Vatikán 17. februára – Pri príležitosti 90. výročia založenia Pápežského regionálneho seminára pre Sardíniu prijal dnes pápež František na osobitnej audiencii 80 člennú komunitu seminára na čele s cagliarským arcibiskupom Mons. Arrigom Migliom. Seminár bol založený na podnet pápeža Pia XI. s cieľom formovať kandidátov kňazstva pre diecézy nachádzajúce sa na ostrovoch patriacich k Taliansku a v južnej časti krajiny. Pri svojom ustanovení bola táto formačná inštitúcia zasvätená Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu.

Svätý Otec vo svojom príhovore povzbudil mladých seminaristov, aby sa hneď od začiatku svojej formácie pripravili byť „kňazmi z ľudu a pre ľud, nie pánmi [im] zvereného stáda (porov. 1 Pt 5,3), ale služobníkmi“.

Pápež František pozval seminaristov, aby si uvedomili, že počas svojej seminárnej formácie prežívajú „výnimočné a neopakovateľné obdobie svojho života“ a môžu si stále viac uvedomovať milosť, ktorú im udelil Pán keď v nich „nechal zaznieť pozvanie zanechať všetko a nasledovať ho, prebývať s ním, aby boli poslaní kázať ( porov. Mt4,19-20; Mk 3,14)“.

O formačnom poslaní seminára Svätý Otec všetkým prítomným povedal:

„Seminár, skôr ako inštitúcia na získanie teologických a pastoračných schopností a miesto komunitného života a štúdia, je skutočnou cirkevnou skúsenosťou, jedinečnou komunitou misionárskych učeníkov pozvaných nasledovať Pána Ježiša zblízka, byť s ním vo dne i v noci, zdieľať  tajomstvo jeho kríža a Zmŕtvychvstania, nechať na seba pôsobiť Slovo a Ducha Svätého, aby ste si overili špecifické črty apoštolského nasledovania a dozrievali v nich. Odteraz nech je vašou starosťou primerane sa pripraviť na prevzatie slobodného a  neodvolateľného rozhodnutia  úplnej vernosti Kristovi a jeho Cirkvi a na vaše povolanie a poslanie.“

V závere svojho príhovoru ku komunite seminára zo Sardínie pápež František poukázal aj na skutočnosť, že „kvalita kňazov závisí vo významnej miere od nasadenia osôb zodpovedných za formáciu. Práve oni sú pozvaní s poctivosťou a múdrosťou pracovať na rozvoji celistvých a vyrovnaných osobností.“

Svätý Otec napokon všetkých prítomných zveril pod ochranu Panny Márie a udelil im svoje apoštolské požehnanie. -ab-

„Len ten kto vie uznať vlastné chyby a dokáže poprosiť o prepáčenie obdrží od iných pochopenie a odpustenie.“ (Tvít pápeža Františka 17. februára 2018)

Vatikán 17. februára – V Tlačovom stredisku Svätej stolice sa včera konala tlačová konferencia o tzv. predsynodálnom stretnutí, ktoré sa bude konať v Ríme od 19. do 24. marca v rámci príprav na 15. riadne generálne zhromaždenie Biskupskej synody venovanej mladým s titulom „Mladí, viera a rozlišovanie povolania“. Pred novinárov predstúpil generálny sekretár synody kardinál Lorenzo Baldisseri spolu s podsekretárom Mons. Fabiom Fabenem. Zástupcami mladých boli Stella Marilene Nishimwe z Burundi a mladý Talian Fillippo Passantino.

Pápež František vo výročný deň začiatku svojej služby na čele Katolíckej cirkvi, 19. marca, otvorí pracovné stretnutie viac ako 300 mladých z celého sveta v Kolégiu Mater Ecclesiae v Ríme. Svätý Otec odpovie na otázky mladých z piatich kontinentov, zastupujúcich nielen všetky biskupské konferencie, ale tiež cirkevné a dobrovoľnícke hnutia, iné kresťanské vierovyznania a náboženstvá. Svoje zastúpenie budú mať aj mladí, ktorí žijú v špeciálnych situáciách, ako napr. vo väzení alebo v zariadeniach pre liečbu drogovej závislosti.

Vychádzajúc z priania pápeža Františka, aby sa na príprave synody podieľali nielen mladí veriaci katolíci, ale aby mali možnosť sa vyjadriť všetci, aj tí neveriaci, sekretariát pre synodu pripravil v šiestich jazykoch facebookovú stránku pod názvom synod2018. Na stránku sa môžu pomocou vlastného konta prihlásiť mladí z celého sveta vo veku od 16 do 29 rokov, bez ohľadu na svoje vierovyznanie. O cieľoch tohto projektu mladý spolupracovník z Talianska Filippo Passantino povedal:

„Chceme vstúpiť do digitálneho sveta a využiť sociálne siete na prezentáciu a zozbieranie svedectiev, otázok, príbehov dnešných mladých, ktorí prežívajú ťažkosti v práci a v spoločnosti. Konečným cieľom, na ktorý chceme upriamiť pozornosť všetkých, je šťastie mladých, aby viac nenachádzali zatvorené dvere, ale znaky nádeje zo strany tých, ktorí majú zodpovednosť v tomto svete.“

Ako informoval kardinál Baldisseri, na online dotazník prišlo viac než 221 tisíc odpovedí, z ktorých 56% je z Európy. Ďalej uviedol, že je potrebné rozšíriť pastoračné pole pôsobnosti Cirkvi vo svete:

„Dnes existuje vo farnostiach mnoho rôznych centier pre mladých a Cirkev nemá len zlepšovať ponuku pastorácie mladých vo farnostiach prostredníctvom väčšej blízkosti, ale musíme tiež vyjsť mladým naproti mimo farnosti. A táto pred - synoda chce práve pozvať sem do Ríma nie len mladých, ktorí žijú vo farnostiach a v hnutiach, ale aj tých vzdialených. A tí, ktorí sa na nej zúčastnia, budú poslami tejto pekne prežitej skúsenosti v Ríme a apoštolmi medzi rovesníkmi.“

Ako odznelo na tlačovej konferencii, na tzv. predsynode budú okrem mladých prítomní aj rodičia, vychovávatelia, kňazi, či pastorační pracovníci. -ab-

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 1. pôstnu nedeľu rok B (Mk 1, 12-15): Poznaj sám seba

Istý slávny rabín si raz zmyslel, že vyskúša srdcia ľudí a že si preverí, ako o sebe samých zmýšľajú. Zavolal si teda troch náhodných chodcov, ktorí prechádzali popred jeho dom, k sebe dovnútra. Keď vošli, obráti sa k prvému a pýta sa ho: „Predstav si, že by si našiel mešec plný zlatých dukátov. Čo by si s ním urobil?“ „Dal by som ho okamžite tomu, komu patrí, samozrejme za predpokladu, že sa mi podarilo zistiť, kto to je. A k tomu, aby som to zistil, by som použil všetky dostupné prostriedky,“ odpovedá muž. „Hlupák!“ vykríkol rabín a dal tú istú otázku druhému. „Ja by som mešec nevrátil. Nechal by som si ho. Prečo by som mal hľadať jeho vlastníka? Veď mal si dávať pozor na svoje veci!“ „Darebák!“ vykríkol rabín. A na to položil tú istú otázku tretiemu. „Ako by som, pane, mohol vedieť, čo by som urobil, keby sa mi také niečo stalo?“ hovorí muž. „Mal by som silu vzdorovať svojim zlým náklonnostiam? Alebo by som sa im poddal a to, čo patrí niekomu inému by som si nechal?“ Neviem. Ale ak ma Boh Najvyšší – nech je jeho meno pochválené – posilní a dodá mi silu, aby som sa mohol postaviť proti svojim náklonnostiam, čo by som si veľmi želal, určite by som peniaze vrátil.“ „Tvoje slová sú krásne,“ volá rabín. „Si naozaj múdry človek!“

Prečo rabín nazval prvého muža hlupákom? Preto, lebo mu úplne chýbalo sebapoznanie a tak sa preceňoval. Bol si úplne istý, že keď takáto situácia nastane, on bude dosť silný na to, aby peniaze vrátil. Úplne sa spoľahol iba na seba, na svoju silu a na svoje dobré sklony. No ktorý človek si môže byť istý sám sebou?! Ľudia nepadajú preto, lebo sú slabí. Padajú preto, lebo si myslia, že sú silní a že oni sami si vystačia.

Prečo druhého muža rabín nazval darebákom? Preto, lebo bez najmenších výčitiek svedomia bol pripravený na to, že si privlastní to, čo mu nepatrí. Pre človeka, ako bol tento, je pokušenie dobrou príležitosťou obohatiť sa na úkor kohokoľvek.

A prečo rabín pochválil tretieho muža? Preto, lebo bol to človek nielen dobrý, ale aj múdry. Čo ho robilo múdrym, bola skutočnosť, že o sebe vedel, že je slabý ako každý človek. No napriek tomu dúfal, že keď bude stáť pred pokušením nechať si peniaze, bude dosť silný na to, aby sa rozhodol pre to, čo je správne. Vedel však, že aby tak urobil, k tomu potrebuje Božiu pomoc; preto bol odhodlaný túto Božiu pomoc hľadať.[1]

Každý z nás, milí priatelia, je naklonený k zlu. A toto zlo sa v mnohých z nás, žiaľ, často aj realizuje, keď v slabých chvíľach podliehame pokušeniam. Toto je pravda, ktorú dosť často, k svojej vlastnej škode, prehliadame. Najväčším naším problémom je neznalosť seba samých a naša neschopnosť uznať, že v našom vnútri sa nachádza zlo a že sa musíme ním zaoberať, lebo inak nás pohltí. Ako však spoznať samých seba?

Návod nám dáva dnešné evanjelium. Ježiš hneď ako bol pokrstený a ako sa rozhodol začať verejne účinkovať odchádza do samoty, na púšť. Načo? Aby sa tam podrobil testovaniu. Evanjelista Marek doslovne hovorí, že „Satan ho pokúšal“, čo je presne to: testoval ho.

Na takúto púšť by sme mali z času na čas odchádzať aj my. Každý z nás potrebuje miesto, kde by mohol v tichu a samote uvažovať sám nad sebou a nad tým, čo robíme a takto sa lepšie spoznávať. Ako to robiť?

Duchovná literatúra nám ponúka päť spôsobov, cez ktoré je možné poznávať samých seba: (1) pozorovanie seba samého, (2) dôvera v intuícia, (3) skúmanie svojich motívov, (4) snaha o rast v poznaní a (5) uvedomovanie si svojej ohraničenosti[2]. Pozrime sa na ne trocha zbližša.

(1) Pozorovanie seba samého, ktoré sa môže diať buď tým, že ja sám budem uvažovať nad svojím správaním, alebo že poprosím iných, aby mi dali spätnú väzbu ohľadom toho, ako sa správam. Toto je veľmi dôležitý moment, lebo faktom je, že nie vždy dokážem vedome ustrážiť svoje správanie. A to je dobre. To, kto naozaj som vidím nie na správaní, ktoré mám pod kontrolou ale na reakciách, ktoré sú spontánne a nepredvídané.  Práve tieto spontánne, neplánované a neustrážené reakcie mi veľa hovoria o mne samom a o tom, kde potrebujem ešte trocha popracovať.  

(2) Intuícia je ďalším prostriedkom na sebapoznanie. Máme veľa tendencií, ktoré sa ešte neprejavili. No akosi kdesi tušíme, že by sme mohli byť na ne zraniteľní, keby sme si na ne nedali pozor. Je jasné, že intuícia má svoje hranice. Nemožno žiť predsa v akejsi neustálej paranoji. Veci treba aj skúšať a učiť sa aj na chybách. No nemali by sme ani hazardovať. Intuícia môže byť pre mnohých z nás – v obraznom zmysle – aj akýmsi „vliatym poznaním“, ktorým nás vedie Boh k tomu, aby sme sa nepreceňovali a nešli do vecí, na ktoré nemáme.

(3) Skúmanie svojich motívov je kľúčom pri tzv. duchovnom rozpoznávaní. Mnohé šľachetné formy nášho správania, alebo dokonca hrdinské rozhodnutia môžu mať nesprávne motívy. A keď ich nespoznáme, môžu nás i iných priviesť ku katastrofe. Pravdou je, že málokto sa úmyselne rozhodne pre niečo z nesprávnych motívov. No každý z nás má tendenciu žiť v sebaklame a tento sebaklam treba odhaliť. Výsledok našej práce, ktorú vykonávame z nesprávnych motívov nikdy nemôže byť dobrý.

(4) Snaha o rast v poznaní. Tu ide o študovanie, o rozhľadenosť, o vedomosti, o múdrosť, o hľadanie kľúča k veciam. Človek by mal celý život rásť v poznaní. Preto sa nám odporúča čítanie, štúdium, meditácia, rozhovory. Najväčším prostriedkom poznania je však láska. Preto tí, čo milujú, nehrešia. Okrem Ježiša, ktorého poznanie v láske bolo dokonalé, mala takéto poznanie ešte jeho matka Mária. Ostatní z nás potrebujeme v takomto poznávaní neustále rásť.

(5) Uvedomovanie si svojej ohraničenosti. Ide o prežívanie svojich darov a svojich schopností, ale aj svojich limitov a svojej ohraničenosti. Človek si musí dôverovať a púšťať sa do rozvoja toho najlepšieho, čo v sebe nosí, no na druhej strane sa musí vedieť zmierovať aj s tým, že má svoje hranice, že zlyháva a že nie všetko, čo chce, sa mu aj podarí. Často padá a niekedy dokonca veľmi. V konečnom dôsledku ho toto poznanie privedie k pocitu závislosti na Bohu a k priľnutiu k Bohu k jeho pomoci.

Toto sú aspoň niektoré prostriedky k sebapoznaniu. Možno existujú ešte ďalšie. V každom prípade nech nám je svetlom i výzvou myšlienka, že bez sebapoznania nie je možná duchovná púť. Nech teda duchovná púť, ktorú sme týmto pôstom začali, prinesie hojné plody.

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: