Vatikán 20. marca – V ťažkých chvíľach, keď máme smutné srdce alebo sme unavení cestou života, treba hľadieť na kríž a nie šomrať proti Bohu, lebo tak si otravujeme dušu. O tomto dnes hovoril pápež František v homílii pri svätej omši v Dome sv. Marty.

Svätý Otec v nej vychádzal z prvého liturgického čítania z Knihy Numeri (21,4-9), ktoré rozpráva o reptaní chabnúceho izraelského ľudu na púšti a o následnom útoku hadov. Ľud mal hlad, na čo Boh odpovedal zoslaním manny a prepelíc, mal smäd, a Boh im dal vodu. Avšak, keď už boli Izraeliti neďaleko zasľúbenej zeme, prejavili pochybovačnosť, lebo prieskumníci, ktorých tam Mojžiš vyslal, priniesli správy o tom, že zem je síce bohatá na ovocie a zver, avšak obýva ju vysoký a mocný ľud, ktorý je dobre vyzbrojený. Mali strach z toho, že ich pozabíjajú. A tak vyslovovali dôvody, prečo je nebezpečné tam ísť. „Hľadeli na vlastnú silu a zabudli na moc Pána, ktorý ich vyslobodil z otroctva trvajúceho 400 rokov,“ vysvetlil pápež.

V podstate „ľud nevedel znášať cestu“ – tak, ako keď ľudia začnú „život nasledovania Pána, aby boli blízko pri Pánovi“, no v istom momente sa im zdá, že skúšky ich prevyšujú. Je to ten čas života, keď si hovoríme: „A dosť! Zastavím sa a vrátim sa späť“. A s clivotou myslíme na minulosť: „koľko mäsa, koľko cibule, koľko dobrých vecí sme tam jedávali“. Pápež však pozýva hľadieť na zaujatosť tejto takzvanej „chorej pamäte“, tejto zdeformovanej nostalgie, pretože to v skutočnosti bola hostina otroctva, keď boli ešte otrokmi v Egypte.

„Toto sú ilúzie, ktoré prináša diabol. Dáva ti vidieť peknú stránku veci, ktorú si zanechal, od ktorej si sa odvrátil, a to vo chvíli bezútešnosti na ceste, keď si ešte nedošiel k Pánovmu prísľubu. Cesta Pôstnym obdobím je tak trochu taká. Áno, môžeme tak zmýšľať. Alebo môžeme brať život ako čas Pôstu: vždy sú tu skúšky a útechy od Pána, je tu manna, je tu voda, je tu vtáctvo, ktoré nám dáva potravu... no, tamto jedlo bolo oveľa lepšie. Nezabudni však, že si ho jedol za stolom otroctva!“

Ako zdôraznil pápež František, táto skúsenosť sa prihodí nám všetkým vtedy, keď chceme nasledovať Pána, no sme už unavení. Najhoršie je však to, že ľud reptal proti Bohu a „ohovárať Boha znamená otráviť si dušu“. Možno si niekto myslí, že Boh mu nepomáha, alebo že je tu priveľa skúšok. Pociťuje „depresívne či otrávené srdce“. No tie hady, o ktorých hovorí dnešné prvé čítanie, sú práve „symbolom otrávenia“, chýbajúcej vytrvalosti pri nasledovaní Pánovej cesty.

Mojžiš teda na Pánovu výzvu vyrobí medeného hada a umiestni ho na tyč. Tento had, ktorý uzdravoval všetkých, čo boli napadnutí hadmi preto, že reptali proti Bohu, „bol prorocký: bola to postava Krista na kríži“, povedal pápež.

„Tu je kľúč k našej spáse, kľúč k našej trpezlivosti na ceste životom, kľúč na prekonanie našich púští: hľadieť na kríž. Hľadieť na ukrižovaného Krista. „A čo mám urobiť, otče?“ – „Hľaď na neho. Hľaď na rany. Vstúp do tých rán“. Pre tie rany sme boli uzdravení. Cítiš sa otrávený, smutný, cítiš, že tvoj život nenapreduje, je plný ťažkostí a aj choroby? Hľaď na neho.“

Svätý Otec teda v takýchto momentoch pozýva hľadieť na „nepekný kríž, čiže na ten skutočný kríž“, lebo ako povedal, umelci urobili kríže peknými, umeleckými, niektoré sú dokonca zo zlata a vzácnych kameňov. Toto však „nie je vždy svetskosťou“, lebo to znamená „slávu kríža, slávu Zmŕtvychvstania“. „Keď sa však ty cítiš podobne, hľaď na kríž ešte pred jeho slávou“, uviedol pápež.

Svätý Otec sa v mysli vrátil do čias detstva, keď chodil so starou mamou na Veľký piatok na sviečkovú procesiu vo farnosti, kde bol nesený ležiaci mŕtvy Kristus z mramoru v životnej veľkosti. A keď prechádzal okolo, stará mama nám kázala pokľaknúť, spomína Petrov nástupca. Vravela: „Dobre sa naňho pozri. Zajtra však vstane z mŕtvych!“ V tých časoch, ešte pred liturgickou reformou Pia XII., sa Vzkriesenie slávilo v sobotu ráno a nie v nedeľu. A tak stará mama v sobotu ráno, keď bolo počuť zvony zmŕtvychvstania, kázala nám umyť si oči vodou, aby sme videli Kristovu slávu, zaspomínal si Svätý Otec a dodal:

„Naučte vaše deti hľadieť na kríž a na Kristovu slávu. My v našich temných chvíľkach, v ťažkých momentoch, tak trochu otrávení z toho, že sme v srdci vyjadrili proti Bohu nejaké to sklamanie, hľaďme na rany. Kristus pozdvihnutý ako ten had – lebo on sa stal hadom, celkom sa zriekol seba samého, aby zvíťazil nad zákerným hadom. Nech nás dnes Božie slovo naučí tejto ceste: hľadieť na kríž. Predovšetkým vo chvíli, keď ako Boží ľud pociťujeme únavu na ceste životom.“ -zk-

Vatikán 20. marca  – Svätý Otec pri stretnutí s účastníkmi predsynodného stretnutia v Ríme v pondelok 19. marca odpovedal na otázky zástupcov mladých z viacerých kontinentov. Položili mu ich piati mladí pochádzajúci z Nigérie, Francúzska, Argentíny, Ukrajiny a Číny.

Jednu z najťažších otázok pápežovi adresovala mladá Nigérijčanka menom Blessing, ktorá je bývalou obeťou obchodovania s ľuďmi. Svätému Otcovi vysvetlila ako pred štyrmi rokmi prišla do Talianska a oklamaná skončila v rukách obchodníkov s ľuďmi, ktorí ju nútili k prostitúcii. Na srdci jej ležia mnohé zotročované ženy, ktoré ešte stále vidieť na okraji ciest, preto pápežovi položila závažnú otázku:

„Ako pomôcť mladým uvedomiť si, že tu ide o „zločin proti ľudskosti“, ako ste ho sám pomenovali? Ako im pomôcť zostať ľudskými a oponovať tej „chorej“ mentalite, ktorá redukuje ženu na otrokyňu, na vlastníctvo muža, na tovar – či už kvôli zisku alebo kvôli vlastnému egoistickému pôžitku – a ako nad ňou zvíťaziť? Drahý pápež František, to čo ma najviac znepokojuje je práve dopyt, príliš veľa klientov a mnohí z nich sú katolíkmi.“

Blessing sa ďalej pápeža spýtala, či je Cirkev schopná postaviť sa pravdivo a vierohodne k tejto otázke a „predkladať mladým slobodnú a oslobodzujúcu cestu vo vzťahu medzi mužom a ženou“.

Pápež František, ktorý dobre pozná osud zotročovaných žien na ulici, vyrozprával svoje skúsenosti z návštevy azylového domu pre bývalé obete obchodovania s ľuďmi. Z ich úst si vypočul veľa o klamstvách, ktorými zotročovatelia lákajú mladé ženy, ich drastické procedúry, vyhrážky o vyvraždení rodín dievčat, ak by utiekli. Rovnako aj o ich hanbe vrátiť sa po vyslobodení k rodine a o zdráhaní sa povedať svojim najbližším pravdu, aby ich tak nezranili. Ako povedal pápež, hrôzou je, že sa nájdu dokonca i medzi veriacimi takí, ktorí nielenže vytvárajú dopyt v tejto oblasti, ale niektorí dokonca pomáhajú zotročovateľom nalákať dievčatá do ich pasce.

Našťastie existujú hnutia či rehoľné komunity, ktoré sa venujú výlučne oslobodzovaniu takýchto žien,  a ponúkajú im aj terapiu, aby im pomohli zotaviť sa a znovu sa začleniť do spoločnosti. Svätý Otec ako konkrétny príklad uviedol združenie založené kňazom Orestem Benzim, veľmi činné v Taliansku pod menom „Komunita pápeža Jána XXIII.“.

O závažnosti zločinu zotročovania na prostitúciu sa pápež vyjadril týmito slovami:

„Vrátim sa k tomu, čo ste povedali: je to zločin proti ľudskosti, je to ťažký zločin proti ľudskosti a rodí sa z jednej chorej mentality, že ženu treba využiť. A do dnešného dňa neexistuje feminizmus, ktorý by bol schopný odstrániť túto predstavu z toho najhlbšieho podvedomia či z kolektívnej predstavivosti, povedzme to tak. To, že ženu treba využiť – tým či iným spôsobom... A toto je vysvetlenie...  je to choroba ľudstva, je to choroba istého spôsobu myslenia spoločnosti, je to zločin proti ľudskosti.“

Svätý Otec vyslovil mladým nasledovný apel:

„Je to choroba, že ženu treba využiť! Vysoko chválim, že mladí proti tomuto bojujú. Toto je jeden zo zápasov, ktorý od vás mladých žiadam: bojovať za dôstojnosť ženy. Za dôstojnosť. ... Problém, ktorý si menovala, je nesmierne závažný a ja by som chcel, aby  ste za túto vec bojovali. Vy, mladí.“

Petrov nástupca rázne odmietol nielen zločin organizátorov prostitúcie, ale za zločinecké označil aj správanie klientov, medzi ktorými môžu byť aj samotní mladí ľudia. Silným momentom stretnutia bola aj pápežova prosba o odpustenie za to, že takýchto zločinov sa dopúšťajú aj veriaci:

„Ten, kto takto koná, kto je klientom, je kriminálnik. Mohli by ste povedať: „Ale Otče, nemôžeme milovať?“ – „Nie, nie: toto nie je milovanie. Toto je mučenie ženy. Nezamieňajme si termíny“. Toto je zločin. Je to chorá mentalita. A ja by som chcel využiť túto príležitosť – lebo si hovorila o pokrstených, o kresťanoch – aby som poprosil o odpustenie vás a aj spoločnosť, za všetkých katolíkov, ktorí konajú tento kriminálny čin.“

Druhá otázka, ktorú pápežovi položili mladí, sa týkala potreby nájsť orientáciu, keď človek stojí pred životnými rozhodnutiami. Mladý Francúz Maxime Rassion (predseda Junior Consulting, Instutut Catholique de Paris) upozorni na to, že mladý človek je niekedy bezradný odkiaľ začať pri svojom hľadaní správnych rozhodnutí a potrebuje pomoc pri rozlišovaní.

„Všetci potrebujeme rozlišovanie. Preto je v téme synody toto slovo“, odpovedal Svätý Otec a skonštatoval, že mnohé cirkevné spoločenstvá majú problém s rozlišovaním, nevedia to alebo im na to chýbajú schopnosti. 

(Správa bude doplnená)

-zk, jb-

Vatikán 20. marca – Omšu na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok bude tento rok sláviť Svätý Otec František v rímskej väznici Regina Coeli, iba kilometer od Vatikánu na brehu rieky Tiber. Historická budova nápravného zariadenia s 326 celami slúži aj ako vyšetrovacia väzba.

O tomto programe Svätého Otca dnes informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice spolu so stručným uvedením priebehu návštevy. Pápež najprv navštívi na nemocničnom oddelení chorých väzňov, potom bude v priestore zvanom „Rotonda“ sláviť svätú omšu s obradom umývania nôh dvanástim väzňom a na záver sa stretne s niekoľkými väzňami VIII. oddelenia. -jb-

Vatikán/Škótsko 20. marca – Pápež František zaslal kondolenčný telegram v súvislosti so smrťou kardinála Keitha Patricka O´Briena škótskej arcidiecéze Saint Andrews a Edinburg. Osemdesiatročný škótsky kardinál umrel včera v nemocnici vo Veľkej Británii. V telegrame Svätý Otec okrem iného uvádza:

„Jeho dušu odporúčam milosrdnej láske Boha, nášho Otca a s uistením o mojich modlitbách za arcidiecézu Saint Andrews a Edinburg udeľujem svoje apoštolské požehnanie ako znak pokoja a útechy v našom Pánovi Ježišovi Kristovi“.

Kardinál Keith Patrick O´Brien bol za kňaza vysvätený v roku 1965, biskupom sa stal v roku 1985 a pôsobil aj ako predseda Konferencie biskupov Škótska. Za kardinála ho kreoval pápež Ján Pavol II. v roku 2003. V roku 2015 pápež František prijal jeho zrieknutie sa práv a privilégií kardinalátu v súvislosti so škandálom sexuálneho zneužívania.

V roku 2013 sa kardinál O´Brien verejne ospravedlnil slovami: „Prosím o odpustenie všetkých tých, ktorých som urazil“, „o odpustenie prosím aj škótsku Cirkev a škótsky ľud. Zvyšok života strávim na dôchodku a nebudem mať žiadnu inú úlohu vo verejnom živote Katolíckej cirkvi v Škótsku“, uviedol kardinál O´Brien. Ten sa zároveň v 13. marca 2013 zriekol účasti na konkláve, ktoré zvolilo pápeža Františka. -zk-

Utorňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: