Vatikán 23. februára – Svätý Otec a členovia Rímskej kúrie dnes ráno poslednou meditáciou ukončili duchovné cvičenia s témou: „Chvála smädu“ . Pápež František na záver poďakoval 52-ročnému portugalskému kňazovi, teológovi a básnikovi José Tolentinovi de Mendonça, ktorý ich týmto časom sprevádzal. Na úvod svojho poďakovania pripomenul, že tieto cvičenia majú svoje pokračovanie v dnešnom Dni modlitby a pôstu za Konžskú demokratickú republiku, za Južný Sudán, ako aj za Sýriu. Exercitátorovi poďakoval hlavne za príklady z Písma, ktoré všetkých účastníkov exercícií upozornili na skutočnosť, že Duch Svätý pôsobí aj mimo Cirkvi:

„Ďakujeme, že ste nám pripomenuli, že Cirkev nie je klietkou pre Ducha Svätého, že Duch tiež lieta vonku a pracuje vonku. A prostredníctvom citátov a slov ste nám ukázali, ako pracuje v neveriacich, v „pohanoch“, v ľuďoch iných náboženských vyznaní: je univerzálny, je to Duch Boží, ktorý je pre všetkých. Aj dnes existujú „Kornéliovia“, „stotníkovia“, „strážcovia Petra vo väzení“, ktorí prežívajú vnútorné hľadanie alebo dokonca vedia rozlíšiť isté volanie.“

Na záver Svätý Otec poďakoval za pozvanie otvoriťsa bez strachuna pre pôsobenie Ducha Svätého a exercitátora poprosil, aby sa aj naďalej za nich modlil. -ab-

Vatikán/Peru 23. februára – Pápež František po návrate z duchovných cvičení vyjadril svoju duchovnú blízkosť osobám zasiahnutým stredajšou tragickou nehodou autobusu v peruánskom meste Arequipa, ktorá si vyžiadala viac než 30 mŕtvych a desiatky zranených.

Ako sa píše v telegrame adresovanom arcibiskupovi Arequipa Mons. Javierovi del Rio Alba, „v týchto chvíľach veľkej bolesti“ pápež František „vyprosuje pre všetkých materský príhovor Panny Márie a udeľuje apoštolské požehnanie ako znak kresťanskej nádeje vo vzkrieseného Pána“, uvádza v telegrame v mene pápeža kardinál Parolin. -ab-

Rím 23. februára – Pápež František zajtra prijme na osobitnej audiencii dcéru a manžela Asie Bibiovej, kresťanky z Pakistanu, ktorá je už deväť rokov vo väzení a zároveň aj mladú Nigérijčanku Rebeccu Bitrusovú, ktorá bola dva roky v zajatí teroristickej organizácie Boko Haram. Títo svedkovia prenasledovania kresťanov sú v Ríme hosťami katolíckej organizácie Pomoc trpiacej Cirkvi (Kirche in Not), ktorá je usporiadateľom zajtrajšieho červeného osvetlenia Kolosea na pamiatku prenasledovaných kresťanov.  

„Moja mama je v poriadku, dúfame v jej prepustenie a pápeža poprosíme, aby sa za nás modlil“, uvádza Eisham, najmladšia dcéra Asie Bibiovej, ženy, ktorá bola pred deviatimi rokmi zadržaná a odsúdená na trest smrti kvôli pochybnému obvineniu z rúhania. Pápež naposledy prijal spomínaných dvoch členov jej rodiny pri jednej z generálnych audiencií v roku 2015.

Rebecca Bitrusová, 28-ročná Nigérijčanka, ktorá bola dva roky rukojemníčkou skupiny Boko Haram, vo väzení otehotnela po znásilnení strážcom. Dieťa prijala a po úteku sa jej podarilo opäť nájsť svojho manžela. „Nikdy som neprestala dôverovať Bohu“, povedala vo svedectve.

Zajtra sa okrem rímskeho Kolosea do červena sfarbia aj ďalšie dve kultúrne pamiatky v Sýrii a Iraku: Maronitský kostol sv. Eliáša v Aleppe a kostol sv. Pavla v Mosule. Cieľom tejto iniciatívy organizácie Pomoc trpiacej Cirkvi je zviditeľňovať problém prenasledovania kresťanov a iných náboženských menšín a podporovať dodržiavanie náboženskej slobody vo všeobecnosti. -zk- 

Vatikán 23. februára – Najbližší pondelok 26. februára sa vo Vatikáne uskutoční už 23. stretnutie pápeža Františka s Radou kardinálov C9. Ide o tohtoročné prvé stretnutie poradnej rady, ktorú Svätý Otec ustanovil pred štyrmi rokmi s cieľom pomáhať pápežovi „vo vedení univerzálnej Cirkvi a študovať projekt revízie Apoštolskej konštitúcie Pastor Bonus o Rímskej kúrii“. O budúcich perspektívach prác C9 sa v rozhovore s Alessandrom Gisottim pre Vaticannews vyjadril sekretár Rady kardinálov taliansky biskup Mons. Marcello Semeraro týmito slovami:

„Povedal by som, že na ďalšom zasadnutí sa opäť preberú otázky, ktoré už boli zaradené do programu, aj preto, že v procese reformy sa niektoré etapy vyjasňujú. Povedzme teda, že pohľad Rady kardinálov na základné dikastériá je už v záverečnej fáze. Sme v momente opätovného premýšľania, aj počínajúc reflexiou nad vykonanou prácou. Urobená práca pomohla tiež objasniť niektoré otázky, ktoré sa na prvý pohľad nezdali urgentné.“

„Reforma je pohyb“ povedal pápež počas posledného zasadnutia C9 minulý december. Aký význam má reforma chápaná v tomto zmysle, ktorý môžeme definovať plne ignaciánskym, podľa sv. Ignáca z Loyoly?

„V prvom rade, reforma Rímskej kúrie sa zrodila z hnutia, ktoré treba chápať, tak ako ste povedali, v Iganciánskom zmysle. Počas stretnutí, ktoré predchádzali poslednému konkláve, nastal medzi kardinálmi duchovný pohyb. A z tejto konfrontácie vzišla naliehavosť, že nový pápež bude musieť venovať pozornosť reforme Rímskej kúrie, reforme nie v zmysle opravy niečoho, čo je zlé, čo nefunguje, ale reformy v zmysle toho „semper reformanda“, čo normálne platí pre Cirkev, ale čo sa ešte priamejšie môže povedať o Rímskej kúrii. Kúria vždy zažívala zásahy, aj za Pia X., Pavla VI., Jána Pavla II. a tiež Benedikta XVI., ktoré môžeme nazvať „reformnými“. To znamená robiť realitu čoraz transparentnejšou, stále viac zodpovedajúcou  účelu. V tomto zmysle verím, že je tiež potrebné povedať, že reforma bude vždy prinášať úpravy. Reforma Kúrie sa nerobí raz a navždy!“ -ab-

Náš nebeský Otec stále počúva svoje deti, ktoré k nemu v bolesti volajú. Obetujme mu dnes Deň modlitby a pôstu za pokoj.  (Tvít pápeža Františka 23. februára 2018) 

Slovensko 23. februára – Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul, Arcibiskupský úrad v Bratislave a obec Dubovce pozývajú v sobotu 24. februára 2018 na ukončenie diecéznej fázy procesu blahorečenia Božieho služobníka Jána Havlíka, bohoslovca Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul umučeného komunistickým režimom. Rodák z Vlčkovian, dnes súčasti obce Dubovce pri Skalici, zomrel v roku 1965 vo veku 37 rokov na následky dlhoročného nespravodlivého väznenia za náboženskú činnosť.

Verejná záverečná ceremónia sa uskutoční v Kostole sv. Vincenta de Paul na Tomášikovej ulici č. 8 v Bratislave.  Program sa začne o 9:00 h. Spojený bude so záverečnými prísahami, verejným zapečatením dokumentov určených Kongregáciou pre kauzy svätých, ako aj ich prevzatie do Ríma a sprievodný program. Ukončenie je naplánované na 10:30 h. Bezprostredne po záverečnom zasadnutí bude možný krátky priestor na rozhovor - otázky médií priamo s účastníkmi procesu.

 Na ukončení diecézneho procesu sa očakávajú viacerí hostia. Záverečnému zasadaniu bude predsedať bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. Ďalej budú prítomní členovia tribunálu: biskupský delegát v procese P. Milan Čaniga, promótor spravodlivosti P. Peter Slepčan, notárka procesu Mária Zimanová, vicepostulátor procesu P. Emil Hoffmann, CM a druhá vicepostulátorka procesu Helena Sláviková.  Tí budú zároveň skladať záverečné prísahy.

 Ďalej prídu provinciál Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta P. Jaroslav Jaššo, CM; predseda historickej komisie Róbert Letz, členovia historickej komisie, prekladatelia v kauze Enzo Passerini a Rosangela Libertiniová, lekárka Katarína Sedláková, zástupcovia z obce Dubovce - starostka Dana Dorotea Mikulová a vicestarostka Katarína Ondrušová, starosta mestskej časti Ružinov Dušan Pekár a ďalší hostia.

Diecéznu fázu procesu blahorečenia Jána Havlíka otvoril 9. júna 2013 v Skalici Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska.

Životopis Jána Havlíka ( narodil sa 12. februára 1928; zomrel 27. decembra 1965):

Seminarista Misijnej spoločnosti sv. Vincenta. Obetavý muž, ktorý skutkami svedčil o trvalo platných hodnotách. Svedok viery, ktorý slúžil pravde i za cenu svojho života. Strávil niekoľko rokov vo väzení a na nútených prácach v uránových baniach. Po jedenástich rokoch utrpenia bol ako smrteľne chorý pacient prepustený na slobodu. Zomrel vo veku 37 rokov na následky neľudského zaobchádzania.

Ján Havlík sa narodil ako najstarší zo štyroch detí. Rodina bola veľmi chudobná. Jeho rodičia boli veriaci ľudia, ovplyvnila ho aj jeho teta Angela, ktorá bola sestrou vincentkou. Janko chodil osem kilometrov pešo do školy v Holíči.
V roku 1943 sa v Banskej Bystrici stal žiakom apoštolskej školy Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Pri povstaní v auguste 1944 boli žiaci najprv premiestnení do Trnavy, potom odišli domov. Po skončení vojny sa Janko do Banskej Bystrice vrátil, aby štúdium dokončil. V máji 1949 zložil maturitu.

O rok neskôr, v máji 1950, bol Havlík spolu s ostatnými novicmi násilne odvezený z apoštolskej školy do "preškoľovacieho ústavu" v obci Kostolná. Nasledovali nútené práce pri stavbe Priehrady mládeže v Nosiciach, kde musel zostať do augusta 1950. Našiel si potom podnájom v Nitre a pri zamestnaní pokračoval v štúdiu teológie.

Dňa 29. októbra 1951 vtrhli do podnájmu ozbrojené sily ŠtB, Havlík a jeho spolubývajúci boli zatknutí. Vo vyšetrovacej väzbe, kde bol podrobený mučeniu, zostal 15 mesiacov. Vo februári 1953 bol v Nitre v rámci procesu Štefan Krištín a spol. odsúdený za vlastizradu na 10 rokov väzenia. Bol prevezený do pracovného tábora Rovnosť u Jáchymova, kde pracoval v uránových baniach.

Na konci leta 1958 bol obžalovaný druhýkrát kvôli misijnej službe spoluväzňom. Čakala ho vyšetrovacia väzba v Ruzyni. Pri súdnom procese mu bol trest navýšený o ďalší rok. Jeho zdravotný stav bol však už v roku 1960 natoľko zlý, že musel byť prevezený do väzenskej nemocnice vo Valdiciach. Po niekoľkých mesiacoch bol premiestnený do väzenskej nemocnice v Ilave. V októbri 1962 bol síce prepustený na slobodu, ale s podlomeným zdravím, na ktorom sa vážne podpísalo fyzické trápenie i psychické stresy. Zomrel na Vianoce v roku 1965 vo veku 37 rokov. (Zdroj: TK KBS)

K mikrofónu sme si pozvali vicepostulanta procesu Jána Havlíka Emila Hoffmanna, člena Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul:

Audio:  

(Rozhovor pripravil Jozef Bartkovjak)

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: