušuje nás, pretože sa konfrontuje so svetskosťou náboženskej moci a provokuje svedomie. (Tvít pápeža Františka 16. februára 2018)

Vatikán/Slovensko 16. februára – Ocenenie udelené šéfom slovenského rezortu diplomacie si vo štvrtok 15. februára prevzal v Ríme arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi. Na pôde Veľvyslanectva SR pri Svätej stolici mu cenu ministra odovzdal veľvyslanec Peter Sopko.  

Veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici a Zvrchovanom ráde maltézskych rytierov Peter Sopko pre Vatikánsky rozhlas vysvetlil dôvod ocenenia:

„Ocenenie udelil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Miroslav Lajčák otcovi arcibiskupovi Cyrilovi Vasiľovi za rozvoj vzájomných vzťahov so Svätou stolicou pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky.

Otec arcibiskup Cyril Vasiľ na svojej pozícii v Kongregácii pre východné cirkvi mimoriadnym spôsobom napomáha rozvoju vzájomných vzťahov, a to nielen so Slovenskom, ale vôbec s krajinami strednej a východnej Európy, a tým pádom mimoriadne napomáha všetkým kresťanom, ktorí v tomto regióne žijú.“ -jb-

AUDIO: 

Rakúsko 16. februára – Pri príležitosti druhého výročia historického stretnutia pápeža Františka s moskovským patriarchom Kirillom v Havane 12. februára 2016, sa konala vo Viedni medzinárodná konferencia o situácií kresťanov na Blízkom východe. Stretnutie spoločne organizovali Moskovský pravoslávny patriarchát a Pápežská rada na podporu jednoty kresťanov.

Po otváracom vystúpení viedenského arcibiskupa kardinála Christopha Schönborna, ktorý definoval túto historickú udalosť ako «posolstvo pre všetkých kresťanov a ľudí dobrej vôle» sa ujal slova metropolita Volokolamska Hilarion. Vedúci úradu pre vonkajšie cirkevné vzťahy Moskovského patriarchátu predniesol správu o utrpení, ktoré postihlo v posledných rokoch kresťanské komunity v Sýrii, Iraku, Egypte, ale tiež v Nigérii, Indii, Pakistane a ďalších krajinách.

Metropolita Hilarion poukázal na veľkú spoluprácu medzi Pravoslávnou a Katolíckou cirkvou pri doručení humanitárnej pomoci a tiež pri obnove zničených domov a bohoslužobných miest. V závere svojho vystúpenia vyjadril nádej, že konferencia dá „pokračovanie impulzu danému pápežom Františkom a patriarchom Kirillom v Havane“ a že „spoločné úsilie sa odteraz stane povzbudením pre našich prenasledovaných bratov a sestry.“

Na konferencii vystúpil aj predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kardinál Kurt Koch, ktorý poukázal na historické míľniky budovania vzťahov medzi Katolíckou a Pravoslávnu cirkvou, spojené s mučeníctvom. Ako uviedol, citujúc slová pápeža Františka, môžeme hovoriť o „ekumenizme krvi“, pretože „pre prenasledovateľov my nie sme rozdelení, nie sme luteráni, pravoslávni, evanjelici, katolíci [...] Nie. Sme jedno. Pre prenasledovateľov sme kresťania. Nezaujíma ich nič iné. Toto je ekumenizmus krvi, ktorý dnes prežívame“. -ab-

Vatikán/Maďarsko 16. februára – Pápež František prijal zrieknutie sa úradu arciopáta Pannonhalmy v Maďarsku Mons. Asztrika Várszegiho OSB a na tento post vymenoval 59-ročného P. Cirilla Tamása Hortobágyiho OSB, ktorý bol doteraz priorom spomínaného benediktínskeho arciopátstva. -zk-

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: