Vatikán 28. februára – Pápež František dnes prijal na generálnej audiencii vyše 12-tisíc pútnikov. V katechéze pokračoval v cykle o svätej omši, pričom prešiel k rozoberaniu jednotlivých prvkov bohoslužby obety. Tentoraz sa venoval najmä významu prinášania obetných darov na oltár, ktorým sa začína liturgia Eucharistie.

Pri slávení svätej omše je dôležité pamätať, že „prvým kresťanským oltárom bol oltár kríža“, pripomenul pápež. Keď veriaci prinášajú na oltár „plody zeme a práce ľudských rúk“, vtedy sa ich život, utrpenie, modlitba a práca „spájajú s Kristovým životom, s jeho vzdávaním chvály, utrpením, modlitbou, prácou a s jeho dokonalou obetou, a tak nadobúdajú novú hodnotu,“ vysvetlil Svätý Otec.

Pre chladné počasie s teplotami pod nulou sa audiencia konala v Aule Pavla VI., ktorá pojme niečo vyše 7000 osôb. Ostatných prichýlili v Bazilike sv. Petra, kde ich prišiel Svätý Otec osobitne pozdraviť.

Pápež František pozdravil zvlášť veriacich zo Sýrie, Svätej zeme a blízkovýchodných krajín. Všetkých veriacich povzbudil k modlitbe za bratov a sestry v krajinách, ktoré sú vo vojne, osobitne za prenasledovaných kresťanov vyháňaných z Blízkeho východu. „Nech vás Pán všetkých požehnáva a ochraňuje od zlého!“ zakončil pápež svoj pozdrav.

‎Medzi vyše dvoma stovkami slovenských pútnikov boli veriaci z farností Doľany, Častá, Spišská Belá, Spišské Podhradie, Podhorany pri Prešove, ako aj učitelia z Cirkevnej základnej školy sv. Demetra v Ražňanoch a spoločenstvo Gymnázia Jána Adama Raymana v Prešove.

Samotnej katechéze pápeža Františka predchádzal úryvok z Evanjelia podľa Marka:

«Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili, povedali: „Päť a dve ryby.“ Tu im rozkázal usadiť všetkých (...). Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali» (Mk 6, 38-39.41).

Vatikán 28. februára – Dnes sa skončilo trojdňové zasadanie rady kardinálov C9, ktoré bolo prvým v tomto roku a zároveň 23. v celkovom poradí. O jeho priebehu dnes na brífingu informoval vatikánsky hovorca Greg Burke, pričom uviedol, že najbližšie stretnutie Rady kardinálov sa uskutoční od 23. do 25. apríla.

Na zasadaní, ktoré prebiehalo od pondelka 26. februára, boli prítomní všetci členovia rady s výnimkou austrálskeho kardinála Georga Pella. Konžský kardinál Laurent Monsengwo Pasinya kvôli nečasu priletel do Ríma až v pondelok večer. Na stretnutiach sa zúčastnil aj Svätý Otec s výnimkou dnešného rána, ktoré venoval generálnej audiencii.

Počas denných pracovných stretnutí v čase 9.00-12.30 a 16.30-19.00 kardináli preberali témy ako teologický status biskupských konferencií, ľudské zdroje Svätej stolice, obmedzenie ekonomických výdavkov či ochrana maloletých. Konkrétnejšie sa venovali trom dikastériám: pre integrálny ľudský rozvoj, pre východné cirkvi a evanjelizáciu národov.

Ako informuje tlačové komuniké, pri otázke teologického statusu biskupských konferencií vychádzali kardináli z reflexie nad 32. bodom apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium, v ktorej sa píše: «Ešte sa dostatočne nestanovil štatút biskupských konferencií, ktorý by ich definoval ako nositeľky konkrétnych kompetencií vrátane určitej vlastnej učiteľskej autority. Prílišná centralizácia namiesto toho, aby bola nápomocná, komplikuje život Cirkvi a jej misionársku dynamiku».

„Ide tu o relektúru motu proprio Apostolos suos v duchu zdravej decentralizácie, o ktorej častokrát hovorí pápež, zdôrazňujúc, že je to vždy on, kto chráni jednotu Cirkvi“, uviedol vatikánsky hovorca pri novinárskom brífingu.

Riaditeľ Tlačového strediska tiež informoval, že Rada pre ekonómiu rozhodla o zostavení smerníc pre inštitúcie Svätej stolice s cieľom zníženia nákladov. Témou diskusie C9 boli aj rozličné možnosti Kongregácie pre náuku viery pre rýchle spracovanie prípadov zneužívania maloletých. -zk-

Vatikán 28. februára – Dnes doobeda slávnostne otvorili dvojdňový Medzinárodný kongres o paliatívnej starostlivosti, ktorý organizuje Pápežská akadémia pre život pod vedením arcibiskupa Vincenza Pagliu. Cieľom kongresu s účasťou vyše 400 špecialistov z 38 krajín sveta je šíriť kultúru pozornosti voči pacientovi v poslednom štádiu ochorenia, aby nikto nezomrel v opustenosti.

Účastníkov kongresu pozdravil v mene Svätého Otca aj štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. V zaslanom liste píše o dôležitosti paliatívnej starostlivosti, ktorá poukazuje na poslanie medicíny. Ide o „znovuobjavenie najhlbšieho poslania medicíny, ktoré pozostáva v prvom rade v starostlivej opatere. Jej úlohou je opatrovať stále, aj vtedy keď nie vždy je možné uzdravenie.“

Kardinál Parolin sa v liste venoval aj problematike „terapie bolesti“, ktorá úzko súvisí s otázkou eutanázie, keďže používanie niektorých liekov má vedľajšie účinky. „Etické kritérium sa nemení, ale použitie týchto procedúr vyžaduje vždy pozorné rozlišovanie a veľkú obozretnosť,“ uviedol kardinál Parolin.

Medzinárodný kongres o paliatívnej starostlivosti otvoril svojim príhovorom predseda Pápežskej akadémie pre život arcibiskup Vincenzo Paglia, ktorý okrem iného povedal, že „ujať sa starostlivosti o iných je tiež jediným spôsobom ako poraziť «kultúru skartovania»“. Z tohto dôvodu vyjadril túžbu po širokej aliancii zdravotnej a sociálnej starostlivosti medzi subjektmi s rozdielnym svetonázorom a náboženskou príslušnosťou, na podporu účinných krokov v pomoci najviac trpiacim ľuďom. -ab-

Vatikán 28. februára – Dnešný 28. február je venovaný medzinárodnej solidarite v zápase so zriedkavými chorobami. Pápež František v tejto súvislosti zverejnil zo svojho konta na Twitteri nasledujúcu myšlienku:

„Vyzbrojení iba Ježišom, môžeme sa navzájom podržať a čeliť každej výzve s odvahou a nádejou.“

Pri príležitosti 11. medzinárodného dňa zriedkavých chorôb vydal posolstvo prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj kardinál Peter Turkson s titulom Ukážme, že sme nablízku tomu, kto je vzácny! Kladie v ňom dôraz na rozvoj lekársko-vedeckého výskumu v tejto oblasti. Podľa oficiálnych údajov chorobami z kategórie vzácnych či zriedkavých trpí okolo 400 miliónov ľudí na celom svete. Pre asi tisícku z týchto chorôb neexistujú ani základné vedecké informácie.

Kardinál Turkson vo svojom posolstve píše o situácii vedeckého výskumu zriedkavých chorôb a o dôstojnosti chorých takto:

„Je známe, že zriedkavé choroby sú mimo veľkých investícií nadnárodných farmaceutických firiem, ktoré financujú skoro výhradne výskum rozšírenejších chorôb. Z tohto dôvodu sa v súvislosti s genetickými chorobami hovorí o „osirotených“ chorobách a často o nich hovoria len samotní chorí, organizujúci sa v špecializovaných združeniach. Ale aj keď choroby a lieky sú „osirotenými“, nemôžeme nechať „osirotenými“ ľudské osoby. Každý chorý musí byť prijatý a milovaný a žiadna choroba ho nesmie odsúdiť k opustenosti a k vylúčeniu. Samotný Ježiš nás učí, že «ľudská osoba je vždy vzácna, vždy obdarená dôstojnosťou, o ktorú ju nič a nikto nemôže pripraviť, zvlášť nie choroba» (pápež František, Príhovor pri audiencii pre chorých na Huntingtonovu chorobu spolu s ich rodinami, Vatikán, 18. mája 2017).“

Prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj pripomenul aj ďalšie slová pápeža Františka na túto tému, tentoraz z posolstva účastníkom 31. medzinárodnej konferencie „V prospech kultúry zdravia...“ z 12. novembra 2016, v ktorom poukázal na súvislosť medzi ochranou stvorenstva a prevenciou zriedkavých chorôb:

„Mnohé zriedkavé choroby majú genetické príčiny, pre iné majú veľkú závažnosť faktory životného prostredia, ale aj keď sú príčiny genetické, znečistené prostredie znásobuje škody. A najväčšie bremeno zaťažuje najchudobnejšie obyvateľstvo. Preto chcem opäť  zdôrazniť absolútny význam úcty a ochrany voči stvorenstvu, nášmu spoločnému domu.“ -ab-

Vatikán 27. februára – Pán sa nikdy neunaví volať každého k zmene života, spraviť krok smerom k Bohu a vykročiť k obráteniu. Robí to s otcovskou vľúdnosťou a dôverou Otca: kiež sa rovnako správajú aj spovedníci. Toto je centrálna myšlienka dnešného príhovoru Svätého Otca pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty.

Pápež František vychádzal z pozvania k obráteniu v dnešnom liturgickom čítaní z Knihy proroka Izaiáša (Iz 1,10.16-20). Vo svojom príhovore poukázal na „špeciálny“ postoj Ježiša voči našim hriechom. „Nevyhráža sa, ale volá s vľúdnosťou, dáva dôveru“, vysvetlil Svätý Otec a uviedol aj biblický príklad: „Príďte, budeme sa pravotiť“, hovorí Pán vodcom Sodomy a obyvateľom Gomory, ktorých už prv upozornil na „zlo“, ktorého sa majú vyvarovať a na „dobro“, ktoré majú nasledovať. Takto sa Boh správa aj voči nám, pokračoval pápež František:

„Pán hovorí: «Poď sem. Poďte a diskutujme. Porozprávajme sa trochu.». Nestraší nás. Je ako ten otec dospievajúceho syna, ktorý vtedy, keď syn vyvedie nejakú hlúposť, musí ho pokarhať. A vie, že ak pôjde na neho s palicou, nedopadne to dobre, že musí prísť s dôverou. Pán nás v tomto úryvku volá takto: «Tak poďte. Dáme si spolu kávu. Porozprávame sa, vydiskutujeme si to. Nemaj strach, nechcem ťa biť». A keďže vie, že syn si v duchu hovorí: «Ale som toho navyvádzal...», rýchlo povie: «Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú ako sneh, a keby boli červené sťa purpur, budú ako vlna».“

Ježiš si počína podobne ako otec, ktorý „gestom dôvery pritiahne syna k odpusteniu a premene srdca.“ Takto to urobil so Zachejom či s Matúšom - pripomenul Svätý Otec - a  robí to tak i v našom živote, ukazuje nám „ako urobiť ďalší krok na ceste obrátenia“:

„Ďakujme Pánovi za jeho dobrotu. On nás nechce palicovať a odsúdiť nás. Dal za nás svoj život, toto je jeho dobrota. A vždy hľadá spôsob ako sa dostať k srdcu. A my kňazi, keď sme na mieste Pána, musíme vycítiť obrátenie, aj my máme mať tento postoj dobroty, ako hovorí Pán: «Poďte, pohovorme si bez problémov, odpustenie existuje», a nie hneď začať s hrozbami.“

Pápež František k tomu vyrozprával skúsenosť istého citlivého spovedníka, kardinála, ktorý bežne spovedáva v Ríme: keď tento vycíti, že ide o hriech, ktorý je „veľký“, nezastaví sa príliš, ale ďalej vedie rozhovor. „A toto otvára srdce“ zdôrazňuje Svätý Otec, „a tá druhá osoba cíti pokoj“. Takto to robí Pán s nami, hovorí: «Poďte, porozprávame sa, pohovorme si. Prijmi potvrdenie o odpustení, odpustenie existuje»:

„Pomáha mi, keď vidím tento Pánov postoj: otec so synom, ktorý si myslí že je veľký, ktorý sa domnieva, že už vyrástol, a ešte je na polceste. A Pán vie, že my všetci sme na polceste a mnohokrát toto potrebujeme, potrebujeme počuť tieto slová: «Ale poď, neboj sa, poď. Odpustenie existuje». A toto nás osmeľuje. Ísť k Pánovi s otvoreným srdcom, on je otec, ktorý na nás čaká.“ -ab-

Vatikán /Taliansko 27. februára – „Boh je mladý“ (Dio è giovane) – to je titul pripravovanej knihy rozhovorov s pápežom Františkom na tému mladých ľudí. Konverzáciu s pápežom Františkom v nej vedie mladý taliansky novinár Thomas Leoncini, ktorý už minulý rok vydal knižný rozhovor so známym sociológom Zygmuntom Baumanom.

Publikácia z vydavateľstva Piemme zapadá do témy októbrovej Synody biskupov o mladých. Svetlo sveta uzrie 20. marca, v čase predsynodálneho stretnutia mladých v Ríme. Vyjde vo viacerých krajinách Európy, Latinskej Ameriky, ako aj v USA pri príležitosti diecézneho Svetového dňa mládeže, ktorý Cirkev každoročne slávi na Kvetnú nedeľu. Na Slovensku vyjde vo vydavateľstve Fortuna Libri.

Podobná kniha rozhovorov s pápežom Františkom vyšla pred dvoma rokmi v rámci Svätého roka milosrdenstva s titulom: „Meno Boha je milosrdenstvo“. V uplynulom roku zase pápež František formou konverzácie priblížil bohatstvo modlitby Otče náš pri televíznych stretnutiach s väzenským kaplánom z Padovy. -zk-

Vatikán 26. februára – Nesúďte a nebudete súdení. V homílii prednesenej v Dome sv. Marty Svätý Otec dôrazne zopakoval túto Ježišovu výzvu z dnešného evanjelia podľa Lukáša (Lk 6, 36-38). V tomto zornom uhle nás Cirkev v Pôstnom období pozýva prehodnotiť naše vzťahy s blížnymi a s Bohom. Pred Božím súdom v skutočnosti nikto nemôže utiecť, ani pred tým osobným, ani pred tým všeobecným. Všetci budeme súdení.

Vo vzťahu k blížnemu nás Ježiš pozýva nielen nesúdiť, ale navyše aj odpúšťať. Niekto z nás si možno povie: „Veď ja nikdy nesúdim, nesprávam sa ako sudca“, skonštatoval pápež František a upozornil, že sa žiada preskúmať naše postoje. „Koľkokrát je témou našich rozhovorov súdenie iných! ... Ale kto ťa ustanovil za sudcu?“, dodal pápež. „Súdiť iných je zlá vec, pretože jediným sudcom je Pán.“ Svätý Otec poukázal na varovné «nie» a súčasne aj na «áno» prítomné v dnešnom Božom slove:

„Pri našich stretnutiach, ktoré máme, obed, alebo čokoľvek iné, nech to trvá dajme tomu dve hodiny: Z tých dvoch hodín, koľko minút bolo venovaných súdeniu iných? Tu je to «nie». A kde je to «áno»? Buďte milosrdní. Buďte milosrdní, ako je váš Otec milosrdný. Ešte viac, buďte štedrí. Dávajte a dajú vám. Čo mi dajú? Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchovatú. Je to hojná Pánova štedrosť vtedy, keď my budeme hojne naplnení milosrdenstvom pri nesúdení.“

Svätý Otec ďalej poukázal na dnešné pozvanie Cirkvi k postoju pokory pred Bohom, ktorá spočíva v priznaní si, že sme hriešnikmi:

„My vieme, že Božia spravodlivosť je milosrdenstvo. Ale potrebujeme povedať: «Tebe prináleží spravodlivosť, a nám zahanbenie.» A keď sa stretnú Božia spravodlivosť s naším zahanbením, tam nastáva odpustenie. Verím, že som zhrešil voči Pánovi? Verím, že Pán je spravodlivý? Verím, že je milosrdný? Hanbím pred Bohom, pretože som hriešnik? Také jednoduché:  Tebe prináleží spravodlivosť, a mne zahanbenie. A vyprosujme si milosť zahanbenia.“

Pápež František v tejto súvislosti spomenul, že na človeka, ktorý robí zlo, má jeho materinská reč označenie „nehanebník“. Na záver zopakoval povzbudenie prosiť si o milosť,  „aby nám nikdy nechýbalo zahanbenie pred Bohom“.

„Je to veľká milosť: zahanbenie. Zopakujme si teda: postoj voči blížnemu, pamätať, že s mierou akou súdim ja, budem aj súdený – nemám súdiť. A ak poviem niečo o inom, nech je to s veľkodušnosťou, s veľkým milosrdenstvom. Postoj pred Bohom - toto je ten základný dialóg: „Tebe prináleží spravodlivosť, a mne zahanbenie“. -ab-

Všetci sme pozvaní prežívať radosť, ktorá sa rodí zo stretnutia s Ježišom, prekonať náš egoizmus, vyjsť z nášho pohodlia. (Tvít pápeža Františka 27. februára 2018)

Vatikán/Slovensko 27. februára – Uprostred Pôstneho obdobia vychádza v katolíckom vydavateľstve Spolok svätého Vojtecha knižný betseller pápeža Františka Otče náš. Svätý Otec v knihe vysvetľuje modlitbu Pána na základe otázok, ktoré mu kladie Marco Pozza, teológ a väzenský kaplán v Padove.

Pápež František postupne rozoberá jednotlivé vety Otčenáša, nepredkladá iba biblické súvislosti, ale modlitbu aplikuje na aktuálne témy dneška. Hovorí o rodinách trpiacich neprítomnosťou otca, o našej povinnosti starať sa o chudobných či o chlebe, ktorý sa nemá vyhadzovať.

Publikácia vychádza v zaujímavom grafickom stvárnení s modlitbou Otče náš napísanou rukou pápeža. Rozhovor pápeža Františka s Marcom Pozzom odvysielala na pokračovanie talianska katolícka televízia TV 2000. -mp-

Vatikán 26. februára – Svätý Otec František vymenoval apoštolského nuncia v Južnej Kórei a Mongolsku. Je ním 59-ročný Mons. Alfred Xuereb, pôvodom z Malty, ktorý doteraz zastával post vedúceho generálneho sekretára Ekonomického sekretariátu Svätej stolice. Spolu s menovaním povýšil Svätý Otec Mons. Xuereba na titulárneho arcibiskupa.

Mons. Xuereb bol od roku 2007 druhým osobným sekretárom pápeža Benedikta XVI. a v roku 2013 sa stal osobným sekretárom pápeža Františka. V tom istom roku bol menovaný aj za delegáta pre dve pápežské komisie skúmajúce otázky reštrukturalizácie ekonomicko-administratívnych zložiek Svätej stolice. Vo vedení Ekonomického sekretariátu pracuje od roku 2014.

Druhé menovanie, ktoré dnes zverejnila Svätá stolica sa týka Mons. Josého Avelina Bettencourta, súčasného vedúceho Protokolu Štátneho sekretariátu Svätej stolice. Svätý Otec ho vymenoval za titulárneho arcibiskupa a zároveň mu zveril úrad apoštolského nuncia.

55-ročný Mons. Bettencourt pochádza z portugalských Azorských ostrovov a ako kňaz bol inkardinovaný v kanadskej diecéze Ottawa. V diplomatických službách Svätej stolice je od roku 1999. Vedúcim Protokolu Štátneho sekretariátu je od roku 2012. -jb-

Rím 26. februára – Svätý Otec navštívil v nedeľu 25. februára ďalšiu z farností Večného mesta. Ako biskup Ríma sa v rámci svojho pravidelného pastoračného kontaktu s komunitami veriacich rozhodol venovať podvečer 2. pôstnej nedele Farnosti sv. Gelázia v severnej lokalite mesta  s názvom Ponte Mammolo.

Farnosť sv. Gelasia I. pápeža vyrástla na predmestskom sídlisku medzi obytnými blokmi len pred 40 rokmi.

Správca farnosti Giuseppe Raciti i jeho kaplán Alfio Carbonaro sú členmi cirkevnej rodiny „Misia Cirkev-svet“ (Missione Chiesa-mondo), zameranej na pastoračnú obnovu farností v duchu II. vatikánskeho koncilu. Spomenutý inštitút je už 30 rokov činný vo dvoch farnostiach v sicílskej Catanii. Rímsku farnosť sv. Gelázia spravuje od roku 2003.

Pri pastoračnej návšteve sa Svätý Otec najprv stretol v priestoroch farského športoviska s deťmi a mladými, ktorí navštevujú hodiny katechizmu a zúčastňujú sa na aktivitách oratória. Ocenil ich vytrvalosť, s akou vzdorovali dažďu pri čakaní na jeho príchod a pripomenul im, že kresťan odvážne kráča ďalej v každej situácii života, či je krásna alebo škaredá. Dá sa to však len vtedy, ak sa budeme držať Ježiša za ruku, dodal Svätý Otec v dialógu s deťmi.

Pri ďalšom stretnutí vo farských priestoroch pápež pozdravil rodiny, chorých a seniorov. Starým a chorým obyvateľom farnosti poďakoval za všetko, čo robia pre Cirkev a pre svet a upozornil, že ich úloha je veľmi dôležitá. Poďakoval im za ich svedectvo viery, za želanie dobra iným a  ich úlohu obrazne prirovnal ku „žeravej pahrebe pod popolom“.

Pod vrstvou problémov, ktorými žije táto doba, práve starí a chorí členovia spoločenstva podľa slov pápeža Františka predstavujú „žeravé uhlíky viery, nádeje a skrytej radosti“. Poprosil ich, aby aj naďalej boli takýmito ohniskami a nositeľmi ohňa vo svete: „Vy ste žeravými uhlíkmi sveta, žeravými uhlíkmi Cirkvi, ktoré udržiavajú oheň.“

Svätý Otec povzbudil starších, aby sa radi zhovárali s mladými, ktorí potrebujú ich skúsenosť a ich skrytý vnútorný oheň. Pri stretnutí so seniormi zavítal aj medzi zhromaždených chudobných a členov miestnej Katolíckej charity. Farská charita pomáha približne 250 chudobným a prichýlila aj dvoch migrantov z africkej Gambie.

Svätý Otec prítomných povzbudil, aby pokračovali v pestovaní úcty k životu, v starostlivosti o mladú generáciu a v rozvíjaní kultúry stretnutia a prijatia:

„O život treba starostlivo dbať, nie ho skartovať. ... Keď sa zanedbáva úcta k životu, zanedbáva sa starostlivosť o život, taká spoločnosť je na ústupe, pomaly hynie...

A dnes vidíme, koľké národy sa nestarajú o život, zanedbávajú starostlivosť o život. ... - «Veď deti zavadzajú, lepšie keď sa nenarodia, zbavíme sa ich.... A starí ľudia tiež zavadzajú , tých necháme bokom a nech sa zariadia ako vedia.» - Nie, toto nie. Pretože budúcnosť krajiny, budúcnosť jednej kultúry, budúcnosť rodiny, stojí na živote. - «Ale, otče, my máme inú budúcnosť, máme veľa peňazí a máme kontá v banke...» - Ale to je nanič. Ak nechrániš život, tieto peniaze sú ti nanič.

Poznal som jedného pána, ktorý bol lakomý, veľmi skúpy. Nemal deti, manželka bola jeho obeťou... Mal chorú matku. Ale bol až tak lakomý, že keď mu lekár povedal aby jej dával o určitej hodine jeden jogurt. A on jej dával len polovičku, aby druhú polovičku ušetril! A mal toľko peňazí...

Čo zostalo po tom človeku? Jeden žart medzi ľuďmi. Pretože po jeho pohrebe, viete čo ľudia hovorili?  «Aaa, bol to pekný pohreb, ale problém nastal, keď chceli zatvoriť truhlu.» – «Prečo?» - «Lebo ju nedokázali zavrieť!» – «Prečo?» – «Pretože si chcel všetko zobrať so sebou!» Nič sa neberie so sebou! Ten človek sa nestaral o život: zaujímal sa len o peniaze, o vlastné obchody...“

Pri farskej svätej omši s pápežom Františkom koncelebrovali okrem domácich kňazov aj generálny vikár pre Rímsku diecézu arcibiskup Angelo De Donatis, pomocný biskup pre severnú oblasť Ríma Mons. Guerino di Tora, ako aj kňazi z okolitých farností XI. rímskej prefektúry (dekanátu). Jedno z liturgických čítaní predniesol nevidiaci lektor.

V homílii Svätý Otec spontánnymi slovami hovoril o dvoch hlavných odkazoch evanjeliovej udalosti Ježišovo premenenia na hore pre život kresťana:

V ťažkých chvíľach má kresťan „pamätať na Ježišovu slávu, teda na to, čo ho čaká.“ Druhú radu vyvodil pápež František zo slov Nebeského Otca, ktoré zachytili traja učeníci pri Ježišovom premenení:

„«Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho!» Niet takej chvíle v živote, ktorú by sme nemohli prežiť naplno, avšak jedine ak počúvame Ježiša. V krásnych chvíľach: zastavme sa, aby sme počúvali Ježiša. V drsných chvíľach: zastavme sa a počúvajme Ježiša. Toto je cesta. On nám povie, čo máme robiť.“ -jb-

Vatikán 25. februára – Pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána v 2. pôstnu nedeľu pápež František vyslovil ďalšiu dôraznú výzvu na ukončenie vojny v Sýrii. Z okna pápežskej pracovne sa veriacim prihovoril týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry, v týchto dňoch sa moje myšlienky často uberajú smerom k milovanej a strýznenej Sýrii, kde sa vojna zintenzívnila, osobitne vo východnej Ghoute. Tento mesiac február bol jedným z najviac poznačených násilím počas siedmich rokov konfliktu: stovky, tisíce obetí z radov civilov, detí, žien, starcov. Boli zasiahnuté nemocnice, ľudia si nemôžu zaobstarať potraviny... Bratia a sestry, toto všetko je nehumánne. Nemožno bojovať proti zlu ďalším zlom. A vojna je zlo. Dôrazne preto vyzývam, aby ihneď prestali násilnosti, aby sa umožnil prístup humanitárnej pomoci – potravín a liekov – a evakuácia ranených a chorých. Modlime sa spoločne k Bohu, aby sa tak stalo okamžite.“

Po chvíli ticha sa pápež František s prítomnými na Námestí sv. Petra i tými, ktorí boli na diaľku spojení priamym prenosom pomodlil na tento úmysel „Zdravas, Mária“.

V katechéze pred modlitbou Anjel Pána dnes Svätý Otec poukázal na zmysel Ježišovho premenenia sa pred učeníkmi na hore Tábor. Vysvetlil, že Ježiš takto učeníkov pripravuje, aby zvládli skúšku, ktorá má prísť:

„Premenenie pomáha učeníkom – a aj nám – pochopiť, že Ježišovo utrpenie je tajomstvom bolesti, no ešte viac je darom lásky, nekonečnej lásky zo strany Ježiša. Udalosť Ježišovho premenenia sa na vrchu nám umožňuje lepšie pochopiť aj jeho zmŕtvychvstanie.“

Svätý Otec dnes z okna Apoštolského paláca pozdravil aj veriacich zo Slovenska, zvlášť pútnikov zo Spišskej diecézy:

„Srdečne zdravím všetkých vás, pútnici z Ríma, z Talianska a z rozličných krajín, osobitne tých, ktorí ste prišli zo Spiša, zo Slovenska.“

Medzi približne 80 slovenskými pútnikmi bola aj väčšia skupina z Oravskej Polhory.

Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešné evanjelium z druhej nedele pôstneho obdobia nás pozýva premýšľať o Ježišovom premenení sa (porov. Mk 9,2-10). Táto epizóda je spojená s udalosťou, ktorá sa odohrala šesť dní pred tým, keď Ježiš svojim učeníkom odhalil, že bude musieť v Jeruzaleme „mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ (Mk 8,31).

Táto predpoveď spôsobila v Petrovi i v celej skupine učeníkov zmätok, lebo sa nemohli zmieriť s predstavou, že by mal byť Ježiš zavrhnutý predstaviteľmi ľudu a potom zabitý. Oni totiž očakávali mocného a silného Mesiáša, ktorý bude vládnuť; Ježiš sa im ale predstavil ako pokorný, mierny služobník Boží, služobník ľudí, ktorý má darovať svoj život ako obetu a prejsť cestou prenasledovania, utrpenia a smrti.

Ako však možno nasledovať Majstra a Mesiáša, ktorého pozemský osud sa má skončiť týmto spôsobom? – takto premýšľali učeníci. Odpoveď prichádza práve v premenení. A čo vlastne znamená Ježišovo premenenie? Ježišovo premenenie je anticipovaným veľkonočným zjavením.

Ježiš so sebou berie troch učeníkov Petra, Jakuba a Jána, aby „ich vyviedol na vysoký vrch.“ (Mk 9,2); tam im na chvíľu ukáže svoju slávu, slávu Božieho Syna. Táto udalosť premenenia má pomôcť učeníkom postaviť sa k Ježišovmu utrpeniu pozitívnom spôsobom, aby ich nezlomilo. Uvideli ho takého, akým bude po utrpení – osláveného.

Takto ich Ježiš pripravuje na skúšku. Premenenie pomáha učeníkom – a aj nám – pochopiť, že Ježišovo utrpenie je tajomstvom bolesti, no ešte viac je darom lásky, nekonečnej lásky zo strany Ježiša. Udalosť Ježišovho premenenia sa na vrchu nám umožňuje lepšie pochopiť aj jeho zmŕtvychvstanie.

Aby sme pochopili tajomstvo kríža, je nevyhnutné už vopred vedieť, že Ten, čo trpí a je oslávený, nie je iba človekom, ale Božím Synom, ktorý nás zachránil svojou láskou vernou až na smrť. Takto Otec obnovuje svoje mesiášske vyhlásenie o Synovi, ktoré už urobil pri brehoch Jordánu po krste, a hovorí: „Počúvajte ho!“ (v. 7).

Učeníci majú nasledovať Majstra s dôverou a nádejou aj napriek jeho smrti. Ježišovo božstvo sa má zjaviť práve na kríži, práve „týmto spôsobom“ smrti, takže evanjelista Marek uvádza ústami stotníka vyznanie viery: „Tento človek bol naozaj Boží Syn!“ (15,39).

Obráťme sa teraz v modlitbe na Pannu Máriu, ľudské stvorenie vnútorne premenené milosťou Krista. V dôvere sa zverme do jej materinskej pomoci; nech nám pomáha pokračovať s vierou a veľkodušnosťou v putovaní Veľkým pôstom.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb, mk-

Vatikán 28. februára –V súvislosti s blížiacou sa Synodou o mladých a rozlišovaní povolania sa so svedectvom o svojej duchovnej ceste podelila pre Vatikánsky rozhlas sestra Hedviga Perželová, členka rehoľného spoločenstva Congregatio Jesu.

Rodáčka z Kračúnoviec v okrese Svidník zachytila Božie povolanie vo svojom srdci počas púte na Levočskej hore. Odpovedala naň rozhodnutím sa pre zasvätený život v spoločenstve Congregatio Jesu, v tom čase známom ako Inštitút Blahoslavenej Panny Márie, ľudovo „Anglické panny“.

Svoje životné rozhodnutie však mohla realizovať len odchodom do českého pohraničia, kde mali sestry povolené pracovať v sociálnom ústave. Od roku 1970 vyše 40 rokov pôsobila sestra Hedviga v domove pre mentálne chorých v Hornom Maxove pri Jablonci nad Nisou, na území Litoměřickej diecézy. Od roku 2018 je jej domovskou komunitou Štěkeň v Južných Čechách.

AUDIO:  

Rozhovor pripravil P. Jozef Bartkovjak SJ

Vatikán/Slovensko 27. februára - Kongregácii pre kauzy svätých vo Vatikáne dnes odovzdali dokumentáciu ukončenej diecéznej fázy procesu blahorečenia Božieho služobníka Jána Havlíka, bohoslovca Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul umučeného komunistickým režimom. Rodák z Vlčkovian, dnes súčasti obce Dubovce pri Skalici, zomrel v roku 1965 vo veku 37 rokov na následky dlhoročného nespravodlivého väznenia za náboženskú činnosť.

Dokumenty diecéznej fázy v rozsahu 2515 strán v slovenčine a taliančine, zapečatené vo dvoch škatuliach, odovzdal dnes, v utorok 27. februára 2018, v ranných hodinách kancelárovi Kongregácie pre kauzy svätých P. Emil Hoffmann CM, sekretár Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ktorý v diecéznej fáze plnil úlohu vicepostulátora.

Prítomný generálny postulátor Misijnej spoločnosti P. Giuseppe Guerra CM vzápätí predložil žiadosť adresovanú prefektovi Kongregácie pre kauzy svätých kardinálovi Angelovi Amatovi o úradné otvorenie doručených spisov. Na akte odovzdania materiálov vo Vatikáne sa zúčastnili aj starostka obce Dubovce Dana Dorothea Mikulová a vicestarostka Katarína Ondrušová s manželom.

Diecézna fáza trvala necelých päť rokov. Uzavrel ju 24. februára 2018 bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský pri slávnostnom zasadnutí Arcibiskupského tribunálu v Kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave - Ružinove. Dokumentácia obsahuje najmä archívne materiály o živote Jána Havlíka, výpovede svedkov, zápisnice zo zasadnutí tribunálu, analýzu historického kontextu a úradné dekréty potvrdzujúce kompetentnosť osôb pracujúcich na kauze.

Najbližším krokom zo strany vatikánskej kongregácie bude potvrdenie validity prijatej dokumentácie, čiže splnenia formálnych požiadaviek úradného spracovania dokumentov. Potom príde na rad menovanie relátora zo strany kongregácie, ktorý sa do hĺbky oboznámi s kauzou, aby ju mohol úradne akceptovať. Po akceptácii relátor vypracuje kľúčový dokument rímskej fázy kauzy blahorečenia. Ide o tzv. „positio super martyrio“, v ktorom argumentačne zdôvodní, že v prípade Jána Havlíka ide o kresťanské mučeníctvo.

Kongregácia pre kauzy svätých v ďalšom kroku požiada o odborné vyjadrenie k predloženému „positio“ vybraných historikov a komisiu deviatich teológov. Až potom sa kauza dostane na hlasovanie biskupom a kardinálom, členom Kongregácie pre kauzy svätých, ktorí rozhodnú, či má byť predložená na schválenie Svätému Otcovi.

Podľa odhadu postulátora P. Giuseppeho Guerru tento proces trvá zvyčajne aspoň štyri-päť rokov, pričom záleží na špecifikách danej kauzy i na ďalších okolnostiach.

Prinášame rozhovor s P. Giuseppem Guerrom, generálnym postulátorom Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ktorý  bude v rímskej fáze procesu beatifikácie sprostredkovateľom medzi rehoľou vincentínov a Kongregáciou pre kauzy svätých.

Aké sú nasledovné kroky po odovzdaní dokumentácie v kauze Jána Havlíka?

P. Guerra: „Dnes páter Emil Hoffmann, ako zodpovedný kuriér poverený prenesením procesu uskutočneného v Bratislave, odovzdal spis kancelárovi Kongregácie pre kauzy svätých, Mons. Salvatoremu Pappalardovi. Ten nám dal potvrdenie o tom, že prijal túto zásielku ktorá je zapečatená. Po tom, ako sme proces odovzdali, šiel som na protokol a kardinálovi prefektovi som predostrel žiadosť, aby sa tento proces mohol otvoriť. Čakáme teda na kardinálovu odpoveď, myslím, že to bude trvať 10-15 dní a on autorizuje dekrét o otvorení, pričom nemáme na mysli otvorenie procesu - proces sa začal už v Bratislave -, ale máme na mysli fyzické otvorenie zaslanej dokumentácie.

S Mons. Pappalardom dohodneme istý termín a on zásielku otvorí, skontroluje, či sú všetky strany v poriadku a dá spis zviazať podľa poriadku spolu s prezentačnými listinami. Nato sekretár Kongregácie zverí spis konkrétnemu úradníkovi, ktorý bude študovať proces z formálneho hľadiska. Nevstúpi teda do samotnej veci mučeníctva, ale skontroluje spis z formálneho hľadiska – či boli splnené všetky normy, pravidlá procesu, či obsahuje podpis biskupa, či boli svedkovia správne vypočutí, atď. Vtedy Kongregácia pre kauzy svätých vydá certifikát platnosti tohto procesu.

Takto sa naplní prvá fáza procesu, a tá je veľmi dôležitá, lebo sa týka obsahu. Potom príde na rad práca, ktorú musíme dohodnúť s vicepostulátorom, s tými, ktorí budú poverení štúdiom, s relátorom Kongregácie pre kauzy svätých, a pri nej sa vstúpi do meritu veci a bude sa pracovať na takzvanom „positio  super martyrio“, čiže na podstatnom diele, ktoré zhrnie stav celej záležitosti a pošle sa na posúdenie teológom, biskupom a kardinálom a potom bude predstavené pápežovi. Dúfame, že Svätý Otec po celej tejto práci autorizuje dekrét o mučeníctve. A mučeník sa tak stane takpovediac „uctievateľný“. A keďže pre mučeníka netreba zázrak, bude, ako dúfame, blahorečený“.

Aký časový horizont môžeme asi očakávať pri tejto kauze?

P. Guerra: „Nemôžem povedať presný počet mesiacov či rokov, lebo ten závisí od práce. Ak je veľa osôb, ktoré v kancelárii spracúvajú dokumenty, všetko sa dá povedzme aj za jeden rok, závisí to od poverených osôb, či sú rýchle, či majú čas, atď. S výnimkou zvláštnych prípadov – ak by napríklad pápež išiel na Slovensko, alebo by nastali iné príležitosti –, teda ak nenastanú osobitné okolnosti, od odovzdania spisu si to vyžiada najmenej 4-5 rokov, keďže posudzovatelia, teológovia, budú vyjadrovať svoj posudok. Čiže ak máme povedať nejaké číslo, najmenej 4-5 rokov“. -jb, zk-

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe: 

Pondeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

Nedeľné vysielanie vo zvukovej podobe: