Vatikán 2. marca – Svätý Otec dnes podvečer navštívil v rímskej štvrti Eur špeciálny domov, v ktorom žijú odsúdené matky spolu s deťmi. Pápež František takto pokračuje v tradícii, tzv. „piatkov milosrdenstva“, ktorú začal v Jubilejnom roku milosrdenstva.

Dom pre matky vo výkone trestu s názvom Casa di Leda od roku 2017 spravuje nezisková organizácia Cecilia Onlus. Štát jej ho zveril ako majetok zhabaný páchateľom organizovaného zločinu, aby takto slúžil pre dobro spoločnosti.

Do zariadenia, ktoré sa nachádza v obytnej zóne bohatej na zeleň, prišiel pápež František o štvrtej popoludní v sprievode arcibiskupa Rina Fisichellu, predsedu Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu. Stretol sa s piatimi mladými matkami a ich deťmi, ktorým dom v súčasnosti slúži. Svätý Otec pobudol s nimi asi hodinku v srdečnej atmosfére, deťom priniesol veľké čokoládové vajíčka.

Ženy vo veku od 25 do 30 rokov sú odsúdené za malé priestupky a súd im umožnil plniť si svoje rodičovské povinnosti. Tri ženy sú rómskej národnosti, jedna pochádza z Egypta a jedna z Talianska. Permanentne majú nablízku vychovávateľov a dobrovoľníkov. Okrem starostlivosti o svoje deti využívajú tento čas aj na dovzdelávanie sa a získanie odbornosti, ktorá im pomôže po opustení zariadenia nájsť si prácu a zaradiť sa do spoločnosti.

V dome vykonávajú rôzne služby aj ľudia odsúdení za malé trestné činy, na ktoré sa nevzťahuje trest odňatia slobody, ale na základe rozsudku musia vykonávať verejnoprospešné práce. V súčasnosti je tento dom jediným svojho typu v celom Taliansku. -ab-

Vatikán 2. marca – Pápež František tento rok navštívi ústredie Svetovej rady cirkví v Ženeve. Ako dnes informoval vatikánsky hovorca Greg Burke, Svätý Otec navštívi 21. júna 2018 sídlo Svetovej rady cirkví v Ženeve pri príležitosti 70. výročia jej založenia. Program návštevy bude zverejnený neskôr.

V Tlačovom stredisku Svätej stolice sa dnes s novinármi stretli predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kardinál Kurt Koch a generálny sekretár Svetovej rady cirkví reverend Olav Fykse Tveit, aby ich informovali o iniciatívach v rámci osláv jubilea tejto organizácie.

Svetová rada cirkví (World Council of Churches) bola založená 23. augusta 1948 v Amsterdame. Dnes združuje 348 cirkví z vyše 120 krajín. Je známa aj pod označením Ekumenická rada cirkví. Členmi tejto medzicirkevnej organizácie je väčšina anglikánskych, pravoslávnych a protestantských cirkví. Rímskokatolícka cirkev nie je členom, ale vysiela na zasadnutia Svetovej rady cirkví svojho pozorovateľa. -ab-

Vatikán/Španielsko 2. marca – Slúžiť neznamená byť slúžkou, obava zo súčasnej mentality mužského šovinizmu či potreba takzvaného „mariánskeho štýlu“ života pre mužov i ženy – týmto témam sa venuje Svätý Otec vo svojom liste adresovanom autorke publikácie na tému identity žien v Cirkvi. Kniha s titulom „Desať vecí, ktoré pápež František navrhuje ženám“, ktorej autorkou je María Teresa Compte Grauová, bude verejnosti predstavená v Madride 7. marca.

Svätý Otec v liste vyjadruje autorke vďačnosť za jej prácu, ktorá, ako píše, je ovocím skúseností a uvažovania nad povolaním a misiou ženy. Pápež sa v liste delí aj o svoje obavy:

„Robí mi starosti pretrvávanie istej mentality mužského šovinizmu, prítomnej dokonca aj v tých najrozvinutejších spoločnostiach, pri ktorej sa páchajú násilné činy na žene, premieňajúc ju na predmet zneužívania, obchodovania a zisku, ako aj vykorisťovania v reklame či v konzumnom a zábavnom priemysle. Starosti mi robí aj to, že v samotnej Cirkvi úloha služby, ku ktorej je kresťan povolaný, niekedy, v prípade žien, skĺzava viac smerom k úlohe slúžok než ku skutočnej službe“.

Nasledujúc svojich predchodcov na pápežskom stolci Svätý Otec v liste vyjadruje presvedčenie o „potrebe obnoveného antropologického výskumu, ktorý by zahrnul nové pokroky vedy a aktuálne citlivosti kultúr, v záujme prehĺbenia nielen identity ženy, ale aj identity muža a takto sa lepšie slúžilo človeku v jeho celistvosti“.

María Teresa Compte Grauová je doktorkou politických vied a sociológie, špecializuje sa na ústavné právo, politické vedy a sociálnu náuku Cirkvi. Pôsobí ako profesorka na Univerzite Comillas v Madride. Svätý Otec jej v liste praje, aby jej nová kniha prispela k šíreniu citlivosti a uznania voči poslaniu a povolaniu ženy a zároveň oceňuje, že autorka vo svojich úvahách nezabudla na Pannu Máriu:

„Verím, že z Máriinej ženskosti vychádza na povrch niečo osobitné, čo som v mojej apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium nazval «mariánskym štýlom» (č. 288). Je to štýl života, ktorý pozýva celú Cirkev, aby bola Matkou milujúcou všetkých s nehou a citom. Muži a ženy Cirkvi nesmú stratiť zo zreteľa túto dnes tak kľúčovú perspektívu.“ -zk-

Vatikán 2. marca – Marcový úmysel pápeža Františka v rámci Apoštolátu modlitby pozýva venovať pozornosť formácii k duchovnému rozlišovaniu. V krátkom videoposolstve v tejto súvislosti Svätý Otec hovorí:

„Doba, v ktorej žijeme si od nás vyžaduje dopracovať sa k hlbokej schopnosti rozlišovať... Rozlíšiť, ktorý spomedzi všetkých tých hlasov je hlas Pána: ktorý je jeho hlas, vedúci nás k zmŕtvychvstaniu, k životu, hlas, ktorý nás oslobodzuje od upadnutia do „kultúry smrti“.

Potrebujeme „zvnútra prečítať“ to, čo od nás žiada Pán, aby sme žili v láske a boli pokračovateľmi tejto jeho misie lásky.

Spoločne sa modlime, aby celá Cirkev rozpoznala naliehavosť formácie k duchovnému rozlišovaniu na úrovni osobnej i komunitnej“. -zk-

Vatikán 2. marca - Kresťanská svätosť spočíva v „pripodobňovaní sa“ Kristovi a v „dokonalej jednote“ s Pánom. Z tohto konceptu vychádzal pri svojej dnešnej druhej pôstnej kázni pápežský kazateľ P. Raniero Cantalamessa. Predniesol ju dnes ráno o 9. hodine za účasti pápeža Františka a členov Rímskej kúrie v kaplnke Redemptoris Mater vo Vatikáne.

Pápežský kazateľ pokračoval v cykle zamyslení nad témou: „Oblečte si Pána Ježiša Krista“ (Rim 13,14), s podtitulom „Kresťanská svätosť v Pavlových morálnych povzbudeniach“, zamerajúc sa na zmysel kresťanskej lásky z pohľadu svätého Pavla:

„Môžeme hovoriť o pavlovskej intuícii ohľadom lásky, ktorá spočíva v objavení v pozadí viditeľného a externého univerza lásky tvoreného skutkami a slovami, iné univerzum plne vnútorného charakteru, ktoré je voči tomu prvému tým, čím je duša pre telo.“

Použijúc prívlastky, ktoré dáva láske sv. Pavol, že je „trpezlivá, dobrotivá, nezávidí...“ vysvetlil páter Cantalamessa, aký význam má vnútorný postoj človeka pri konaní dobra:

„Nejde teda o oslabenie dôležitosti skutkov lásky, ako skôr o zaistenie ich bezpečného základu proti egoizmu a jeho bezhraničnej prefíkanosti. Sv. Pavol chce, aby kresťania boli «zakorenení v láske», čo znamená že láska je koreňom a základom všetkého. Ak my milujeme «zo srdca», je to samotná Božia láska «vliata do nášho srdca Duchom Svätým», ktorá prechádza cez nás. Stať sa «účastnými na Božej prirodzenosti» v skutočnosti znamená spolupodieľať sa na Božej činnosti, na Božej aktivite lásky, keďže Boh je láska. Je to láska Božia, prechádzajúca cez nás.“

Ďalšiu časť svoje pôstnej kázne pápežský kazateľ venoval potrebe pochopiť, aký postoj srdca si treba pestovať voči tomu ľudstvu, ktoré odmieta Krista. Je ním „hlboké spolucítenie“, ktoré vedie k láske voči tomuto ľudstvu, ochotne pre jeho dobro znášať utrpenie a „naplno sa ho ujať pred Bohom, tak ako Ježiš prijal nás všetkých pred Otcom“, s postojom milosrdenstva. -ab-

Vatikán/Slovinsko 2. marca – Na návšteve ad limina apostolorum vo Vatikáne sú v týchto dňoch členovia Konferencie biskupov Slovinska. Deväťčlennú skupinu na čele s arcibiskupom Ľubľany Mons. Stanislavom Zorem, predsedom Konferencie biskupov Slovinska, prijal vo štvrtok na osobitnej audiencii pápež František.

„Boli to dve hodiny bratstva a otcovstva Svätého Otca voči biskupom“, charakterizoval Mons. Stanislav Zore atmosféru stretnutia, ktoré sa ako zvyčajne konalo za zatvorenými dverami. Z jeho obsahu v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas (Vatican News) uviedol:

„Svätý Otec nám zdôraznil, že aj my máme byť veľmi blízko našim kňazom, sprevádzať s otvoreným srdcom našich kňazov, ktorí potrebujú mať otca, cítiť, že nie sú opustení, ale sprevádzaní s otvoreným srdcom otca.“

Podľa slov arcibiskupa Ľubľany biskupi s pápežom Františkom preberali všetky hlavné otázky a výzvy pre Katolícku cirkev v Slovinsku:

„Sú do značnej miery podobné otázkam a výzvam v rámci univerzálnej Cirkvi, predovšetkým v rámci Cirkvi v západnom svete: odovzdávanie viery novým generáciám, svet mladých vo výhľade na blížiacu sa synodu, to, ako môžu mladí vidieť, kde je ich povolanie a ich miesto uprostred spoločnosti a Cirkvi. Hovorili sme aj o nedostatku povolaní ku kňazstvu a zasvätenému životu.“

Mons. Zore prezradil, že slovinskí biskupi pozvali pápeža Františka na návštevu ich vlasti a že „pápež prejavil o takúto návštevu záujem.“

Katolícka cirkev má v Slovinsku dve cirkevné provincie s jednou arcidiecézou a štyrmi sufragánnymi diecézami. Počet farností je takmer 800.

Z 2,5 miliónov obyvateľov Slovinska sa ku Katolíckej cirkvi hlási 75%. Náboženskými menšinami sú moslimovia (2,4%), pravoslávni kresťania (2,3%) a protestanti (1,5%). Približne 10% obyvateľov krajiny sa považuje za ateistov. -zk, jb-

Pôst nás prebúdza, robí nás viac pozornými voči Bohu a našim blížnym, pripomína nám, že iba Boh zasýti náš hlad. (Tvít pápeža Františka 2. marca 2018)

Posolstvo Svätého Otca Františka na 55. svetový deň modlitieb za duchovné povolania

Počúvať, rozlišovať a žiť Pánovo povolanie

Drahí bratia a sestry,

v októbri budúceho roku sa bude konať 15. riadne plenárne zhromaždenie Biskupskej synody, ktoré sa bude venovať mládeži, predovšetkým vzťahu mladých, viery a povolania. Pri tejto príležitosti budeme mať možnosť hlbšie pochopiť, ako veľmi je Božie povolanie na radosť centrom nášho života a ako je práve ono „Božím plánom pre mužov a ženy každej doby“ (Biskupská synoda, 15. riadne plenárne zhromaždenie, Mladí, viera a rozlišovanie povolania, Úvod).

Ide o dobrú zvesť, ktorá  sa nám bude na 55. svetový deň modlitieb za povolania znova naliehavo hlásať: nie sme odkázaní na náhodu, nie sme ani hnaní sledom nesúvisiacich udalostí, naopak, náš život a naša prítomnosť vo svete sú plodom Božieho povolania!

Aj v týchto nepokojných časoch nám tajomstvo vtelenia pripomína, že Boh nám stále ide v ústrety a je to Boh-s-nami, ktorý prechádza často prašnými ulicami nášho života, chápe našu spaľujúcu túžbu po láske a šťastí a volá nás na radosť. Pri všetkej rozmanitosti a špecifickosti každého povolania, či už osobného alebo cirkevného, ide o to, počúvať, rozlišovať  a žiť toto Slovo, ktoré nás zhora povoláva. Ono nám zároveň umožňuje zúročiť naše talenty, no robí nás tiež nástrojmi spásy vo svete a ukazuje nám cestu k plnosti šťastia.

Tieto tri aspekty – počúvanie, rozlišovanie a prežívanie – rámcujú aj začiatok Ježišovho poslania: po dňoch modlitby a duchovného boja na púšti navštívil synagógu v Nazarete a započúval sa tu do Božieho slova, v ktorom spoznal poslanie, ktoré mu Otec zveril, a ohlásil, že ho prišiel uskutočniť „dnes“ (porov. Lk 4, 16 – 21).

Počúvať

Pánovo povolanie – treba hneď povedať – nie je také zrejmé, ako mnohé veci našej dennej skúsenosti, ktoré môžeme pocítiť, uvidieť alebo sa ich dotknúť. Boh prichádza potichu a diskrétne, bez nátlaku na našu slobodu. Tak sa môže stať, že jeho hlas prehlušia mnohé starosti a problémy, ktoré plne zamestnávajú našu myseľ a naše srdce.

Treba sa preto nastaviť na hlbšie počúvanie jeho Slova a načúvať mu vo vlastnom živote, t. j. venovať pozornosť aj malým veciam nášho každodenného života, naučiť sa vidieť udalosti očami viery a byť otvorenými na prekvapenia Ducha Svätého.

Nedokážeme odhaliť osobitné a osobné povolanie, ktoré Boh pre nás vymyslel, ak ostaneme uzavretí v sebe samých, v našich zvyklostiach a v nezáujme toho, kto márni svoj život v úzkom svete vlastného ja, a tak mu uniká príležitosť snívať o veľkých veciach a stať sa protagonistom jedinečného a nezameniteľného príbehu, ktorý chce s nami písať Boh.

Aj Ježiš bol povolaný a poslaný. Preto sa potreboval pohrúžiť do ticha; počúval a čítal Božie slovo v synagóge a pomocou svetla a sily Ducha Svätého odhalil plný zmysel tohto povolania vo vzťahu k jeho vlastnej osobe a dejinám izraelského ľudu.

Takýto vnútorný postoj sa dnes stáva čoraz ťažším, pretože žijeme v hlučnej spoločnosti; sme presýtení množstvom podnetov a informácií, ktoré zapĺňajú naše dni. Vonkajšiemu hluku, ktorý niekedy vládne v našich mestách a štvrtiach, často zodpovedá vnútorná rozptýlenosť a zmätok, ktoré nám nedovoľujú zastaviť sa, precítiť chuť kontemplácie, pokojne sa zamyslieť nad udalosťami nášho života a konať s dôverou v starostlivý Boží plán pre nás, urobiť plodné duchovné rozlišovanie.

Avšak vieme, že Božie kráľovstvo prichádza bez hluku a nepozorovane (porov. Lk 17, 21). A jeho zárodky si môžeme všimnúť, len ak dokážeme zostúpiť do hĺbky našej duše a dovolíme, aby sa otvorila nebadateľnému vanutiu božského vánku tak, ako prorok Izaiáš (porov. 1 Kr 19, 11 – 13).

Rozlišovať

Keď Ježiš v nazaretskej synagóge čítal úryvok z proroka Izaiáša, rozpoznal v ňom obsah svojho poslania a predstavil ho tým, ktorí čakali Mesiáša: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok“ (Lk 4, 18 – 19).

Rovnako každý z nás môže objaviť svoje povolanie iba prostredníctvom duchovného rozlišovania, teda „procesu, v ktorom človek dospieva – v dialógu s Pánom a v počúvaní hlasu Ducha Svätého – k základným rozhodnutiam, počnúc voľbou životného stavu“ (Biskupská synoda, 15. riadne plenárne zhromaždenie, Mladí, viera a rozlišovanie povolania, II, 2).

Pritom zvlášť odhaľujeme, že kresťanské povolanie má vždy prorocký rozmer. Ako o tom svedčí Písmo, proroci sú poslaní v situáciách veľkej materiálnej núdze, duchovnej a morálnej krízy, aby ľudu v Božom mene adresovali slová, ktoré zvestujú obrátenie, nádej a útechu. Tak ako vietor rozvíri prach, prorok narúša falošný pokoj svedomia, ktoré zabudlo na Pánovo slovo. Rozlišuje význam udalostí vo svetle Božieho prisľúbenia a pomáha Božiemu ľudu spoznať v tme dejín znamenia úsvitu.

Aj dnes naliehavo potrebujeme takéto rozlišovanie a proroctvo; aby sme odolali pokušeniam ideológie a fatalizmu a aby sme vo vzťahu s Pánom objavili miesta, nástroje a situácie, prostredníctvom ktorých nás volá. Každý kresťan by mal vedieť rozvíjať schopnosť „čítať vnútri“ života a spoznať, kam a na čo ho Pán povoláva, aby pokračoval v jeho poslaní.

Žiť

Ježiš nakoniec ohlasuje veľkú novosť dnešného dňa, ktorá mnohých nadchne a iných zatvrdí. Čas sa naplnil a on je ten Mesiáš, ktorého ohlasoval Izaiáš, pomazaný, aby oslobodil zajatých, navrátil zrak slepým a ohlasoval Božiu milosrdnú lásku všetkému stvoreniu. Práve „dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli“ (Lk 4, 20), tvrdí Ježiš.

Radosť evanjelia, ktorá nás otvára na stretnutie s Bohom a s bratmi, nemôže čakať na našu lenivosť a pomalosť; nedotkne sa nás, ak ostaneme za oknom s ospravedlnením, že stále čakáme na vhodný čas; ani sa neuskutoční cez nás, ak dnes neprijmeme samotné riziko voľby. Povolanie sa uskutočňuje dnes! Kresťanské poslanie je určené pre dnešok! A každý z nás je povolaný – či už k laickému životu v manželstve, ku kňazskému v služobnom kňazstve alebo na osobitné zasvätenie – nato, aby sa stal Pánovým svedkom tu a teraz.

Toto Ježišom ohlasované „dnes“ nás uisťuje o tom, že Boh naďalej „zostupuje“, aby zachránil toto naše ľudstvo a dal nám účasť na svojom poslaní. Pán nás znova povoláva, aby sme s ním žili a nasledovali ho v osobitne blízkom vzťahu, v bezprostrednej službe jemu. A ak sme pochopili, že nás volá, aby sme sa úplne zasvätili jeho kráľovstvu, nesmieme mať strach! Je to krásne – a je to veľká milosť – byť celkom a navždy zasvätený Bohu a službe bratom a sestrám.

Pán nás volá aj dnes, aby sme ho nasledovali. Nesmieme čakať, kým budeme dokonalí, aby sme mu veľkodušne odpovedali naším „hľa, tu som“, ani sa nesmieme ľakať našich hraníc a našich hriechov, ale máme s otvoreným srdcom poslúchnuť Pánov hlas. Počúvať ho, rozlišovať naše osobné poslanie v Cirkvi a vo svete, a napokon ho prežívať práve v dnešný deň, ktorý nám Pán dáva.

Najsvätejšia Panna Mária, mladé dievča z periférie, ktoré vypočulo, prijalo a žilo Božie Slovo, ktoré sa stalo telom, nech nás vždy chráni a sprevádza na našej ceste.

Vo Vatikáne 3. decembra 2017, na Prvú adventnú nedeľu

František

Zdroj: KBS (preložila Mária Spišiaková)

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: