Vatikán 1. marca - Dnes bol vo Vatikáne publikovaný list Kongregácie pre náuku viery s názvom Placuit Deo, adresovaný biskupom Katolíckej cirkvi a týkajúci sa niektorých aspektov kresťanskej spásy. Zvlášť upozorňuje na dve novodobé formy starých heréz, známych ešte z dôb kresťanského staroveku, akými sú pelagianizmus a gnosticizmus. V Tlačovom stredisku Svätej stolice dokument predstavili prefekt Kongregácie pre náuku viery Mons. Luis Francisco Ladaria Ferrer SJ spolu so sekretárom menovanej kongregácie Mons. Giacomom Morandim.

Ako sa uvádza v úvode dokumentu Placuit Deo, „učenie o spáse v Kristovi si vyžaduje, aby sa stále nanovo prehlbovalo. S pohľadom upretým na Pána Ježiša, Cirkev sa obracia s materskou láskou na všetkých ľudí, ohlasujúc im celostný obraz zmluvy s Otcom, ktorý prostredníctvom Ducha Svätého chce «zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko» (Ef 1,10). Tento list chce ozrejmiť, v línii veľkej tradície viery a s osobitným poukazom na učenie pápeža Františka, niektoré aspekty kresťanskej spásy, ktoré môžu byť dnes náročné na pochopenie v dôsledku kultúrnych zmien poslednej doby.“

Na tlačovej konferencii arcibiskup Ladaria vysvetlil nadväznosť nového dokumentu na predchádzajúce vyhlásenie Kongregácie pre náuku viery O jedinečnosti a všeobecnom spásonosnom poslaní Ježiša Krista a Cirkvi, s názvom Dominus Iesus a s podpisom kardinála Josepha Ratzingera.

„Po vydaní Dominus Iesus v roku 2000 rôzni teológovia požiadali Kongregáciu pre náuku viery o prehĺbenie niektorých aspektov, ktoré už boli v tej deklarácii vyslovené, a navrhli vypracovanie nového dokumentu o kresťanskej spáse. V tomto ohľade, po dôkladnom preskúmaní tejto dôležitej otázky v spolupráci s konzultantmi Kongregácie dnes predstavujeme list Placuit Deo o niektorých aspektoch kresťanskej spásy.“

Nový dokument, ktorý osobne schválil pápež František 16. februára 2018 a nesie podpis Mons. Ladariu Ferrera, zvlášť upozorňuje na novodobé tendencie pelagianizmu a gnosticizmu, heréz kresťanského staroveku. Prefekt Kongregácie pre náuku viery pri stretnutí s novinármi v tejto súvislosti poukázal na ťažkosti súčasného človeka ovplyvneného kultúrnymi premenami správne chápať v čom spočíva spása kresťana:

„Aké sú tieto kultúrne zmeny, ktoré spochybňujú kresťanskú vieru, ktorú ohlasoval Ježiš, jediný a všeobecný Spasiteľ? Svätý Otec František vo svojom riadnom magistériu často poukazuje na dve tendencie, ktoré sa v niektorých bodoch podobajú dvom starovekým herézam: pelagianizmu a gnosticizmu, i keď je veľký rozdiel medzi súčasným historickým kontextom sekularizácie a kontextom prvých kresťanských storočí.“

Mons. Ladaria upresnil, v čom sa tieto tendencie dnes prejavujú, citujúc z nového dokumentu Placuit Deo:

„Zvlášť «v našich časoch bujnie neopelagianizmus, v duchu ktorého jednotlivec ako radikálne autonómny tvrdí, že môže spasiť sám seba bez uznania skutočnosti, že je závislý vo svojom najhlbšom bytí od Boha a od iných. Spása sa takto zveruje do síl jednotlivca, alebo do čisto ľudských štruktúr, neschopných prijať novosť Ducha Svätého» (č. 2). Na druhej strane «určitý neognosticizmus predstavuje spásu čisto vnútornú, uzatvorenú v subjektivizme. Pokúša sa takto oslobodiť človeka od tela a od hmotného vesmíru, v ktorých už neobjavuje stopy prozreteľnej ruky Stvoriteľa, ale vníma tam len akúsi realitu ochudobnenú o zmysel, manipulovateľnú podľa záujmov človeka» (č. 2).“

Ako dodal Mons. Ladaria, práve vydaný list Kongregácie pre náuku viery „chce čeliť týmto okliešťujúcim tendenciám, ktoré ohrozujú dnešné kresťanstvo“ a „zdôrazniť, že spása, v duchu Otcovej zmluvy, spočíva v našom zjednotení sa s Kristom (porov. 2. kap., č. 2-4).“

„Nádejame sa, že tento list pomôže veriacim, aby si hlbšie uvedomili svoju dôstojnosť «Božích detí» (Rim 8,16). Spásu nemožno redukovať jednoducho na nejaké posolstvo, na určitú prax, na istú gnózu alebo na vnútorné cítenie. Ako napísal Benedikt XVI.: «Na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie» (č. 8, Encyklika Deus caritas est, č. 1).

Kristus je „súčasne Spasiteľom i spásou“, čítame v pomerne stručnom 15-bodovom dokumente, ktorý venuje jednu zo šiestich  kapitol aj téme „spásy v Cirkvi ako Kristovom tele.“

Tento aspekt dôležitosti Cirkvi a tiež sviatostí vo svojom prezentačnom príspevku osobitne zdôraznil sekretár Kongregácie pre náuku viery arcibiskup Giacomo Morandi. Pripomenul, že vedomie sprostredkujúcej úlohy Cirkvi ako „miesta, kde získavame spásu prinesenú Kristom“ je „zásadne dôležité a nevyhnutné na prekonanie každej okliešťujúcej tendencie“. Navyše „individualistická neopelagiánska a rovnako i čisto vnútorná neognostická predstava otvorene protirečia aj ekonómii sviatostí, prostredníctvom ktorých si Boh želal spasiť každú ľudskú osobu“.

List Placuit Deo sa vo svojom závere venuje téme spásy aj z pohľadu misijného a eschatologického rozmeru kresťanského života. -ab, jb-

Božia prozreteľnosť nám každoročne ponúka Veľký pôst, príležitosť navrátiť sa k Pánovi s celým srdcom a celým životom. (Tvít pápeža Františka 1. marca 2018)

Vatikán/Arménsko 1. marca – Svätý Otec František menoval za apoštolského nuncia v Arménsku Mons. Josého Avelina Bettencourta, titulárneho arcibiskupa Cittanovy.

Mons. Bettencourt má 55 rokov a pochádza z portugalských Azorských ostrovov. Ako kňaz bol inkardinovaný v kanadskej diecéze Ottawa. V diplomatických službách Svätej stolice je od roku 1999. Od roku 2012 bol vedúcim Protokolu Štátneho sekretariátu. Len pred niekoľkými dňami ho pápež František povýšil na titulárneho arcibiskupa.

Post apoštolského nuncia v Arménsku pred Mons. Bettencourtom zastával poľský arcibiskup Mons. Marek Solczyński, ktorý je od minulého roku nunciom v Tanzánii. -zk-

USA 1. marca - „Títo mladí sú neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti tejto krajiny, našich cirkví a našich synagóg.“ Takto vysvetlil motív organizovania Celonárodného dňa na podporu mladých označovaných ako „Dreamers“ predseda Komisie pre migráciu pri Konferencii biskupov USA Mons. Joe S. Vásquez. Podujatie s podporou americkej biskupskej konferencie sa konalo 26. februára.

„Dreamers“ sú mladí ľudia, ktorí sa narodili v USA rodičom bez dokladov a podľa platnej legislatívy im hrozí 6. marca deportácia z USA do krajiny pôvodu ich rodičov. Podľa Mons. Vásqueza si mladí, ktorí „sú lídrami na univerzitách a vo farnostiach a podieľajú sa na našej ekonomike a na obrane krajiny“, zaslúžia ochranu, pretože „teraz žijú v neustálom strachu z oddelenia od rodín a nájdenia sa v neznámej krajine, ohrození chudobou a násilím.“

Americkí biskupi sú podľa slov Mons. Vásqueza zdesení z návrhov, ktoré predpokladajú oddelenie týchto mladých ľudí od ich rodín, ako napr. program s označením DACA. Navyše požadujú, že „reforma v prospech Dreamers nemá byť robená na úkor ostatných migrantov a zraniteľných utečencov.“ Predseda Komisie pre migráciu pri Konferencii biskupov USA dodal, že treba „zaručiť, aby všetky stupne ochrany hraníc prijaté vládou boli ľudské a primerané.“ -ab-

Albánsko/CCEE 1. marca – Pastorácia duchovných povolaní v Európe a aktualizácia práce na tomto poli smerom do budúcnosti je témou európskej konferencie, ktorú včera otvorili v albánskej Tirane. Podujatie, na ktorom sa zúčastňujú delegáti európskych biskupských konferencií pre pastoráciu povolaní sa nesie v kontexte príprav na Synodu biskupov s témou „Mladí, viera a rozoznávanie povolania“, ktorá sa uskutoční v októbri 2018 v Ríme.

Názov konferencie „In Verbo Tuo - povolania v dnešnej Európe“ odkazuje na úlohu Božieho slova pri zrode a raste povolania, ako aj na Petrovu odpoveď Ježišovi: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete“ (Lk 5,5). Zároveň pripomína komplexný dokument o pastorácii povolaní v špecifických podmienkach Európy, vydaný pred 20 rokmi Pápežským dielom pre cirkevné povolania.

Až do 3. marca sa 50 účastníkov v Tirane zaoberá analyzovaním ovocia dokumentu, jeho silných i slabých stránok. Budú hovoriť aj o nových požiadavkách vzhľadom na súčasný vývoj Cirkvi a spoločnosti v Európe s pohľadom do budúcnosti.

Delegátov čaká púť k patrónke Albánska, do národnej Svätyne Matky dobrej rady v Škoderi na severe krajiny, kde navštívia múzeum bývalej väznice albánskej tajnej polície. Albánsko má 38 blahoslavených mučeníkov z obdobia komunistickej totality.

Stretnutie organizuje Rada biskupských konferencií Európy (CCEE), European Vocations Service a moderuje ho luxemburský arcibiskup Jean-Claude Hollerich.

Medzi prítomnými je aj taliansky biskup diecézy Como Mons. Oscar Cantoni z  komisia CCEE pre mládež, ktorý sa o situácii duchovných povolaní v Európe vyjadril týmito slovami:

„Je pravda, že mladých zasiahla vlna sekularizmu, ale je tiež pravda, že v ich srdci je túžba hľadať nekonečno, plný život a čistú radosť. Musíme im pomôcť formovaním vychovávateľov schopných načúvať im a sprístupniť im prostriedky na porozumenie tomu, čo od nich chce Boh, aby mohli odpovedať na vlastné povolanie, nevylučujúc povolanie ku kňazstvu a zasvätenému životu.“

Jadrom úsilia o podporu povolaní musí byť duchovná oblasť, spiritualita, osobný kontakt s Bohom, vysvetľuje Mons. Cantoni:

„Treba dať dušu tomu všetkému, čo sa ponúka. Treba umožniť mladým, aby sa takpovediac „napojili“ na Božie slovo, aby sa ono mohlo potom konkrétne prejaviť v službe solidarity, spoločenstva, v nasadení sa. Opakujem: Pán povoláva neustále. Vždy.“ -mp, jb-

Vatikán/Slovensko 1. marca - V súvislosti s aktuálnou témou blížiacej sa synody o mladých a rozlišovaní povolania prinášame svedectvo mladého slovenského kňaza Ladislava Proksa z Neokatechumenátnej cesty. V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas sa podelil o príbeh svojho povolania, ktorého súčasťou je skúsenosť 16-ročného pôsobenia v španielskej Córdobe. V súčasnosti ho čaká nová misia v Českých Budejoviciach.

AUDIO:  

Rozhovor pripravila Zuzana Klimanová

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: