18/04/2018
- Generálna audiencia: Krst sa týka nášho mena i celoživotného povolania
- Tvít pápeža Františka: Pre kresťana je každý človek bratom
Generálna audiencia: Krst sa týka nášho mena i celoživotného povolania
Vatikán 18. apríla – Pri generálnej audiencii za účasti približne 17-tisíc pútnikov dnes pápež František pokračoval v cykle katechéz o sviatosti krstu. Dnešnej druhej katechéze dal názov: „Znak kresťanskej viery“. Priblížil v nej úvodné časti obradu krstu a veriacich opäť vyzval, aby si pamätali dátum tohto svojho znovuzrodenia.
Náš krst a príslušnosť ku Kristovi si pripomíname pri úkone kropenia svätenou vodou, pri prežehnávaní sa ňou pri vstupe do kostola či doma, ako aj zakaždým, keď robíme znak kríža, pripomenul Svätý Otec. Vysvetlil, že krst sa nás týka veľmi osobne, pretože súvisí s naším osobným povolaním:
„Boh volá každého po mene, milujúc nás jednotlivo, v konkrétnosti nášho príbehu. Krst iniciuje osobné povolanie žiť ako kresťania, ktoré sa bude rozvíjať po celý život. Predpokladá osobnú odpoveď, nie vypožičanú odinakiaľ systémom „skopíruj a prilep“. Kresťanský život je v skutočnosti utkávaný radom volaní a odpovedí: Boh v priebehu rokov neustále vyslovuje naše meno, dávajúc tisícorakými spôsobmi zaznievať svoje volanie, aby sme sa stali podobnými jeho Synovi Ježišovi.“
Ešte pred generálnou audienciou sa Svätý Otec v Dome sv. Marty stretol s otcom malého Alfieho Evansa, takmer dvojročného anglického chlapčeka postihnutého neznámou nervovodegeneratívnou chorobou, ktorého chcú lekári v liverpoolskej nemocnici odpojiť od prístrojov. Jeho rodičia však túžia chlapčeka previesť do vatikánskej pediatrickej nemocnice Bambino Gesù v Ríme, kde sú lekári ochotní prijať ho a sprevádzať ho až do konca. Prevoz bol rodičom zamietnutý ako lekármi, tak aj súdom. Momentálne sa očakáva rozhodnutie Najvyššieho súdu. Svätý Otec aj dnes, podobne ako v predchádzajúcu nedeľu, apeloval v tejto súvislosti za ochranu života:
„Znovu chcem upozorniť na Vincenta Lamberta a malého Alfieho Evansa a chcel by som zdôrazniť a rozhodne potvrdiť, že jediným pánom života, od počiatku až do prirodzeného konca, je Boh! A našou povinnosťou je urobiť všetko pre to, aby sme život chránili. V tichu rozmýšľajme a modlime sa, aby bol rešpektovaný život všetkých osôb a osobitne týchto našich dvoch bratov.“
Ďalší apel vyslovil pápež František v súvislosti so zasadaním Svetovej banky vo Washingtone, ktoré je naplánované na 21. apríla:
„Budúcu sobotu sa vo Washingtone uskutoční jarné zasadanie Svetovej banky. Povzbudzujem úsilie, ktoré sa prostredníctvom finančného začlenenia, snaží zveľadiť život tých najchudobnejších, podporujúc opravdivý rozvoj, ktorý je integrálny a ctí si ľudskú dôstojnosť.“
Na Námestí sv. Petra boli prítomné aj tri stovky slovenských pútnikov: študenti a učitelia Arcibiskupského gymnázia biskupa Pavla Jantauscha v Trnave a z Cirkevného gymnázia sv. Uršule v Bratislave, veriaci z farností Zemianske Kostoľany, Rabča, Dubovica, Topoľčany, Turany a Šamorín. -zk-
Katechéza pápeža Františka o krste: 2. Znak kresťanskej viery
«Ježiš odpovedal [Nikodémovi]: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch» (Jn 3,5-6).
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V tomto veľkonočnom čase pokračujeme v katechézach o krste. Význam krstu jasne vystupuje do popredia z jeho slávenia, ktorému preto budeme venovať našu pozornosť. Uvažujúc nad gestami a slovami liturgie môžeme zaregistrovať milosť a záväzok tejto sviatosti, ktorú treba vždy znovu objavovať. Pripomíname si ju pri kropení svätenou vodou, ktoré sa môže konať v nedeľu na začiatku svätej omše, ako aj pri obnovovaní krstných sľubov počas Veľkonočnej vigílie. Veď to, čo sa deje pri slávení krstu, vyvoláva duchovný dynamizmus, ktorý prechádza celým životom pokrstených; je to úvod procesu, ktorý dovoľuje, aby sme žili zjednotení s Kristom v Cirkvi. Preto navrátenie sa ku zdroju kresťanského života nás vedie k tomu, aby sme lepšie chápali dar, ktorý sme prijali v deň nášho krstu, ako aj aby sme obnovili úsilie odpovedať naň v tom stave, v ktorom sa dnes nachádzame.
Ide teda o obnovenie záväzku, o lepšie chápanie daru, akým je krst a o pripomínanie si dňa nášho krstu. Minulú stredu som žiadal vykonať domácu úlohu, aby si každý z nás pripamätal deň krstu, aby sme vedeli, v ktorý deň sme boli pokrstení. Viem, že niektorí z vás to vedia, niektorí zas nie – tí nech sa spýtajú príbuzných, krstných mám a otcov: „Aký je dátum môjho krstu?“ Pretože krst je znovuzrodením a je akoby druhými narodeninami. Je to jasné? Urobte si túto domácu úlohu, spýtajte sa na dátum vášho krstu.
Pri obrade privítania sa predovšetkým žiada meno kandidáta, pretože meno naznačuje totožnosť osoby. Keď sa predstavujeme, začíname hneď naším menom: „Volám sa tak a tak“, aby sme vyšli z anonymity. Anonym je ten, kto nemá meno. A tak, aby sme vyšli z anonymity, zaraz vyslovíme naše meno. Bez mena zostávame neznámymi, bez práv a povinností. Boh volá každého po mene, milujúc nás jednotlivo, v konkrétnosti nášho príbehu.
Krst iniciuje osobné povolanie žiť ako kresťania, ktoré sa bude rozvíjať po celý život. Predpokladá osobnú odpoveď, nie vypožičanú odinakiaľ systémom „skopíruj a prilep“. Kresťanský život je v skutočnosti utkávaný radom volaní a odpovedí: Boh v priebehu rokov neustále vyslovuje naše meno, dávajúc tisícorakými spôsobmi zaznievať svoje volanie, aby sme sa stali podobnými jeho Synovi Ježišovi. Meno je teda dôležité! Je veľmi dôležité! Rodičia rozmýšľajú o mene, ktoré dajú dieťaťu, už pred jeho narodením: aj toto je súčasťou očakávania dieťaťa, ktoré vo vlastnom mene bude mať originálnu identitu, aj pre kresťanský život spojený s Bohom.
Istotne, stať sa kresťanmi je darom pochádzajúcim zhora (porov. Jn 3,3-8). Viera sa nedá kúpiť, avšak požiadať o ňu a prijať ju ako dar, to sa dá. „Pane, daruj mi dar viery“ – to je jedna pekná modlitba! „[Prosím], aby som mal vieru“ – aj to je dobrá modlitba. Treba o ňu prosiť ako o dar, avšak nedá sa kúpiť. Veď «krst je sviatosťou tej viery, s ktorou ľudia, osvietení milosťou Ducha Svätého, odpovedajú na Kristovo evanjelium» (Obrad krstu detí, Všeob. úvod, č. 3). Na vzbudenie a prebudenie úprimnej viery v odpovedi na Evanjelium sa zameriava formácia katechumenov a príprava rodičov, ako aj počúvanie Božieho slova pri samotnom slávení krstu.
Zatiaľ čo dospelí katechumeni sami v prvej osobe verejne vyjadrujú to, čo túžia prijať ako dar od Cirkvi, deti predstavujú ich rodičia, spolu s krstnými rodičmi. Dialóg s nimi im dáva vyjadriť vôľu, aby maličkí prijali krst a Cirkvi vyjadriť úmysel sláviť ho. «Vyjadrením tohto všetkého je znamenie kríža, ktoré celebrant a rodičia naznačujú na čelo detí» (Obrad krstu detí, Úvod, č. 16). «Znak kríža na začiatku slávenia označuje Kristovým znakom toho, ktorý mu bude čoskoro patriť, a znamená milosť vykúpenia, ktorú nám Kristus získal svojím krížom» (Katechizmus Katolíckej cirkvi – KKC, 1235).
Pri slávení [krstu] poznačujeme deti znakom kríža. Chcel by som sa vrátiť k téme, o ktorej som vám už hovoril. Vedia sa naše deti dobre prežehnať? Mnohokrát som videl deti robiť všelijaké pohyby... nevedia sa prežehnať. A vy, otcovia a mamy, krstní otcovia, krstné mamy, musíte ich naučiť dobre sa prežehnať, pretože je to zopakovaním toho, čo sa vykonalo pri krste. Dobre ste to pochopili? Naučiť deti dobre sa prežehnať. Ak sa to naučia v detstve, budú to dobre robiť aj ako veľkí.
Kríž je charakteristický znak, ktorý ukazuje, kým sme: naša reč, naše myslenie, náš pohľad, naše konanie je pod znamením kríža, čiže pod znamením Ježišovej lásky až do krajnosti. Deti sa krížom poznačujú na čele. Dospelí katechumeni sú poznačovaní aj na zmysloch, a to s týmito slovami: «Prijmite znak kríža na uši, aby ste počúvali Pánov hlas»; «na oči, aby ste videli jas Božej tváre»; «na ústa, aby ste odpovedali na Božie slovo»; «na hruď, aby Kristus vierou prebýval vo vašich srdciach»; «na plecia, aby ste niesli príjemné Kristovo jarmo» (Obrad uvedenia dospelých do kresťanského života, č. 85).
Kresťanmi sa stávame v tej miere, v akej sa kríž do nás vtlačí ako „veľkonočné“ znamenie (porov. Zjv 14,1; 22,4), ktoré robí viditeľným aj navonok to, že sa k životu staviame ako kresťania. Urobiť znamenie kríža vtedy, keď sa zobudíme, pred jedlom, v nebezpečenstve, na obranu pred zlom, či večer pred spaním, znamená povedať sebe samým a aj ostatným, komu prináležíme, kým chceme byť. Preto je veľmi dôležité naučiť deti dobre sa prežehnať. A tak, ako to robíme pri vstupe do kostola, môžeme to robiť aj doma, uchovávajúc v malej nádobe trochu svätenej vody. Niektoré rodiny tak robia. A tak zakaždým, keď vchádzame či vychádzame, prežehnaním sa s touto vodou si pripomíname, že sme pokrstení. Nezabudnite, opakujem: Naučme deti sa prežehnať.
(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-
Tvít pápeža Františka: Pre kresťana je každý človek bratom
Kresťan má povolanie byť bratom každého človeka, osobitne chudobného, a byť ním aj voči nepriateľovi. (Tvít pápeža Františka 18. apríla 2018)
Blahorečenie Matky Alfonzy Márie Eppingerovej bude 9. septembra v Štrasburgu
Vatikán 18. apríla – Proces blahorečenia Matky Alfonzy Márie Eppingerovej sa dostal do záverečnej fázy. Po uznaní zázraku na jej príhovor bude definitívnym zavŕšením kauzy slávnostný beatifikačný akt. Ten vykoná prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Amato v nedeľu 9. septembra 2018 o 14.30 vo francúzskom Štrasburgu, v Katedrále Notre Dame de Strasbourg.
Významné momenty, ktoré viedli k tejto historickej udalosti ako aj prípravu slávnosti blahorečenia priblížila pre Vatikánsky rozhlas postulátorka kauzy sestra Katarína Krištofová z Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa. Kauze sa venuje ako postulátorka už 14 rokov:
„Kauza trvala od 29. januára 1951, kedy bol proces otvorený v Štrasburgu. Pre mnohé príčiny bola kauza niekoľkokrát prerušená, zastavená, nie však zo strany Kongregácie pre kauzy svätých. Na tejto kauze som smela pracovať od roku 2003, keď 31. októbra 2003 mi Kongregácia pre kauzy svätých potvrdila mandát na túto úlohu. Trvalo to takmer 14 rokov.“
Zázrak, ktorý Cirkev po preskúmaní úradne potvrdila dekrétom, sa stal vo Francúzsku v roku 1955. Išlo o uzdravenie staršej osoby zo závažného stavu zakľúčenia čriev, pred ktorým lekári kapitulovali. Sestra Katarína Krištofová stručne opisuje udalosť:
„Zázrak sa stal 29. mája 1955 vo francúzskom mestečku Mulhouse v nemocnici, kde pracovali sestry Matky Alfonzy Márie. Išlo o 66-ročnú ženu, ktorá vážne ochorela na zakľúčenie čriev. Táto diagnóza je aj dnes smrteľná, ak sa človeku nepomôže. Dotyčná osoba bola v priebehu piatich dní dvakrát operovaná, ale bez značného zlepšenia. Keď sa na piaty deň večer lekári už vzdali akejkoľvek nádeje, že je možné jej ešte pomôcť, sestry sa začali veľmi úpenlivo modliť k Matke Alfonze Márii. Už na druhý deň ráno bolo zjavné, že pacientka sa cíti lepšie. Za niekoľko dní sa úplne uzdravila, i keď počas operácie došlo k tomu, že jej museli extrahovať 45 centimetrov čriev. Dožila sa, na vtedajšiu dobu, vysokého veku, po uzdravení žila ešte 19 rokov. Od zázračného uzdravenia nenastala u pacientky žiadna recidíva, takže uzdravenie bolo úplné, náhle a trvalé.“
Vydanie dekrétu o potvrdenom zázraku na príhovor ctihodnej Božej služobnice Alfonzy Márie Eppingerovej schválil Svätý Otec František 26. januára 2018. Postulátorka kauzy vysvetľuje:
„Práca na tomto zázraku nebola jednoduchá, keďže v čase, keď som to mala dokončiť, už nežila ani uzdravená, ani svedkovia. Takže to trvalo niekoľko rokov, kým sa mohla kauza uzavrieť.“
Matka Alfonza Mária pochádzala z diecézy Štrasburg, kde je aj pochovaná v alsaskom Oberbronne. Blahorečenie bude významné pre celú Štrasburskú arcidiecézu. Najintenzívnejšie ho však bude prežívať duchovná rodina zložená z rehoľných sestier i laikov, ktorá považuje Matku Alfonzu Máriu za svoju zakladateľku. Tvorí ju Kongregácia sestier Najsvätejšieho Spasiteľa a ďalšie dve sesterské kongregácie: Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa so sídlom v Ríme a Kongregácie sestier Vykupiteľa so sídlom vo Würzburgu, ako aj pridružených laikov a sympatizantov, ktorí sa hlásia k charizme budúcej blahoslavenej.
Podľa slov sestry Kataríny Krištofovej, ktorá do minulého roka bola na čele Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa ako generálna predstavená, modlitba za blahorečenie v poslednej dobe zjednotila všetky tri vetvy, hlásiace sa k Matke Alfonze Márii. Duchovné aktivity pri príležitosti okrúhlych výročí jej narodenia a smrti (9. september 1814 – 31. júl 1867) mali rozličné formy, okrem iného to bola aj modlitba Novény za blahorečenie.
Sestra Katarína má ako postulátorka aj naďalej plné ruky práce. Jej úlohou je príprava relikviára s telesnými pozostatkami kandidátky blahorečenia, ktoré budú pri slávnostnom akte vystavené k verejnej úcte. Prezradila, že to bude relikviár zhotovený z ružového kameňa, typického pre tamojšiu oblasť a bude symbolizovať matku Alfonzu Máriu ako vzácny drahokam vydolovaný z Alsaskej zeme. Ako spoločný dar troch rehoľných kongregácií Štrasburskej arcidiecéze zostane relikviár natrvalo v katedrále pre veriacich, ktorí sa sem prídu modliť a prosiť novú blahoslavenú o príhovor.
Ďalšou úlohou postulátorky je príprava liturgických textov na slávnosť blahorečenia. Sestra Katarína vysvetľuje:
„Budeme v diecéze Štrasburg, takže bude prevládať francúzština, ale keďže sme rozšírené v 16 krajinách a v 68 diecézach sveta, zaznejú tam aj jazyky našich kongregácií: liturgické čítania, prosby, piesne. Každý, kto bude na blahorečení v zastúpení sestier a laikov bude môcť počuť aj vlastný jazyk.“
Celý rozhovor so sr. Katarínou Krištofovou v audiopodobe: 
Pripravil: Jozef Bartkovjak SJ
Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe:
© Vatikánsky rozhlas 2017