Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

09/03/2018

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Pápež František slávil kajúcu liturgiu v rámci „24 hodín pre Pána“

◊  

Vatikán 9. marca – Piatok 3. pôstneho týždňa bol na celom svete venovaný veľkopôstnej príprave formou iniciatívy „24 hodín pre Pána“. Svätý Otec sa spolu s kardinálmi a členmi Rímskej kúrie už od rána venoval duchovnej reflexii účasťou na pôstnej kázni pápežského kazateľa pátra Raniera Cantalamessu. Ten sa v tretej časti pôstneho cyklu zameral na cnosť kresťanskej pokory.

Po dopoludní plnom pracovných stretnutí sa pápež František večer o 17. hodine opäť vrátil k pôstnemu stíšeniu. V Bazilike sv. Petra predsedal kajúcej liturgii spojenej s vysluhovaním sviatosti zmierenia. Tento rok sa pobožnosť niesla pod mottom zo žalmu: „U teba je odpustenie“ (Ž 130,4).

Sviatosť zmierenia vysluhovali najmä pápežskí spovedníci z rehole Menších bratov konventuálov, ktorí vo Vatikánskej bazilike denne konajú sviatostnú službu zmierenia. Rektorom Kolégia penitenciárov je od minulého roka páter Lucián Bogucki, minorita poľského pôvodu, ktorý pôsobil dlhé roky aj na Slovensku a dobre ovláda okrem slovenčiny aj iné jazyky.

Svätý Otec sa v rámci obradu prihovoril v homílii a aj sám pristúpil k sviatosti zmierenia.

Homília pápeža Františka pri kajúcej liturgii

Drahí bratia a sestry,

koľko radosti a útechy nám ponúkajú slová svätého Jána, ktoré sme si vypočuli: Božia láska je taká veľká, že nám dal stať sa jeho deťmi a keď ho budeme môcť vidieť z tváre do tváre, ešte viac objavíme veľkosť tejto jeho lásky (porov. 1 Jn 3,1-10.19-22). A nielen to. Božia láska je vždy väčšia než si vôbec môžeme predstaviť, ba siaha poza akýkoľvek hriech, ktorý by nám naše svedomie mohlo vyčítať. Je to láska, ktorá nepozná medze a je bez hraníc; nie sú jej vlastné tie prekážky, ktoré my naopak mávame zoči-voči nejakej osobe zo strachu, že nás prichádza obrať o našu slobodu.

Vieme, že stav hriechu má za následok vzdialenie sa od Boha. A skutočne, hriech je spôsob, ako sa my sami od neho vzďaľujeme. Avšak to neznamená, že on sa vzďaľuje od nás. Stav slabosti a zmätku, do ktorého nás vrhá hriech, je ďalším dôvodom naviac k tomu, prečo nám Boh zostáva nablízku. Táto istota nás musí v živote vždy sprevádzať. Slovo apoštola je potvrdením pre uistenie nášho srdca, aby malo vždy neoblomnú dôveru v Otcovu lásku: «Lebo keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce» (v. 20).

Jeho milosť v nás aj naďalej pracuje, aby posilnila nádej, že nikdy nebudeme obratí o jeho lásku, aj napriek akémukoľvek hriechu, ktorý sme mohli spáchať odmietnutím jeho prítomnosti v našom živote.

Toto je tá nádej, ktorá nás pobáda uvedomiť si dezorientáciu, ktorá sa často zmocní nášho života, práve tak, ako sa to stalo Petrovi v evanjeliovom príbehu, ktorý sme počuli: «A vtom zaspieval kohút. Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko sa rozplakal» (Mt 26,74-75). Evanjelista je dokonale triezvy. Zdá sa, že spev kohúta zastihne človeka ešte zmäteného, potom si spomenie na Ježišove slová a závoj sa konečne pretrhne a Peter začína pomedzi slzy vidieť, že Boh sa zjavuje v Kristovi zauškovanom, potupovanom, ktorého on sám zaprel, no ktorý ide za neho zomrieť. Peter, ktorý chcel za Ježiša aj zomrieť, teraz chápe, že musí dovoliť, aby on zomrel za neho. Peter chcel svojho Učiteľa vyučovať, chcel ho predísť, a naopak je to Ježiš, ktorý ide zomrieť za Petra. A Peter toto nepochopil, nechcel to chápať.

Peter sa teraz konfrontuje s Pánovou láskou a konečne chápe, že on ho miluje a chce od neho, aby sa nechal milovať. Peter si uvedomí, že vždy odmietal nechať sa milovať, vždy odmietal dať sa plne zachrániť Ježišom, čiže nechcel, že by ho Ježiš mal milovať.

Aké je ťažké nechať sa skutočne milovať! Vždy by sme chceli mať v sebe niečo, čo je bez podlžnosti vďaky, zatiaľ čo v skutočnosti sme úplnými dlžníkmi, lebo Boh je prvý a zachraňuje nás kompletne, a to láskou.

Vyprosujme si teraz od Pána milosť, aby nám dal spoznať veľkosť jeho lásky, ktorá zotiera každý náš hriech.

Nechajme sa očistiť láskou, aby sme rozpoznali pravú lásku!

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

inizio pagina

Pápežove odporúčania spovedníkom mladých - kurz Apoštolskej penitenciárie

◊  

Vatikán 9. marca – Vzťah medzi spoveďou a rozlišovaním povolania – to bola téma tohtoročného formačného kurzu o tzv. vnútornom fóre (interné fórum) organizovanom Apoštolskou penitenciáriou. Účastníkov kurzu dnes prijal na osobitnej audiencii pápež František. Okolo 400 novokňazom, diakonom a seminaristom ponúkol niekoľko vzácnych podnetov ohľadom spovede ako privilegovaného miesta pre rozlišovanie povolania:

„Vy spovedníci, osobitne vy budúci spovedníci, máte výhodu toho – povedzme to tak –, že ste mladí, a teda môžete prežívať sviatosť zmierenia ako „mladí medzi mladými“; a nezriedka veková blízkosť prospieva dialógu, a to aj sviatostnému, pre prirodzenú blízkosť vyjadrovacieho jazyka.“

Čomu venovať pozornosť pri spovedi, a to osobitne u mladých, v súvislosti s rozlišovaním povolania? – položil si otázku Svätý Otec a hneď ponúkol aj nasledovnú odpoveď:

„Predovšetkým by som povedal, že je vždy nevyhnutné znovuobjaviť, ako hovorí svätý Tomáš Akvinský, dimenziu inštrumentálnosti nášho ministéria. Kňaz-spovedník nie je zdrojom milosrdenstva, ani milosti: to nie, iste je ich nevyhnutným nástrojom, avšak len nástrojom! A ak si ich kňaz osobuje, prekáža tomu, aby Boh konal v srdciach. Toto vedomie musí viesť k pozornej ostražitosti pred rizikom, aby sme sa nestali „pánmi nad svedomiami“, predovšetkým vo vzťahu s mladými, ktorých osobnosť sa ešte formuje a preto je oveľa ľahšie ovplyvniteľná.“

Prvou požiadavkou pre spovedníka ohľadom spovede mladých je teda podľa pápeža pamätať na to, že kňaz je nástrojom milosrdenstva. Druhá sa týka spovedníkovho ucha:

„Na druhom mieste je potrebné vedieť načúvať otázkam, prv než ponúkať odpoveď. Dávať odpovede bez toho, aby sme starostlivo načúvali otázkam mladých, a keď je to potrebné aj sa snažili vyvolať v nich autentické otázky, to by bol nesprávny postoj. Spovedník je povolaný byť mužom načúvania: ľudského načúvania kajúcnikovi a božského načúvania Duchu Svätému. Skutočným počúvaním brata vo sviatostnom rozhovore načúvame samotnému Ježišovi – chudobnému a pokornému; načúvajúc Duchu Svätému sa vkladáme do pozornej poslušnosti, stávame sa poslucháčmi Slova a teda poskytujeme tú najväčšiu službu našim mladým kajúcnikom: privádzame ich do kontaktu so samotným Ježišom.“

Splnením týchto dvoch požiadaviek spovedník otvára priestor aj pre rozlišovanie povolania mladého človeka, pokračoval pápež František:

„Keď sa splnia tieto dva prvky, sviatostný rozhovor sa môže skutočne otvoriť pre tú cestu plnú rozvážnosti a modlitby, ktorou je rozlišovanie povolania. Každý mladý človek by mal byť schopný začuť Boží hlas, či už vo vlastnom svedomí, alebo prostredníctvom počúvania Božieho slova. A na tejto ceste je dôležité, aby bol podporovaný múdrym sprevádzaním spovedníka, ktorý sa niekedy môže stať duchovným otcom – a to po požiadaní samotnými mladými, nikdy nie na základe vlastného núkania. Rozlišovanie povolania je predovšetkým čítaním znamení, ktoré Boh sám už vložil do života mladého človeka, prostredníctvom jeho osobných vlastností a sklonov, prostredníctvom prežitých stretnutí a prostredníctvom modlitby: predĺženej modlitby, v ktorej človek s jednoduchosťou opakuje Samuelove slová: «Hovor, Pane, tvoj sluha počúva!» (1 Sam 3,9).

Spoveď sa teda môže stať privilegovanou príležitosťou na rozlišovanie povolania, kde obaja – ako spovedník, tak aj kajúcnik – načúvajú Božej vôli a objavujú, aký plán by mohol mať s človekom, bez ohľadu na to, o akú konkrétnu formu povolania ide, vysvetlil Svätý Otec:

„Veď povolanie sa nestotožňuje, ani sa nikdy nesmie stotožňovať s nejakou formou! Toto by viedlo k formalizmu! Povolanie je samotný vzťah s Ježišom: vzťah životodarný a nezastupiteľný.“ 

Na opis úlohy spovedníka máme viaceré vyjadrenia: „lekár a sudca“, „pastier a otec“, „učiteľ a vychovávateľ“, uviedol príklady Svätý Otec. To však nie je všetko, upozornil pápež:

„Ale osobitne pre mladých je spovedník povolaný byť predovšetkým svedkom. Svedkom v zmysle „mučeníka“, povolaného spolutrpieť za hriechy bratov, tak ako Pán Ježiš. A potom svedkom milosrdenstva – toho srdca Evanjelia, ktorým je Otcovo objatie márnotratného syna, vracajúceho sa domov.“ -zk-

inizio pagina

Pápež v septembri 2018 navštívi Litvu, Lotyšsko a Estónsko

◊  

Vatikán 9. marca – Pápež František na jeseň tohto roku pocestuje do Litvy, Lotyšska a Estónska. Oznámil to dnes vatikánsky hovorca Greg Burke. V termíne 22. - 25. septembra navštívi Svätý Otec v pobaltských krajinách spolu päť miest. V Litve to bude Vilnius a Kaunas, v Lotyšsku Riga a Aglona a v Estónsku hlavné mesto Tallin.

Rozhodnutiu pápeža ako pri každej apoštolskej ceste predchádzalo pozvanie čelných štátnych a cirkevných predstaviteľov krajín. Program cesty bude zverejnený neskôr.

Dnes boli zároveň publikované aj logá a mottá apoštolskej cesty do pobaltských krajín. Motto apoštolskej cesty do Litvy znie: „Ježiš Kristus, naša nádej“ (1 Tim 1,1). Logo zobrazuje biely kríž s holubicou a ohňom Ducha Svätého s farbami národnej vlajky: žltou, zelenou a červenou.

Motto Lotyšska má mariánsky charakter, je úryvkom piesne Ave Maris Stella: „Ukáž, že si Matkou!“ Zlato-biele logo predstavuje siluetu hraníc krajiny s obrazom zázračnej ikony Panny Márie z Aglony.

Estónskym mottom je úryvok starobylej duchovnej piesne „Prebuď sa srdce moje“. Logo znázorňuje tvar krajiny v žlto-bielej farbe vatikánskej zástavy s obrazom pápeža Františka. -zk-

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Novým prezidentom COMECE je luxemburský arcibiskup Jean-Claude Hollerich SJ

◊  

COMECE Brusel 9. marca – Komisia biskupských konferencií Európskej únie COMECE si vo štvrtok 8. marca na svojom plenárnom zasadnutí v Bruseli zvolila nového prezidenta na obdobie 2018-2023. Stal sa ním luxemburský arcibiskup Jean-Claude Hollerich SJ. 59-ročný jezuita pochádza z Luxemburska a ovláda veľký počet jazykov vrátane japončiny. Pred tým, ako sa stal arcibiskupom Luxemburgu pôsobil na Univerzite Sophia v Tokiu.

V úrade vystrieda kardinála Reinharda Marxa,  ktorý viedol COMECE od roku 2012 po dve trojročné funkčné obdobia. Mons. Hollerich bol zvolený už podľa nového štatútu na päťročné obdobie. Úradu sa ujal v deň svojho zvolenia slávením „Omše za Európu“  v bruselskom kostole Notre-Dame du Sablon.

Za štyroch viceprezidentov COMECE boli zvolení Mons. Noel Treanor z Írska, Mons. Mariano Crociata z Talianska, Mons. Jan Vokál z Česka a Mons. Franz-Josef Overbeck z Nemecka.

Na plenárnom zasadnutí v dňoch 7. – 9. marca sa v Bruseli zúčastňujú delegáti biskupských konferencií krajín Európskej únie. Delegátom Konferencie biskupov Slovenska pre COMECE je Mons. Jozef Haľko.

Mons. Jean-Claude Hollerich, nový predseda COMECE

Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil v roku 1981 ako diecézny bohoslovec Pápežského kolégia Germanicum-Hungaricum v Ríme. Po rehoľnej formácii v Belgicku pokračoval v štúdiách teológie na tokijskej Univerzite Sophia a dokončil ich licenciátom v nemeckom Frankfurte. V roku 1990 prijal kňazskú vysviacku v Spoločnosti Ježišovej a jeho pôsobiskom sa stalo Japonsko.

Od roku 1994 vyučoval na Univerzite Sophia v Tokiu, kde bol od roku 1999 aj univerzitným kaplánom. V roku 2002 zložil ako jezuita posledné sľuby. Od roku 2008 bol rektorom jezuitskej komunity pri Univerzite Sophia a vicerektorom univerzity pre všeobecné a študentské záležitosti.

V roku 2011 ho menoval pápež Benedikt XVI. za arcibiskupa Luxemburgu. Mons. Hollerich je od roku 2014 predsedom Konferencie európskych komisií Iustitia et Pax a od roku 2017 predsedom Komisie pre mládež Rady Európskych biskupských konferencií (CCEE). -jb-

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 8. marca 2018

◊  

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina

Vysielanie z 9. marca 2018

◊  

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina