Vatikán 12. marca – Skutočný kresťan sa nezastavuje pri prvej prijatej milosti, ale ide vždy vpred, lebo hľadá radosť plynúcu zo zotrvania s Pánom. Takto dnes hovoril pápež František počas svätej omše v Dome sv. Marty. Veriacich tiež v homílii pozval, aby „strážili vlastné túžby“ a aby sa takpovediac neuspokojili len „s predjedlom“.

«Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte». Takto v dnešnom úryvku z Evanjelia podľa Jána  (Jn 4,43-54) napomína Ježiš kráľovského úradníka, ktorý k nemu prichádza do Galiley, aby ho prosil o uzdravenie chorého syna. Ľudia vedeli o tom, že Ježiš už vykonal mnoho zázrakov. Zdá sa, že Ježiš stráca trpezlivosť, lebo to vyzerá, že u nich zaváži jedine zázrak. Pápež František to komentoval nasledovne:

„Kde je vaša viera? Vidieť zázrak, znamenie a povedať: „Ty máš moc, ty si Boh“, áno je to skutok viery, no veľmi maličký. Lebo je zrejmé, že tento človek má veľkú moc; tam sa viera začína, no musí napredovať. Kde je tvoja túžba po Bohu? Lebo viera je práve toto: mať túžbu nájsť Boha, stretnúť sa s ním, byť s ním, byť s ním šťastný...“

Ktorý zázrak vykonaný Pánom je však veľký? Ako uviedol pápež, vysvetľuje to prvé liturgické čítanie z Knihy proroka Izaiáša (65,17-21): «Hľa, ja tvorím nové nebo a novú zem, na predošlé sa nebude spomínať, ani na myseľ neprídu; tešiť sa budú a večne jasať nad tými, ktoré ja stvorím». Pán priťahuje našu túžbu po radosti z toho, že sme s ním:

„Keď Pán v našom živote prechádza a robí zázrak v každom z nás – a každý z nás vie, čo Pán vykonal v jeho živote – tam sa to všetko nekončí: je to pozvanie ísť vpred, pokračovať v kráčaní, „hľadať Božiu tvár“, ako hovorí žalm; hľadať túto radosť.“

Zázrak je teda iba začiatkom. Pápež si preto kladie otázku, čo si myslí Ježiš o mnohých kresťanoch, ktorí sa zastavujú pri prvej prijatej milosti, ktorí nekráčajú vpred, ale správajú sa ako niekto, kto sa v reštaurácii sýti predjedlom a potom odíde, neuvedomujúc si, že to najlepšie prichádza potom:

„Pretože existuje mnoho nehybných kresťanov, ktorí nekráčajú vpred. Kresťanov zahrabaných v piesku každodenných záležitostí – dobrí sú, dobrí, avšak nerastú, zostávajú maličkí. Kresťania odstavení na parkovisku: parkujú si tam. Kresťania uzavretí v klietke, ktorí nevedia lietať a ani sa im nesníva o tejto krásnej veci, ku ktorej nás Pán volá.“

Pápež František všetkých pozval položiť si nasledovnú otázku: „Aká je moja túžba? (...) Hľadám takto Pána? Alebo mám strach, som povrchný? (...) Akú veľkosť má moja túžba – chcem predjedlo či celú hostinu?“ Homíliu Svätý Otec ukončil výzvou: „chráňme si vlastnú túžbu, neusádzajme sa príliš, poďme o kúsok ďalej, riskujme. Skutočný kresťan riskuje, vychádza z bezpečia“. -zk-

Vatikán/Rím 12. marca – Svätý Otec venoval nedeľný podvečer 11. marca stretnutiu s členmi Komunity sv. Egídia, ktorá si tento rok pripomína 50 rokov od svojho založenia. Navštívil ich v rímskej časti Trastevere, odkiaľ sa komunita rozšírila do celého sveta. Práve v Bazilike Santa Maria in Trastevere, kde sa konalo stretnutie s pápežom, sa komunita pravidelne schádza pri modlitbách. Prítomný bol aj  zakladateľ komunity prof. Andrea Riccardi a jej súčasný prezident prof. Marco Impagliazzo.

Svätý Otec, inšpirovaný podobenstvom o talentoch z Matúšovho evanjelia (25,14-30), ktoré zaznelo pri liturgii slova, sa vrátil k svojim slovám zo stretnutia s komunitou sv. Egídia a chudobnými v roku 2014. Vtedy ich charizmu zhrnul do troch nasledovných kľúčových slov:

„Modlitba, chudobní a pokoj: to je talent komunity, ktorý dozrieval 50 rokov. Dnes ho s radosťou prijímate znovu. V podobenstve však sluha ukrýva talent do jamy a takto to ospravedlňuje: «Bál som sa, a preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi» (Mt 25,25). Tento muž nevedel investovať talent do budúcnosti, lebo si nechal radiť strachom.

Svet dnes častokrát obýva strach; a - ako hovoril profesor Riccardi - aj hnev, ktorý je bratom strachu. Je to starobylá choroba: v Biblii sa častokrát opakuje pozvanie k tomu, aby sme nemali strach. Naša doba tvárou v tvár rozsiahlym dimenziám globalizácie pozná veľké obavy. A strachy sa častokrát sústreďujú práve na toho, kto je cudzinec, kto je od nás odlišný, chudobný, akoby bol nepriateľom. Dokonca sa tvoria rozvojové plány národov, ktoré sú vedené bojom proti týmto ľuďom. A tak sa bránime proti týmto osobám, mysliac si, že takto uchránime to, čo máme alebo to, čím sme.

Atmosféra strachu môže nakaziť aj kresťanov, ktorí tak, ako ten sluha z podobenstva, ukrývajú prijatý dar: neinvestujú ho do budúcnosti, nedelia sa oň s druhými, ale zachovávajú ho pre seba. „Ja patrím k tomuto združeniu, ja som z tejto komunity...“ – a takto si maskujú život a nenechávajú talent rozkvitnúť.

Ak sme sami, ľahko sa nás zmocní strach. Avšak vaša cesta vás orientuje k tomu, aby ste na budúcnosť hľadeli spoločne: nie osamote a nie pre seba. Spoločne s Cirkvou. Osožil vám veľký impulz ku komunitnému životu a k bytiu Božím ľudom; podnet, ktorý vyšiel z Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý zdôrazňuje: «Bohu sa však zapáčilo posväcovať a spasiť ľudí nie každého osve, bez akéhokoľvek vzájomného spojenia, ale vytvoriť z nich ľud» (Lumen gentium, 9). Vaša komunita, zrodená na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia, je dcérou koncilu, jeho odkazu a jeho ducha.

Budúcnosť sveta sa zdá byť neistá, to vieme, počujeme to každý deň v televíznych správach. Pozrite, koľko otvorených vojen! Viem, že sa modlíte za pokoj a pracujete v jeho prospech. Pomyslime na bolesť sýrskeho ľudu, milovaného a mučeného sýrskeho ľudu, ktorého utečencov ste v Európe prijali prostredníctvom tzv. „humanitárnych koridorov“. Ako je možné, že po tragédiách dvadsiateho storočia je možné opäť upadnúť do rovnakej absurdnej logiky? Avšak Pánovo slovo je svetlom v tmách a dodáva nádej pokoja, pomáha nám nemať strach, ani zoči-voči sile zla.“

Jednou za charakteristík Komunity sv. Egídia je blízky vzťah k Božiemu slovu. Svätý Otec členov komunity vyzval milovať Sväté písmo a čoraz viac z neho čerpať:

„Božie slovo vás chránilo v minulosti pred pokušeniami ideológie a dnes vás oslobodzuje od bojazlivosti zo strachu. Preto vás povzbudzujem, aby ste stále viac milovali a používali Bibliu. Každý v nej nájde zdroj milosrdenstva voči chudobným a ľuďom zraneným životom i vojnami.

Božie slovo je tou lampou, s ktorou treba hľadieť na budúcnosť, a to aj v tejto komunite. V jeho svetle je možné čítať znamenia čias. Ako hovoril blahoslavený Pavol VI.: «Objavovanie „znamení čias“ [...] vyplýva z konfrontácie viery so životom», takže «sa svet pre nás stáva knihou» (Generálna audiencia, 16. apr. 1969: Insegnamenti VII, 1969, 919). Je to kniha, ktorú treba čítať s pohľadom a srdcom Boha. Toto je spiritualita pochádzajúca z Koncilu, ktorá učí veľkému a pozornému súcitu so svetom.“

Dôležitosť spolucítenia doložil pápež poukazom na milosrdného Samaritána z podobenstva, ktorý je vzorom pre každého kresťana:

„Kresťan, pre svoje povolanie, je bratom každého človeka, zvlášť ak je to človek chudobný, a aj vtedy, keď je to nepriateľ. Nikdy nehovorte: „A čo je mňa do toho?“ Sú to pekné slová na umytie si rúk: „Čo mňa do toho?!“ Milosrdný pohľad nás vedie angažovať sa v kreatívnej smelosti lásky, ktorú je tak veľmi treba! Sme bratmi všetkých a preto sme prorokmi nového sveta; a Cirkev je znamením jednoty ľudstva, medzi ľuďmi, rodinami a kultúrami.“

Súčasný prezident Komunity sv. Egídia Marco Impagliazzo po návšteve Svätého Otca zhrnul jeho odkaz v rozhovore pre Vatican News nasledovne: 

„Pápež sa dotkol dvoch podstatných tém: témy strachu a hnevu. Vidím tu veľkú úlohu kresťanov, tých, ktorí žijú evanjelium, uzdravovať naše ustráchané a rozhnevané spoločnosti v zmysle načúvať im a ponúkať odpovede na potreby ľudí.“

Pri stretnutí s pápežom Františkom zazneli aj štyri svedectvá. Podelili sa oň: 80-ročná zástupkyňa hnutia dôchodcov komunity sv. Egídia, ktorí pomáhajú väzňom a utečencom; 15-ročný sýrsky Palestínčan, ktorý prišiel s prvou skupinou humanitárneho koridoru z utečeneckého tábora v Libanone pred dvoma rokmi a momentálne študuje na talianskej strednej škole a sám pôsobí ako dobrovoľník v komunite; 23-ročná zástupkyňa hnutia študentov komunity angažujúcich sa v takzvanej „Škole pokoja“ a zodpovedný za medzinárodné vzťahy Komunity sv. Egídia, ktorý sa podieľal na mierových iniciatívach komunity vo viacerých afrických krajinách ako Stredoafrická republika, Guinea Conakry, Líbya či Niger.

Pripomeňme, že Komunita sv. Egídia ako laické katolícke spoločenstvo má dnes približne 60 tisíc členov vo vyše 70 krajinách sveta. Založené bolo v Ríme vo februári 1968 skupinou rímskych študentov pod vedením vtedy len 18-ročného Andreu Riccardiho, ako pokus postaviť na prvé miesto vo svojom živote Evanjelium vyjadrené prednostnou pozornosťou voči chudobným. V súčasnosti sa komunita venuje najmä službe chudobným, chorým, práci v prospech pokoja a medzináboženského dialógu. Od roku 2008 pôsobí aj na Slovensku. -zk-

Vatikán 12. marca - Pápež František dnes prijal na osobnej audiencii priora Ekumenickej komunity Taizé brata Aloisa Lösera. Pri tradičnom stretnutí s pápežom, na ktoré prichádza zástupca z Taizé vždy v marci, bola tentoraz hlavnou témou najmä blížiaca sa Synoda o mladých:

„Povedal som mu, ako teraz sprevádzame túto synodálnu cestu. Kardinál Baldisseri (generálny sekretár Biskupskej synody) prišiel k nám do Taizé na návštevu. Veľmi sa snažíme načúvať mladým: majú túžbu byť autentickými, čo je potrebné objaviť, brať vážne a sprevádzať,“ povedal pre Vatican News o obsahu osobnej audiencie brat Alois.

Prior komunity tiež pápeža Františka informoval o nových mládežníckych a ekumenických iniciatívach v burgundskom mestečku Taizé, ako aj o pohostinnosti komunity voči migrantom.

Brat Alois, ktorý prevzal vedenie ekumenickej komunity v roku 2005 po tragickej smrti brata Rogera, zároveň pri svojej návšteve na prahu 5. výročia pontifikátu pápeža Františka vyjadril vďaku Svätému Otcovi za službu, ktorú vykonáva. -jb-

Vatikán 12. marca - Svätý Otec dnes prijal na audiencii francúzskych parlamentných a regionálnych politikov z Provincie Marseilles, ktorí prišli do Ríma duchovne načerpať spolu so svojimi rodinami. 300-člennú skupinu sprevádzal marseilleský arcibiskup a predseda Konferencie biskupov Francúzska Mons. Georges Pontier a ďalší biskupi juhofrancúzskeho regiónu.

Svätý Otec kresťanských politikov povzbudil k budovaniu spravodlivejšej, ľudskejšej a bratskejšej spoločnosti vytváraním mostov medzi  ľuďmi s rozličným sociálnym, ekonomickým, kultúrnym a náboženským pozadím, ako aj medzi rozličnými generáciami. Okrem neúnavnosti v zápase za prekonávanie sociálnej nerovnosti im pripomenul aj podporovanie integrálnej ekologickej konverzie a tiež systematické úsilie o pomoc migrantom, donúteným utiecť pred vojnou, biedou a násilím. -jb-

Vatikán 12. marca - Pápež František prijal vo Vatikáne Bernice Albertine Kingovú z USA, dcéru baptistického pastora Martina Luthera Kinga, nositeľa Nobelovej ceny za mier zavraždeného pred 50 rokmi. Berenice Kingová sa venuje podpore ľudských práv a kultúry pokoja. V Taliansku si v uplynulých dňoch prevzala Medzinárodnú cenu pre ženy angažované za nenásilie, mier a odstraňovanie diskriminácie. -jb-

Vatikán/Nemecko 12. marca – V nedeľu 11. marca zomrel v nemeckom Mainzi (Mohuč) kardinál Karl Lehmann. Zomrel vo veku 81 rokov na následky vážnej mozgovej príhody, ktorú utrpel pred niekoľkými mesiacmi. Mohučskú diecézu viedol ako biskup v období 1983 – 2016 a v roku 2001 prijal z rúk pápeža Jána Pavla II. kardinálsky titul. Dlhšie obdobie bol aj na čele Konferencie biskupov Nemecka (1987 – 2008), v rámci ktorej viedol teologickú komisiu a vyjadroval sa k závažným otázkam. V skoršom období ako teológ pracoval po boku Karla Rahnera a vyučoval na univerzitách v Mainzi a Freiburgu.

Svätý Otec František reagoval na správu o smrti kardinála Lehmanna kondolenčným telegramom biskupovi Mainzu Mons. Kohlgrafovi, v ktorom vyjadruje celej diecéze svoju sústrasť. Všetkým, ktorí sú zjednotení v modlitbe za zosnulého duchovného pastiera udeľuje pápež František svoje požehnanie. Na zosnulého kardinála Lehmanna v telegrame spomína týmito slovami:

„Vo svojej dlhej činnosti ako teológ a biskup, ako aj predseda Konferencie biskupov Nemecka, prispel k formovaniu života Cirkvi a spoločnosti. Zo srdca sa vždy snažil byť otvoreným pre otázky a výzvy doby, ponúkať odpovede a usmernenia v duchu Kristovho učenia, sprevádzať ľudí na ich ceste, hľadajúc to, čo ich spája poza hranice vyznaní, presvedčení a štátov. Nech Ježiš, Dobrý pastier, udelí svojmu vernému služobníkovi zavŕšenie a plnosť života v jeho nebeskom kráľovstve.“ -jb-

Vatikán 12. marca – „Teológia pápeža Františka“ je názov edície Vatikánskeho vydavateľstva LEV z pera jedenástich renomovaných teológov, ktorú predstavili verejnosti v predvečer 5. výročia zvolenia pápeža Františka.

Spolu s kurátorom teologického projektu, prezidentom Talianskej teologickej asociácie Robertom Repolem a novým edičným riaditeľom LEV pátrom Giuliom Cesareom dielo prezentovali prefekt Kongregácie pre náuku viery Mons. Luis Ladaria a emeritný prefekt Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kard. Walter Kasper.

Vydavateľský počin ocenil aj emeritný pápež Benedikt XVI., ktorý v liste adresovanom prefektovi Sekretariátu pre komunikáciu Mons. Dariovi Edoardovi Viganovi píše:

„Chválim túto iniciatívu, ktorá chce reagovať a postaviť sa proti hlúpemu predsudku, podľa ktorého by pápež František mal byť človekom praktickým bez osobitnej teologickej alebo filozofickej formácie, zatiaľ čo ja by som mal byť čisto teoretikom teológie, ktorý len málo pochopil konkrétny život kresťana dnes.“

Benedikt VI. v liste ďakuje za jedenásť dielov „Teológie pápeža Františka“, ktoré dostal do daru a dodáva:

„Tieto útle knižky ukazujú, že pápež František je človekom hlbokej filozofickej a teologickej formácie a pomáhajú tak vidieť vnútornú kontinuitu medzi dvoma pontifikátmi, aj napriek všetkým rozdielnostiam v štýle a temperamente.“

Jedenástimi autormi príspevkov v edícii „Teológia pápeža Františka“ sú Jürgen  Werbick,  Lucio  Casula,  Peter  Hünermann,  Roberto Repole,  Carlos  Maria  Galli,  Santiago  Madrigal  Terrazas, Aristide  Fumagalli,  Juan  Carlos Scannone, Marinella Perroni, Piero Coda a Marko Ivan Rupnik. Okrem talianskeho originálu už má Vatikánske knižné vydavateľstvo dohody o vydaniach v angličtine, španielčine, francúzštine, portugalčine, poľštine a rumunčine, informoval jeho edičný riaditeľ. -jb-

Vatikán 12. marca – „Máme brániť vieru jednoduchých veriacich, nie vieru teológov. Tí už totiž majú svoje prostriedky na to, aby vedeli, ako sa veci majú!“ – tvrdí prefekt Kongregácie pre náuku viery Mons. Luis Francisco Ladaria Ferrer SJ. Cituje slová Josepha Ratzingera - Benedikta XVI., ktorý pred svojím zvolením na Petrov stolec viedol vieroučnú kongregáciu vyše dve desiatky rokov.

Arcibiskup Luis Ladaria, španielsky jezuita, dlhoročný profesor dogmatickej teológie na Pápežskej univerzite Gregoriana a neskôr sekretár Kongregácie pre náuku viery, je od júla minulého roka na čele kongregácie ako jej prefekt. V exluzívnom rozhovore pre Vatican News Mons. Ladaria odpovedal na otázky Alessandra Gisottiho o tom, ako sa pontifikát pápeža Františka odráža na práci kongregácie.

Čo pre Vás znamená byť prefektom Kongregácie pre náuku viery za pontifikátu pápeža Františka?   

Mons. Ladaria: Pre mňa to znamená veľmi jednoduchú „vec“: je to otázka poslušnosti! Pápež František mi zavolal a povedal mi o svojom rozhodnutí. Moje slová boli: „Svätý Otec, ak ste sa rozhodli, ja to akceptujem a nemám k tomu čo dodať“. Pre mňa je teda toto prvoradá vec. Prirodzene, že s tým súvisí i veľká zodpovednosť a musím sa priznať, že počas prvých dní som toho v noci veľa nenaspal... Pomaly som si ale túto myšlienku osvojil a videl som, že to pôjde, najmä keď človek vie, že takto si to želá sám pápež. Nie je preto treba zbytočne veľa premýšľať, keď je záležitosť už vyriešená a bolo rozhodnuté! 

Rovnako ako Svätý Otec, aj vy ste jezuitom. Myslíte si, že Vám táto skutočnosť môže pomôcť lepšie pochopiť pápeža Františka a lepšie s ním spolupracovať?

Mons. Ladaria: Evidentne, istá príbuznosť tu pochopiteľne je čo do formácie a čo do okruhu osôb, ktoré Svätý Otec a ja poznáme. To istotne môže byť pomocou. Svätý Otec a ja sme sa ale prakticky nepoznali. Pred jeho zvolením sme sa videli, tuším, iba raz, keď spolu s ostatnými argentínskymi biskupmi prišiel do Ríma na ad limina. A ako je zvykom, všetky konferencie biskupov, ktoré prídu na ad limina, vždy v jeden deň zavítajú i na Kongregáciu pre náuku viery. Už vtedy som bol jej sekretárom a po prvýkrát sme sa teda videli i spoznali pri tejto príležitosti.

Teda, áno, je tu istá príbuznosť a to môže uľahčiť vzťahy. Avšak musím povedať, že ide o vedľajšiu skutočnosť: pápež je pápež! Či je jezuitom, alebo nie, to pre mňa na veci nič nemení: pápež je pápež. Takže, je to niečo, čo môže pomôcť, ale má to vedľajší charakter, nepatrí to k podstate veci.

Pri stretnutí s členmi Kongregácie koncom januára pápež František zdôraznil, že vaše poslanie má „výsostne pastoračný charakter“. Čo to znamená pre Vašu každodennú prácu a prácu Vašich spolupracovníkov?

Mons. Ladaria: Povedal by som, že sa to priamo netýka práce ako takej, ale spôsobu, ako sa táto práca vykonáva. Pastoračný rozmer tu dozaista je. Našou úlohou je rozvíjať a obraňovať vieru, ohlasovať vieru. Dá sa preto pochopiť, že ide o výsostne pastoračnú úlohu. Ide o napomáhanie rozvoja katolíckej viery, aby sa stále viac poznala, a keď sú nejaké problémy, aj túto vieru brániť.

Častokrát som počul opakovať pápeža Benedikta XVI., keď bol prefektom tejto Kongregácie ešte ako kardinál Ratzinger, že „máme brániť vieru jednoduchých veriacich, nie vieru teológov“. Tí už totiž majú svoje prostriedky na to, aby vedeli, ako sa veci majú! Zdá sa mi, že toto bola z jeho strany veľmi trefná a správna myšlienka.

Slová pápeža Františka preto majú veľmi jasný význam. Prirodzene, zaoberáme sa aj disciplinárnymi otázkami, ktoré majú značný dopad na mnoho ľudí, a tak je jasné, že i tu ide o výsostne pastoračnú úlohu. Tým sa samozrejme nechce povedať, že nemusíme dobre študovať spisy, ale to, že musíme mať neustále na pamäti salus animarum (spásu duší), čo je vždy prvoradým cieľom každej našej práce.

Jedným z nosných bodov pontifikátu, ako dobre vieme, je reforma Rímskej kúrie. Čo tento proces, spustený pápežom Františkom, znamená pre Kongregáciu pre náuku viery?

Mons. Ladaria: Zatiaľ sme v tejto veci ešte nedostali nič, čo by sa priamo vzťahovalo na nás... Keď nám niečo povedia, istotne to budeme veľmi ochotne akceptovať a vo všetkom budeme spolupracovať, tak ako vždy. Naša spolupráca s pápežom Františkom bude úplná, to je jasné, ale nateraz sme ešte nedostali konkrétne pokyny. Keď ich dostaneme, pokojne ich prijmeme.

Blíži sa piate výročie zvolenia Františka na Petrov stolec. Čo Vám osobne dáva jeho pontifikát ako kňazovi a biskupovi, ešte skôr než ako prefektovi Kongregácie pre náuku viery?

Mons. Ladaria: Istotne, ako pre kňaza, vidieť pápeža ako má veľmi blízko k ľuďom, k Božiemu ľudu, a teda vidieť pápežov výsostne pastoračný ráz, toto je pre mňa – pre nás všetkých – pozvaním, aby sme tiež boli a cítili sa byť pastiermi Božieho ľudu. Pápež veľakrát povedal, že pastieri majú mať tento pach po ovečkách, a toto nám veľmi pomáha cítiť sa blízki k Božiemu ľudu, aby sme boli k jeho službám.

Pápež v tomto smere tiež hovorí o pyramíde, ktorej základňu tvoria všetci, ale potom sú tu niektorí, ale tí sú v službe tým mnohým, nie naopak. To je obrátená pyramída! Táto myšlienka je podľa mňa veľmi pekná a som presvedčený, že ak ju zoberieme vážne, môže nám všetkým pomôcť, aby bola naša služba výsostne pastoračná.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk, jb-

Pondelňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: