Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

19/03/2018

Aktuálne správy z Vatikánu

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Pápež na predsynodnom stretnutí: „Boh chce hovoriť prostredníctvom mladých“

◊  

Vatikán 19. marca - Dnes sa v Ríme začalo predsynodné stretnutie zástupcov mladých z celého sveta.  Jeho účastníkov zhromaždených v Medzinárodnom kolégiu Maria Mater Ecclesiae predpoludním navštívil pápež František. Okrem príhovoru s mnohými spontánnymi vsuvkami odpovedal aj na otázky piatich mladých.

Slovensko na stretnutí zastupuje Viktória Žolnová, mladá dobrovoľníčka z Prešovskej archieparchie. Okrem fyzicky prítomných 300 mladých sa na stretnutí s mottom „Hovoríme spolu“ (We talk together) zúčastňuje okolo 15-tisíc ich rovesníkov prostredníctvom sociálnych sietí. Tí sa mali možnosť prihlásiť do skupín na Facebooku pred začiatkom podujatia.

Prípravné stretnutie na októbrovú synodu, ktorej téma znie: „Mladí, viera a rozlišovanie povolania“, od dnešného popoludnia pokračuje prácou v jazykových skupinách a vyvrcholí na Kvetnú nedeľu 25. marca, keď mladí pri svätej omši pápežovi odovzdajú výsledok svojej celotýždňovej činnosti.

Ten sa stane súčasťou tzv. Pracovného dokumentu (Instrumentum laboris) určeného synodálnym otcom biskupom. Aj na dnešnom otvorení predsynodného stretnutia boli prítomní niekoľkí kardináli a biskupi.

Ako v úvodnom príhovore vysvetlil generálny sekretár Synody biskupov kardinál Lorenzo Baldisseri, výber účastníkov predsynodného zhromaždenia odráža veľkú šírku spektra:

„Tu prítomní mladí, nakoľko je to len možné, predstavujú v priereze mladých celého sveta. Sčasti ide o mladých vybraných biskupskými konferenciami a synodami východných katolíckych cirkví, z ďalšej časti sú to mladí pochádzajúci zo seminárov a formačných domov rehoľného života, ako aj členovia združení, hnutí a nových cirkevných komunít, reprezentanti katolíckych škôl a univerzít. Ďalej boli pozvaní mladí zo sveta umenia – hudba, tanec, literatúra, divadlo –, z niektorých profesionálnych oblastí – novinárstvo, vedecký výskum, informatika –, z politiky, z oblasti ekonomickej, z vojenskej služby, zo športu, z oblastí solidarity – dobrovoľníctvo, znevýhodnení, boj proti obchodovaniu s ľuďmi, chudoba, atď. K tomu sa pridávajú aj mladí predstavitelia iných kresťanských vyznaní, iných náboženstiev a neveriaci.“

„Zdravím všetkých 15.340 [účastníkov]!“ – povedal Svätý Otec František v úvode svojho príhovoru, kde v štyroch bodoch vysvetlil zámery októbrovej synody: 1. hovoriť k mladým z tváre do tváre, 2. sprevádzať mladých pri rozlišovaní ich povolania, 3. pomôcť Cirkvi znovuobjaviť mladý dynamizmus a 4. spolupracovať v prospech plodnosti Cirkvi a Evanjelia.

Svätý Otec účastníkov predsynodného stretnutia vyzval k otvorenosti a odvahe vyjadriť svoj názor, no zároveň aj s pokorou počúvať názor druhých. Dôležitosť načúvať vysvetlil pápež na biblickom príklade Samuela:

„V mnohých momentoch dejín Cirkvi, ako aj v početných biblických epizódach, chcel Boh hovoriť prostredníctvom tých najmladších. Myslím napríklad na Samuela, Dávida a Daniela. Veľmi sa mi páči príbeh Samuela, ako počúva Boží hlas. Biblia hovorí, že v tom čase nebolo zvykom počuť Boží hlas. Bol to dezorientovaný ľud.

Bol to práve mladý človek, kto otvoril tieto dvere. V ťažkých chvíľach Pán dáva dejinám napredovať prostredníctvom mladých. Hovoria pravdu, nehanbia sa. (...) Aj Dávid, ako mladý, začína s touto odvahou. Aj so svojimi hriechmi. Je zaujímavé, že všetky tieto postavy sa nenarodili ako svätí, nenarodili sa ako spravodliví, vzory druhých. Sú to všetko muži a ženy hriešnici a hriešnice, ktorí však pocítili túžbu urobiť niečo dobré, Boh ich podnietil a oni išli vpred. A toto je krásne.

Dospelí dnes, narozdiel od mladých, už častokrát zabudli na schopnosť plakať, jednoducho si navykneme na skutočnosti, povedal Svätý Otec.

Pápež v prvom bode vysvetlil dôležitosť stretnutia s mladými, tvárou v tvár, čo je aj zámerom blížiacej sa synody.  Častokrát sa totiž o mladých hovorí bez toho, aby sa im načúvalo, aby sa im kládli otázky, pričom dochádza k zovšeobecňovaniu, hovorí sa viac o percentách, než o ľuďoch. Svätý Otec spomenul aj problém nezamestananosti mladých v Európe. V niektorých európskych krajinách dosahuje dokonca viac než 50%. Svätý Otec to komentoval nasledovne:

„Čo robí mladý človek, ktorý nenachádza prácu? Ochorie na depresiu, upadne do závislostí, pokúsi sa o samovraždu – pomyslime, že štatistiky o samovraždách mladých sú vždy prikrášlené – alebo rebeluje, no to je jeden zo spôsobov samovraždy. Prípadne vezme lietadlo a ide do istého nemenovaného mesta a pridá sa k ISIS-u či k jednému z týchto bojovníckych hnutí: má aspoň zmysel života a bude mať mesačnú výplatu. A toto je sociálny hriech! Spoločnosť je za toto zodpovedná. Ja by som však chcel, aby ste vy povedali príčiny, tie „prečo“. (...) Ako vy prežívate túto drámu? Veľmi by nám to pomohlo.“

Mladí sú kreatívnymi budovateľmi kultúry, povedal Svätý Otec, pričom dodal: „... potrebujeme lepšie chápať to, čo od nás žiadajú Boh a dejiny. Ak chýbate vy, chýba nám časť prístupu k Bohu“.

V druhom bode príhovoru pápež spomenul zámer synody vytvoriť také podmienky, aby boli mladí „s nadšením a kompetenciou sprevádzaní pri rozlišovaní životného povolania“. Boh kladie mladým rovnakú otázku, ako svojim prvým učeníkom: Čo hľadáte?» (Jn 1,38), uviedol Svätý Otec a dodal: „Aj ja sa na vás v tejto chvíli obraciam s otázkou: Čo hľadáš? Čo vo svojom živote hľadáš? ... Vyslov to. Potrebujeme počuť o vašej ceste životom. Čo hľadáš?“

„Budúca synoda bude tiež apelom pre Cirev, aby znovuobjavila obnovený mladý dynamizmus“, uviedol Svätý Otec v treťom bode príhovoru. Ako povedal, mladí v odpovediach na dotazník Sekretariátu synody častokrát vyjadrujú potrebu, aby im boli dospelí „nablízku a pomohli im robiť dôležité rozhodnutia“, aby ich podnecovali aktivovať vlastné zdroje. A pokračoval:

„Aj v Cirkvi sa musíme naučiť novým spôsobom prítomnosti a blízkosti. Je to veľmi dôležité. Prichádza mi na um to, keď chce Mojžiš povedať Božiemu ľudu, čo je jadrom Božej lásky. A hovorí: „Pomyslite: ktorý ľud mal boha, ktorý by mu bol tak nablízku?“. Láska je blízkosť. A mladí dneška žiadajú od Cirkvi blízkosť. Vy kresťania, vy, ktorí veríte v blízkosť Krista, vy katolíci, buďte nablízku, nie vzdialení. A vy dobre viete, že je mnoho - premnoho spôsobov, ako sa vzdialiť. Vzdelávame všetkých, v bielych rukavičkách, avšak udržiavame si odstup, aby sme si nepošpinili ruky. Mladí dneška od nás žiadajú blízkosť: voči katolíkom, voči kresťanom, k veriacim i k neveriacich. Ku všetkým.“

Ako povedal pápež, v dotazníku sekretariátu synody mladí veľmi oceňujú blízkosť mnohých zasvätených mužov a žien, ktorí im „načúvajú, poznajú veci a ak si niekto pýta radu, poradia“. Svätý Otec tu poukázal aj na Druhý vatikánsky koncil a jeho Posolstvo mladým, ktoré je aktuálne aj v súčasnosti.

„Drahí mladí, srdce Cirkvi je mladé, a to práve preto, že Evanjelium je akoby životodarnou miazgou, ktorá ju neustále znovuzdrodzuje. Je na nás, aby sme boli vnímaví a spolupracovali na tejto plodnosti“, povedal Svätý Otec v úvode štvrtého bodu svojho príhovoru. Mladých vyzval k odvahe vytvárať nové cesty, nebáť sa pri tom riskovať a odolávať mentalite, že „vždy sa to robilo takto“:

„Muž či žena, ktorí neriskujú, nedozrievajú. Inštitúcia, ktorá robí rozhodnutia tak, aby neriskovala, zostáva v detskom štádiu, nerastie. Riskujte, sprevádzaní rozvážnosťou, radou, no choďte vpred. Viete, čo sa stane s mladým človekom, ktorý neriskuje? Zostarne! Ide do dôchodku v dvadsiatich rokoch! Mladý človek tak starne a to isté aj Cirkev. Hovorím to s bolesťou. ... Z čoho mali strach? Strach vyjsť, vyjsť k existenciálnym perifériám, ísť tam, kde ide o budúcnosť. Jedna vec je rozvážnosť, ktorá je cnosťou, iná vec je strach.“

Svätý Otec mladým odporučil nechať sa inšpirovať knihou Skutkov apoštolov, ktorá je plná príkladov ľudskej kreativity. Vystríhal ich však, aby pri vytváraní novej kultúry nezabudli na korene:

„Vždy krok vpred, ale hľaď na korene! Necúvaj ku koreňom, aby sa v nich zakopal, ale vykroč vpred, avšak vždy s koreňmi. A koreňmi sú – toto mi odpustite, nosím to v srdci ­– starí ľudia. Sú nimi dobrí starí ľudia. Koreňmi sú starí rodičia.“

Svoj príhovor pápež František zakončil svojou tradičnou prosbou o modlitbu, pričom dodal: „A tí, ktorí sa nemôžu modliť, lebo sa modliť nevedia, aspoň na mňa v dobrom myslite“. -zk-

(Doplnené: 19.3.2018, 19:55)

inizio pagina

Päť rokov od inaugurácie pápeža Františka na slávnosť sv. Jozefa

◊  

Vatikán 19. marca – Pápež František si dnes, na slávnosť sv. Jozefa, ženícha Panny Márie, Ježišovho pestúna a patróna všeobecnej Cirkvi, pripomína piate výročie slávnostného začiatku svojho ministéria Petrovho nástupcu.

Pri slávnostnej inaugurácii pred piatimi rokmi pápež František zostúpil spolu s patriarchami východných cirkví ku hrobu sv. Petra pod hlavným oltárom vatikánskej baziliky na tichú modlitbu. Po tom, ako prijal pálium a pečatný prsteň, vyjadrili mu  v mene kardinálskeho zboru úctu a poslušnosť šiesti jeho reprezentanti, medzi ktorými bol aj kardinál Jozef Tomko. Slávenie svätej omše s formulárom ku cti sv. Jozefa uzavrel spev Te Deum laudamus.

Dnes popoludní Svätý Otec František predsedal v Bazilike sv. Petra slávnostnej eucharistii, pri ktorej konsekroval troch nových biskupov z Poľska, Malty a Kanady. Biskupské svätenie z jeho rúk prijali Mons. Sommertag, ktorý bol nedávno menovaný za apoštolského nuncia v Nikarague; ďalej Mons. Xuereb, menovaný za apoštolského nuncia v Kórei a Mongolsku; a do tretice Mons. Bettencourt, nový apoštolský nuncius v Gruzínsku a Arménsku.  

V Taliansku sa dnešný sviatok sv. Jozefa slávi ako Deň otcov. Pápež František pri tejto príležitosti rozoslal cez Twitter nasledujúci odkaz:

„Drahí otcovia, všetko najlepšie k vášmu sviatku! Nech ste pre vaše deti ako svätý Jozef: starostliví o ich rast vo veku, múdrosti a milosti“. -jb-

inizio pagina

Posolstvo pápeža Františka k 33. svetovému dňu mládeže 2018

◊  

Posolstvo Svätého Otca Františka k 33. svetovému dňu mládeže 2018

„Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha“ (Lk 1, 30)

Milí mladí,

Svetový deň mládeže 2018 predstavuje ďalší krok vpred na ceste prípravy na medzinárodné stretnutie mladých, ktoré sa bude konať v januári 2019 v Paname. Táto nová etapa nášho putovania spadá do roku, v ktorom je zvolané riadne zhromaždenie Biskupskej synody na tému: Mladí, viera a rozlišovanie povolania. Je to šťastná zhoda okolností. Pozornosť, modlitba a uvažovanie Cirkvi budú zamerané na vás mladých, s túžbou pochopiť a predovšetkým prijať vzácny dar, ktorým ste pre Boha, pre Cirkev a pre svet.

Ako už viete, rozhodli sme sa, že na tejto ceste nás má sprevádzať príklad a príhovor Panny Márie, mladej ženy z Nazareta, ktorú si Boh vyvolil za matku svojho Syna. Ona kráča s nami ku synode i k svetovým dňom mládeže v Paname. Minulý rok nás sprevádzali slová z jej chválospevu – „veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“ (Lk 1, 49) – a naučili nás pripomínať si minulosť. Toho roku chceme spolu s ňou počúvať Boží hlas, ktorý nás povzbudzuje k odvahe a dáva nám potrebnú milosť, aby sme mohli odpovedať na jeho povolanie: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha“ (Lk 1, 30). Sú to slová, ktorými sa Boží posol, archanjel Gabriel, obrátil na Máriu, jednoduché dievča z malej galilejskej dediny.

1. Neboj sa!

Je pochopiteľné, že náhle objavenie sa anjela a jeho tajomný pozdrav: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou“ (Lk 1, 28), Máriu veľmi rozrušili, lebo ju prekvapilo odhalenie jej identity a jej povolania, ktoré boli pre ňu dovtedy neznáme. Podobne ako ďalšie osoby vo Svätom písme sa Mária chveje bázňou pred tajomstvom povolania od Boha, ktorý ju v jednej chvíli konfrontuje s nesmiernosťou jeho vlastného plánu a zároveň jej dáva naplno pocítiť jej vlastnú malosť pokorného stvorenia. Anjel, ktorý vidí do hĺbky jej srdca, hovorí: „Neboj sa!“ Boh vidí aj do nášho srdca. Dobre pozná výzvy, ktorým musíme čeliť v živote, predovšetkým vtedy, keď stojíme pred základnými rozhodnutiami, od ktorých závisí, čím budeme a čo budeme v tomto svete robiť. To je to „chvenie“, čo pociťujeme pred rozhodnutiami o svojom životnom stave, o svojom povolaní. V týchto chvíľach sme znepokojení a zmocňujú sa nás mnohé obavy.

A vy, mladí, aké obavy máte? Čo vás vnútri najviac znepokojuje? U mnohých z vás je za tým strach, že nie ste milovaní, obľúbení, akceptovaní takí, akí ste. Dnes existujú mnohí mladí, ktorí majú pocit, že by mali byť iní, ako v skutočnosti sú, aby sa prispôsobili často umelým a nedostihnuteľným štandardom. Neustále „retušujú“ svoj digitálny obraz, skrývajú sa za maskami a falošnými identitami, až kým sa napokon sami nestanú „fake-om“. Mnohí sú posadnutí snahou získať, čo najviac „like-ov“. A z týchto neprimeraných očakávaní vznikajú rôzne strachy a neistoty. Ďalší sa obávajú toho, že sa im nepodarí nájsť emocionálne bezpečie a ostatnú sami. Zoči-voči neistému zamestnaniu pociťujú mnohí strach, že nenájdu uspokojivé profesionálne uplatnenie, alebo že nebudú môcť uskutočniť svoje sny. Takéto obavy dnes majú mnohí mladí – tak veriaci, ako aj neveriaci. A pravdaže ani tí, čo prijali dar viery a úprimne hľadajú svoje povolanie, nie sú ušetrení obáv. Niektorí si myslia: možno Boh odo mňa očakáva priveľa; možno nebudem skutočne šťastný na ceste, ktorú mi určil, alebo nebudem schopný vykonať to, čo odo mňa žiada. Iní sa pýtajú: ak pôjdem po ceste, ktorú mi Boh ukázal, kto mi garantuje, že sa mi ju podarí prejsť až do konca? Nestratím odvahu? Nestratím nadšenie? Budem schopný na nej vytrvať po celý život?

Vo chvíľach, keď naše srdce napĺňajú pochybnosti a strachy, je potrebné rozlišovanie. To nám umožní uviesť do poriadku zmätok v našich myšlienkach a pocitoch, aby sme mohli správne a rozvážne konať. Prvým krokom na prekonanie strachov je v procese rozlišovania ich jasné pomenovanie, aby sme nestrácali čas a sily naháňaním beztvarých a nestálych prízrakov. Preto vás všetkých pozývam, aby ste sa pozreli do svojho vnútra a „pomenovali“ vlastné strachy. Spýtajte sa: dnes, v tejto konkrétnej situácii, ktorú prežívam, čo ma trápi, čoho sa najviac bojím? Čo ma blokuje a bráni mi ísť ďalej? Prečo nemám odvahu urobiť dôležité rozhodnutia, ktoré musím urobiť? Nemajte strach pozrieť sa čestne na svoje strachy, uznať ich také, aké sú, a vyrovnať sa s nimi. Biblia nepopiera ľudský pocit strachu ani mnohé dôvody, ktoré ho môžu vyvolať. Abrahám mal strach (porov. Gn 12, 10 s.), Jakub mal strach (porov. Gn 31, 31; 32, 8), a tiež Mojžiš (porov. Ex 2, 14; 17, 4), Peter (porov. Mt 26, 69 n.) a apoštoli (porov. Mk 4, 38 – 40; Mt 26, 56). Sám Ježiš, zakúšal strach a úzkosť, hoci na celkom inej úrovni (porov. Mt 26, 37; Lk 22, 44).

„Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ (Mk 4, 40). Táto Ježišova výčitka adresovaná učeníkom nám umožňuje pochopiť, ako často je prekážkou viery nie pochybnosť, ale strach. Po tom, ako pomenujeme naše strachy, nám má proces rozlišovania v tomto zmysle pomôcť prekonať ich, otvoriť sa životu a tak pokojne čeliť výzvam, ktoré nám predkladá. Zvlášť u nás kresťanov nemá mať strach nikdy posledné slovo, ale má byť príležitosťou nato, aby sme zaktivizovali svoju vieru v Boha... a aj v život! To značí, že máme veriť v základné dobro existencie, ktorú nám Boh dal. Máme dôverovať, že on všetko napokon dovedie do dobrého konca, aj prostredníctvom pre nás často nepochopiteľných životných okolností či  rán. Ak však živíme svoje strachy, smerujeme k tomu, že sa uzavrieme v sebe samých;  zabarikádujeme sa, aby sme sa uchránili od všetkého a od všetkých, čo spôsobí, že ostaneme ako paralyzovaní. Treba reagovať! Nikdy sa neuzatvárať! Vo Svätom písme nachádzame 365 ráz výraz „neboj sa“, vo všetkých možných jeho variantoch, akoby nám to naznačovalo, že Pán si želá, aby sme každý deň v roku boli slobodní od strachu.

Rozlišovanie sa stáva nenahraditeľným, ak ide o hľadanie vlastného povolania. To totiž často nie je hneď celkom jasné a rozpoznateľné, ale chápeme ho len postupne. V tomto prípade sa pod rozlišovaním nemá rozumieť individuálne úsilie o introspekciu, ktorej cieľom je lepšie spoznať vlastné vnútorné mechanizmy, aby sme boli silnejší a dosiahli istú rovnováhu. Tak sa človek síce môže stať silnejším, no napriek tomu stále ostáva uzavretý v obmedzenom horizonte svojich možností a vedomostí. Povolanie je však povolaním „zhora“, a preto rozlišovanie spočíva v tomto kontexte predovšetkým v otvorení sa „Inému“, ktorý povoláva. Nato je nevyhnutné stíšenie v modlitbe, aby sme začuli Boží hlas, ktorý zaznieva v našom svedomí. Boh klope na dvere nášho srdca, podobne ako v prípade Márie; túži nadviazať s nami priateľstvo prostredníctvom modlitby, prehovoriť k nám skrze Sväté písmo, ponúknuť nám svoje milosrdenstvo vo sviatosti zmierenia a zjednotiť sa s nami vo svätom prijímaní.

Avšak dôležitá je aj konfrontácia a dialóg s druhými, s našimi bratmi a sestrami vo viere, ktorí majú viac skúseností a pomáhajú nám lepšie vidieť rôzne možnosti a vybrať si spomedzi nich. Keď mladý Samuel počul Pánov hlas, nespoznal ho hneď, a preto tri razy dobehol k Elimu, starému kňazovi, ktorý mu napokon poradil správnu odpoveď na Pánovo volanie: „Ak ťa bude zasa volať, povedz: Hovor, Pane, tvoj sluha počúva!“ (1 Sam 3, 9). Vedzte, že sa vo vašich pochybnostiach môžete spoľahnúť na Cirkev. Viem, že sú tu veľmi dobrí kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, veriaci laici – mnohí z nich sú tiež mladí – a môžu vás sprevádzať ako starší bratia a sestry vo viere; oživení Duchom Svätým vám pomôžu rozlúštiť vaše pochybnosti a pochopiť Boží plán vášho osobného povolania. Ten „druhý“ nie je potrebný len ako duchovný sprievodca, ale je aj tým, kto nám pomáha otvoriť sa nekonečným bohatstvám života, ktoré nám Boh dal. Je nevyhnutné vytvoriť v našich mestách a spoločenstvách priestory na rast, snívanie a výhľady na nové horizonty! Nestraťte nikdy chuť tešiť sa zo stretnutí, z priateľstva, chuť spoločne snívať, kráčať s druhými. Autentickí kresťania nemajú strach otvoriť sa druhým, deliť sa s nimi o vlastné životné priestory a premeniť ich na priestory bratstva. Drahí mladí, nedovoľte, aby svit vašej mladosti pohasol v tme zatvorenej miestnosti, v ktorej je jediným oknom do sveta obrazovka počítača a smartfónu. Otvorte dvere svojho života dokorán! Váš priestor a váš čas nech napĺňajú konkrétni ľudia a hlboké vzťahy, v ktorých sa môžete deliť o autentické a konkrétne skúsenosti vášho každodenného života.

2. Mária!

„Po mene ťa zavolám“ (Iz 43, 1). Prvým dôvodom, prečo sa nebáť, je práve skutočnosť, že Boh nás volá po mene. Anjel, Boží posol, oslovil Máriu jej menom. Dávať mená patrí k Božej prirodzenosti. Pri stvorení povolal každé stvorenie k bytiu jeho menom. Za menom sa skrýva identita čiže jedinečnosť každej veci, každej osoby, jej vnútorná podstata, ktorú len Boh skutočne pozná. O toto prednostné právo sa Boh potom podelil s človekom, keď ho poveril, aby dal mená zvieratám, vtákom a tiež vlastným deťom (Gn 2, 19 – 21; 4, 1). Mnohé kultúry si naďalej uchovávajú toto biblické chápanie mena a vidia v ňom zjavenie najhlbšieho tajomstva života a zmyslu existencie.

Keď Boh volá niekoho po mene, zároveň mu odhaľuje jeho povolanie, vlastný plán svätosti a dobra, prostredníctvom ktorého sa táto osoba stáva darom pre druhých a ktorý ju robí jedinečnou. A aj vtedy, keď Pán chce rozšíriť horizonty jej života, rozhodne sa dať povolanej osobe nové meno, ako v prípade  Šimona, ktorého nazval „Petrom“. Stadiaľ pochádza aj zvyk prijať nové meno, keď niekto vstúpi do rehoľného rádu, čím sa naznačuje jeho nová identita a nové poslanie. Keďže je Božie povolanie osobné a jedinečné, vyžaduje si od nás odvahu vymaniť sa z tlaku istého rovnostárskeho schematického myslenia, aby bol náš život skutočne originálnym a neopakovateľným darom pre Boha, pre Cirkev a pre druhých.

Drahí mladí, keď nás Boh volá po mene, je to znakom našej veľkej dôstojnosti v jeho očiach, jeho zaľúbenia v nás. A Boh volá po mene každého z nás. Vy ste Božie „ty“, ste drahí v jeho očiach, vzácni a milovaní (porov. Iz 43, 4).

3. Našla si milosť u Boha

Hlavným dôvodom, prečo sa Mária nemá báť, je to, že našla milosť u Boha. Slovo „milosť“ hovorí o slobodne darovanej a bezodplatnej Božej láske. Ako nás len Boh povzbudzuje tým, že nám vopred dáva toto „excelentné curriculum“, plné zásluh a úspechov, aby sme si uvedomili, že si Božiu blízkosť a pomoc nemusíme zaslúžiť! Anjel hovorí Márii, že už našla milosť u Boha, nie, že ju získa v budúcnosti. A formulácia anjelových slov nám rovnako umožňuje pochopiť, že Božia milosť je trvalá – nie je to niečo prechodné alebo momentálne – a preto sa to nikdy neskončí. Aj v budúcnosti tu Božia milosť vždy bude, aby nás podopierala najmä v okamihoch skúšok a temnoty.

Neustála prítomnosť Božej milosti nás povzbudzuje, aby sme s dôverou objali svoje povolanie, ktoré si vyžaduje každodenné obnovovanie záväzku vernosti. Cesta povolania totiž nie je bez krížov: nielen počiatočné pochybnosti, ale aj časté pokušenia, s ktorými sa stretáme počas cesty. Pocit nedostatočnosti sprevádza Kristovho učeníka až do konca, no on vie, že Božia milosť mu pomáha.

Anjelove slová zostupujú na ľudské strachy a rozpúšťajú ich silou dobrej zvesti, ktorú prinášajú: náš život nie je čistou náhodou a bojom o prežitie, ale každý z nás je Bohom milovaným osobným príbehom. To, že sme „našli milosť v jeho očiach“, značí, že Stvoriteľ vníma jedinečnú krásu nášho bytia a má pre náš život nádherný plán. Toto vedomie zaiste nevyrieši všetky problémy a neodníme životné neistoty, ale má silu náš život hlboko premeniť. To neznáme, čo nám chystá budúcnosť, nikdy nie je len temnou hrozbou, ktorú treba prežiť, ale je to aj milostivý čas, ktorý je nám daný, aby sme prežívali jedinečnosť nášho osobného povolania a delili sa oň s našimi bratmi a sestrami v Cirkvi a vo svete.

4. Odvaha v prítomnosti

Z istoty, že Božia milosť je s nami, pochádza sila mať odvahu v prítomnosti: mať odvahu pokračovať v tom, čo od nás žiada Boh tu a teraz, v každej oblasti nášho života; odvahu objať povolanie, ktoré nám Boh zjavuje; odvahu žiť našu vieru bez jej skrývania či umenšovania.

Áno, ak sa otvoríme Božej milosti, nemožné sa stáva skutočnosťou. „Ak je Boh za nás, kto je proti nám?“ (Rim 8, 31). Božia milosť sa dotýka vášho života „dnes“, „zmocňuje sa“ vás takých, akí ste, so všetkými vašimi strachmi a obmedzeniami, no zároveň vám odhaľuje podivuhodné Božie plány! Vy mladí potrebujete cítiť, že niekto vám skutočne dôveruje: vedzte, že pápež vám dôveruje, že Cirkev vám dôveruje! A vy dôverujte Cirkvi!

Mladej Márii bola zverená dôležitá úloha práve preto, že bola mladá. Vy mladí máte dosť energie, nachádzate sa vo fáze života, v ktorej vám určite nechýbajú sily. Vynaložte túto energiu a tieto sily na zlepšenie sveta, počnúc tými skutočnosťami, ktoré sú vám najbližšie. Chcel by som, aby vám boli v Cirkvi zverené dôležité zodpovedné úlohy a aby nechýbala odvaha poskytnúť vám priestor; a vy sa pripravte prijať túto zodpovednosť.

Pozývam vás, aby ste znovu uvažovali o Máriinej láske: starostlivej, dynamickej, konkrétnej. O láske plnej odvahy, úplne zameranej na sebadarovanie. Cirkev preniknutá takýmito mariánskymi vlastnosťami bude vždy vychádzajúcou Cirkvou, ktorá ide poza vlastné hranice, aby sa prijatá milosť mohla rozlievať. Ak sa dáme nakaziť Máriiným príkladom, skutočne zažijeme lásku k blížnemu, ktorá nás povedie k tomu, aby sme Boha milovali nadovšetko i nad nás samých, a milovali ľudí, s ktorými prežívame každodenný život. A budeme milovať aj tých, ktorí sa nám sami osebe zdajú  málo milovaniahodní. Je to láska, ktorá sa stáva službou a obetou – predovšetkým tým najslabším a najchudobnejším – láska, ktorá mení našu tvár a napĺňa nás radosťou.

Chcel by som zakončiť krásnymi slovami sv. Bernarda z jednej jeho známej homílie o tajomstve nanebovzatia; slovami, ktoré vyjadrujú očakávanie celého ľudstva anticipujúce Máriinu odpoveď: „Počula si, ó, Panna, že počneš a porodíš syna; počula si, že sa to nestane prostredníctvom muža, ale pôsobením Ducha Svätého. Anjel čaká na odpoveď; […] Aj my, ó,  Pani, čakáme na milosrdné slovo. […] Skrze tvoju stručnú odpoveď máme byť obnovení a znovu povolaní do života. […] Celý svet leží pri tvojich nohách a čaká. […] Ó, svätá Panna, odpovedz, čo najskôr“ (Om. 4, 8; Opera omnia, ed. Cisterc. 4, 1966, 53 – 54).

Najdrahší mladí. Pán, Cirkev, svet, očakáva vašu odpoveď na jedinečné povolanie, ktoré má každý z vás v tomto živote! Keďže SDM v Paname sa blížia, pozývam vás, aby ste sa na toto naše stretnutie pripravovali s radosťou a nadšením tých, čo sa chcú podieľať na veľkom dobrodružstve. SDM sú len pre odvážnych! Nie pre mladých, čo hľadajú len pohodlie a držia sa v závetrí zakaždým, keď sa vynoria ťažkosti. Prijmete túto výzvu?

Vo Vatikáne 11. februára 2018, na Šiestu cezročnú nedeľu, na spomienku Panny Márie Lurdskej

FRANTIŠEK

(Z talianskeho originálu Messaggio del Santo Padre Francesco per la XXXIII Giornata Mondiale della Gioventù 2018 preložila Mária Spišiaková. Zdroj: www.kbs.sk)

inizio pagina

Plné znenie listu Benedikta XVI. Mons. Dariovi Edoardovi Viganovi

◊  

Vatikán 19. marca – Zverejnením fotokópie celého dokumentu reagoval Sekretariát pre komunikáciu Svätej stolice na polemiky, ktoré v médiách vyvolalo predchádzajúce informovanie o liste emeritného pápeža Benedikta XVI., týkajúceho sa knižnej edície „Teológia pápeža Františka“ z Vatikánskeho knižného vydavateľstva LEV. Pôvodnú správu z 12. marca o knižnej prezentácii sprevádzala fotografia s čitateľnou úvodnou časťou listu.

V tlačovom komunikáte Sekretariátu pre komunikáciu zo 17. marca sa vysvetľuje, že „z listu, ktorý bol dôverný, bolo prečítané to, čo sa považovalo za vhodné a týkajúce sa samotnej iniciatívy, zvlášť to, ako sa emeritný pápež vyjadruje o filozofickej a teologickej formácii aktuálneho pápeža a o vnútornej jednote medzi dvoma pontifikátmi, odhliadnuc od niektorých poznámok týkajúcich sa prispievateľov edície. Rozhodnutie bolo motivované rezervovanosťou a nie nejakým úmyslom cenzúry. Pre rozptýlenie každej pochybnosti bolo rozhodnuté zverejniť list v jeho úplnosti.“

Nasleduje plné znenie listu Benedikta XVI. adresovaného Mons. Dariovi Edoardovi Viganovi, prefektovi Sekretariátu pre komunikáciu, datovaného 7. februára 2018 vo Vatikáne:

Najdôstojnejší Monsignor,

ďakujem za váš zdvorilý list z 12. januára a za pripojený dar jedenástich drobných zväzkov redigovaných Robertom Repolem. Chválim túto iniciatívu, ktorá chce reagovať a postaviť sa proti hlúpemu predsudku, podľa ktorého by pápež František mal byť človekom praktickým bez osobitnej teologickej alebo filozofickej formácie, zatiaľ čo ja by som mal byť čisto teoretikom teológie, ktorý len málo pochopil konkrétny život kresťana dnes. Tieto útle knižky ukazujú, že pápež František je človekom hlbokej filozofickej a teologickej formácie a pomáhajú tak vidieť vnútornú kontinuitu medzi dvoma pontifikátmi, aj napriek všetkým rozdielnostiam v štýle a temperamente.

Avšak necítim sa na to, aby som o nich napísal „stručný a hutný teologický text“. V celom mojom živote bolo vždy jasné, že píšem a vyjadrujem sa jedine ku knihám, ktoré som aj naozaj prečítal. Žiaľ, aj čisto z dôvodov fyzických nie som schopný prečítať týchto jedenásť zväzočkov v blízkej budúcnosti, o to viac, že ma čakajú iné záväzky, ktoré som už prijal.        

Len na okraj by som chcel poznamenať moje prekvapenie zo skutočnosti, že medzi autormi figuruje aj profesor Hünermann, ktorý sa počas môjho pontifikátu zviditeľnil tým, že sa postavil do čela protipápežských iniciatív. Podieľal sa významnou mierou na vydaní „Kölner Erklärung“ (Kolínske vyhlásenie), ktoré vo vzťahu k encyklike Veritatis splendor napadlo ostrým spôsobom učiteľskú autoritu pápeža osobitne v otázkach morálnej teológie. Aj „Europäische Theologengesellschaft“ (Európska spoločnosť teológov), ktorú založil, bola ním spočiatku zamýšľaná ako organizácia v opozícii k pápežskému učiteľskému úradu. Následne cirkevné cítenie mnohých teológov zabránilo tejto orientácii, čo urobilo túto organizáciu normálnym nástrojom vzájomného stretávania teológov.

Som si istý, že budete mať porozumenie pre moje odrieknutie a srdečne Vás zdravím

Váš

Benedikt XVI.

-jb-

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 19. marca 2018

◊  

Pondelňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina