Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

14/04/2018

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Rubrika

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Pápež prijal vedenie univerzity Villanova z Filadelfie založenej augustiniánmi

◊  

Vatikán 14. apríla – Svätý Otec dnes predobedom prijal na osobitnej audiencii v Klementínskej sále sedemdesiatčlennú delegáciu vedenia Univerzity Villanova z Filadelfie, ktorá sa zúčastňuje na pracovnom stretnutí v Ríme.

Predstaviteľom najstaršej katolíckej univerzity v americkom štáte Pensylvánia pápež František adresoval tieto slová o poslaní vysokých škôl:

„Univerzity, svojou povahou, sú určené byť laboratóriami dialógu a stretnutia v službe pravde, spravodlivosti a obrany ľudskej dôstojnosti na každom stupni.“

Povzbudiť študentov „k hľadaniu pravého zmyslu a hodnoty skutočného života“ je jednou z dôležitých úloh vzdelávacieho procesu na univerzitách, zvlášť na tých katolíckych, pripomenul tiež Svätý Otec predstaviteľom univerzity založenej v roku 1842 augustiniánmi.

V závere svojho príhovoru pápež František pripomenul aj svätého Augustína, ktorý je známy svojím vyjadrením o nespokojnosti srdca, pokiaľ nespočinie v Bohu:

„Nikto nepoznal lepšie ako sv. Augustín nepokoj ľudského srdca pokiaľ nenájde odpočinok v Bohu, čiže v Ježišovi Kristovi, čo odhaľuje najzákladnejšiu pravdu o našom živote a o našom poslednom cieli. Nech vás tieto dni reflexií, diskusií a stretnutí upevnia vo vašom nasadení v misii na univerzite v službe pravde, ktorá oslobodzuje.“

Svätý Otec sa s prítomnými rozlúčil udelením svojho apoštolského požehnania a zveril ich pod ochranu sv. Augustína a sv. Moniky. -ab-

inizio pagina

Pápež schválil dekréty viacerých Božích služobníkov z 19. a 20. storočia

◊  

Vatikán 14. apríla – Svätý Otec dnes schválil dekréty o hrdinských cnostiach ôsmich Božích služobníkov. Urobil tak pri audiencii s prefektom Kongregácie pre kauzy svätých kardinálom Angelom Amatom SDB.

Ide o troch kňazov a päť rehoľníčok, poväčšine zakladateľov rehoľných kongregácií, ktorí žili a umreli v 19. či 20. storočí. Štyria z nich pochádzajú z Talianska, ďalší sú zo Španielska, Indie, Kanady a Portugalska. -zk-

inizio pagina

Tvít pápeža Františka: Všetci sme pozvaní k svätosti

◊  

Všetci sme pozvaní k svätosti, žijúc s láskou a vydávajúc každému svedectvo v každodenných záležitostiach. (Tvít pápeža Františka 14. apríla 2018)

inizio pagina

Benedikt XVI. oslávi 91. narodeniny v kruhu najbližších

◊  

Vatikán 14. apríla – V pondelok 16. apríla sa dožíva emeritný pápež Benedikt XVI. 91 rokov. Narodeninový deň bude tráviť ako zvyčajne v kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikáne, kde sa už vyše päť rokov venuje rozjímavému životu. Spoločnosť mu budú robiť jeho najbližší, medzi ktorými je na prvom mieste jeho brat 94-ročný Mons. Georg Ratzinger, ktorý opäť pricestoval z Bavorska.

Život emeritného pápeža spestrujú aj občasné návštevy, ktoré prijíma za asistencie svojho osobného sekretára Mons. Georga Gaensweina. Ako informoval taliansky katolícky denník Avvenire, v posledných dňoch Benedikt XVI. prijal prefekta Kongregácie pre východné cirkvi Leonarda Sandriho, ktorý mu podaroval nové vydanie publikácie Katolícky východ vydané pri storočnici založenia kongregácie. Ďalšou nedávnou návštevou bola skupina cisterciánskych mníchov z  opátstva Heiligenkreuz v Dolnom Rakúsku pod vedením opáta Maximiliana Heima, laureáta Ratzingerovej ceny z roku 2011.

Na deň narodenín 16. apríla je naplánovaná vo Vatikánskej filmotéke projekcia dokumentárneho filmu “Benedikt XVI., hodina pravdy” a rovnako aj v talianskej katolíckej televízii TV2000. V utorok 17. apríla sa bude konať akademické podujatie v poľskom meste Toruň. Medzinárodná konferencia na pôde Teolofickej fakulty tamojšej Univerzity Mikuláša Kopernika má tému „Bádanie po pravde: od Mikuláša Kopernika po Benedikta XVI.“ -jb-

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



K eskalácii v Sýrii sa vyjadrili cirkevní predstavitelia regiónu

◊  

Sýria 14. apríla – Ozbrojené sily USA, Veľká Británia a Francúzsko podnikli dnes v noci raketový útok na vládne vojenské objekty v Sýrii ako odvetu za použitie bojových chemických látok, z ktorého obvinili režim prezidenta Assada. K útoku, ktorý prezident Trump vyhlásil za „perfektne prevedenú misiu“ a ruský prezident Putin za „agresiu“, sa vyjadrili niektorí cirkevní predstavitelia regiónu.

Ako pre Vatican News uviedol chaldejský katolícky biskup Aleppa Mons. Antoine Audo, je prekvapivé, že útok sa uskutočnil tesne predtým, ako sa mala v Sýrii začať misia inšpektorov OSN povolaných preskúmať použitie chemických zbraní pripisovaných režimu v Damasku. Podľa biskupa útok zakrýva mocenské ambície Západu živené obchodovaním so zbraňami, ako aj saudských spojencov v regióne, pretože by bolo absurdné, keby Damask použil smrtiace zbrane práve v čase, keď jeho vojsko získalo región Ghouta. Podľa Mons. Audu Sýria na regionálnej úrovni platí za „konflikt na diaľku“ medzi Saudskou Arábiou a Iránom, podobne ako sa to stalo aj v neďalekom Iraku, a dúfa, že dôjde k dohode medzi USA a Ruskom. 

Maronitský patriarcha Libanonu, krajiny paralyzovanej záplavou sýrskych utečencov, kardinál Bechara Rai, reagoval na vojnovú eskaláciu v rozhovore pre Vatican News vyhlásením:

„Apelujeme na diplomatické a politické riešenie. Stačilo ničenia! Stačilo milióny a milióny ľudí vyhodených na cesty sveta. (...) My v Libanone znášame všetky konsekvencie. Všetky libanonské cesty smerom na arabský svet sú blokované vojnou v Sýrii.“

Na otázku, či sa neobáva eskalácie vojny v celom regióne po vyjadreniach zo strany Ruska a Iránu, že útok nezostane bez následkov, patriarcha Rai odpovedá:

„Žiaľ USA, Irán, Rusko a všetci tí, čo ich podporujú z Európy a z Orientu, nikto z nich nehovorí o mieri. Títo sú nenásytní, sú hladní po vojne. Pápež František povedal, stále pripomínam jeho slová, že ide o obchod so zbraňami...  majú záujem viesť vojnu, aby predali zbrane. V tom je to všetko. Pre dosiahnutie reforiem v Sýrii nie je potrebné zničiť celú Sýriu alebo pre zmenu prezidenta nie je potrebné zničiť celú Sýriu a poslať do sveta 6 či 7 miliónov utečencov. Žiaľ, svedomie je mŕtve. Toto všetko, čoho sme svedkami, sú regionálne a medzinárodné záujmy.

Našou povinnosťou je stále apelovať a hovoriť „nie“ vojne: nemáte pravdu, nemáte žiadne ospravedlnenie na vedenie vojny. Je to vojna, ktorá nemá žiaden zmysel. Hovoria, že bojujú za nastolenie demokracie v Sýrii, v Iraku... Teda, ak chcete demokraciu, uplatnite ju a počúvajte ľudí, čo hovoria. Chcete vedieť, aký je osud Assada? Nechajte rozhodnúť sýrsky ľud. Nie je na vás rozhodnúť kto bude prezidentom v Sýrii, v Iraku, v Libanone... Nechajte rozhodnúť ľud, ak chcete uplatniť demokraciu. Demokracia, to nie sú len slová, musí sa uplatňovať.“

Kardinál Rai sa s veľkou trpkosťou vyjadril ohľadom úlohy OSN v sýrskom konflikte: „OSN stráca zmysel svojej existencie...“

Patriarcha zopakoval slová pápeža Františka na adresu vojny v Sýrii: „Svätý Otec to povedal, a bola to jeho prvá reakcia k vojne v Sýrii. Povedal to svojím jednoduchým a priamym štýlom: «Ide o obchod so zbraňami.» Všetko ostatné je na zaslepenie očí, aby povedali celému svetu, že čosi robia… Ničia všetko!“

Deň pred raketovým útokom troch západných veľmocí na sýrske vojenské objekty apoštolský nuncius v Sýrii kardinál Mario Zenari v rozhovore pre Vatican News kritizoval vyhrážky úderom zbraní a zároveň aj zlyhanie OSN, ktoré nebolo schopné zareagovať prostredníctvom Bezpečnostnej rady.

S odstupom týždňa stále zostávajú mementom slová pápeža Františka z nedele 8. apríla 2018 v jeho reakcii na správy o obetiach chemického útoku, zodpovednosť za ktorý sa stala predmetom propagandy:

„Neexistuje jedna vojna dobrá a iná zlá, a nič, nič nemôže ospravedlniť použitie takých vraždiacich nástrojov proti bezbranným osobám a obyvateľstvu. Modlime sa, aby sa politickí a vojenskí predstavitelia rozhodli pre inú cestu, cestu rokovania, ktorá jediná môže doviesť k takému mieru, ktorý nebude znamenať smrť a deštrukciu.“ -jb, ab-

inizio pagina

Pri 25. výročí Katolíckeho biblického diela navštívi Slovensko kardinál Tagle

◊  

Slovensko 14. apríla – Pri príležitosti štvrťstoročia vzniku Katolíckeho biblického diela navštívi Slovensko kardinál Luis Antonio Tagle, arcibiskup filipínskej Manily. Prezident Katolíckej biblickej federácie, ktorý je zároveň aj prezidentom Medzinárodnej katolíckej charity vystúpi v sobotu 26. mája na podujatí v Ružomberku s názvom Slávnosť Božieho slova. Organizuje ho Katolíckej biblické dielo v spolupráci s Konferenciou biskupov Slovenska.

Ako informovala riaditeľka Katolíckeho biblického diela sestra Fides Strenková z Congregatio Jesu, kardinál Tagle bude sláviť svätú omšu a vystúpi aj pri ďalšom programe v Aule sv. Jána Pavla II. O Katolíckom biblickom diele od jeho počiatkov bude hovoriť jeden z jeho bývalých riaditeľov Anton Tyrol, súčasný generálny vikár Spišskej diecézy. Ďalším bodom budú workshopy zamerané na rôzne prístupy a prácu s Božím slovom a spevácky koncert.

Katolícke biblické dielo vzniklo v roku 1993 s cieľom pomáhať veriacim lepšie poznávať Božie slovo a čerpať z tohto nevyčerpateľného pokladu pre život. Je súčasťou medzinárodnej Katolíckej biblickej federácie, ktorá združuje 350 katolíckych spoločností pôsobiacich na poli biblickej pastorácie v 130 krajinách sveta. Ich túžbou je nechať vyniknúť Sväté písmo v živote jednotlivých veriacich. Katolícke biblické dielo realizuje rôzne formačné a publikačné projekty a každoročne pripravuje slávenie Biblickej nedele. -jb-

inizio pagina

Rubrika



Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD: Viera

◊  

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 3. veľkonočnú nedeľu rok B (Lk 24, 35–48): Viera

AUDIO:  

Druhá veľkonočná nedeľa, ktorú sme slávili pred týždňom, sa tradične nazýva aj Nedeľou viery. Je tomu tak preto, lebo v  evanjeliu sa číta príbeh o apoštolovi Tomášovi, ktorý vyhlásil, že vo vzkrieseného Ježiša neuverí, kým sa o tom na vlastné oči nepresvedčí. Ježiš jeho požiadavke vyhovel.

Dnes, na tretiu veľkonočnú nedeľu sa situácia zopakovala; presne, ako cez kopírák. Iba s tým rozdielom, že pochybujúcim už nie je Tomáš, ale zvyšní učeníci. Ježiš sa však podrobí aj im a aj v tomto prípade ich požiadavke vyhovie. Ich zmyslom dokáže, že je to naozaj on a takto ich uspokojí.

Apoštoli sú, zdá sa, spokojní, lebo majú svoje dôkazy. Lenže spokojný nie je Ježiš. Pre neho je blaženejším človekom ten, kto nevidel a uveril. Veriť má pre človeka väčšiu hodnotu, ako vedieť. Prečo je pre Ježiša viera taká dôležitá?

Skúsme sa na to pozrieť. Keď hovoríme o viere, možno väčšina ľudí pri tomto slove mávne rukou a ironicky sa uškľabne. Byť veriacim je pre nich čosi smiešne a nedôstojné. My, ktorí sme vyrastali v ére komunizmu, vieme o tom svoje. Ako povýšenecky sa voči nám veriacim správali tí, ktorí o sebe vyhlasovali, že sú neveriaci. Pamätám sa na jednu knižku od istého ruského autora s názvom „Odpovede veriacim“. Autor v nej odpovedal na množstvo otázok, ktoré akože majú veriaci. Takmer každá odpoveď sa končila nadradeným výsmechom.

Avšak každý z nás vie, že bez viery sa žiť nedá. Nemyslíme tu ešte na vieru nadprirodzenú. Aj náš prirodzený, bežný život potrebuje vieru. Celý náš život je v skutočnosti založený na viere. Veríme, šoférovi, ktorý nás vezie v autobuse, pilotovi, ktorému nastupujeme do lietadla, lekárovi, ktorý nás ide operovať, pošte, ktorej zveríme obálku s cenným obsahom, mostu cez rieku, po ktorom ideme prejsť a v množstvo iným vecí, ktoré sú súčasťou nášho života. A v toto všetko veríme nie preto, lebo sme naivní alebo primitívni, ale naopak preto, lebo sme normálni a zdraví. Ničomu neveriť a všetko si overovať nie je znakom rozumnosti, ale paranoje. Prirodzená viera je teda pre človeka zdravá a potrebná.

Keď Ježiš v evanjeliu minulej nedele hovorí, že „nebuďte neveriaci, ale veriaci“, nemyslí tu však na tento typ viery, lebo takáto viera apoštolom určite nechýbala. Ježiš tu má na mysli vieru nadprirodzenú, čo je už viera, ktorá stojí o celé poschodie vyššie než naša viera prirodzená. Je to viera, ktorá nášmu životu dáva úplne inú hodnotu a široký rozlet.

Aký je rozdiel medzi vierou prirodzenou a vierou nadprirodzenou? Prirodzená viera je vec, s ktorou sa rodíme a ktorá, ako sme si to popisovali v predchádzajúcich príkladoch robí náš život zdravým a žiteľným. Prirodzenú vieru má každý. Nadprirodzenú vieru však nemá každý. Človek sa s ňou nerodí, nie je mu daná do vienka automaticky. Nadprirodzená viera je špeciálny dar, ktorý sa nedá zaslúžiť, ani vymôcť. Je to dar, ktorý dostávame od Ježiša Krista skrz jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Bez daru nadprirodzenej viery nie je možné vstúpiť do spoločenstva s Bohom v nebi. S týmto darom dostávame novú schopnosť: vidieť veci tohto sveta z úplne inej perspektívy. „Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme“, píše autor Listu Hebrejom (11, 1).

Prirodzená viera je nevyhnutná k tomu, aby sme boli schopní prežívať svoj každodenný život, vykonávať si svoje bežné povinnosti, vytvárať si vzťahy, rozvíjať svoje dary a schopnosti, zabávať sa a odpočívať. Sú však veci, kedy nám prirodzená viera nestačí. Nie vždy nám prirodzená viera pomôže vidieť do hĺbky a podstaty nášho života a svoje povinnosti, ktoré máme si zoraďovať do správneho poradia. Prirodzená viera nám tiež veľa nepomôže ani pri vytváraní si správneho vzťahu k sebe, k iným a k Bohu. Na toto všetko potrebujeme vieru nadprirodzenú.

Kto túto vieru dostáva? Kto sú tí vyvolení, ktorým Boh dáva svoju vieru? Vyvolený je každý, a teda vieru od Boha dostáva každý. Problémom ale je, že nie každý o ňu stojí, nie každý ju prijme a nie každý ju dobre rozvíja. Viera je povolanie, na ktoré treba reagovať. Ďalším problémom je, že nie každý, kto tvrdí, že má nadprirodzenú vieru ju naozaj aj má. Nadprirodzená viera mnohých nie je pravá, ale domnelá. Pravú nadprirodzenú vieru od viery domnelej odlíšime ľahko. Domnelú nadprirodzenú vieru gramaticky spoznáme podľa formulácie: „veriť v koho, alebo veriť v čo“. Skutočná nadprirodzená viera však znamená „veriť komu alebo čomu“. Veriaci s domnelou nadprirodzenou vierou verí síce v Boha, aj v zmŕtvychvstanie Ježišovo, aj vo večný život, avšak nič z tohoto nemá na jeho život žiaden výraznejší dopad. Veriaci so skutočnou nadprirodzenou vierou veria v Boha, ale aj Bohu, veria v Ježiša, ale aj Ježišovi. Slovo Božie berú vážne a vidieť to aj na ich živote.

Myslím, že v tomto máme čo doháňať každý. Nielen vy veriaci návštevníci nášho kostola, ale aj my, vaši kňazi a kazatelia. V tomto zmysle ma veľmi zaujal jeden príbeh zo života sv. Vincenta z Pauly [1]. Raz bol tento veľký svätec svedkom jednej debaty o náboženských veciach medzi istým básnikom–ateistom a teológom–kňazom. Kňaz mal veľa vedomostí a vedel dobre argumentovať. Keď debata skončila, kňaz-teológ si sadol s Vincentom ku krbu a začal sa mu vyznávať. Povedal mu, že hoci je kňazom a sa modlí breviár a zachováva všetky svoje povinnosti, jeho vnútro je prázdne. „Boh už nebýva v mojom srdci“, povedal. „V rôznych diskusiách som bránil vieru našej Cirkvi. Horlivo som ju bránil. Ale teraz musím priznať, že som prestal veriť. Vo mne je noc, brat môj, noc bez nádeje, bez svetla a hviezd“, vyznal sa. Skutočne ťažký stav. Tento kňaz mal prirodzenú vieru, mal i nadprirodzenú vieru, no jeho nadprirodzená viera nebola pravá, ale domnelá. So zanietením a presvedčivo obhajoval existenciu Boha a určite v ňu i veril. Lenže takáto vieru nestačí. Aj diabol vie, že Boh jestvuje a predsa je diabol. Skutočná viera je „veriť Bohu“ a naplno mu oddať svoj život. Sv. Vincent tomuto kňazovi nakoniec našťastie pomohol.

Koľkí z nás máme skutočnú nadprirodzenú vieru? Sme veriaci, keď chodíme do kostola a pritom žijeme nemravným životom? Sme veriaci, keď svoj život rozdeľujeme na oblasť súkromnú, ktorá je náboženská a verejnú, ktorá je bez Boha? Sme veriaci, keď sa trasieme o svoju budúcnosť? Sme veriaci, keď chodíme stále smutní a sme akoby bez života? Ak to, v čo verím neovplyvní môj život a moje správanie, potom som dar nadprirodzenej viery stále ešte neprijal.

Prosme dnes Boha, aby náš život celkom prenikla jeho veľkonočná viera.

 

[1] Wilhelm Hünermann Svätý Vincent de Paul. Misionár lásky, SSV, str. 100

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie zo 14. apríla 2018

◊  

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina