Vatikán 10. marca – Vo Vatikáne sa zišlo 120 programátorov, grafických návrhárov a projektových manažérov, na podujatí s označením „VHacks“. Talentovaní vysokoškolskí študenti rôznych národností a náboženskej príslušnosti z celého sveta sa od 8. do 11. marca vo vzájomnej spolupráci venujú hľadaniu riešení na problémy v troch okruhoch tém: sociálna inklúzia a solidarita, medzináboženský dialóg a problematika migrácie a utečencov.

Takáto tvorivá dielňa inovatívneho myslenia sa označuje odborným pomenovaním hackathon, čo je kombinácia slov hacking a marathon, čiže akýsi „maratón kreatívnych mozgov“. Ide o vôbec prvé podujatie tohto druhu na pôde Vatikánu. Vatikánsky hackathon má napomôcť využitiu techniky na poľudštenie sveta, ktorý sa stáva stále viac digitálnym a neosobným. Vynaliezavosť a multidisciplinárne odborné kapacity účastníkov takto môžu poslúžiť v prospech ľudstva a etických hodnôt.

Spoluorganizátormi sú OPTIC - globálny think-tank zameraný na etické otázky technológií - a tri vatikánske dikastériá: Sekretariát pre komunikáciu, Pápežská rada pre kultúru a Sekcia pre migrantov a utečencov Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj. -jb-

Vatikán 19. decembra – Riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Greg Burke dnes informoval o plánovanej pastoračnej návšteve Svätého Otca v Pietrelcine v talianskej diecéze Benevento. Pápež František navštívi miesto narodenia svätého pátra Pia v sobotu 17. marca 2018 pri príležitosti 100. výročia stigmatizácie tohto svätého kapucína. Na programe má aj návštevu mesta San Giovanni Rotondo v diecéze Manfredonia-Vieste-San Giovanni Rotondo, v ktorom si na budúci rok pripomenú 50 rokov od „narodenia pátra Pia pre nebo“.

Podľa zverejneného programu Svätý Otec odletí z Vatikánu skoro ráno vrtuľníkom do Pietrelciny, kde ho o 8. hodine privítajú beneventský arcibiskup Felice Accrocca a starosta mesta. Pápež František sa v tichu pomodlí v Kaplnke stigiem a na námestí sa prihovorí veriacim.

Prílet Svätého Otca do San Giovanni Rotondo je plánovaný na 9.30, kde ho privíta miestny arcibiskup Michele Castoro spolu s primátorom mesta. Pápež František v nemocnici založenej sv. Piom navštívi oddelenie detskej onkológie. Hlavným bodom programu bude o 11.15  svätá omša na námestí pred Kostolom sv. Pia z Pietrelciny, pri ktorej pápež František prednesie aj homíliu. Po svätej omši osobne pozdraví komunitu kapucínov a zástupcov veriacich.

Návrat Svätého Otca do Ríma je plánovaný pred 14. hodinou. -ab-

Svätá stolica aktualizovala program.

(Aktualizované: 10.3.2018, 11:43)

Rím 10. marca – Začal sa Jubilejný rok patróna mládeže a študentov sv. Alojza, vyhlásený pri príležitosti 450. výročia jeho narodenia. Otváracej omši v Kostole sv. Ignáca v centre Ríma, kde je sv. Alojz Gonzaga pochovaný, predsedal v piatok 9. marca generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej páter Arturo Sosa za účasti početných kňazov a veriaceho ľudu.

Sv. Alojz Gonzaga (9. marca 1568 - 21. júna 1591) je považovaný za vzor čistoty a obetavej služby chorým, za duchovného pomocníka pri voľbe životného povolania a za orodovníka pri nákazlivých chorobách. Alojz (po taliansky Luigi) zomrel ako 23-ročný, ešte len ako študent teológie, keď sa pri dobrovoľnej službe ošetrovania chorých na mor nakazil touto chorobou. Morová epidémia v tom období skosila v Ríme polovicu obyvateľstva.

Za patróna mládeže ho vyhlásil pápež Benedikt XIII. v roku 1729. Pius XI. ho v roku 1926 nazval patrónom  študentov a v roku 1991, pri 400. výročí jeho smrti ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za patróna tých, čo trpia na AIDS.

Ako pri príležitosti otvorenia Jubilejného roka uviedol generál jezuitov P. Sosa v liste celej Spoločnosti Ježišovej, do rámca Jubilejného roka sv. Alojza, ktorý potrvá do 9. marca 2019, zapadne aj jubileum ďalšieho patróna mladých, sv. Stanislava Kostku. Ten zomrel v Ríme 15. augusta 1568 vo veku len 17 rokov a je pochovaný v Kostole sv. Andreja na Kvirináli. Pripomenieme si teda 450. výročie jeho smrti. V liste generálneho predstaveného jezuitov okrem iného čítame:

„Alojz Gonzaga prejavoval svoju zápalistú osobnosť od mladého veku. Narodil sa a vyrástol v prostredí kresťanskej rodiny, kde sa čítavali listy jezuitských misionárov zo vzdialených miest. Jeho príbuzenský kontext však bol aj svetácky, plný zmyselnosti, ambícií a násilia, a ten mu sľuboval budúcnosť v znamení bohatstva, slávy a moci. Napriek tomu so silnou vierou a úžasnou vnútornou slobodou vzdoroval tlakom každého druhu, usiloval sa nechať viesť Duchom Svätým, ktorý rezonoval v jeho svedomí, a rozhodol sa nasledovať Pána  a jeho spôsob života. Rovnako ako sv. Stanislav, aj on prekonal nesúhlas zo strany vlastnej rodiny a celkom sa odovzdal Bohu v Spoločnosti Ježišovej, založenej len niekoľko desiatok rokov predtým.“    

Hrob sv. Alojza sa nachádza pod jemu zasväteným oltárom v pravej krížovej lodi barokového Kostola sv. Ignáca (Chiesa di Sant´Ignazio di Loyola in Campo Marzio), ktorý patrí k štvorhviezdičkovým pamätihodnostiam Večného mesta. Nachádza sa priamo na hlavnej turistickej trase vedúcej od Panteónu k Fontáne di Trevi. Nad kostolom sú uchované aj Izby sv. Alojza (Camerette di San Luigi Gonzaga), kde sa kedysi nachádzal jezuitský noviciát. -jb-

Fotogaléria

Poľsko 10. marca – V utorok 13. marca uplynie päť rokov od zvolenia pápeža Františka za Petrovho nástupcu. V Poľsku sa pri tejto príležitosti veriaci organizujú do modlitebnej iniciatívy za Svätého Otca s názvom: „Jeden za všetkých, všetci za jedného!“ Do modlitebnej reťaze, ktorá sa uskutoční v nedeľu 11. marca, sa v Poľsku zapojilo viac než 25 modlitebných skupín a hnutí, ako aj množstvo jednotlivcov. Akciu zastrešuje predseda Konferencie biskupov Poľska Mons. Stanisław Gądecki.

Okrem toho 13. marca, v deň zvolenia pápeža Františka, sa všetci členovia Konferencie biskupov Poľska budú za neho spoločne modliť vo Svätyni Božej Prozreteľnosti (Świątynia Opatrzności Bożej) vo Varšave. 

Podnetom k vytvoreniu veľkej modlitebnej reťaze za Svätého Otca bola jeho prosba o modlitbu pri odovzdávaní symbolov Svetových dní mládeže z rúk Poliakov panamským mladým. „Ja sa modlím za vás, vy sa modlite za mňa“, povedal vtedy pápež František. -zk-

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 4. pôstnu nedeľu rok B (2 Krn 36,14-16.19-23; Jn 3, 14-21): Buď reaktorom 

Medzi dôležitými zásadami, ktorým nás v jednej so svojich knižiek učí známy duchovný autor, jezuita, John Powell je táto: „Buď aktor a nie reaktor!“ Čo to znamená ilustruje na príklade novinára Sydneyho Harrisa, ktorý raz navštívil jedného svojho známeho. Ten ho pozval na kávu do kaviarne na prízemí budovy, v ktorej pracoval. Sadli si a k stolu prišla čašníčka. Jej reakcie boli desné. Bola arogantná a netaktná. Muž však na to nedbal, bol slušný a pokojný. Keď priniesla kávu, doslova im ju hodila na stôl. Muž jej slušne poďakoval. Keď odchádzali, čašníčke zaplatil a zaželal jej príjemný deň. Ona zobrala peniaze, čosi zamrmlala a odišla. „Čo to bolo?“ pýta sa Harris svojho známeho. „To je vždy taká?“ „Vždy.“ „A ty sa vždy správaš k nej takto slušne?“ „Vždy.“ „To sa ti divím. Čo jej čosi nepovieš!? Ja by som to nezniesol.“ „Pozri, je ráno, mám pred sebou celý deň. Nedovolím predsa tejto nepríjemnej žene, aby mi tento môj deň, ktorý mám pred sebou, celý otrávila. Je na mne, ako do tohto môjho dňa vstúpim a v akej pohode ho prežijem.“

A mal pravdu. Jeho mottom, ako neskôr vysvetlil, totiž bolo: „Buď aktorom a nie reaktorom!“ To znamená „Ty buď tým, kto je aktívny, kto je kreatívny, kto je autorom svojho života. Neobmedz svoj život len na to, aby si neustále iba na niekoho reagoval. A to nielen keď ide o tvoju náladu. Buď aktorom hlavne, keď ide o víziu tvojho života. Je na tebe, ako svoj život prežiješ; a preto rozmýšľaj a buď kreatívny. Nečakaj, že ti niekto iný povie, čo by si mal vo svojom živote robiť. Rada iného je síce vždy vítaná a múdry ju hľadá. No konečné rozhodnutie ohľadom toho, čo by si mal vo svojom živote robiť, je len a len na tebe.“

Koľkí z nás však takto rozmýšľame? Myslím, že nie je ich veľa. Dôvodom je to, že každé rozhodnutie má aj svoje dôsledky. Čo, keď nám to, pre čo sme sa rozhodli, nevyjde a keď to nedopadne dobre? Koho budem viniť?“ Ak si aktorom, potom máš smolu. Vinníkom si si sám. No keď si reaktorom, máš náskok. Vinníkom je ten, kto ti poradil, na koho si reagoval. Byť reaktorom je teda výhoda. Lenže naozaj?

Ak si zvolíš cestu reaktora, je možné, že tvoj život bude naozaj pohodlnejší a ľahší, no ty sa nikdy nedozvieš, kto si. Každý z nás je jedinečnou bytosťou s jedinečnými darmi. Ak budeme vždy robiť iba to, čo nám povedia iní, naše dary ostanú nepoužité a svet o ne príde. Preto by sme mohli povedať, že byť aktormi je v istom zmysle príkaz toho, ktorý nás do tohto sveta priviedol, teda samého Boha. Ako keby nám povedal: „Choď, vstúp do tohto sveta a pretváraj ho. Neboj sa ničoho! Buď aktorom.“ Byť aktormi je teda naše povolanie, byť reaktormi je naša degradácia.

Lenže tak ako všetko na svete, aj toto má svoje limity. V našom živote existuje jedna oblasť, kde motto „Buď aktorom a nie reaktorom“ neplatí a kde nefunguje. Je to oblasť náboženská, teda oblasť nášho vzťahu k Bohu. Tu platí motto opačné: „Nebuď aktorom ale reaktorom.“ Je tomu tak preto, lebo v našom vzťahu k Bohu nemáme na to, aby sme my boli aktormi. Aktorom môže byť iba Boh. My ľudia môžeme byť iba reaktormi. Na viac nemáme.

Na ako často my katolíci na toto zabúdame!? Presvedčenie mnohých z nás veriacich katolíkov – a to dokonca aj tých, ktorí k životu pristupujú dosť pasívne – je, že voči Bohu my máme byť aktormi a nie reaktormi. Boh nás chce síce spasiť, no my si to musíme zaslúžiť. Boh nám chce dobre, no my si to všetko musíme u neho vymôcť. Boh má pre nás pripravené nebo, no my musíme oň zabojovať, niekedy poriadne a aj tak si nemôžeme byť istí, či to zabralo, či je Boh už naozaj spokojný, či sme si ho naozaj naklonili.

Odkiaľ máme tento postoj? Myslím, že z dvoch zdrojov. Prvým je nesprávny obraz Boha a druhým, nesprávne chápanie človeka. K týmto dvom veciam sa vyjadruje dosť často terajší Svätý Otec pápež František, keď hovorí o tzv. blude pelagianizmu, ktorý nás katolíkov prenasleduje počas celých dejín. Pelágius bol teológ z 5. storočia a hlásal, že človek má dosť síl na to, aby dosiahol svoju spásu svojimi vlastnými silami. Slovami nášho motta, stačí, aby bol dôsledným aktorom a všetko mu je možné. To však nie je pravda. Človek, nech by robil čokoľvek, nikdy nebude schopný svojimi skutkami zaslúžiť si svoju spásu. Naše úsilie, naše aktorstvo, nech by bolo akokoľvek veľké, nám v tejto oblasti nič nepomôže.

Niektorí toto vedia a privádza ich to do zúfalstva. „Čo teda mám robiť, aby som si naklonil Boha a bol spasený?“, pýtajú sa. Pre nich Boh je akýsi moloch, ktorého záľubou je nás trestať za naše hriechy. Aký to však nezmysel! Ak by mal Boh záľubu v tom, aby nás súdil a tvrdo trestal, potom by celý ten príbeh evanjelia, príbeh o Ježišovi a o našom vykúpení, bol úplným nezmyslom. Faktom je to, že my si svoju spásu nemusíme tvrdo vydobýjať. Naša spása je už tu. Jediné, čo sa od nás žiada je to, aby sme túto spásu, ktorú nám ponúka Boh v Ježišovi Kristovi prijali, to znamená aby sme voči Bohu boli reaktormi.

Pozrime sa, ako nám to hovorí evanjelium: «Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil». Niektorí tieto dve vety z Jánovho evanjelia nazývajú evanjeliom v skratke, pretože – hovoria – keby sa nám stratili všetky ostatné evanjeliá a ostali by nám iba tieto dve vety, mali by sme podstatu toho, čo nám o Bohu a o nás ohlasoval Ježiš Kristus. V týchto dvoch vetách je pravda o Bohu a pravda o človeku.

Naša spása, milí priatelia, je teda už tu. To, čo sa od nás žiada, je uveriť v ňu a ju prijať. A potom ju vo svojom živote žiť.

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: