Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

18/03/2018

Aktuálne správy z Vatikánu

Rubrika

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Anjel Pána so Svätým Otcom: Vstúpme do Ježišovho Srdca cez jeho rany

◊  

Vatikán 18. marca – Pri poludňajšej mariánskej modlitbe v 5. pôstnu nedeľu Svätý Otec pozdravil asi 20 tisíc veriacich na Námestí sv. Petra, medzi ktorými priamo spomenul aj pútnikov zo Slovenska. Tí o sebe dali vedieť svojimi vlajkami.

Pápež František sa srdečnými slovami poďakoval za prijatie počas jeho pastoračnej návštevy v Pietrelčine a San Giovanni Rotondo, ktorú včera podnikol pri storočnici daru stigiem sv. pátra Pia a pri 50. výročí jeho smrti. Návštevu nazval nezabudnuteľnou a prezradil, že si osobitne nesie v srdci chorých, ktorých navštívil v nemocnici založenej svätým kapucínom.

V príhovore pred modlitbou Anjel Pána Svätý Otec vysvetlil duchovný odkaz nedeľného evanjelia. Pozval k pohľadu do hĺbky tajomstva Ježiša na kríži, k preniknutiu duchovným zrakom až k jeho srdcu, cez kontemplovanie jeho piatich rán.

Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešné evanjelium (porov. Jn 12,20-33) rozpráva o udalosti, ktorá sa odohrala počas posledných dní Ježišovho života. Dej sa odohráva v Jeruzaleme, kam Ježiš prišiel kvôli židovskému sviatku Veľkej noci. Kvôli tejto slávnosti prišli i niektorí Gréci; boli to nábožne zmýšľajúci muži, ktorých priťahovala viera hebrejského ľudu. Pretože už o tomto veľkom prorokovi počuli hovoriť, pristúpili k Filipovi, jednému z dvanástich apoštolov, a povedali mu: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša“ (v. 21). Ján dáva dôraz na túto vetu. Jej centrom je sloveso vidieť, a to v slovníku evanjelistu znamená ísť poza zovňajšok a pochopiť tajomstvo danej osoby. Sloveso „vidieť“, ktoré použil evanjelista Ján, znamená dostať sa až k srdcu, zrakom i chápaním dôjsť až k tomu, čo je v človeku najosobnejšie, k jeho vnútru.

Ježišova reakcia na predloženú žiadosť je prekvapivá. Neodpovedá totiž „áno“ alebo „nie“, ale hovorí: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený“ (v. 23). Tieto slová sa na prvý pohľad zdajú byť ignorovaním otázky, ktorá prišla od Grékov. V skutočnosti však sú ozajstnou odpoveďou: ten, kto chce poznať Ježiša, musí hĺbkovo uprieť zrak na kríž, kde sa zjavuje jeho sláva. Hĺbkovo hľadieť na kríž. Dnešné evanjelium nás pozýva, aby sme svoj pohľad upriamili na kríž, no nie ako na nejaký obyčajný okrasný predmet či bytový doplnok – neraz zneužívaný! – ale ako na náboženský znak, ktorý treba kontemplovať a pochopiť. V podobe ukrižovaného Ježiša sa odhaľuje tajomstvo smrti Syna ako ten najvyšší akt lásky, zdroj života a spásy pre ľudstvo všetkých čias. Jeho rany nás uzdravili.

Môžem sa zamyslieť: „Ako pozerám na kríž? Ako na nejaké umelecké dielo, aby som videl, či je krásne alebo nie? Alebo sa pozerám do jeho vnútra, vstupujem do Ježišových rán a cez ne až k jeho srdcu? Hľadím na to tajomstvo Boha, ktorý sa sebazriekol až na smrť, ako nejaký otrok, ako kriminálnik?“ Nezabudnite na to: pozerať na kríž, no hľadieť na jeho podstatu. Existuje jedna pekná pobožnosť, pomodliť sa Otče náš pri každej z piatich rán: keď sa modlíme ten Otče náš, snažíme sa cez Ježišove rany vstúpiť do vnútra, až k samotnému jeho srdcu. A tam sa naučíme tej veľkej múdrosti Kristovho tajomstva, veľkej múdrosti kríža.

Aby vysvetlil význam svojej smrti a zmŕtvychvstania, Ježiš si poslúžil obrazom. Hovorí: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“ (v. 24). Takto chce, aby ostatní pochopili, že jeho konečný osud – t. j. kríž, smrť a zmŕtvychvstanie – je aktom plodnosti – jeho rany nás uzdravili –; plodnosti, ktorá prináša plody pre mnohých. Takto prirovnáva seba samého k pšeničnému zrnu, ktoré keď odumiera v zemi, plodí nový život. Vtelením Ježiš prišiel na svet; ale to nestačí: on musí aj zomrieť, aby vykúpil ľudí z otroctva hriechu a aby im daroval nový život zmierený v láske. Povedal som „aby vykúpil ľudí“: nuž, aby vykúpil mňa, teba, nás všetkých, každého z nás, Ježiš zaplatil tú cenu. Toto je tajomstvo Krista. Choď k jeho ranám, vstúp, kontempluj; hľaď na Ježiša, ale zvnútra.

Tento dynamizmus pšeničného zrna, ktorý sa vyplnil v Ježišovi, sa má uskutočňovať aj v nás, jeho učeníkoch: sme povolaní osvojiť si tento paschálny (veľkonočný) zákon, t. j. stratiť život, aby sme dostali nový a večný. A čo znamená stratiť život? Čiže, čo znamená stať sa pšeničným zrnom? Znamená to myslieť menej na seba samých, na vlastné záujmy, a dokázať „vidieť“ potreby našich blížnych, najmä tých posledných, a vychádzať im v ústrety. S radosťou uskutočňovať skutky lásky voči tým, čo trpia na tele a na duši je ten najrýdzejší spôsob ako žiť Evanjelium; je to nevyhnutný základ, aby naše spoločenstvá rástli v bratskej láske a vo vzájomnom prijatí. Chcem vidieť Ježiša, ale chcem ho vidieť z vnútra. Vstúp do jeho rán a kontempluj tú lásku jeho srdca k tebe, k tebe, k tebe, ku mne, ku všetkým.

Panna Mária, ktorá mala vždy pohľad svojho srdca upretý na svojho Syna, počnúc jasličkami v Betleheme až po kríž na Kalvárii, nech nám pomôže stretnúť sa s ním a spoznať ho tak ako to on chce, aby sme mohli žiť ním osvietení a vo svete prinášať plody spravodlivosti a pokoja.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb, mk-

 

inizio pagina

Predsynodné stretnutie mladých v Ríme bude aj na Facebooku

◊  

Vatikán 18. marca – Na sviatok sv. Jozefa odštartuje v Ríme predsynodné stretnutie mladých. Podujatie bude možné sledovať na diaľku cez Facebook: angličtina, francúzština, nemčina, španielčina, taliančina, portugalčina.

Účastníci predsynodného stretnutia budú v dňoch 19. – 24. mája v pracovných skupinách diskutovať o podnetoch mladých ľudí pre biskupov, ktorí sa v októbri zídu na 15. riadnom valnom zasadnutí Biskupskej synody na tému „Mladí, viera a rozlišovanie povolania“. V pondelok dopoludnia príde medzi nich pápež František, ktorému budú môcť položiť otázky.

Pred začiatkom podujatia s 300 zástupcami z celého sveta vrátane Slovenska rozoslal Svätý Otec František cez sociálnu sieť Twitter tento odkaz: „Pri načúvaní ašpiráciám mladých môžeme vytušiť, aký bude svet zajtrajška a vybadať cesty, ktorými je Cirkev povolaná kráčať.“ (#Synod2018)

Materiály na stiahnutie vo svetových jazykoch

Webstránka podujatia vo svetových jazykoch

-jb-

inizio pagina

Rubrika



Samuel Jackanič SJ: Liturgia vopred posvätených darov

◊  

Liturgia vopred posvätených darov právom predstavuje pre mnohých veriacich gréckokatolíkov prvú asociáciu s obdobím Veľkého pôstu. Bez obáv môžeme povedať, že táto typicky pôstna bohoslužba stojí nepochybne v centre bohoslužobného života našej Cirkvi v pôstnom období a predstavuje azda jeho najvýraznejší a najtypickejší prvok. Jej podstata je ukrytá už v samotnom názve „Liturgia vopred posvätených darov“. Ten ju odlišuje od liturgií sv. Jána Zlatoústeho a sv. Bazila Veľkého, počas ktorých sa koná prinášanie a obetovanie darov premieňaných na Kristovo telo a krv, Eucharistiu. Počas Liturgie vopred posvätených darov sú naopak veriacim vzhľadom na aliturgický charakter pôstnych dní ponúkané Sväté dary vopred premenené na liturgiách slávených v predošlú nedeľu. 

Dalo by sa teda povedať, že táto bohoslužba, ktorá sa v našich chrámoch slávi v stredu a v piatok Syropôstneho týždňa, v stredy a v piatky Veľkého pôstu a v pondelok, utorok a v stredu Veľkého a svätého týždňa, nie je „liturgiou“ v zmysle Liturgií sv. Jána Zlatoústeho a sv. Bazila Veľkého. Skôr než liturgiu predstavuje zvláštny a krásny obrad sv. prijímania pre veriacich v období Veľkého pôstu.

Korene tejto pôstnej bohoslužby siahajú do prvých storočí kresťanstva. V prvotnej Cirkvi pristupovali veriaci kresťania k prijatiu Eucharistie pri každej liturgii. Vzhľadom na to, že eucharistické slávenia sa nekonali každý deň a veriaci mali túžbu prijímať Krista čo najčastejšie, hoc aj súkromne, prechovávali premenené Sväté dary z nedeľnej liturgie. O tejto praxi prvotnej Cirkvi svedčia napríklad Tertulián či sv. Cyprián. Svätý Bazil Veľký vo svojich dielach naopak spomína pustovníkov z egyptskej púšte, ktorí u seba prechovávali Eucharistiu kvôli tomu, že medzi sebou často nemali kňazov.

Vzhľadom na to, že starobylá prax Cirkvi, potvrdená viacerými koncilmi, počas Svätej štyridsiatnice s výnimkou sobôt a nedieľ zakazuje sláviť Eucharistiu, ktorej paschálny charakter by bol nezlučiteľný s pôstnymi dňami, určenými pokániu, ponúkla jestvujúca prax prijímania mimo liturgie veriacim možnosť prijímať Eucharistiu častejšie než len v soboty a nedele.

V 3. a 4. storočí mali veriaci počas Veľkého pôstu vo zvyku prijímať Eucharistiu okrem soboty a nedele v stredu a v piatok večer. V časoch prvotnej Cirkvi boli streda a piatok spojené s prísnou pôstnou disciplínou, ktorá znamenala úplnú zdržanlivosť od jedla až do západu slnka. Práve z tohto dôvodu sa v stredy a piatky Pôstu Sväté dary prijímali až po západe slnka a spojenie tejto bohoslužby s Večierňou malo súvis s celodenným pôstom, ktorý bol prípravou na prijatie Pána v Eucharistii.

Liturgia vopred posvätených darov v podobe, v akej ju poznáme a slávime dnes, je teda spojením večernej bohoslužby – Večierne s rozdávaním vopred premenenej Eucharistie. Pre zaujímavosť môžeme podotknúť, že takisto pre západný latinský obrad nie je táto forma modlitby ani dnes neznáma a že podobná bohoslužba sa v rímskokatolíckych kostoloch slávi na Veľký piatok.

Liturgia vopred posvätených darov, ako ju poznáme a slávime dnes v gréckokatolíckych či pravoslávnych chrámoch, sa začína rovnako ako Večiereň pri zatvorených cárskych dverách ikonostasu zvolaním „Požehnané kráľovstvo...“, po ktorom nasleduje modlitba „Poďte, pokloňme sa...“. Počas spevu 103. žalmu, oslavujúceho Božie stvorenie, sa kňaz potichu modlí predpísané modlitby a po žalme nasleduje Veľká ekténia. Po nej sa v chráme recitujú žalmy 18. katizmy (Ž 119 – 133), rozdelené na tri časti, tzv. antifóny, oddelené Malými ekténiami.

Dlhé čítanie žalmov má veriacich upokojiť a pomôcť im viac sa sústrediť na bohoslužbu. Počas spevu žalmov kňaz okiadza svätyňu a prenáša Eucharistiu z prestola na žertveník a následne naleje do čaše víno a vodu. Na tomto mieste musíme podotknúť, že víno sa do čaše nalieva z praktických dôvodov a nie je a ani nebude počas Liturgie vopred posvätených darov premenené na Kristovu krv. Pod oboma spôsobmi sa takto bude ľahšie podávať veriacim, ktorí nebudú musieť prijímať iba samotný suchý chlieb.

Po poslednej antifóne a Malej ekténii nasleduje klasický spev „Pane, ja volám k Tebe“ a menlivé časti z daného liturgického dňa. Pri poslednej stichire – verši sa potom otvoria cárske dvere a koná sa vchod s kadidlom tak, ako počas bežnej Večierne. Po speve starobylého spevu „Svetlo tiché“ a prokimene následne dostávajú priestor dve starozákonné čítania, ktoré majú katechetický charakter.

Po prvom čítaní z knihy Genezis a druhom prokimene nasleduje moment, ktorý by sme mohli nazvať aj prechodom od bežnej Večierne k samotnej bohoslužbe prijímania Eucharistie. Po odznení druhého prokimenu kňaz pred prestolom berie do rúk zažatú sviecu a kadidlo a žehná nimi smerom na východ, volajúc „Premúdrosť vnímajme“, po čom sa otočí smerom k ľudu a žehná ho slovami: „Svetlo Kristovo osvecuje všetkých.“ Ľud robí pri požehnaní sviecou veľkú metániu – poklonu. Svieca predstavuje pri tomto požehnaní Krista – svetlo sveta a kadidlo, symbol obety a modlitby, veriacim pripomína, že Ježiš priniesol na kríži Otcovi ako ľúbeznú obetu za naše hriechy seba samého.

Po požehnaní kňaz zatvára cárske dvere a nasleduje druhé čítanie z Knihy prísloví. Po ňom berie kňaz opäť do rúk kadidlo a pred prestolom začína spievať modlitbu žalmu: „Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta“. Ľud ju opakuje a kňaz alebo čtec postupne spievajú ďalšie verše žalmu a obchádzajú pri tom prestol. Po dospievaní všetkých veršov robia všetci prítomní v chráme spolu mlčky tri veľké poklony.

Nasleduje tzv. Vrúcna ekténia za katechumenov a spev „Nebeské mocnosti“, počas ktorého kňaz otvára cárske dvere, okiadza spredu prestol, odíde k žertveníku a vezmúc Sväté dary koná slávnostný vchod so sviecou a kadidlom, počas ktorého mlčky prenáša vopred posvätené dary na prestol. Po dospievaní a položení Svätých darov na oltár robia všetci opäť tri veľké poklony a cárske dvere ikonostasu sa zatvárajú. Potom nasledujú obvyklé ekténie, modlitba „Otče náš“ a po výzve „Pristúpte!“ kňaz rozdáva veriacim Eucharistiu. V záverečných ďakovných a oslavných modlitbách ďakujú veriaci Pánovi za milosť prijatia Eucharistie. Po nich nasleduje modlitba prepustenia.

Molové nápevy, trúchlivá a tajomná atmosféra i veľké poklony vyjadrujúce fakt, že človek musí do modlitby zapojiť okrem ducha i telo, vytvárajú počas nádhernej pôstnej Liturgie vopred posvätených darov priestor na precítenie vlastnej hriešnosti a tým najlepším spôsobom nás pripravujú na Sviatky Kristovej Paschy. Nielen Liturgia vopred posvätených darov, ale i celý Veľký pôst je pre veriaceho cestou prípravy na hlboké a osobné stretnutie s Kristom a jeho najhlbším zmyslom je skúsenosť prechodu zo smrti do života, od otroctva k slobode, od smútku k radosti. Túto skúsenosť nádherne vyjadruje i kánon Paschy, ktorý budeme spievať v našich chrámoch, slovami: „Včera som bol s tebou pochovaný, Kriste, dnes s tebou vstávam z mŕtvych“.

Kiež sú pre nás všetkých prebiehajúce týždne i radosť z toho, že v našich chrámoch na Slovensku môžeme v slobode sláviť počas Pôstu i nádhernú Liturgiu vopred posvätených darov, posilou na našej ceste a pomôžu nám v skúsenosti hlbokého osobného stretnutia s Pánom a prechodu zo smrti hriechu do života s ním a v ňom.

Pripravil Samuel Jackanič SJ, poslucháč teológie na Pápežskej univerzite Gregoriana v Ríme

AUDIO: 

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Týždenný spravodajský prehľad z Vatikánu 18. marca 2018

◊  

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne. 

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

inizio pagina

Vysielanie z 18. marca 2018

◊  

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina