Vatikán 22. marec – Pristúpiť ku sviatosti zmierenia nie je ako ísť do čistiarne, aby sa odstránila špina, ale znamená to prijať láskyplné objatie Pána. Túto myšlienku obsahuje ranná homília pápeža Františka z Domu sv. Marty, v ktorej Svätý Otec hovorí o vernosti Boha.

Boh je verný, nezabúda na nás – toto nás podnecuje k jasaniu v nádeji. Stojac na prahu Veľkého týždňa nám Cirkev dáva uvažovať nad vernou láskou Boha, pripomenul pápež. «Pán večne pamätá na svoju zmluvu», opakuje sa v dnešnom responzóriovom žalme a aj prvé liturgické čítanie z Knihy Genezis (14,3-9) prináša príbeh o Božej zmluve s Abrahámom. O zmluve, ktorá bude v dejinách ľudu predĺžená, a to aj napriek hriechom a modlárstvu.

Pán prechováva „hlbinnú lásku“, ktorá nedá zabudnúť. Na lepšiu ilustráciu pápež spomenul, že v Argentíne sa na Deň matiek mamám venuje svetlomodrá nezábudka, ktorú nazývajú doslovne „nezbudni na mňa“, a podobne aj pre zosnulé mamy, ale vo fialovom odtieni:

„Toto je láska Boha, je ako láska mamy. Boh na nás nezabudne. Nemôže, je verný svojej zmluve. Toto nám dáva istotu. O sebe môžeme povedať: „Nuž, môj život je dosť nepekný... Som v tejto ťažkosti, som hriešnik, hriešnica...“ - On na teba nezabúda, lebo prechováva túto hlbinnú lásku, a je otcom a matkou.“

Ide teda o vernosť, ktorá vedie k radosti, uviedol pápež František. Tak ako u Abraháma, naša radosť je jasaním v nádeji, lebo každý z nás vie o svojej nevernosti, avšak Boh verným je, uviedol ďalej Petrov nástupca a poukázal aj na skúsenosť kajúceho lotra.

„Verný Boh nemôže zaprieť sám seba, nemôže zaprieť nás, nemôže zaprieť svoju lásku, nemôže zaprieť svoj ľud, nemôže zapierať, lebo nás miluje. Toto je vernosť Boha. Keď pristúpime ku sviatosti zmierenia, prosím vás nezmýšľajme o tom, akoby sme išli do čistiarne odstrániť špinu. To nie. Ideme prijať láskyplné objatie tohto verného Boha, ktorý na nás vždy čaká. A to vždy.“

Svätý Otec sa v homílii pristavil aj pri dnešnom čítaní z Evanjelia podľa Jána (8,51-59), v ktorom sa hovorí, že učitelia zákona zdvihli kamene s úmyslom hodiť ich do Ježiša. Skaly vzali za účelom usmrtenia, aby „zatienili pravdu o Zmŕtvychvstaní“. Na záver sa pápež vrátil k centrálnej myšlienke homílie:

„On je verný, on ma pozná, on ma miluje. Nikdy ma nenechá osamote. Vedie ma za ruku. Čo môžem chcieť? Čo viac? Čo mám robiť? Jasaj v nádeji. Jasaj v nádeji, lebo Pán ťa miluje ako otec a ako matka.“ -zk- 

Vatikán 22. marca - Dnes, keď si pripomíname Svetový deň vody, rozoslal pápež František na Twitteri nasledujúci odkaz:

„Obrana zeme a obrana vody je obranou života.“

Podľa štatistík OSN približne dve miliardy ľudí dnes na svete majú veľmi sťažený prístup k pitnej vode. -zk-

Vatikán 22. marca – Svätý Otec vymenoval nového vedúceho protokolu vatikánskeho Štátneho sekretariátu. Je ním Mons. Joseph Murphy, 50-ročný kňaz pôvodom z Írska. Od roku 1997 je v službách Štátneho sekretariátu a od roku 2006 pracuje v Sekcii pre vzťahy so štátmi. Je zároveň aj duchovným asistentom Združenia sv. Petra a Pavla.

Mons. Murphy ovláda írsky, anglický, francúzsky a taliansky jazyk. Vo funkcii vedúceho protokolu nadviaže na Mons. Josého Avelina Bettencourta, ktorý sa stal apoštolským nunciom v Arménsku a Gruzínsku. -jb-

Vatikán 22. marca – Dnes v Ríme predstavili verejnosti novú knihu rozhovorov s pápežom Františkom s titulom „Boh je mladý“. Taliansky novinár Thomas Leoncini v nej konverzuje so Svätým Otcom na tému mladých, ktorí sú v tomto roku v centre pozornosti Cirkvi aj vďaka blížiacej sa októbrovej Synode biskupov zameranej práve na túto generáciu. Kniha vyšla symbolicky tesne pred Kvetnou nedeľou, ktorá je diecéznym Svetovým dňom mládeže. Navyše v Ríme práve prebieha predsynodné stretnutie 300 mladých z celého sveta.

Z knižnej novinky prinášame niekoľko úryvkov:

„Zdá sa, akoby rásť, starnúť, stávať sa vyzretým bolo niečo zlé. Je to synonymom vyčerpaného a neuspokojeného života. Zdá sa, že dnes treba všetko nalíčiť a zamaskovať. Akoby skutočnosť, že žijeme nemala zmysel. Nedávno som hovoril o tom, aké je smutné, že niekto by chcel urobiť dokonca aj lifting srdca! Aké zákerné je, že niekto by chcel zrušiť vrásky tých mnohých stretnutí, mnohých radostí a smútkov!

Príliš častokrát sú tu dospelí, ktorí sa hrajú na mládežníkov, ktorí cítia potrebu dostať sa na úroveň dospievajúceho, no nechápu, že je to klam. Je to diablova hra. Nedokážem pochopiť, ako je pre dospelého možné cítiť sa byť v konkurencii s mladým chlapcom, k tomuto však dochádza čoraz častejšie. (...)

Existuje príliš veľa rodičov, ktorí majú hlavu adolescenta, ktorí sa hrajú na prchavý večný život a vedome či nevedome robia zo svojich detí obete tejto zvrátenej hry. Lebo na jednej strane vychovávajú deti nasmerované na kultúru prchavosti a na druhej strane im dávajú vyrastať ako čoraz viac vykorenené, v spoločnosti, ktorú volám práve takto - „vykorenená“. (...)

Dospelí často mladých vykoreňujú, vytrhávajú im korene a namiesto toho, aby im pomohli byť prorokmi v prospech spoločnosti, robia ich sirotami a skartovanými ľuďmi. Mladí dneška vyrastajú vo vykorenenej spoločnosti (...) Zdá sa, že sociálne siete nám dnes ponúkajú tento priestor spojenia s druhými. Web dáva mladým pocit, že tvoria súčasť jedinej skupiny. Avšak problémom, ktorý internet v sebe nesie, je jeho virtuálnosť – web ponecháva mladých vo vzduchu a preto ich robí extrémne prchavými. (...)

Myslím si, že jedným silným východiskom, ako sa zachrániť, je dialóg: dialóg medzi mladými a starými ľuďmi, vzájomná výmena medzi starými a mladými, preskakujúc dokonca provizórne dospelých. Mladí a starí ľudia sa musia rozprávať a musia to robiť čoraz častejšie – toto je veľmi urgentné! A prevziať iniciatívu musia ako starí, tak aj mladí. (...)

Táto spoločnosť však skartuje aj jedných aj druhých. Skartuje mladých rovnako ako skartuje aj starých. A predsa, záchranou starých je darovať mladým pamäť, toto robí zo starých ľudí autentických snívačov budúcnosti, zatiaľ čo záchranou mladých je osvojiť si tieto ponaučenia, tieto sny, a realizovať ich v proroctve. (...)

Starí snívači a mladí proroci sú cestou záchrany našej vykorenenej spoločnosti - dve generácie skartovaných môžu zachrániť všetkých. (...)

Boh je ten, ktorý neustále obnovuje, lebo je vždy nový: Boh je mladý! Boh je Večný, ktorý nie je viazaný v čase, no je schopný obnovovať, neustále sa omladzovať a omladzovať všetko. Tie najšpecifickejšie charakteristiky mladých sú vlastné zároveň aj jemu. Je mladý, pretože «všetko robí nové» a miluje novosť; pretože vyvoláva úžas  a miluje žasnutie; pretože vie snívať a túži po našich snoch; pretože je veľkým nadšencom; pretože buduje vzťahy a žiada od nás to isté, je „social“. Myslím na obraz mladého človeka a vidím, že aj on má možnosť byť „večným“, vkladajúc do hry celú svoju čistotu, kreativitu, odvahu, energiu, sprevádzaný snami a múdrosťou starých ľudí. Je to cyklus, ktorý sa uzatvára, ktorý vytvára novú kontinuitu a pripomína mi obraz večnosti.“

Talianske vydanie knihy „Boh je mladý“ predstavili dnes na pôde Patrististického inštitútu Augustinianum v susedstve Vatikánu za účasti generálneho sekretára Konferencie biskupov Talianska Mons. Nunzia Galantina. V slovenčine kniha vychádza vo vydavateľstve Fortuna Libri. -zk-

Vatikán 20. marca  – Svätý Otec pri stretnutí s účastníkmi predsynodného stretnutia v Ríme v pondelok 19. marca odpovedal na otázky zástupcov mladých z viacerých kontinentov. Položili mu ich piati mladí pochádzajúci z Nigérie, Francúzska, Argentíny, Ukrajiny a Číny.

Jednu z najťažších otázok pápežovi adresovala mladá Nigérijčanka menom Blessing, ktorá je bývalou obeťou obchodovania s ľuďmi. Svätému Otcovi vysvetlila ako pred štyrmi rokmi prišla do Talianska a oklamaná skončila v rukách obchodníkov s ľuďmi, ktorí ju nútili k prostitúcii. Na srdci jej ležia mnohé zotročované ženy, ktoré ešte stále vidieť na okraji ciest, preto pápežovi položila závažnú otázku:

„Ako pomôcť mladým uvedomiť si, že tu ide o „zločin proti ľudskosti“, ako ste ho sám pomenovali? Ako im pomôcť zostať ľudskými a oponovať tej „chorej“ mentalite, ktorá redukuje ženu na otrokyňu, na vlastníctvo muža, na tovar – či už kvôli zisku alebo kvôli vlastnému egoistickému pôžitku – a ako nad ňou zvíťaziť? Drahý pápež František, to čo ma najviac znepokojuje je práve dopyt, príliš veľa klientov a mnohí z nich sú katolíkmi.“

Blessing sa ďalej pápeža spýtala, či je Cirkev schopná postaviť sa pravdivo a vierohodne k tejto otázke a „predkladať mladým slobodnú a oslobodzujúcu cestu vo vzťahu medzi mužom a ženou“.

Pápež František, ktorý dobre pozná osud zotročovaných žien na ulici, vyrozprával svoje skúsenosti z návštevy azylového domu pre bývalé obete obchodovania s ľuďmi. Z ich úst si vypočul veľa o klamstvách, ktorými zotročovatelia lákajú mladé ženy, ich drastické procedúry, vyhrážky o vyvraždení rodín dievčat, ak by utiekli. Rovnako aj o ich hanbe vrátiť sa po vyslobodení k rodine a o zdráhaní sa povedať svojim najbližším pravdu, aby ich tak nezranili. Ako povedal pápež, hrôzou je, že sa nájdu dokonca i medzi veriacimi takí, ktorí nielenže vytvárajú dopyt v tejto oblasti, ale niektorí dokonca pomáhajú zotročovateľom nalákať dievčatá do ich pasce.

Našťastie existujú hnutia či rehoľné komunity, ktoré sa venujú výlučne oslobodzovaniu takýchto žien,  a ponúkajú im aj terapiu, aby im pomohli zotaviť sa a znovu sa začleniť do spoločnosti. Svätý Otec ako konkrétny príklad uviedol združenie založené kňazom Orestem Benzim, veľmi činné v Taliansku pod menom „Komunita pápeža Jána XXIII.“.

O závažnosti zločinu zotročovania na prostitúciu sa pápež vyjadril týmito slovami:

„Vrátim sa k tomu, čo ste povedali: je to zločin proti ľudskosti, je to ťažký zločin proti ľudskosti a rodí sa z jednej chorej mentality, že ženu treba využiť. A do dnešného dňa neexistuje feminizmus, ktorý by bol schopný odstrániť túto predstavu z toho najhlbšieho podvedomia či z kolektívnej predstavivosti, povedzme to tak. To, že ženu treba využiť – tým či iným spôsobom... A toto je vysvetlenie...  je to choroba ľudstva, je to choroba istého spôsobu myslenia spoločnosti, je to zločin proti ľudskosti.“

Svätý Otec vyslovil mladým nasledovný apel:

„Je to choroba, že ženu treba využiť! Vysoko chválim, že mladí proti tomuto bojujú. Toto je jeden zo zápasov, ktorý od vás mladých žiadam: bojovať za dôstojnosť ženy. Za dôstojnosť. ... Problém, ktorý si menovala, je nesmierne závažný a ja by som chcel, aby  ste za túto vec bojovali. Vy, mladí.“

Petrov nástupca rázne odmietol nielen zločin organizátorov prostitúcie, ale za zločinecké označil aj správanie klientov, medzi ktorými môžu byť aj samotní mladí ľudia. Silným momentom stretnutia bola aj pápežova prosba o odpustenie za to, že takýchto zločinov sa dopúšťajú aj veriaci:

„Ten, kto takto koná, kto je klientom, je kriminálnik. Mohli by ste povedať: „Ale Otče, nemôžeme milovať?“ – „Nie, nie: toto nie je milovanie. Toto je mučenie ženy. Nezamieňajme si termíny“. Toto je zločin. Je to chorá mentalita. A ja by som chcel využiť túto príležitosť – lebo si hovorila o pokrstených, o kresťanoch – aby som poprosil o odpustenie vás a aj spoločnosť, za všetkých katolíkov, ktorí konajú tento kriminálny čin.“

Druhá otázka, ktorú pápežovi položili mladí, sa týkala potreby nájsť orientáciu, keď človek stojí pred životnými rozhodnutiami. Mladý Francúz Maxime Rassion (predseda Junior Consulting, Instutut Catholique de Paris) upozorni na to, že mladý človek je niekedy bezradný odkiaľ začať pri svojom hľadaní správnych rozhodnutí a potrebuje pomoc pri rozlišovaní.

Maxime Rassion, ktorý je nekatolík a nie je pokrstený, je študentom práva v Paríži. Pápežovi sa zveril s pocitom prázdna, neistoty pri hľadaní hlbšieho zmyslu života a opýtal sa ho na rozlišovanie. Mladý človek je podľa jeho slov niekedy bezradný odkiaľ začať pri svojom hľadaní správnych rozhodnutí a potrebuje pomoc. Pápež František odpovedal:

„My všetci potrebujeme rozlišovanie. Preto sa v názve synody nachádza to slovo. Musíme povedať, že v tejto chvíli ho mnohé cirkevné komunity nevedia robiť alebo im chýba schopnosť rozlišovať. Rozlišovať, sprevádzať, počúvať a hľadať, aby tak osoba vydala zo seba všetko a ona sama sa snažila nájsť cestu.“

Podľa Svätého Otca je dôležité hovoriť o veciach, ktoré človek nosí vnútri. Preto je dobré nájsť múdreho človeka:

„Avšak hľadaj múdreho. Múdry človek je ten, ktorý sa ničím nenechá vystrašiť, ktorý vie načúvať, ktorý má dar od Pána, aby povedal vhodné slová vo vhodnom momente. (...) Je pekné, keď má človek osobu, s ktorou môže hovoriť o veciach. Treba nechať pocity vyjsť von. Neumŕtvovať ich, neumenšovať. Treba hľadať niekoho, kto vyvoláva dôveru, aby sme s ním mohli hovoriť a robiť rozlišovanie.“

Tretiu otázku Svätému Otcovi položila Argentínčanka María de la Macarena Segui, ktorá pôsobí v Pápežskej nadácii Scholas Occurentes. Podľa nej sa pri vzdelávaní v školách ponecháva málo priestoru pre transcendentno a schopnosť žasnúť. Pápež František vo svojej odpovedi okrem iného uviedol:

„Zamyslite sa nad školskými štruktúrami, existujú mnohé, kde sa veľmi rastie v poznaní. Sú výnimočné, majú najvyššiu úroveň vedomostí, ale nakoniec stratili schopnosť žasnúť. Stratili schopnosť úžasu. Toto je priame dedičstvo vzdelávania Osvietenstva, nie je tak? Dospelo to k tomuto typu vzdelávacej školy, ktorá je dnes veľmi kritizovaná a reaguje sa proti nej.“

Pápež tu vyjadril presvedčenie, že pre celostné vzdelávanie treba učiť trom jazykom, ako to robia v nadácii Scholas Occurentes: jazyku hlavy, srdca a rúk, čiže myslenia, cítenia a tvorenia: „A tieto tri jazyky – hlavy, srdca a rúk – musia byť v harmónii“, dodal Svätý Otec. Ďalej vyslovil svoj názor na virtuálny svet:

„Virtuálny svet ťa môže dostať do veľmi veľkej miery odcudzenia, ktoré ťa nerobí tekutým, ako povedal veľký Bauman, ale plynným! Bez koreňov. Kritizujem za to virtuálny svet. Ale nechcem to démonizovať. Pretože je to bohatstvo, musíme vedieť, ako ho používať, a nie aby nás zotročoval vzďaľujúc nás od konkrétnosti. Takže, aby sme zachránili to dobré z virtuálneho sveta, len jedno slovo: konkrétnosť. V taliančine „concretezza“. Treba mať zvyk ísť do konkrétnosti. Áno, môžeme používať virtuálny svet, ale s nohami na zemi a nenechať sa vysať. Nie plynovo, nie tekuto, ale pevne, solídne. To je pomoc. A k tomu sa musíme vracať.“

Táto konkrétnosť zohráva dôležitú úlohu pri správnom pohľade na hru. Hra má podľa pápeža dôležité miesto vo výchove a vzdelávaní. Hrozbou virtuálneho sveta je tu podľa jeho slov skutočnosť, „že nás môže oberať o rozmer amatérskosti (nekomerčnej záľuby)“, keďže dnes sa už zo všetkého robí reklama. „Je treba skutočnú hru, nezištnú hru“, povedal pápež a zaspomínal si na činnosť v pápežskej nadácie Scholas Occurentes v Paraguaji.

Štvrtým zástupcom mladých, ktorý Svätému Otcovi položil otázku, bol ukrajinský gréckokatolícky seminarista Julian Vendzilovič. Ako povedal, „v súčasnosti je dôležité, aby bol kňaz nielen učiteľom náboženstva, ale živým svedkom Krista, ktorý rozumie požiadavkám svojej doby a nechce stratiť dych Ducha Svätého, ktorý inšpiruje dnešnú kultúru“. Pápeža sa spýtal, ako sa mladý seminarista, otvorený voči mladým a voči kultúre môže pripraviť na to, aby mohol chápať, čo je v dnešnej kultúre cenné a čo je falošné? Ako príklad uviedol tetovanie, ktoré je pre niektorých krásou a pre niektorých je ťažko pochopiteľné. „Ako by mal mladý duchovný pastier reagovať na zložité okolnosti dnešnej kultúry?“ - opýtal sa Julian. Svätý Otec dal nasledovnú odpoveď:

„Ďakujem ti. Hovoríš o „živom svedkovi Krista“. Je to pravda, kňaz, ktorý nie je Kristovým svedkom, koná veľa zla, veľmi veľa zla. Chybí, dezorientuje ľudí, robí zle. Avšak tým, kto musí byť Kristovým svedkom, je komunita: kňaz je Kristovým svedkom ako člen komunity. Úbohý kňaz, ak je v komunite, ktorá nie je svedkom Krista. Neviem či bude schopný ísť vpred...“

„Prvú vec, ktorú by som ti povedal, je spýtať sa: Aká je tvoja komunita či komunita tvojho spolubrata alebo komunita niekoho ďalšieho? Ak komunita nie je Kristovým svedkom, musí tam zasiahnuť biskup a pomôcť kňazovi, nenechať ho samotného. Zjedli by ho zaživa, lebo človek nemôže byť osamoteným svedkom: vždy je potreba komunity a veľkí svätci – pomyslime na Františka – hneď hľadali spoločníkov, hneď! Takže komunita. Filip Neri – tiež rýchlo hľadal komunitu. Lebo nemôžeme byť Kristovými svedkami, ak neexistuje komunita svedkov.

Ty si svedkom v istej komunite Kristových svedkov. A tu je vzťah medzi kňazom a komunitou – aj ten vzťah musí byť svedčením. Lebo je tu jedna veľmi veľká choroba, ktorou je klerikalizmus – a my musíme vyjsť von z tejto choroby. (...) Znepokojuje ma to, pretože si zamieňame otcovskú úlohu kňaza a redukujeme ju na úlohu riadiacu, úlohu šéfa. Znepokojujú ma aj neotcovské, nebratské postoje, ktoré ho vo vzťahu s komunitou nerobia svedkom Krista. Napríklad, prehnaná duchovnosť. (...) Ak v živote skĺzne, tak ako sa to stáva, pôjdeš mu to povedať? Veď máš strach! Nie je tu svedectvo Kristovho milosrdenstva. Alebo keď vidíš kňaza rigídneho, prípadne svetského, je to nepekné.“

V rámci témy svedectva kňaza a komunity veriacich Svätý Otec zdôraznil problém ohovárania, ktoré nazval „terorizmom“. V súvislosti s dnešnou kultúrou a jej vnímaním seminaristovi povedal:

„Neľakaj sa tetovania: Eritrejčania si roky robili kríž na čelo, aj dnes ich tak vidíme. Tetovali si kríž. (...) Samozrejme, netreba preháňať. Je to skôr problém preháňania, nie tetovania. Tetovanie hovorí o príslušnosti: ty mladý, ktorý si sa takto potetoval, čo hľadáš? O akej príslušnosti hovoríš? A treba takto začať dialóg. A odtiaľ dospejeme ku kultúre mladých. Je to dôležité. No nemaj strach – nikdy sa netreba dať vystrašiť mladými! Pretože vždy, aj za vecami nie veľmi dobrými, je niečo, čo ti pomôže dospieť k nejakej pravde.“

Ako posledná zástupkyňa mladých položila pápežovi otázku rehoľná sestra Teresina Cheng z Číny, ktorá v Taliansku študuje teológiu. Je členkou komunity Sestier Matky Božej v Hebei. Jej otázka sa týkala problémov rehoľnej formácie sestier, keď sa táto príliš obmedzuje na duchovnú stránku bez iného vzdelávania, a sestry v dôsledku toho majú ťažkosti rozumieť mladým zo svojho okolia a komunikovať s nimi na úrovni ich reality. Svätý Otec pri tejto príležitosti pripomenul štyri piliere formácie v zasvätenom živote:

„Skutočná formácia v zasvätenom živote (...) musí mať štyri piliere: formáciu v duchovnom živote, v intelektuálnom živote – čiže musia študovať – formáciu v komunitnom živote – musia sa naučiť ako riešiť komunitné problémy a ako spolunažívať v komunite – a formáciu v apoštolskom živote – musia sa naučiť ohlasovať evanjelium.

A ak sa zameria, ako ty hovoríš, len na duchovný život a takto ťa posielajú iba vyučovať v škole alebo robiť katechézu, budete psychologicky nezrelé. A toto je problém tejto mentality. Prečo sa tak robí? V úmysle uchrániť ich pred svetom. Ale uchrániť ich pristrihnutím ich potenciálu? Potenciál citový, potenciál intelektuálny, potenciál komunikatívny? Toto nie je ochrana: toto je anulovanie. Dovolím si trochu silný výraz z odboru psychiatrie: toto je kastrovanie človeka.

Skutočná ochrana sa robí v rámci rastu. Ak nejaká matka prehnane ochraňuje dieťa, anuluje ho, nenechá ho rásť, nenechá ho byť slobodným. A takto nachádzame v živote toľkých starých mládencov a staré panny, ktorí nevedeli nájsť život lásky, manželstva, pretože boli prinútení k závislosti na matke alebo nemali slobodu voľby.

Nuž, je tu nebezpečenstvo, môžu stratiť povolanie! Ale ja dávam prednosť tomu, že mladý človek môže stratiť povolanie, pred tým, že by to mal byť chorobný rehoľník alebo rehoľníčka, ktorí potom narobia zlo. Alebo keď čítame – treba hovoriť jasne – keď čítame o prípadoch zneužívania: koľkí z týchto boli anulovaní vo svojom vývoji, v slobode, v citovej výchove, a dopadli takto?“

„A toto, čo je platné pre kňazov a pre sestry, je platné aj pre laikov: väčšina z vás pôjde do manželstva, budete mať deti. Ale, prosím vás, vychovávajte ich dobre, takto, so všetkými ich potencialitami. Neanulovať, nechrániť prehnane.“

Svätý Otec svoju odpoveď na otázku čínskej rehoľníčky zakončil veľmi zrozumiteľným obrazom:

 „Prosím vás, chráňte rozvinutie sa sestier, ale chráňte ho životom, dialógom s týmto životom, ktorý nehľadá Boha, ktorý sa pripútava čisto k materiálnym hodnotám... nech sa učia takto pohybovať, ale nechráňte ich ako zimné paradajky v skleníkoch: prosím vás, nie. Pretože keď príde leto a vyjdú odtiaľ, nebude z toho osoh, pretože budú bez chuti. Ochraňovať je dobré, s rizikami prostredia, ale treba chrániť dobrým spôsobom. Chrániť znamená sprevádzať, vyučovať, pomáhať a predovšetkým milovať. Toto je prvoradé.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-   

(Doplnené: 22.3.2018, 18:15)

Slovensko 22. marca – Za účasti emeritného prefekta Kongregácie pre evanjelizácie národov predstavia začiatkom mája v Košiciach knihu s titulom „Kardinál Jozef Tomko – Život v službe evanjelia“, ktorej autorom je Mons. doc. ThDr. Marián Čižmár, PhD.

Prezentácia knihy z vydavateľstva INREMAX sa uskutoční dňa 3. mája o 10. hod. v Aule Teologickej fakulty v Košiciach, Hlavná 89. Pozýva na ňu Katolícka univerzita v Ružomberku, Teologická fakulta v Košiciach v spolupráci s Arcibiskupským úradom v Košiciach. -jb-

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: