Vatikán 16. apríla – Pred 91 rokmi, 16. apríla 1927 sa v bavorskom Marktl am Inn narodil Joseph Aloisius Ratzinger. Dnes emeritný pápež Benedikt XVI., ktorý sa od roku 2013 v ústraní kláštora zasväteného Panne Márii Matke Cirkvi venuje životu modlitby, je pre Cirkev naďalej zdrojom duchovnej múdrosti cez bohatstvo myšlienok trvalej hodnoty.

Narodeninový deň slávil Benedikt XVI. v spoločnosti svojho brata Georga Ratzingera v spokojnej rodinnej atmosfére. V skorých ranných hodinách Svätý Otec František za neho obetoval svätú omšu, po ktorej mu zaslal svojej osobné blahoprianie. Večer na počesť jubilanta pripravila koncert dychová hudba Pápežskej Švajčiarskej gardy pri jeho rezidencii Mater Ecclesiae.       

„Prvé a základné miesto, kde sa učíme nádeji, je modlitba,“ napísal Benedikt XVI. vo svojej druhej encyklike Spe salvi („V nádeji sme spasení“) z roku 2007. Deň narodenín emeritného pápeža je vhodnou príležitosťou prijať jeho pozvanie k modlitbe, ktoré mlčky dáva celej Cirkvi svojím príkladom kontemplatívneho života a trpezlivého znášania ťažkostí spojených s vysokým vekom. V spomenutej encyklike pápež Benedikt XVI. okrem iného píše:

„Súčasťou istej zbožnosti, dnes menej, no donedávna značne rozšírenej, bola myšlienka na možnosť „obetovať“ každodenné malé námahy, ktoré nás neustále stretajú ako viac či menej otravné bodnutia, a prepožičať im tak nový zmysel. V tejto zbožnosti boli iste aj prehnané a možno i nezdravé veci. Treba si však položiť otázku, či do určitej miery neobsahovala niečo podstatné, čo by nám mohlo byť nápomocné.

Čo to znamená „obetovať“? Ľudia, ktorí to praktizovali, boli presvedčení, že do Kristovho súcitu s nami môžu vložiť svoje malé námahy, ktoré sa tak istým spôsobom stávajú súčasťou pokladu spolucítenia, ktoré ľudstvo tak potrebuje. Týmto spôsobom by aj malé každodenné trápenia mohli dostávať zmysel a prispievať tak k ekonómii dobra a k láske medzi ľuďmi. Možno by sme sa naozaj mali pýtať, či by sa takáto prax nemohla znova stať zmysluplnou perspektívou aj pre nás.“ (Spe salvi, 40) -jb-

Aktualizované: 16.4.2018, 18:20

Vatikán 16. apríla – V dnešnej rannej homílii pri svätej omši v kaplnke domu sv. Marty pápež František varoval pred nasledovaním Ježiša zo zištných dôvodov a naopak povzbudil hľadať Ježiša pre samotnú vieru a pre jeho Slovo. Vysvetlil, že sa žiada oprášiť si spomienky na to, čo Pán urobil v našich životoch a potom dať odpoveď láskou.

Svätý Otec vychádzal z dnešného evanjelia podľa Jána (Jn 6, 22-29) o tom, ako po rozmnožení chleba a rýb zástup chcel urobiť Ježiša kráľom a hľadal ho nielen preto, aby mu načúval, ale tiež zo zištných dôvodov, aby robil zázraky. Ježiš sa preto pred nimi utiahne, a keď ho nájdu, vyčíta im: „Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.“

Pápež František spomenul dva paralelné aspekty: na jednej strane hľadali Ježiša, pretože chceli pocítiť jeho Slovo vstupujúce do srdca cez vieru, na druhej strane tiež zo zištnosti. Boli to aj dobrí ľudia, ale s trochu „zištnou“ vierou. Ježiš im teda vyčíta malú vieru.

Ako pripomenul Svätý Otec, tento postoj sa objavuje aj pri uzdravení posadnutého v Geraze, keď ľudia vidiac, že prichádzajú o majetok, o svoje prasce, považujú prítomnosť Ježiša za niečo nevýhodné a žiadajú ho, aby odišiel. Podobne to vidíme i pri uzdravení desiatich malomocných: len jeden sa vráti, aby mu poďakoval, zatiaľ čo ostatní po uzdravení na Ježiša zabudli. Preto Ježiš pozýva zamerať sa nie na pominuteľný pokrm, ale na to, čo pretrvá pre večný život, čiže „na Božie slovo a na Božiu lásku“.

Ako príklad toho druhého postoja uviedol pápež František svätého Štefana, ktorý v prvom čítaní zo Skutkov apoštolov (Sk 6,8-15) hovorí s takou jasnosťou, že nedokázali odolať jeho múdrosti:

„Nasledoval Ježiša bez kalkulovania s dôsledkami - toto je pre mňa výhodné, toto nevýhodné. Nebol zištným. Miloval. A nasledoval Ježiša s istotou, a tak skončil. Nastavili mu pascu ohovárania, vtiahli ho do nej a skončil ukameňovaný. Ale vydávajúc svedectvo o Ježišovi.“

Svätý Otec v homílii vyzval položiť si otázku,  ako nasledujeme Ježiša. Poradil „oprášiť si pamäť“ pýtajúc sa, čo v našom živote Ježiš urobil, a to nie len vo všeobecnosti, ale konkrétne pre nás:

„A nájdeme mnoho veľkých vecí, ktoré nám Ježiš dal zadarmo, pretože nás miluje, každého z nás. A majúc pred očami, čo Ježiš pre mňa urobil, položím si druhú otázku: A ja, čo mám spraviť pre Ježiša? A tak, s týmito dvoma otázkami, sa nám azda podarí očistiť sa od každej formy zištnej viery. Keď vidím to všetko, čo mi dal Ježiš, potom ma veľkodušnosť srdca vedie k odhodlaniu: „Áno Pane, dávam všetko! A nebudem opakovať tieto chyby, tieto hriechy, v tomto zmením svoj život.“ Je to cesta obrátenia z lásky: Ty si mi dal toľko lásky, aj ja ti dám túto lásku.“

Na záver pápež zhrnul dôležitosť týchto dvoch otázok pre očistenie našej viery:

„Toto je dobrý test, či nasledujeme Ježiša zištne alebo nie: oprášiť si pamäť dvoma otázkami. Čo urobil Ježiš pre mňa, v mojom živote, z lásky? A keď to už vidím, čo mám urobiť ja pre Ježiša? Ako odpoviem na túto lásku? Takto budeme schopní očistiť našu vieru od každej zištnosti. Nech nám Pán pomáha na tejto ceste.“ -ab-

Rím 16. apríla – V Tretiu veľkonočnú nedeľu mal pápež František na programe ďalšiu z pastoračných návštev rímskych farností. O štvrtej popoludní zavítal do Farnosti sv. Pavla z Kríža vo štvrti Corviale, ktorá sa nachádza na západnom okraji Večného mesta. Naposledy tu prijali návštevu pápeža ešte v roku 1992, v osobe dnes už svätého Jána Pavla II.

Farské spoločenstvo v Corviale sa aktívne zapája do života chudobnej štvrte s mnohými sociálnymi problémami. Ide o typickú rímsku perifériu s chátrajúcou betónovou bytovou zástavbou z 80. rokov. Ako vysvetlil miestny farár don Roberto Cassano, vo štvrti má prevahu staršia generácia. Prácu s mládežou mu sťažuje aj tendencia mladých ľudí a rodín, ktorí sa z depresívneho prostredia postupne presúvajú do iných lokalít Ríma. Na druhej strane sa pri farských aktivitách môže spoľahnúť na ochotných dobrovoľníkov. Okolo sto rodinám v ťažkostiach pomáha farská charita finančnými príspevkami, aby dokázali uhradiť nájomné.

Svätý Otec František sa vo Farnosti sv. Pavla z Kríža postupne stretol s deťmi pripravujúcimi sa na prvé sväté prijímanie, so starými ľuďmi, chorými a chudobnými. Chlapec z rodiny, ktorá oplakáva nedávnu smrť otca a manžela, sa pápeža v dôvernej atmosfére opýtal, či je v nebi ten, ktorý síce nebol veriaci, ale súhlasil s krstom svojich štyroch detí. Svätý Otec ako odpoveď položil deťom otázku: „Boh má otcovské srdce. A voči otcovi, ktorý vedel dať pokrstiť deti a dať im príklad čestnosti, myslíte si, že by bol Boh schopný nechať ho ďaleko od seba?“

Niekoľkých farníkov pápež František vyspovedal a na záver spolu s celým spoločenstvom slávil svätú omšu. V spontánnej homílii okrem iného poukázal na slová modlitby dňa 3. veľkonočnej nedele, v ktorej sa hovorí o „obnovenej mladosti“:

„Hriech nás robí zostarnutými, ale vzkriesený Ježiš, ktorý žije, nás obnovuje. Toto je sila Zmŕtvychvstalého. Keď pristupujeme ku sviatosti zmierenia, je to na to, aby sme sa obnovili, aby sme omladli. A toto robí vzkriesený Ježiš.“

Návšteva Farnosti sv. Pavla z Kríža vo štvrti Corviale bola v tomto kalendárnom roku druhou pastoračnou návštevou pápeža Františka v rímskych farnostiach. -jb-

Vatikán 16. apríla – „Ten, kto sa stará o maličkých, je na strane Boha a víťazí nad kultúrou skartovania. Osloboďme deti od každej formy vykorisťovania“ – tak znie pápežov odkaz na sociálnej sieti Twitter dnes, keď si pripomíname Medzinárodný deň boja proti detskému otroctvu. Tento deň vznikol na počesť pakistanského chlapca Iqbala Masiha, ktorého v roku 1995 vo veku 12 rokov zavraždili kvôli jeho verejnému vystupovaniu v boji proti mafii zotročujúcej deti v pakistanských textilných továrňach. On sám takto pracoval v neľudských podmienkach od svojich piatich rokov. Ešte aj dnes na svete žijú milióny zotročovaných detí. -zk-

Portugalsko 16. apríla – Biskupi Európy a Afriky tri dni spoločne rozoberali aktuálne otázky spojené s problematikou globalizácie. V mariánskom pútnickom mieste Fatima sa stretli v dňoch 12. – 15. apríla na úrovni Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) a Rady biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru (SECAM) pod vedením ich predsedov, janovského arcibiskupa kard. Angela Bagnasca a  arcibiskupa Mons. Gabriela Mbilingiho z Angoly. Na stretnutí vo Fatime sa zúčastnil aj biskup Reykjavíku kapucín Dávid Tencer OFMcap. pochádzajúci zo Slovenska.

V záverečnom komuniké biskupi CCEE a SECAM upozorňujú na mimoriadne závažné skutočnosti:

„Globalizácia, keď je poznačená hriechom, ako sa na to dnes často ukazuje, má tendenciu vyvolávať hlboké rozdelenie medzi bohatými a chudobnými, medzi mocnými a slabými, zosilňuje boj o moc a zvyšovanie ziskov, hedonizmus, rúca dedičstvo vysokej kultúry, spirituality a ľudskej dôstojnosti spúšťaním rozkladu základov existencie ako je nedotknuteľné právo na život (abort, eutanázia, eugenika...). V niektorých oblastiach sveta sa konštatuje, že istá iracionálna postmodernosť privádza priam k animalizácii človeka a k humanizácii zvieraťa.“    

Biskupi si všímali aj pozitívne dôsledky globalizácie na život spoločnosti, akým je napr. umožnenie solidarity medzi národmi, delenia sa s materiálnymi i duchovnými dobrami a šírenia ušľachtilých a konštruktívnych myšlienok a hodnôt. Globalizácia je sama osebe ambivalentná. Rozhodujúcu dôležitosť pre jej pozitívnu dynamiku zohráva náboženský kult, zdôrazňujú biskupi Európy a Afriky:

„V kulte človek nachádza spolu so zmyslom aj morálne usmernenie, cestu ako žiť v dobre a teda žiť dobre, dobrý život. Bez zakotvenia v Bohu zostáva človek – a následne aj kultúra – uväznený v čase, v imanentnosti: kultúra je vystavená tomu, čo je relatívne, je predmetom neustálych zmien.    

Tak množenie sa vojenských konfliktov ako aj dráma utečencov a migrantov sú trpkým ovocím aj globalizácie. Cirkev žiada o rešpekt pre stvorenstvo, ľudskú ekológiu, integrálny rozvoj človeka, človeka stvoreného na obraz a podobu Božiu a obdareného vnútornou dôstojnosťou.

Deštruktívny cieľ istých ideológií je zjavný: erotizácia spoločnosti, pansexualizmus a teória gender ohrozujú inštitúciu manželstva a rodiny. Vyplýva z toho spoločnosť stále viac atomizovaná, ochudobnená o trvalé vzťahy, ktorá odsudzuje každého na samotu. Mládež je prvou obeťou týchto skazonosných ponúk, avšak s nádejou hľadíme na budúcu synodu.“

Takto píšu biskupi Európy a Afriky vo svojich uzáveroch z Fatimy. Upozorňujú, že od Cirkvi, jej biskupov, kňazov, zasvätených osôb i laikov, spolu so všetkými ľuďmi dobrej vôle, si táto situácia vyžaduje „aktívnu a odvážnu bdelosť“. -ab, jb-

Pakistan 16. apríla – Najmenej dvaja kresťania zomreli a traja utrpeli zranenia po útoku ozbrojencov v Pakistane v blízkosti kostola v hlavnom meste provincie Balúčistan.

Podľa informácií zverejnených agentúrou AsiaNews, veliteľ polície v Kvéte (Quetta) uviedol, že útok sa stal vo chvíli, keď veriaci vyšli z kostola po nedeľnej omši. Atentátnici po kresťanoch strieľali z dvoch motocyklov a potom utiekli. Päť ľudí bolo zranených, z ktorých dvaja podľahli zraneniam po prevoze do nemocnie.

Minister vnútra Pakistanu Mir Sarfaraz Bugti odsúdil útok a prisľúbil rýchlu odpoveď. Kresťanská komunita zorganizovala protestnú manifestáciu žiadajúc od provinčnej vlády väčšiu pozornosť a okamžité zatknutie atentátnikov.

Od decembra minulého roku je to už tretí útok na kresťanov v meste Kvéta, ktorým sa počet mŕtvych vyšplhal na pätnásť. -ab-

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

Pondelkové vysielanie vo zvukovej podobe.: